Garik komentáře u knih

Aj na poviedku trochu minimalistické. Skôr to pripomína malinko dlhší nekrológ. No posolstvo tohto príbehu nezlomnej vôle a nezdolného ducha je naozaj mocné! I keď, u otrlých jedincov slabej pamäti (ako napr. ja)...

13 03.11.2012

Míla Linc si svojou románovou prvotinou nastavil latku kvality naozaj vysoko. Až tak, že keď sa mu tentoraz nechcelo unúvať a rozhodol sa ju podísť, stačilo mu trochu sa zohnúť. To by ešte bolo v pohode. No plaziť sa naozaj nemusel. K čomu to bolo? Len aby sa naňho náhodou nezabudlo? Je to veľká škoda. A veľké, veľké sklamanie.

P.S.: Hlavne tým, ktorí čítali Stín Černého hvozdu, odporúčam vyhnúť sa veľkým oblúkom.

2 03.11.2012

Hrozná kniha. Mal som pocit, že v tých niekoľkých dňoch, než som ju prečítal, som zostarol ako sám Matuzalem.

1 03.11.2012

Chvíľu som váhal, aké dať hodnotenie.
Sprvoti som sa nadšene pustil do čítania, no potom som začal čoraz častejšie odbiehať k iným knihám, až som to napokon, presne po dvoch tretinách, na dlhší čas odložil. Ukázalo sa, že som to vzdal pred cieľom, pretože posledná tretina (v knihe už šiesta časť) ma nakoniec zaujala najviac. Raz darmo, Brown sa vo svojom diele venuje viacerým témam a nie všetky ma naozaj bavili. Niektoré moju pozornosť skutočne zaujali, iné ju zas vyčerpávali.
A výsledok váhania? Na knihu tohto zamerania, záberu tém a rozsahu si zaslúži plný počet bodov.
Je pravda, že autor vo svojej, snáď až prílišnej, sebadôvere sa vyjadruje aj k veciam, ktorým zrejme nie tak docela rozumie, či sú takpovediac úplne mimo jeho kompetenciu. Myslím však, že knihe ako celku to moc neuškodilo a tieto úlety možno celkom dobre „odfiltrovať“. Inak, som toho názoru, že prečítanie tejto Brownovej práce môže byť takmer každému skôr ku prospechu.

4 03.11.2012

Naozaj mohol túto sladučkú hlúposť snažiacu sa tváriť sťa riadna drsáreň, plnú do neba volajúcich a neustále na seba sa vŕšiacich nezmyslov, napísať ten dospelý a (údajne) literárne zrelý muž? Každopádne, toto dielko je pre mňa názorným príkladom toho, ako profesionálny marketing dokáže aj z hovna upliesť bič a ako ľahko sme reklamou ovplyvniteľní.

Hoffman tu použil zaručený (a už toľko kopírovaný, až je to trápne) recept na úspech aj s jeho osvedčenými ingredienciami – temné, zvrhlé a odporné mocnosti Zla predstavuje akási nepodarená paródia na Cirkev s jej obludne znetvoreným učením. Pre lepší šmak ešte pridať opisy nejakého toho „stredovekého tmárstva“; ešte čerešničku – aspoň raz si otrieť hubu o pápeža – a je to! A vždy sa nájde vydavateľ, ktorý nezaváha z takéhoto blvajzu vyrobiť bestseller.

Tento „guláš“ charakterizuje naprosto nevyvážená všehochuť. Akoby Hoffman síce vedel, o čom to chce mať (o Thomasovi a jeho dobrodružstvách?), ale stále nemal jasno v tom, čo vlastne a pre koho to má byť. Svojím románom neustále kdesi balansuje. Na pomedzí historickej fantasy (bez mágie a niektorých ďalších atribútov) a postkatastrofickej SF (bez katastrofy a bez budúcnosti). Je to trochu thriller pre dospelých a o trochu viac dobrodružné čítanie pre deti a mládež. Občas možno ucítiť sotva patrný závan nepodarenej detektívky. V niektorých pasážach sa to tvári celkom vážne (a pôsobí príšerne naivne), v iných sa ma zmocňoval pocit, že musí ísť o (hrozne nepodarenú) paródiu. Niekde iba vsuvky, inde celé pasáže pôsobia, ako odniekiaľ odpísané, akoby povystrihované a čudesne pozliepané dohromady a zámerne spotvorené. A k tomu tá voľba mien a názvov! Nadto ešte všetko popretkávané občasnými a dosť úbohými pokusmi o suchý humor, požičanými pseudofilozofickými „múdrami“, plus originálne sa tváriacimi, no o to nedomrlejšími a trápnejšími, akože (a možno naozaj) vlastnými „myšlienkami“.
A toto všetko ešte pretreté sýtou ružovou!

