gan112 komentáře u knih

Ako aktívny cyklista som sa na knihu tešil, ale bol som sklamaný. Čakal so omnoho viac, niečo na spôsob mojej obľúbenej športovej knihy- Stvorený pre beh, od MCDougalla, ale téma tvorby vlastného bicykla pre mňa nebola dostačujúca a zaujímavá. Uprednostnil by som teda skôr len knihu o histórií bicykla a ľudí z odvetvia, podrobnejšiu a menej časovo porozhadzovanú. Našťastie v závere knihy sú typy na literatúru. Zrejme bude ale všetko cudzojazyčné.

13.11.2015

Keby nebolo zaujímaveho námetu asi by som to uplne pochoval bez jedinej star. No žaby z toho autor vyťažil dosť sa nedá povedať. Už len sám jazyk ktorim je román pisaný je pre mna katastrofa katasttrofa katastrofa, ktorá ma štvala moc moc moc. Nadbitočna opisnosť, retrospektívi len tak porozhadzovanè v texte a zbytočne, opakovanie slov, divný slovosled, nudnè akčne scèny, nútená coolovost textu (majú byt cielovou skupinov teenegery?). Ale nielen forma bola zlá, cele to bolo nedotiahnute, dej minimálne do polovice vata, zápletka prehliadnutelná, osoby nevykreslenè (hlavne mnoho vedlajších postáv), dej zmetočny, myšlienkový presah skoro nulovy (slová=dej), pointa a rozuzlenie predvidatelne (navyše takýmto "rozuzlením" sa niektore aj priemernè sf filmy len rozbiehaju). Asi najlepsie by bolo prepisat to na poviedku, aj kedsa mi zda ze podobnu som uz niekde čital.

1 10.11.2015

S ľahkosťou napisane, rychlo čitatelne, s dobrými nápadmi, s novatorskými postupmi, občas nejakè logickè nezrovnalosti, fajn. Ale slubovaná a ospevovana pointa mi prišla banálna. Na druhú stranu pointa bola pekne vystavaná v priebehu celèho deja. Keby som to mal natočiť ako film určite by som to nepojal ako sf ale ako nejaku mytologicku bajku z buducnosti.

1 10.11.2015

Nebralo mi to. Možno fantasy nieje moj šalok granka. Svet zo začiatku dobre funguje ( to jest bez zbitočnych nanuteností a vnutenych zákonitosti) no postupne fungovať prestava, Gaiman si toho navymýšlal na mna moc. To nieje žiadna katastrofa lebo sa rozbehne vcelku , no povedzme čitatelný dej. Najviac ma zaujali postavi Croupa a Wandemara, ale ostatny až na Starého Baileho sú nezaujímavi. Snad največši postavovi prepadak bola Hunter. Vedlajšie postavy sú nevýrazne,čitatelne a hlavne kliše. Skratka tipicka fantasy, nič pre mna. A pritom stačilo by niekde ubrať , niekde pridať, a pre mna viac logiky, a svet podlondina by bol viac než len znesitelným a zaujimavym.

10.11.2015

Fajn kniha aj pre širokè vekove rozpetie. Pači sa mi ze je plna odkazov na termini ktore si mozete dohladat na uvedenych strankach knihy.

05.11.2015

Podľa mňa je to skvelá kniha. Simakovi sa podarilo VYTVORIŤ ucelený a zaujímavý svet s vlastnými pravidlami a navyše vysoko zaujímaví. Téma ľudského zmyslu života a jeho cesty naprieč budúcnosťou mi evokovalo Sterlingov Schizmatrix, takže som uchvátený že v dobe vzniku románu(?) vôbec niekomu napadli takéto námety (hovoriace psy, evolúcia, dalšie dimenzie, prevteľovanie…). K naprostej spokojnosti mi ale chýbalo dačo málo. Dielo podľa mňa nieje humanistické, skôr z neho cítiť bezvýchodiskovosť situácie ľudí, ktorý sa neustále zaplietajú v kruhu omylov. A to je ten najväčší problém. Na ľudstvo je nahliadané akoby zvrchu, a tým pádom nemôže samotný človek povedať že nejaké počínanie je dobré alebo zlé pre ľudstvo. Proste príliš ťažká téma knihy. A možno to nieje problém ale devíza. A keďže autor nemôže nadržiavať rase ľudí (inak by bola knižka nezaujímavá, na úrovní socialistického realizmu:), vyzdvihuje skôr negatívne črty ľudskosti. Tieto sa v deji síce evolučne odstránia ale žiaľ cesta to aj tak správna nieje.

