gan112 komentáře u knih

Fakt schizo kniha :) Teenegerská telenovela, ale pritom (aj keď ma veľa vecí štvalo) zaujímavo čitateľná. Teenegery sú pekne komplikovaný, a z môjho pohľadu aj o tom je táto kniha. Proste keď čítate knihu od tak mladého autora vidíte trošku skrz. A na druhú stranu, niektoré stránky som čítal dvakrát, aby som si rozmyslel či majú alebo nemajú hlbší zmysel. Nerozmyslel. Najviac sa mi páčil motív Pýchy a predsudku ktorý sa knihou prelína. Najmenej sa mi páči slovník (inak myslím že preklad tiež nebol boh-vie-ako zvládnutý)hlavnej hrdinky čoby rozprávačky. To bolo v jednom kuse niečo z vracaním, a keď nevracala tak po škole hľadala Michaela, potom Lucasa, alebo Becky a už ma to dokola dokola štvalo, odhliadnuc od toho že jej šibe teenegersky po svojom. A záver, po celkom kvalitnej zápletke bol zabitý blábolmi. V skratke prudko zaujímavo čítavá kniha, ktorá vo mne vyvolala zmätok, ale prinútila ma rozmýšľať nad "blbosťami" z adolescentného sveta. A tak dávam nečakane vysoké hodnotenie, no myslím že právom, lebo som sa do nej dokázal zahĺbiť.

04.12.2016

Čítal som to dávno ale pamätám si že každá jedna poviedka bola absolútny klenot.
Veselé a nadnesené ale zároveň akési znepokojivé až trpké.

1 01.12.2016

Táto knižka má skvelú romantickú atmosféru zasneženého Amerického mestečka, číta sa jedna radosť, a zápletka (vlastne detektívna) je vystavaná vďaka malomestskému prostrediu jednoducho no o to poctivejšie a zaujímavejšie. Ale nieje to kniha ktorú by som odporučil ostrieľanému čitateľovi. Jednou vetou (bacha spojler): príbeh je o paradoxe viery, o tom ako môže niekto uveriť práve v čase keď dôkazy stoja proti. K tomu nenútená sentimentalita, ktorá vybuchuje vďaka dobre odvedenej práci spisovateľa až na konci, veľké množstvo príbehov v ktorých sú ľudia zobrazovaný pozitívne vďaka ich utrpeniu, alebo narážky na možné nové romantické a kamarátske vzťahy v pozadí príbehu, možno niekomu stačia na skvelú emočnú knihu, no mne chýbalo NIEČO. Nepáčilo sa mi veľké množstvo postáv, asi tak zo 5 je ich tam úplne zbytočne a ani sekanie a rozdelenie deja na týždňové sekvencie, pričom sa autor ešte vracal k už prežitým veciam v uplynulom týždni. Inak ale dobre napísaná knižka s pozitívnym posolstvom, ktorá ma však udržala v emočnej takmer rovnováhe. Možno by som po autorovi ešte siahol.

1 01.12.2016

Moje prvé stretnutie s Londonom. Zo začiatku som mal pocit že pôjde o čistú dobrodružnú literatúru, plnú pirátov, ktorá sa nepozastavuje nad otázkami života. Na moje prekvapenie drsný dej bol popredkávaný filozofickými rozpravami dvoch hlavných postáv, a psychologicky zvládnutými motiváciami. Problém nenastal ani z príchodom ženskej postavy na loď prízrak, ale v momente keď som čakal že si Moud vyberie Vlka Larsena aby tak potvrdila jeho filozofiu - silnejšia "kvasinka" vyhráva. London sa však vybral cestou vyrovnávania mysiek váh na filozofickom poli. A tak preromantizovaná druhá polovica knihy, robí z tej prvej v mojich očiach akoby iba nabubralú, týmto pádom trošku zbytočnú predohru. Nič menej myslím že by som sa s nejakým ďalším Londonovým dielom rád stretol. Totižto jeho psychologické postrehy zo života sú ukážkovo zasadené do románu ako celku.

