JankoStirbey
komentáře u knih
Hitlerov koniec bez mýtu
Jelena Rževská (p)
Ak ešte stále neviete ako dopadol Hitler, tak toto je pravdepodobne najbližšie skutočnosti. Všeobecne uznávaná verzia jeho konca podaná očami priamej účastníčky pátrania. Nečakajte žiadne americké sci-fi, že odletel na helikoptére z kupoly Raichstágu, vo Vatikáne sa prezliekol za pápeža, ponorkou doplával do Argentíny a tam žil, až kým sa ako druhý človek nedostal na mesiac a tam nezaložil Štvrtú ríšu. Toto je proste skutočnosť. Odporúčam či už nadšencom vojenskej histórie, ale aj laikom.
Kráľovská výsosť
Thomas Mann
Rozprávka od Manna. Alebo tiež bezvýznamnosť kráľa. Pohodové čítanie pred, počas a po nočnej zmene.
Tranzit
Anna Seghers
Zhoda náhod, cestovanie, ďalšia zhoda náhod, zámerná alebo náhodná? A skvelý a hlavne "funkčný" byrokratický aparát. Nedá sa povedať že by som bol z potĺkania sa po reštauráciách a úradoch práve nadšený.
Mladá garda
Alexandr Alexandrovič Fadějev
Mladá garda. K tejto knihe nie je čo povedať, je nutné si ju prečítať, len vtedy pochopíme odhodlanie, v tomto prípade mladých ľudí, ktorí boli rovnakí ako my, no v mnohom nás predčili. Dospievali, milovali, no zároveň bojovali a žili s tým, že ak sa neobetujú oni, tak nikto a hoci vedeli, že v prípade odhalenia ich nečaká nič dobré, aj napriek tomu do toho išli. Napísať, že ich koniec bol brutálny nestačí. Aj keby jedinému z nich strelili "iba" guľku do čela, išlo by vzhľadom na ich vek o tragédiu. Neplačem, len sa snažím poukázať na fakt, že aj keby bola celá táto kniha fikciou, nie je možné sa na ňu pozerať ako na propagandu a agitáciu. Je to poklona obetavosti a odhodlaniu mládeže, ktorá sa obetovala za zajtrajšok, teda nás. Možno neexistovala žiadna Mladá garda a aj keby neexistoval Krasnodon, nič to nemení na fakte, že existovali tisíce iných miest a odbojových skupín, v ktorých pôsobila aj mládež, ktorá umierala. Preto by prípadné pojmy "vymývanie mozgov" či "propaganda" boli maximálne nemiestne. V nás už nič podobné budované nie je, my kopeme každý sám za seba... (týmto narážam na uvedomelosť, nie na budovanie ideológie)
Mesto Anatol
Bernhard Kellermann
Že táto kniha zatiaľ nemá komentár ani žiadne hodnotenie sa skutočne čudujem. Zber nerastov a zakresľovanie terénu ma nebaví, ale keď sa do hry dostane čo i len zápach peňazí, no potom aj peniaze, tak dej naberie na obrátkach. Peniaze dokážu divy.
Charakter
Ferdinand Bordewijk
Kniha sa čítala veľmi dobre, aj keď vybičovaným psychologickým napätím by som to nenazval. Skôr otázka, čo ten starý zas urobí a ako sa tomu ten mladý postaví. Inak je to skôr taký popis kancelárskeho života, cieľavedomosti/kariéry a pohľad na hrdosť?.
Oděské předmostí
Grigorij Ivanovič Peněžko
Mám taký pocit, že toto pokračovanie bolo o čosi lepšie ako prvá časť(Psáno na tanku). Hrdinská obrana Odesy a jej následné vydanie do rúk nepriateľa z dôvodu potreby posíl pri obrane Sevastopoľa, ktorý neskôr tiež padol. Zaujímavý je určite popis nasadenia improvizovaných tankov.
Psáno na tanku
Grigorij Ivanovič Peněžko
Prečítané rýchlo vzhľadom na to, že aj ústup bol zbesilý... Aspoň tak som sa na to pozeral predtým, v knihe je cítiť, že snaha bola, no chýbali prostriedky alebo sa proste "nedarilo". Vcelku zaujímavo opísané tankové boje z počiatku Veľkej vlasteneckej vojny. (Odporúčam staršie vydanie, ktoré obsahuje aj prehľadnú mapu bojiska.)
Hranice stínu
Joseph Conrad
Že by sa dalo napätie na palube krájať sa nedá povedať, búrky ani pirátov nečakajte, no kniha aj tak zaujala, aj úplný pokoj je niekedy horší ako tá najstrašnejšia búrka.
Srdce blesk nespáli
Račija Kočar (p)
Krásny, dojemný a aj napriek udalosti, ktorá sa v pozadí odohrala pokojný príbeh. Encyklopédia literárnych diel tvrdí zas svoje, no ja to tam nevidím/výrazne nepociťujem.
...povedala zrazu Nubar, "zaspievaj mi ju tichučko." A Naapet tíško, tíško zaspieval:
"Bol som suchým stromom,
ty - jarným slniečkom..."
"Ako si to dobre pamätáš, Naapet," povedala Nubar, zatvorila oči a sotva počuteľne zopakovala:
"Z tvojej lásky rozkvitli,
moje vetvy..."
Nie, kniha nie je len romantickým príbehom, kniha je aj o spomienkach, spomienkach na domov...