6 03.09.2015

čožééé? Nerozumel som ani slovo.

Zo začiatku sa mi nepáčil štýl. Možno to bolo prekladom (ako to už často býva), pretože bol plný „zastaralých slovných spojení“ ako – posledné zákutie mysle... Ale aj z technickej stránky to spisovateľ podľa mňa nezvládol od začiatku. Príklad v prvých kapitolách sa o Sawtellovcoch hovorí ako o Edgarových rodičoch, no ten ešte ani nieje na svete. Takťiež používa množstvo samoúčelných prvkov na zdramatizovanie situácií, ale tam kde by mal písať priamočiaro robí zbitočné odbočky, príliš opisuje a naťahuje text. Treba povedať že román je písaný rukov citlivého pozorovateľa. Po Garovej smrti (otec Edgara) sa príbeh začne rozbiehať rýchlejšie a začnú padať aj nejaké jednoduché životné pravdy. Tiež sa mi páčilo zopár postrehov zo psieho života. Pr. že pes vie čo ste robil pred stretnutím s ním, podľa pachu. Ďalej sa mi páčilo také neurčito, záhadno sálajúce z knihy a hlavne z dialógov Trudy (matky) a Edgara (syna). Bavili ma postrehy Trudy o Edgarovi, napätie medzi Edgarom a Cloudom , scénka s vešticou Idov, odcudzenie sa s Almondine, rozpad chovu, a všetky veci vedúce k Edgarovmu úteku. Podľa mňa ide o dobrý príbeh, ale na román je to celkovo nekonzistentné. Také z každého rožka troška ale celkovo nezladené. V strede knižky som bol zmätený. Mierne mystická rodinná dráma s detektívnou zápletkou, plus citovo podfarbená melodráma, je aj na mňa moc veľký šálok kávy. A Wroblewsky ho zvládol tak z polovice. Inak skvelé a podstatné jadro doplnil nepodstatnostami, spievajúcimi lelkami, šumiacim lístím, psími myšlienkami (to by som vzhľadom ku koncu knihy ešte zobral), ktoré nezvládol súdržne skombinovať. A pritom niektoré pasáže akoby bol vymenený. Pre mňa bola knižka po viacerých stránkach veľmi nevyrovnaná. Prišlo mi že si spisovateľ až moc pomáha na úkor čitateľa. Vnímal som to hlavne na postave Trudy, ktorá mi prišla dosť nezvládnutá. Bola až prílišnou príčinou a hybnou silou deja. No pomedzi riadky sa dá vyrozumieť že autor akoby o týchto nedostatkoch (aspoň o logických chybách) vie, a postupne ich odstraňuje , a to hlavne myšlienkami postáv. Naopak dôvtipne spracovanou postavou je Claude. Páčilo sa mi že bol záhadný (skryté motivácie)a naozaj som nevedel čo si o ňom myslieť. Z postavy Glena dokázal spraviť monštrum ako z Kingovky. Pasáže s Edgarom na úteku sú zaujímavé. Stretá sa s podivnou postavou - Henrym a musí čeliť nástrahám samoty aj spoločnosti, len akosi mi unikol zmysle, ktorý mal byť jasnejšie vyrozumený. Myšlienky sú v tejto pasáži knihy podnetné, ale spisovaťeľ akoby stále točil niečo nové. Pr. Edgar sa u Henriho stretne s duchom. Funguje to len dočasne ako protiklad ku nezaujímavému Henrimu, a inú funkciu (ešte okrem tej že podčiarkuje že Edgar je výnimočný – ale aj tak mu to k ničomu nieje) to nemá. A po všetkých peripetiách úteku sa otočí kvôli búrke, a to vraj zmenený, hoci to badať len podľa spisovateľových slov. Tak som čakal ako sa tá Edgarova dospelosť prejaví, ale nič. Zdá sa mi že knižka bola písaná dlhšiu dobu a tak posledných sto strán spisovateľský kumšt stúpa, a obajví sa aj nejaká mini zápletka. Koniec mi prišiel nezmyselný. Riešil niečo len pre Sawtellovské psy a to je tak všetko. Takže všetky vedľajšie línie (teda prakticky všetky) vídu na prázdno a viznejú zbitočne a teda aj nadbytočne. Súčasne ma knižka s takýmto koncom privádza k otázke či mi neunikol ZMYSEL, alebo len autor povedal A a nedokázal povedať B.

30.04.2015

Baviť som sa pri čítaní nebavil, niektoré pasáže boli možno nad moje chápanie a prišlo mi to ukecané a príliš zamotané. Hlavne doublething! Ale pres to šecko určite vo mne knižka dlhú dobu ostane, aj ked nadčasová vcelku nieje, nájdu sa pasáže ktoré sa vryjú do pamäti. Film si určite rád pozriem.