27.11.2016

Osobne bola pre mňa knižka nedotiahnutá, trošku chaotická a obšírna. Škoda že u nás nieje z čoho vyberať, u životopiscov.

25.10.2016

Svižne napísaná dobrodružná knižka, na taký starší westernový? spôsob (mi to pripadá). Predposledná kapitola ma nebavila, tá ma nudila opismi mesta, kdežto mne sa viac ku spisovateľovmu štýlu hodila príroda. No poslednou kapitolou sa to zase vyladilo. Hlavne asi preto že obsahovala určité myšlienky a zamyslenia, ktorým sa autor akoby v predošlých „divošských“ vyhýbal, a tiež preto že dej prešiel do sf zvláštnym aj keď očakávaným spôsobom. Inak na dobu vzniku prihliadnuc, tak Fajn.

1 25.10.2016

Opäť neľahká úloha napísať koment na nejakú knihu. Nezvyknem byť prísny, ale keď to mám zobrať z tohto pohľadu, tak by som vytkol rýchle vykvasenie. Dávam si extra bacha aby bol svet „zajtrajška“ uveriteľný. Keď sa na strane povedzme 50 dočítam že vstup do knižnice je rozprávačovi = hlavnej postave odpudivý, a v závere opisuje nejakú scénu: že je ako z Dickensa (síce neviem či bol nejaký Dickens niekedy sfilmovaný, apropo ani o nijakom inom filme v knihe zmienka nebola, čo len navodzuje moju domnienku že knižka až taká presná v odhade budúcnosti konzumentov nebola), tak ma naštve že si autori nezapamätali čo napísali pred ani nie 200 stranami. Samotná prvá polovica knihy je veľmi kvalitná, povedzme že na mňa pôsobila distopicky, čomu nasvedčuje aj téma reklamných agentúr. Nájde sa tu množstvo vychytávok ktoré patria do tohto sveta, napr. miešanie obchodných a mafiánských praktík, vlastnenie dvojizbáku v preľudnenom svete, a vypísanosť autorov tu cítiť každým cúľom. Lenže v momente keď sa Mitch dostane do sveta spotrebiteľov, začína sa tá neuveriteľná fašistická fáza ako vystrihnutá z utopického románu 1984. Tuna to začne zadrhávať. Dej pre mňa moc akčný mi nevadil, ale už predtým bolo patrné že reklamný guruovia zo Superkategórie akoby nepoznali svojho zákazníka. Takisto hl. hrdina ako člen Superkategórie, a teda s jasným charakterom predajcu, sa priznáva (aj keď len ako rozprávač) ku GAIA minulosti… Hlavne kategória ľudí, obyčajných spotrebiteľov mi nesedela. Konzervatívci (v skratke „konzouši“, aj ked to miestami vyzerá skôr na „komoušou), na oko teroristická organizácia, bola síce opísaná jednoducho, ale dostačujúco uveritelne. Takisto sa mi nepáčil koniec. Bol odseknutý, a typu účel svätí prostriedky. Takže mám ďalšie podozrenie že knižka je rýchlo-kvasná. Akokoľvek sa ale zdá že knihu kritizujem, v podstate sa mi páčila. Rozhodne si myslím že patrí medzi majstrovské diela, a to nielen z hľadiska roku výroby. Dobrý námet na diskusiu. Ved samotné heslo tejto knihy pre mňa je: "Najvyššou formou našeho umenia je presvedčiť zákazníka, pričom si nieje vedomí že je presvedčovaný“.