Vôbec to celé pôsobí ako jeden obrovský pozliepaný plagiát. Na doplnenie základnej kostry akoby autor nemal dostatok fantázie a schopností. Akoby všetko jednoducho opísal z rôznych zdrojov a potom ešte svojským spôsobom sprznil.
Najvýraznejšie tu čnie popis ústupu vojska spasiteľov a následnej bitky v závere knihy. Je (ako píše ULA22) akoby vystrihnutý z knihy B. Cornwella „Azincourt“. Opísaný a upravený, pričom úprava nespočíva ani vo vylepšení, ani v snahe o to, aby podobnosť nebola taká okatá, ale v obyčajnom skrátení a zjednodušení. Áno, ja viem, Hoffman v Poďakovaní uvádza aj zdroje, z ktorých (údajne) čerpal inšpiráciu pre opis bitky. Fakt, že tie sú prakticky totožné so zdrojmi Cornwellovými, nie je sám o sebe nijak udivujúci, ale vzhľadom na pomer ich rozsiahlosti k rozsahu ich využitia v knihe mám podozrenie, že táto jeho „ďakovacia“ verzia ho proste vyšla lacnejšie, ako priznanie, že si jednoducho vypomohol Cornwellovým dielom (mimochodom, nezabudol poďakovať aj odborníčkam vydavateľa na autorské práva).

Pôvodne som chcel hodnotiť inak, ale posledne spomenuté ma už definitívne pohlo k tomu, aby som túto knihu označil ako odpad.

Záverom ešte čosi na margo úspešnosti tohto „bestselleru“.
Človek by čakal, že ak k nám už z anglo-saského literárneho vesmíru dorazí čosi s nálepkou bestselleru, možno od toho očakávať aspoň akú-takú kvalitu. Že na trhu, kde súperia tisíce (možno desaťtisíce?) spisovateľov, začínajúcich spisovateľov aj rádoby spisovateľov márne snívajúcich svoj sen, sa dokážu presadiť iba tí najlepší so svojimi najkvalitnejšími dielami. Chyba! Je to predovšetkým o peniazoch, kontaktoch a marketingu.


Týmto komentárom sa nechcem nijako dotknúť citov čitateľov, ktorí tu nešetrili hviezdičkami a chválospevmi. Tí ocenili príbeh, ktorý sa im teraz páčil, no verím, že časom (a skúsenosťou) dospejú k zmene náhľadu na túto Hoffmanovu „spatlaninu“.

Mám zato, že nejeden človek pôvodne vychovávaný vo viere v Boha sa od nej a od Neho vzdialil práve kvôli nesprávne pochopenému Desatoru, keď ho ešte v detstve začal vnímať ako príliš prísne a zväzujúce. Mnohým už nadobro ostala v mysli takáto mylná predstava, ktorá nielen spôsobila ich postupný odklon od viery, keď dali prednosť „slobode“ agnosticizmu či ateizmu, ale dodnes im v kombinácii s predstavami o „vedeckých poznatkoch“ získanými na školách a z médií bráni v akejkoľvek snahe skutočne porozumieť kresťanskej vierouke.

Táto útla kniha môže otvoriť iný uhol pohľadu na Desatoro Božích prikázaní a môže pomôcť lepšie pochopiť podstatu kresťanskej viery.

8 30.10.2012

V celej knihe jasne badať autorovu úprimnú snahu o profesionálnu nezaujatosť, odstup a vecnosť. No aj tak sa neubránil niektorým klišé. To je však vzhľadom k téme, jej rozsahu a množstvu rozporuplných zdrojov vcelku pochopiteľné a snáď aj ospravedlniteľné. Táto kniha rozhodne patrí medzi to lepšie, čo k téme dejín inkvizície u nás vyšlo.