Dobytí Velikošumska
Leonid Maximovič Leonov
Vzhľadom na krátkosť svojho bytia môžem povedať, že túto knihu som čítal už dávno. Pôvodne som ju chcel prirovnať k filmom typu Železné srdce, Biely tiger či najnovšia rozprávka T-34. No tým by som ju degradoval. Neviem či to je tým, že príbeh som prežíval od vykládky tankov, cez priekop až po dobytie Velikošumska, že som bol chlapec, no ani spätne mi nepripadá byť taká smiešna ako vyššie spomenuté filmy, hoci niekomu môže. Odohrali sa aj oveľa zaujímavejšie príbehy, stačí otvoriť wikipediu pod pojmom KV-2. Toto je proste vojna s kuklou na hlave, kožou napáchnutou naftou a nepriateľom pred predným pancierom.
Divoká oslava
Adriaan Van der Veen
Je nutné hovoriť o určitých "nepríjemných" veciach? Do akej miery? Máme prejaviť súcit, hoci aj silený? Nie je ich predhadzovanie na oči len zbytočným prikladaním do ohňa? Zabudnúť, začať odznova, no riskovať, že sa všetko zopakuje? V čom je zakorenená tá nekonečná ľudská nenávisť? Nehovorím, že toto sledoval aj autor, len také moje zamyslenie sa nad touto knihou.
Záhrada medzi psom a vlkom
Henri Paul René Ceuppens
Na začiatku som sa trochu stratil v záhrade, no potom som sa nechal viesť scenárom a film som si užil. Čo ma na knihe oslovilo? Je to bežný príbeh, možno štýl, akým je napísaná? Skôr taká úvaha, či existuje správny ideál, správne dobro a správna pravda? Keby áno, tak by sa neviedli spory na pieskoviskách a na hraniciach, to čo niekto považuje za dobro, iný považuje za zlo a to je náš problém. Chýba nám univerzálny kľúč, ktorý by akceptovali všetci, no to ľudské neprispôsobivé ja neumožňuje.
Zvonodrozdovo
Gabriel Chevallier
Veľmi rozporuplná kritika, neviem či sa mám prikloniť k nemravníkom alebo puritánom... Mňa osobne kniha pobavila a nemám jej čo vyčítať. Otvorene popisuje ľudí takých akí sú, možno niekedy až prehnane, no to len preto aby si to čitateľ náhodou nevyložil ako osobnú urážku, nakoľko väčšina z nás by sa pravdepodobne pri troche sebareflexie vedela "stotožniť" s niektorou z postáv v odľahčenej či tvrdšej podobe.
Záleží od toho či ste prišli kvôli "opuchnutým koulím" alebo kritike klebetných beštií, múdremu richtárovi alebo človeku, ktorý vie kam sa vopchať či kvôli radodajným ženám alebo nízkym mravom spoločnosti. Ja som k tejto knihe prišiel s cieľom pobaviť sa a to sa aj podarilo.
Traja kamaráti
Erich Maria Remarque (p)
Nevedel som čo mám od Troch kamarátov očakávať, no prekonali všetko čo by sa čakať dalo. V škole do nás vtĺkali Na západnom fronte kľud a tento klenot obišli, trestuhodné. Krásna kniha.
Vzbúrené svedomie
Rudolf Petershagen
Čím je táto kniha zaujímavá? Tým čo urobil jej autor(nositeľ Rytierskeho kríža) - vydal mesto bez boja "boľševickej horde". A to je jediné, čo si z nej pamätám a teda aj odnášam. Inak, hlavne jej druhá časť, mi skôr pripomína memoáre napísané na objednávku.
Adriaan Brouwer
Felix Timmermans
Ku knihe som sa tak skoro dostal zhodou okolností nakoľko je ukrytá kdesi v hĺbke knižnice. Príjemne vyrozprávaný životopis jedného maliara, viac by som za tým asi nehľadal.
Oheň
Henri Barbusse
Päť hviezdičiek, možno nie za celú knihu, ale určite za fenomenálnu kapitolu, ktorá popisuje útok na nemecké zákopy. Kniha sa čítala pomaly, aj preto, že sme často len niekde trpeli alebo trčali a prežívali bežný vojenský život, no veľkolepé finále vo mne zanechalo dojem.
Don Juan na Sicílii
Vitaliano Brancati
Z knihy mám zmiešané dojmy, prvá polovica je akási zmotaná, akoby autor písal po častiach a zabudol kde skončil, druhá časť je plynulá a čitateľnejšia(kniha nemá dve časti, len svadba je akýsi medzník). Neviem čo si mám myslieť, v knihe je viacero zaujímavých postrehov, no celkovo... že by som to označil za humorný príbeh?
Nevyhlášená válka: Boje o Slovensko 1918–1920
Dušan Tomášek
Knihe je vytýkané, že sa na udalosti pozerá hlavne z našej strany, a chýba jej dnešná odbornosť. V podstate áno, a ak ju chceme označiť len za chronologický prehľad tak môžeme. No ja som vďačný aj za takýto pohľad, neviem o tom, že by existovalo množstvo kníh, ktoré by sa venovali práve tejto problematike. O to smutnejšie je, že aj legionári, ktorým je venovaná oveľa väčšia pozornosť, postupne upadajú do prepadliska dejín. Možno práve takýto populárno-náučný prístup by prospel aj naším učebniciam dejepisu, ktoré som nikdy neobľuboval. Túto knihu som však čítal s nadšením, asi práve vďaka jej vlasteneckému náboju a štýlu, ktorý vytváral určité napätie, hoci som od začiatku vedel, že my budeme víťazmi. Pre odborníkov asi nič svetoborné, no určite odporúčam laickej verejnosti na vyplnenie medzier v národných dejinách, hlavne slovenskej strane.