2 26.03.2015

Veľká sila tohto diela pre mňa vychádza z deja samotného. Nejde totiž o slová ale o činy postáv ktoré knižke dávajú „dušu“. Formálne ide o brilantný kúsok, o ukážku jednoliatého, takmer bezchybného štýlu, ktorý by sa mohol prednášať na teórií literatúry. Plus je plný skvelých pre mňa inovatívnych literárnych a literárno-grafických nápadov. Na druhej strane tu máme jednoduchosť príbehu (alebo skôr nápadu či témy) ktorá ma zasiahla len pár minút po dočítaní. Asi si budem protirečiť ale keby som mal knižku niekomu prerozprávať tak z holého deja by si dotyčný povedal že je to kišé brak. Opak je pravdou. Aj keď nejaká hlbšia myšlienka v zmysle fylizofie tomu trošku chýbala. Všetko ostatné však zapadá a to nielen po stránke prepracovania románu skutočne do detajlu, ale aj z toho nevysvetliteľného čara nachádzajúceho sa prenášaním skrytých ťažko sformulovateľných myšlienok z pera, na papier a tudiž z jednej hlavy do hláv našich. Hill si zaslúži znova môj obdiv ako spisovateľ stratég. Píše s nadhľadom (ale fakt veľkým), a veľmi trpezlivo. Vianočná ríša je horor, sci-fy, triler, životopisný román, rodinná dráma, detektívka všetko v jedom a v symbióze (široký žánrový záber trošku zaváňa populizmom, neva treba sa uvolniť). Dej je popretkávaný mini príbehmi vedľajších postáv ktoré sú takto živšie, uveriteľnejšie a nenarúšajú harmóniu, ako by tomu bolo keby sa postava, hoc vedľajšia, len pohodila do textu. Hlavné postavy sú zaujímave (nebudú vám ľahostajné, aj keď ku koncu sú troška moc, ale pochopiteľne rozcitlivené). Záporáci sú! Tak trocha v "". A najviac sa mi páčili vo fázach kedy odhalili svoje hrôzostrašné komické rysi. Každá kapitola má akoby nosnú metaforu v duchu ktorej sa dej zohľadňuje, s ktorou sa dej pasuje a porovnáva. Pridáva to príbehu niečo naviac no hlboko súvisiace. Hill rozhodne rozumie tomu čo čitateľ chce a rozvrhne príbeh tak aby sme sa spolu s ním rozhodovali čo bude nasledovať. Takto rozvrhnutý dej je snom každého spisovateľa a je to na jeho práci najťažšie. Zo stredu takto rozpracovanej knižky by ju už vedel dopísať každý, a zaujímavo. Ťažko sa mi hľadajú negatíva, snaď pár logických chybičiek a to že som bol zmetený pri prechádzaní skratky, lebo som nevedel či si mám predstaviť noc, či deň (nie som expert na geografiu usa, mohlo pri tom byť myslené viac na eur. čitateľa). Ale kto vie ten vie. A Joe Hill vie aj to že na Vianoce by mala byť rodina pohromade. P.S. : Knihu treba dočítať až do absolútneho konca lebo úplný záver deja sa odohrá až za poďakovaním v „kapitole“ – Poznámka k písmu. Ale myslím že komu sa knižka páčila tak ako mne , určite tento detail postrehol. Odporúčam.