2 29.10.2012

Že som vzal do rúk takúto knihu, to som asi mal nejaký chvíľkový záchvat, alebo som už dočista osprostel. Komercia v tej najčistejšej a zároveň najprimitívnejšej podobe. Je to obyčajná zlátanina, znôška vygooglených údajov a štatistík. Maníkovi bod za to, že si dal aspoň to minimum práce s akýmsi prerozprávaním.

29.10.2012

Anotácia je trochu zavádzajúca. P. Kohout detailne opisuje posledné udalosti od roku 2007, no veľkú časť knihy venuje aj histórii kríz v rôznych častiach sveta, počnúc tou z roku 1873, ktorá začala vo vtedajšom zjednotenom Nemecku.
Vďaka tejto knihe som dospel nielen k lepšiemu pochopeniu toho, čo sa to vlastne v tej našej skvelej EÚ deje, ale trochu som si rozšíril obzory aj v oblasti moderných európskych (ale aj svetových) dejín. Tiež som sa aspoň letmo oboznámil s viacerými ekonomickými školami.
Autor jasne a zrozumiteľne ukazuje, do akých sr..iek sa to pod vedením euroelity z Bruselu vlastne noríme (a môžem potvrdiť, že to naozaj nie je povzbudivé čítanie).
Pán Kohout evidentne nežije iba vo svete financií, ale je to aj všeobecne vzdelaný a rozhľadený autor, ktorý vie písať o danej téme s nadhľadom, humorom aj iróniou.

Takže, milí občania a daňovníci, majme pripravené kešene (alebo radšej čosi iné?), až príde čas „zacálovať“ dlhy.

4 26.10.2012

Zverte mi vaše peniaze a máte vyhrané – to by mohlo byť mottom tejto knihy.
Schiff svojich čitateľov presviedča o tom, že prichádzajú pre nich mimoriadne ťažké časy a oni nevyhnutne skončia všetci na dne. No..., nevyhnutne. Nie zas tak celkom. Totiž, ak sa budú riadiť jeho dobrými radami, nemusia dopadnúť zase až tak zle. S pribúdajúcimi stránkami čoraz častejšie upriamuje čitateľovu pozornosť na svoju maklérsku spoločnosť, čo pôsobí dosť lacno a zároveň rušivo.
Aj napriek tomu má podľa mňa obsah knihy svoju hodnotu a rozhodne nie je na škodu oboznámiť sa s autorovými názormi a jeho náhľadom na súčasné dlhotrvajúce ekonomické problémy, ich príčiny a možný budúci vývoj a dopad.
Než sa pre túto knihu rozhodnete, je dobré vedieť, že autor sa zameriava na americkú ekonomiku a Američanov. Je priam fanatickým zástancom zlatého štandardu.

1 26.10.2012

Prežiť môže iba jeden! King sa tu trochu pohral s myšlienkou, že aj takejto nejakej reality show by sme sa jedného dňa mohli dožiť a možno aj takto dajako by mohla vyzerať (alebo aj úplne inak – o jej konkrétnu podobu tu predsa vôbec nejde). Je na zamyslenie, či naša moderná „kultúra“ môže zájsť (slovo dospieť sa tu asi nehodí) až do takýchto extrémov, takto ďaleko. Myslím, že môže. Stále zadlženejší, zbedačenejší, hladnejší a čoraz otrlejší plebs bude treba voľajako zabaviť, nech nerebeluje a poslušne čučí na obrazovky (pre tých, ktorí už po návšteve exekútora nebudú mať do čoho, nainštalujeme na námestíčko veľkoplošné). A na všetko odhodlaných jedincov by sa možno už aj dnes našlo dosť. Že prečo to ja takto škaredo vidím? Pretože veď totoť, oné, lebo stále sa tu serkáme s nejakými právami pre také či onaké skupinky, oháňame sa celým ľudstvom a myslíme na budúce generácie, no život jedinca má čoraz menšiu a menšiu hodnotu. Tak toľko krátke zamyslenie.
Kniha, aj keď sa čítala ľahko, bola dlhá až dosť. Prásk, prásk, prásk; bum („poštovní pytel“), a než to príde znova, pár porcií bolesti a bohato zaliať dialógovou omáčkou, nech máme aj niečo psychológie. Napokon záver bez pointy vyznievajúci kamsi do stratena a skorého zabudnutia. Na Kinga dosť slabé. Toto „zbuchnúť“ mu mohlo trvať možno len o čosi viac, než mne prečítať to po ňom. Och..., ale čo ja to tu vlastne píšem – veď on to má (viď autorov úvod) na svedomí Bachman!