1 01.10.2016

Začiatok knihy mi prišiel príliš obšírny čo sa deja týka, a chudobný na zázemie a kulisy. Rezultát prvej štvrtiny knihy je že aj napriek tomu že autor v siahodlhej a zbytočnej kapitole rozpráva o tom ako sa kvázi romanticky spoznali Matthewovi adoptívny rodičia, ich vzťah je už na nasledujúcich stránkach opísaný nie že vlažne, ale aj štylisticky tragicky. Manželia Gorový sú ako dva kusy kameňa ktoré sa dokážu baviť len o deťoch. Napokon z celej knižky mi medzi riadky vyskakuje Wyndhamov nie príliš pozitívny avšak trpezlivý postoj k ženám. Neviem asi strieľam od boku a ide o chybu autora, ale vážne ma štvalo keď boli dovtedy inteligentné dialógy zrazu narušené naozaj hlúpymi výstupmi jednej z postáv. V takomto prípade je diskutabilné či spisovateľ zhadzuje postavu, či sám seba a svoje umenie. Každopádne takýchto prípadov bolo v asi polovici knihy viac. Príbeh prestal byť plochý až za polovicou. Spoznávanie Chocky bolo fajn, no príbeh pre mňa začal žiť vlastným životom až pri detektívnom pátraní novinárov po Matthewových zvláštnostiach a rodičia sa rozhodnú zvoliť taktiku utekaj a schovaj sa (aj keby ťa mala vlastná teta naháňať). Rozhodne by som prijal väčší rozsah knihy, lebo po tomto úseku nasleduje len jedna zápletka ktorá je následne pretkaná vo finále do celého príbehu. Konečné vystúpenie Chocky mi prišlo štandardné ale samozrejme pre mňa ako milovníka tohto žánru vždy niečím iné a odlišné od iných AktovX. Knižka sa mi myšlienkovo veľmi páčila, je to taká zapadlá klasika, avšak za ťažkopádny rozbeh, je mi ľúto.

3 21.09.2016

O čom toto ku..a bolo? Piate cez deviate, hrušky z jablkami, bez ladu a skladu, otras… Apropo cyberpunk tak maximálne z 10%. Obrovské sklamanie, nakoniec som to vzdal asi 60 strán pred koncom.

Obrovská smola že knihu zrejme moc ľudí nečítalo. Je totiž vtipná, ale aj hĺbavá. Napísaná je tak detailne že neverím že Jety neexistuje. Presah do rôznych sfér ľudskej existencie v Nepále či Tibete je znakom bystrosti a kvalít spisovateľa. Politika sa tu mieša s budhizmom, tvrdá drina a odriekanie s prežieraním sa viedenskými rezňami, a to všetko v dobrodružnom až komixovom rytme. Ide vlastne o súbor štyroch na seba nadväzujúcich poviedok, ktoré hoci s menším počtom postáv, tvoria románový obraz. Duchovné obrodenie pod aj na najväčšom pohorí sveta s nutnosťou situačneho humoru, inšpirované Kerouacom? Rozhodne stojí za prečítanie už len kvôli faktografickej hodnote vyselektovateľnej z knihy.

2 03.08.2016

Sklamanie. No čo už. Po tak výbornej knihe aká bola prvotina od autorky (Nula kelvinov) sa latka preskakuje ťažko, lenže Večnosť omylov mi prišla vysoko podpriemerná. Nudil som sa a pasáže s hlavným hrdinom Watsonom na cvičisku v Pkleseku boli útrapi. Vôbec celá knižka mi prišla plná ukecaných zbytočností (pr. láska Watsona ku žene zosnulého astronauta). Postavy ploché, nevykreslené a všetky na jedno kopito (až na jednu negatívnu ktorá bola presný protipól), ich správanie patetické až pritiahnuté za vlasy, ich dialógy teatrálne. Zápletka sa vezie na jednoduchej ale pevnej vlne, no bohužiaľ keď príde ku zvratu v štýle jednej z najtrápnejších, najnepravdepodobnejších a najhlúpejších konšpiračných teórií, celá sa začne rúcať, zapletať a autorka ešte prikladá ďalšie a ďalšie komplikácie, či skôr nejasnosti. Jediný kto sa z toho celého dokáže vymotať sú postavy, ktoré zdá sa sú nielen poväčšine astronauti ale asi aj veštci, jasnovidci, detektívovia. Skrátka nedokázal som pochopiť, ako to že si dokážu dať zdanlivo obyčajné udalosti do súvislosti tak rýchlo. Pripadalo mi že keď sa autorke hodí aby postava už spoznala ďalší kúsok mozaiky príbehu, jednoducho ju nechá si ju domyslieť. Zrejme sa knižka pohybuje až v príliš vysokých vládnych kruhoch, a to je určite jednou z príčin prečo je pre mňa pritiahnutá za vlasy. Pritom samotný nápad z planétou je viac než zaujímavý, taký až novodobo Verneovský - fantastický. No nepodarene vsadený do nášho svetského 21.storočia. Najviac sa mi páčil koniec. Nielen preň samotný, ale aj pre zvýšenú gradáciu deja a vcelku uspokojivé rozuzlenie. Hrozne rád by som dal vysoké ohodnotenie, už len kvôli autorkinej prvotine ktorú si určite niekedy prečítam znovu. Hold každá kniha je iná, a pri tejto som pričasto krútil hlavou a vravel si: takto by nemala vyspelá literatúra vyzerať.