1 26.03.2015

Ťažko sa mi ku knihe vyjadruje. Moc som od nej nečakal a tak sa mi to aj vrátilo a nič moc som nedostal. Z môjho pohľadu priemerný aj keď zvláštny kúsok, ktorý môže očariť atmosférou. Pripadalo mi to akoby Card nehľadal (z filozofického pohľadu) niečo dobre v zlom, ale naopak niečo zlé v dobrom. Keby som mal knihu prirovnať k fotografií, povedal by som že je preexponovaná. Je plná dohadov a točení sa v blúdnych kruhoch neustále sa meniacich postojov postáv a to ma do 2/3 knihy nehorázne frustrovalo. Asi 3–4krát za jeden odstavec, dokáže Card prepólovať postoj postavy a to ma privádza ku myšlienke či sa na tom sám autor neodbavuje, keď čitateľa uvedie do ešte väčšieho zmätku. Dej sa mi až po tretiu kapitolu (väčšia polovica knihy) zdal nudný, plný vaty. Neskôr sa to zlepšilo a najzaujímavejšia časť knihy bola pre mňa dejová linka s Kyeran, jej milencom Josifom, neskôr nadviazaný na neskorší Anssetov osud (priznávam podľahol som čaru milostného trojuholnika písaneho z pohľadu mormonta). Škoda len že sa objavila tak neskoro po nudných peripetiách v Dome piesní a Paláci. Áno prvé dve kapitoly boli nezbytné pre neskoršie nadviazanie deja, ale určite by som bol radšej keby boli skresané tak na 50 strán max. Z môjho pohľadu je knižka rozprávkou pre dospelých s fantasy prvkami omnoho viac ako sf. Podčiarkuje to pre mňa takmer všetko čo som z knižky vnímal. Napríklad nevykreslenosť postáv, slabé zobrazenie spoločenských atribútov, idealizmus miestami trápny, použitie mnohých účelových prvkov ako Sebeovládanie spevákov… Nechcem Mistra písní ale úplne zhadzovať (dúfam že to ani nerobím), pretože sa románu nedá uprieť s akou inteligenciou je napísaný aj to že ovplýva dobrými nápadmi ale potreboval pre mňa kusik viac jednoznačnosti. Na Cardovom spisovateľskom umení nieje moc čo vytknúť, ale diery z celkového pohľadu sa určite nájdu, konieckoncov v každom románe. Zostáva mi záhadou čím boli podnietené v tomto prípade. Možno mnou. Koniec bol idealistický, patetický ale na rozprávku uspokojivý.

09.03.2015

Myslím že je plná vyvážených a dobrých kúskov, ktoré sú zapamätateľne, a nieje ich 30 ako je dnes trendom, takže určite v mojom prípade pôjde o obľúbenú knihu. Aj keď celkový sumár hodnotenia je asi lepší ako u každej poviedky zvlášť :) Nuž v 84-tom to musela byť bomba.

1 03.03.2015

Dlho som čakal kým som si knižku vytiahol z knižnice a myslím že sa tak stalo v pravý čas. Zasiahla ma od začiatku a nenudila (priznávam sa pod vplyvom rohov že len miestami). Názorovo je veľmi otvorená, až vše objímajúca. Autor píše s ľahkosťou, vyberá si zaujímavé prostredie a pracuje fantasticky s napätím a dialógmi, a to aj vtedy keď sa netýkajú odhaľovania pravdy o vražde Merril. Príbeh sa rozvíja pomerne rovnorodým tempom, kde situácia nadväzuje na tú nasledujúcu a prirovnania v deji sú veľmi dobré, až metafyzické. Retrospektívy alebo flashbecky, ktorých je dej plný, sa začínajú objavovať v druhej kapitole. Máme možnosť nahliadnuť tak do detstva hrdinov poznamenaného zmätkami dospievania, objavovania seba a okolia, iných ľudí s ktorými sa často nechcú stotožniť. Pritom trošku barličkou alebo skôr poznávacím znamením autora je prirovnávanie výrazov alebo postojov postáv ku scénkam zo známych filmov, kníh či komixov. Príbeh kolíše neustále od dobra ku zlu a asi v polovici knihy som začal mať pocit že táto knižka určite nebude mať šťastný koniec. Lenže šťastný tu nieje najmä začiatok, kedže vieme že hlavný hrdina je od smrti svojej lásky Merril tragická postava. Veľmi som dúfal že fantasy prvky v tomto románe nebudú podliehať nejakým úplným výmyslom autora ktorý ich bude používať bez ohľadu na logiku podľa potreby, ako sa tak často stáva (aj u Kinga), a zbytočne tak narobí čitateľovi bordel. Moje priania boli nielen vyslyšané, schopnosti Igga a ich blokácia dokonca zapadali logikov do príbehu. Hoci nieje na filozofickú tému Boh vs. Diabol, ľahké napísať niečo nové, v tomto prípade sa podarilo aspoň niečo originálne. Páčilo sa mi ako postavy balancovali na hranách svojho svedomia, dobra a zla. Postavy niesu ploché, no súčasne podliehajú spisovatelovím zámerom. Táto ich dvojakosť robí pre mňa knižku zaujímavou a veľmi ma potešil fakt že sme sa mali možnosť pozrieť na hlavného hrdinu a jeho priateľku aj z pohľadu hlavného záporáka, a to ešte pred rozlúsknutím niektorých orieškov. Deju to dodá nielen retrospektívu pre lepšie pochopenie rozpoloženia postáv a ich situácie, ale hlavne tú podstatnú štipku naviac ktorú všetci chceme vedieť. A tou je pravda ako sa stala vražda Merril a čo ku nej viedlo. Postavám sa niekedy dostaneme celkom pod kožu až v závere knižky. Je to spôsobené famóznou schémou príbehu a flashbackov ktoré putujú stále hlbšie do pohnútok postáv a pritom stále menej do ich minulosti. Dotvárajú pre mňa príbeh ako kruh, kolobeh do ktorého sme boli hodený v jeho strede. Preto mám aj chuť prečítať si ju ihneď znova a objavovať v nej niečo nové, lebo viem že by som toho objavil neúrekom. Priznám sa že som neočakával taký sentimentálny koniec okolo rozchodu Merrin a Igga, ale skôr niečo v medziach ľudskej nerozhodnosti. Vyústenie tohoto jedného príbehu (nedá sa povedať že šlo o dejovú linku), bolo pre mňa predčasným koncom. Hoc ďalej knižka pokračuje zaujímavo, nedá sa povedať že by v nej ostal tak silný náboj a koniec pre mňa ide dostratena. Absolútny koniec, akčné scény a všetko okolo vyvrcholenia mi prišli pateticky pritiahnuté za vlasy. Koniec nestratil svoju morálnu, filozofickú polemiku a atmosféru, ale žiaľ bohu zdalo sa mi akoby už vyplývala už len zo zmätku zo všetkých tých predošlých slov a udalostí. Koniec bol na úrovni, ale pre mňa výrazne slabší ako zvyšok knihy. Áno spisovateľ v ňom docielil aby všetky súkolia príbehu do seba zapadli, ale súčasne sa nevyhol klišé prvkom populárnej post-modernej literatúry „na jedno použitie“. A to je čertovská škoda. P.S. – ten slovenský preklad je fobos a deimos.