/Ej, ale nedá mi! Môcť tak poslať zakaždým, po tom ich rabovaní, na pochod aspoň tú 100-večku zo 150-tich poslancov nášho slovutného parlamentu... Ale to, pravdaže, nemyslím vážne! To viete – chcel som to iba málinko roztiahnuť, ešte trošičku toho natrepať, nech vás tu udržím o čosi dlhšie, no a vôbec – mám už v nohách mnoho míľ, sprostú hlavu ešte sprostejšiu a vlastne som to ani nepísal ja, ale kýsi ďas z čiernych hlbín mojej, inak nežnej, duše./

8 25.10.2012

Nadmieru (a možno aj príťažlivo?) militantné, ale hlavne príšerne patetické. Skrátka – celý Heinlein. Aj s jeho sociálno-inžinierskymi vidinami. Ono, tie konštrukcie síce často znejú rozumne a lákavo, akurát že keď sa už takýto vizionári dostanú ku skutočnej moci, potom už všetko fičí podľa hesla „keď sa rúbe les, lietajú triesky“. A kdejaký „vychcanec“ sa vás hneď pýta, či ste s nimi, alebo proti nim.
No čo už, ale vtedy, za mladých čias, sa toto celkom svižné dielko čítalo dobre. Dnes by som zrejme už iba krútil hlavou.

7 25.10.2012

Silno deprimujúca kniha. Pri jej čítaní ma občas prepadávala chuť zájsť na veľvyslanectvo napr. takej Bieloruskej republiky a požiadať o politický azyl. Už nejakú dobu sa ma totiž zmocňuje čoraz väčšie podozrenie, že aj také krajiny sveta, ako trebárs Kuba alebo Bielorusko, budú už v neďalekej budúcnosti ostrovmi slobody v porovnaní s tým, čoho sa ešte dožijeme my v tejto našej krásnej socialistickej Európskej únii pod vedením jej vrcholových aparátnikov.

5 25.10.2012

Postavy, dialógy aj dej tohoto románu mi pripadali až neuveriteľne naivné, umelé a patetické. Úplne zúfalo vyznievali najmä absurdné rozhovory dvoch rovnocenných postáv (napr. dvaja priatelia – dôstojníci z jednej kompánie a rovnakej hodnosti), kde si striedajú úlohy blbého a chytrého, len aby autor vysvetlil čitateľovi aktuálne dianie alebo zmysel udalostí. S rýchlou chronológiou deja vo viacerých líniách (hlavne pri bitkách) si Iain Gale tiež zrovna moc neporadil. Vyvrcholenie zápletky ako vykradnuté z nejakého „céčkového slaďáku“ – fuj!
Škoda ďalej to rozpitvávať – celkovo dosť slabá kniha. Neodporúčam a osobne sa na ostatné časti série rozhodne nechystám.
Pri hodnotení som, vzhľadom ku svojej relatívne nedávnej čitateľskej minulosti, či skúsenosti, nutne vychádzal aj z porovnania s tvorbou Bernarda Cornwella.

26.09.2012

Zhruba 400 strán opisov brutálneho násilia, mučenia, chladnokrvných vrážd a exkurzií do mysle sériového vraha. To všetko prepletené v desivom príbehu.
Je nesmierne ťažké, ak nie rovno nemožné, vcítiť sa do takého života, takého prostredia. Ale predovšetkým do myslenia, ktoré postráda schopnosť empatie.