1 01.03.2015

Z prvých stránok knihy som mal zlý pocit. Vyvalil sa na mňa zložitý text plný metafor a rozvíjajúcich sa obrazov. Štýl sa však postupne zjednodušil a nastúpila fáza až tak uveriteľných absurdností, že som sa začal smiať na vlastnej pomalosti. Totižto knižku som si prečítal na doporučenie. Mal som sa váľať od smiechu, no tak sa nestalo (ale nemrzí ma to). Pretože dej je súčasne veľmi napätý, otvorený, inteligentný, pritiahnutý za vlasy, komický, málo uveritelný (v zmysle - určite nejde o skutočný príbeh), myšlienkovo zcela obsažny, miestami až znepokojujúci a psychologicky prepracovaný. Od stredu knižky už dej ožíva rovno pred očami a dostáva riadne napäťové grády. Šmrncnuté atmosférou 60-tých rokov má dielo takú komickú dokumentárnu hodnotu. Obaja hlavný hrdinovia, profesori anglickej literatúry, mi boli sympatický, hlavne preto že kniha zachytáva obdobie ich osobnostných zmien na nových pôsobiskách, ktoré si na pol roka vymenili. V kapitole DOPISOVÁNI je zrejmé že tieto zmeny vnímajú len ich blízky (manželky), zatiaľ čo ich nové okolie ich nedokáže povšimnúť a tak dochádza k sérií dohadov a nedorozumení. Aj z tohto vyplýva o aký prepracovaný román ide. Autor verne (neviem či pravdivo) zobrazuje šváry akademického zboru ako v USA tak v U.K. Prostredie akademickej pôdy ma najskôr moc nepriťahovalo, ale kedže výuka literatúry sa diala nielen v deji (na univerzitách v Papridgi a Euforite)ale bola prestúpená celým románom, začalo ma to viac a viac fascinovať. Napr: Ako tvrdí jeden z hlavných hrdinov Zapp, a tým pádom aj autor "román je systém uzavretý a život systém otvorený". Toto platí pre knihu dokonale. Postavy sa v nej osudovo až neverne preplietajú, ale o to väčšia psina to potom je. V kapitole ČÍTANIE sa mi páčilo premostenie deja a dokreslenie atmosféry doby formou novinových a iných písomností (troška chybné sa mi zdalo že zdroj článku bol uvedený vždy až na konci odseku a nie na jeho začiatku). Predposledná kapitola s názvom VÝMENA je pre mňa naj dramatickejšia, a kedže ako sa v románe dočítame, troška retrospektívi nezaškodí, tak sa v nej aj bude diať. A diať sa to bude skutočne brilantným spôsobom. zaujímavý je celou knihou prepletený motív s odbornou publikáciou pre začínajúcich spisovateľov, ktorú si druhý z hlavných postáv Swallov nechal od svojej manželky poslať na Euforitu. Sú z nej citované pasáže ktoré sú následne aplikované priamo v deji. Nie však okato, ale úplne prirodzene. Samotná kniha ale nieje fiktívnou literatúrou v literatúre, ale o skutočné dielo rovnomenného autora HOSTUJÍCICH PROFESOROV. Naopak trocha klicheovité sa mi zdali odkazy na veľké diela anglickej literatúry. Vety typu - a vtedy Phillip pochopil prečo sa v tom a tom diele udialo toto a toto a neudialo sa tamto, by ma vcelku iritovali nebyť však zakončené zaujímavou myšlienkou. Začiatok poslednej zo šiestich kapitol (každá je osobitá), bol pre mňa písaný zbytočne experimentálnou formou, no neskôr prekvitne do (asi) klasického libreta, ktoré mi vyhovovalo viac, a koniec koncov autor sám najlepšie vie ako napísať "koniec". Koniec s jednoduchými myšlienkami, ktoré sa v kontexte s dejom stávajú (niečo ako) hlboké. P.S. - ospravedlňujem sa za dĺžku komentu.