3 17.09.2012

Tak som zatúžil zistiť, prečo niektorí experti tak radi strašia defláciou. Prečo je deflácia tak obludné zlo, že máme radšej s otvorenou náručou vítať infláciu? K ukojeniu svojej zvedavosti som si ale mal vybrať publikáciu od iného vydavateľstva, ale hlavne – od iného autora.
Veľkoryso dávam jeden bod za Hannichovu dojemnú snahu uchrániť nás pred strašlivým nebezpečenstvom deflácie. Inak, medzi nami, celkom vážne som uvažoval, že to hodím do odpadu. Guru Günter nás presviedča, že deflácia je hádam to najväčšie zlo dejín. A zdá sa, že to myslí úprimne. No povedzte – predsa by to nepísal iba preto, aby na nás zarobil?
Ale terazky už vážnejším tónom.
Nemohol som sa ubrániť dojmu, že túto knihu plnú nezmyslov musel napísať nejaký zakuklený neomarxista. Ktorý sa navyše s obľubou dopuje lysohlávkami už na raňajky.
Akoby väčšinu dňa trávil vo svojom vlastnom, na realite úplne nezávislom svete.
Keby tento dobrý muž nemal toľkú starosť o naše peniaze a všeobecné blaho, možno by nás obšťastňoval ďalšími objavnými teóriami o tom, ako nám malí šediváci z vesmírnych diaľav vysadili prvé kaktusy a postavili pyramídy. Alebo niečo podobné.
No dobre – dosť bolo neprajného osočovania autora. Idem teraz osočiť knihu.
Jej posolstvo sa dá zhrnúť asi takto: Vy, ktorí ste si kúpili a prečítali túto knihu pána Hannicha, ste učinili múdro, spravili ste veľký krok k bohatstvu a v ťažkých a krutých časoch deflácie, inflácie a vojen budete schopní zarobiť na všetkých tých neschopných a neinformovaných hlupákoch, ktorí sa dopustili tej osudovej chyby, že si túto jeho knihu neprečítali. Vy, šťastlivci, by ste si samozrejme mali čo najskôr zaobstarať aj všetky ostatné (v texte postupne pospomínané) Hannichove diela.

Nám ostáva len dúfať, že naše vydavateľstvá nás ušetria akýchkoľvek ďalších múdrostí majstra Hannicha.

K redakcii: Bežné nešváry, ale aj niečo, s čím som sa hádam ešte nestretol. Zrejme bol použitý nejaký algoritmus pre čisto náhodné generovanie a umiestňovanie dĺžňov a najmä čiarok. Dodáva to čítaniu akési zvláštne čaro (akoby k vám prehováral nejaký mimozemšťan)!. To by ostatne mnohé vysvetľovalo. Ach, ale to už som zase u autora...

3 11.09.2012

Robert Homir si vytvoril svoj vlastný eklektický systém viery a v tejto knihe predkladá svoje metafyzické úvahy.
Text, ktorý pôsobí dosť zmätene, je priam nabitý množstvom nejasných pojmov a tvrdení a vôbec celé toto dielo vyznieva ako blábolenie naprosto dezorientovaného človeka.
Ide o ďalší produkt vydavateľstva Eko-konzult v štandardnej „Eko-kvalite“, tentoraz z oblasti New Age, ktorý si svoje vydanie v spomenutom vydavateľstve bezpochyby vyslúžil hlavne svojimi útokmi na kresťanstvo, jeho vieru a morálku.

Myslíte si, že toho viete zo školských lavíc o „stredoveku“ dosť? Bežne používate frázy a slovné obraty ako „už predsa nie sme v stredoveku“, „to by bol návrat do stredoveku“, „temný stredovek“, „doba temna“ a pod? Ste presvedčení, že to bolo „strašné obdobie plné hrôz“, bez ktorého by sa bola západná civilizácia obišla?
Možno je čas prečítať si túto knižku Régine Pernoudovej.

3 09.09.2012

Tento diel Sharpovej série napísal Cornwell o mnoho rokov skôr, než väčšinu častí, ktoré ju chronologicky predchádzajú. To, myslím, vysvetľuje výskyt detailov, ktoré sa s dejom niektorých predošlých kníh rozchádzajú a autor ich buď opomenul, alebo ich bol nútený ignorovať (napr. tu Sharpe premýšľa a jedná, akoby ešte nikdy predtým do prielomu neútočil). Našťastie takých miest nie je veľa a ten, kto jednotlivé diely série číta s väčším časovým odstupom, si to možno ani nevšimne. Príbehu samotnému to ale na čítavosti nijako neuberá a ja, aj napriek krátkemu zaváhaniu (najmä kvôli koncovke – ale nebudem prezrádzať), dávam plný počet bodov.

6 09.09.2012

Tak, ako aj u ostatných diel Cornwellovej spisby, som aj u tohto mal po dočítaní pocit, že bolo príliš krátke.

5 09.09.2012