3 20.02.2015

Bola by to úplne zlá knižka, keby to nebola vcelku výborná knižka. Odhliadnuc od mnohých logických chýb či zmätkov ktoré príbeh sprevádzajú sa číta veľmi dobre. Skladá sa vlastne z dvoch častí. Prvá, rozbehová v ktorej spoznávame svet budúcnosti r.1992, a biznis opatrnostnej firmy Glena Runcitera, ktorý vedie firmu za pomoci svojej mŕtvej manželky Elly s ktorou komunikuje čoby zo semivitálom („mŕtvym“) napojeným v mraziacom boxe na komunikačné prístroje. Príbeh sa velmi kvalitne rozbieha ako špionáž medzi Runciterovou opatrnostnou firmou zamestnávajúcov inertov s blokačnými schopnosťami, a firmou pána Hollisa, ktorý zamestnáva prekogov a telepatov ktorým majú Runciterovi zamestnanci na objednávku blokovať ich schopnosti. Do deja vstupuje nová runciterová zamestnankyňa Pat Conelyová zo svojimi zvláštnymi schopnosťami, ktoré však pre firmu môžu byť nebezpečné. Tu som si začal myslieť aká bude knižka vynikajúca s takým druhom schopnosti akými Pat disponuje. Dávajú totiž budúcemu deju veľké možnosti utvárania zápletiek a príbehu (podobné mal Nicolas Cage vo filme Next na námet knižky od PKD). Ale na mieste je sklamanie, pretože dej sa nimi osvieži len asi 2-krát, a to v nepodstatných veciach. Prvá polovica knižky ma nadchla v mnohom – vernými zobrazeniami obchodného života, futurizmom, postavami, špionážou inertov… bola na úrovni najlepších diel Alfreda Bestera. Príbeh sa začne rozvíjať vo chvíli keď do Runciterovej firmy zavíta Zoe wirtová (pod falošným menom), a objedná pre svojho tajného nadriadeného partičku najlepších inertov na vyčistenie tiež tajného projektu, od telepatov. Táto práca si žiada vycestovať na Mesiac (alebo Mars?). Medzi odcestovanými nechýba napr. nováčik Pat, testér nadprirodzených schopnosti Joe Chip (hlavná postava a Runciterov zástupca), s ktorým už Pat stihla mať pomer, a aj samotný Runciter. Tu dôjde k zvratu a na Runcitera a jeho ľudí dôjde k atentátu. Tímto sa začína druhá časť knihy. Kto zomrel a kto je živý, a kto je v položivote? To je trápna a nudná otázka, pri ktorej riešení PKD zväčša ťahá čitateľa za nos, až mám z toho pocit že si stačilo prečítať len koniec každej kapitoly a bol by som aj tak v obraze. Číta sa to pomerne hladko a dochádza tu aj k zaujímavým zvratom, ale aj tie zaujímavé zvraty sa strácajú v množstvé tých nezaujímavých a tak trocha aj prebytočných. Čo ma hlavne sklamalo je že tu nájdete minimálnu náväznosť deja na prvú polovičku knihy. Teda náväznosť tu samozrejme je ale nie taká akú som očakával a na akú som sa tešil – tudíš menej SF, viac detektívky a noir. Do úplného konca som čakal že sa ten pre mňa podstatný príbeh odohráva mimo dej, ale márne. Keď už ako tak zistíte čo sa vlastne s hrdinami deje nájdete XY jednoduchých riešení ktoré bohužiaľ hrdinom nenapadnú. Posledná kapitola knihy možno bola bomba a trhák v 69-tom, ale dnes má určite tento druh ukončenia príbehu v literárnej vede svoj osobitný vedecký názov a je pomerne častý hlavne v poviedkach. Niekedy dielo zachráni a niekedy, ako v tomto prípade, nie. Záver – dobrá kniha, aj obrovské sklamanie bez predošlých očakávaní.

3 23.01.2015

Bacigalupi dobre vie že na svete je dobro aj zlo, a niekedy sú si bližšie ako je nám milé. Komplexnosť a hĺbka diela je pre mňa ohromujúca. Niekedy sa tu aj hlúposť môže stať odvahou alebo zbabelosť múdrosťou… Kdesi som čítal že sa tento spisovateľ pokladá za určitého rasistu uprednostňujúceho východné kultúry. V tomto románe však nakladá všetkým ľuďom ktorý okolo vojny iba prešli. Lebo už to samozrejme zmení chod udalosti, a kedže ide o vojnu tak samozrejme k horšiemu. Román je explóziou príčin a následkov, širokov psychologickou sondou ktorá nazerá na každú jednu situáciu viacerými náhľadmi. V rovine filozofickej aj fyzickej často využíva situácie ktoré zažívame bežne a zasadzuje ich do extrémnych podmienok. Tím pádom dodáva svižnému akčnému príbehu autentičnosť a približuje ho každému kto nemá ani základný vojenský výcvik. Príbeh ako taký má preto u mňa iba čisto logické chyby, ktoré sa dajú odpustiť. Pr. poločlovek Tool sa rozumie umeniu, a stále sa vracia zachraňovať ľudí po ktorých mu nič nieje, ale budiš. Knižka plná trefných prirovnaní a nečakaných dejových zvratov plných nádeje aj beznádeje, by si podla mňa zaslúžila aj sfilmovať, pretože rovnakou mierov akou vypovedajú hlavný hrdinovia o svojich pocitoch mysľou, takou mierou aj slovami a skutkami. A v tom mi príde knižka veľmi prepracovaná a vyrovnaná.

1 05.01.2015

Pena dní –(spoiler) Ľúbostný román (?), zo sureálneho prostredia s prevrátenými sociálnymi a morálnymi statusmi a hodnotami (teda až na obraz vierovyznania). Bizarnosťami sa dej len hemží. Zo začiatku trocha samoúčelne. Hlavná postava Colin je moderný „babrák“, túžiaci po láske, a to až tak že je (samozrejme bizarne)agresívny (na prechádzkach s dievčaťom vyhľadáva tmavé zákutia). Láska v románe je zjednodušená tak plochými postavami, ako aj zámernému zjednodušeniu na pocit zaľúbenosti. Inak mi príde dosť román tak francúzky predkaný sexualitou, či skôr skrytým sexuálnym nábojom. To prečo ide o ľúbostný román (?)začína byť zrejmé až neskôr, keď sa hlavným postavám začne rúcať svet. Colin sa chce starať o chorú manželku, Alis chce pomôcť Chickovi z jeho závislosti… Na bizarnosť sa dá časom zvyknúť a čitateľ sa ocitá akoby v snovom svete budúcnosti s nevšednou morálkou. Nepripúšťajú sa tu žiadne chmáry, a najhoršie čo sa vám môže stať je choroba. Od tejto chvíle je kniha plná jednoduchých metafor na úpadok ľudského šťastia, a to formou zmien vonkajšieho prostredia. Kdesi som čítal že kniha je nesfilmovateľná, ale práve opak je podľa mňa pravdou. Nenájdete tu žiadne vnútorné monológi postáv, ani žiadneho filozofujúceho rozprávača. Obraz akoby sa rovnal myšlienke. Nedajú sa brať celkom vážne, no aj na absurdnostiach sa tu dá takmer vždy nájsť niečo hlbšie. Interakcia a dialógy postáv sú krátke a výstižne, a je ich dostatočné množstvo na to, aby sa dej mohol odvíjať novými smermi. Osou knihy je rúcanie sa (miznúca pena) životného šťastia. Je zrejmé u všetkých postáv. Dve hlavné postavy strádajú však z rozličných dôvodov. Kým Chick z rozmaru a závislosti, Colin kvôli záchrane manželky. Vedľajšie postavy, ovplyvnené hlavnými, tiež chradnú, starnú, strácajú milencov, prichádzajú o prácu… Hoc ma čítani nebavilo, ideo podnetnú knihu na diskusiu. Sto ludi na nu bude mať sto názorov. Skrytý myšlienkový presah som vnímal, pri sociálnom porovnaní *Partra (vševeda-filozofa), ktorý na všetko môže hľadieť z teplučka, a hrdinov boriacich sa s problémami. Naň nadväzuje aj pohľad Alis ako ženy, ktorá ho dokázala vyčleniť ako táraniny, no Chickovi už pomôcť nestihla. Dá sa povedať že knižka je dosť umelecká a možno preto ma extra neoslovila, no každý si v nej môže niečo nájsť, a to hlavne na jej smutnom konci, ktorý je dejovo najprepletenejší a preto pre mňa najzaujímavejší z celej knihy.

2 27.12.2014

Skvelá kniha ktorú ruší iba nedokonalosť prekladu, teda hlavne chýbajúce spojky, písmená v slovách... Nabudúce pomalšie a pozornejšie Artforum! Jednoduchý dej (až novelový) ale tak z prehľadom vedený. Jednoducho Jack bol talent už za mlada. Mam pocit že takto nejak by mala vyzerať moderná literatúra, hoc dielo je už sedemdesiatnik. Odráža dobu, pocity generácie a jednotlivca v nej, a samozrejme naj geniálnejšie je prostredie. Knižka je čítava aj hĺbavá zároveň. Na knižke sa mi veľmi páči že každá myšlienka je prepojená z dejom a dej zasa s myšlienkami, skvelo to funguje a dopĺňa sa.

08.12.2014

Sem tam mi to prišlo dosť naivné a detinské ale väčšina bola fakt dobrá a hluchých miest málo, pretože aj v nudnejších pasážach bol nejaký metaforický zmysel. Ale tak TO asi musí byť, v knižke ako v živote že veci sa menia, a nemôžu byť postavy a dej názorovo stále rovnaké a vyrovnané. Najskôr som si myslel že z knižky sa bude dať vyčítať aj čo to z vtedajších spoločenských pomerov, ale Jack je prosto moc veľký blázon aby si lámal hlavu nad časom, nejakým včerajškom, zajtrajškom,a tobôž nie konvenciou. Najlepšie na knižke je jej pestrosť a napätie, nikdy totiž neviete či za rohom čaká niečo "obyčajné" alebo naopak, niečo "neobyčajné". Páni ale určite mali pre mňa neobyčajnú energiu. Chcem tým povedať (a TO na knižke najviac kvitujem) že precestovať Ameriku je jedna vec ale ten časoví rámec tej knižky, respektíve tých ciest je ... bezstarostný. Beat je pre mňa viera v TO že niekto tam hore dáva na nás pozor, a nič zlé sa nemôže stať. Videl som aj film a bola v ňom jedna myšlienka ktorá sa v knihe nenachádza (inak film bol divný a pozliepaný) a TO že Sal sa už nechce stýkať s ľuďmi, najmä pseudointelektuálmi, ktorí neustále hľadajú rôzne tézy a výhovorky, či už praktické, filozofické, duchovné, evolučné... prečo sú ľudia negatívne zmýšľajúci. A TOTO je pre mňa hlavná črta beat generation, neustále snaženie sa o pozitívne myslenie. A nielen preto si myslím že knižka určite má čo povedať každému.

1 24.11.2014

Asi do polovice knižky mi to pripadalo slabé, také moc zoširoka. Ani štýl mi moc nesedel na jednej stránke sa toho udeje veľa, ale len v spomienkach, nemá to nejaké zaujímavé situačné ladenie. Vedľajšie postavy, hlavne kati a ostatný dverníci sú postavy nedokreslené a trošku do počtu, mal som z nich zmätok. Na moje prekvapenie to ale v poslednej tretine či štvrtine knihy autorka dokázala nielen uhrať ale dokonca tak správne po Rečkovsky pritvrdiť. Knižka mi duchom pripomínala Sterlingov Schizmatrix a štýlom a názormi alebo skôr povahovo mi Rečková príde ako Merle v Malevile, len s trošku nižšou kvalitou a väčším množstvom zmätkov v texte a dianí, čo je pochopiťelné a vo svete fantazy asi aj trošku žiadané. Je to štvrtá knižka od autorky a pre mňa MOŽNO najslabšia ale to bude asi tým že majú silu hlavne z toho čo po nich zostane po prečítaní na dlhšiu dobu. Takže Cestu do jabloňového sadu Píseň o Dverníkovi neprekonala. Dal by som aj kúsok vyššie hodnotenie lenže ma knižka k čítaniu nijak nepripútala, dej nebol nezaujímavý ale celkovo som bol zvedaví iba na zopár zásadnejších vecí a na rozuzlenie, nie na to ako sa zase Kewen dostane z nepríjemností.

16.11.2014