1 02.06.2016

Knižka ma moc nechytila aj keď od prvej stránky je cítiť že spisovateľ to s jazykom vie. Prvá časť knihy je docela humorná ale niekedy sa v nej človek stratí, hlavne vynov zbytočne zdĺhavého filozofovania, ostatne to je problém celej knihy. To filozofovanie ani nieje zbytočné ale moc nakopené do jednej dvoch viet, takže rozhodne sa to nečíta ľahko. Spolu s trošku ťažkopádnejším a plochejším príbehom sa môže stať že niekto knižku odloží, hlavne počas druhej časti kde ide o vrcholovú politiku, našťastie len v úzadí a tak mi zostáva len konštatovať že jej autor ako nezbytnej kulise venoval príliš veľa podrobností, strán a nakoniec aj svojej energie zbytočne. Tretia časť knižky je asi citovo aj dejovo najvypätejšia a páči sa mi asi najviac. Samozrejme aj ostatné dve sú svojim spôsobom pútavé ( humorom, polemikov o živote…)ale až posledná ma zaujala komplexnejšie a najmenej som sa pri nej nudil, ono išlo hlavne aj o to že tie prepojenia s ostatnými dvoma časťami boli celkovo zhrnuté do filozofie knižky až tu a tak ste mohli konečne precítiť cestu rádu sv. Leibowitza naprieč storočiami. Čo na knižke vyzdvihujem najviac sú dialógy (a aj tie vnútorné), a tiež zaujímavé vedľajšie postavy.

10.05.2016

Pozor určite bude obsahovať spoilery. Musím povedať že som sklamaný a to ani nie príbehom ale celkovo tým ako sa to ku koncu premenilo na dosť klišeovitú frašku. Asi tak do troch štvrtín knihy to bolo skvelé po viacerých stránkach, príbeh aj nápady v pohode, no už tu sa mi trochu logicky nepozdávali niektoré veci (napr. policajt telepat ktorí pri vyšetrovaní vlastne ani nemôže využiť svoje telepatické schopnosťi). Inak to bolo velmi dobre zinscenované a napetie bolo udržiavané na všetkých frontách, zahadné stratena D´Courtneyho dcéra bola v tomto smere velké sklamanie, teda ked prišlo k rozlúšteniu. Ostatné dejové linky s odstranovaním svedkov, pátraním …a tak dalej, boli už ukončené k velkej spokojnoaťi. No pri tej dcére nastal ešte další problém lebo to s ňou prešlo do absolune prevareného rozuzlenia a tak sa prekvapenie zo záveru vzťahuje iba na povzdich sklamania. Nemôžem ale hodnotiť nijak nízko aj ked mi pripadá že ten koniec bol napísaní za päť minút dvanásť a odfláknutý. Zaverečné (pre mna trochu dvojznačné posolstvo) sa mi ale páčilo.

1 10.05.2016

Keyes to ukočíroval, podla mňa od začiatku až do konca. I keď niektoré veci sa mi zdali byť zbytočne aj bez toho aby som čítal poviedku. To prispelo ku strachu že knihu poškodí nejaký nečakaný a zbytočný zvrat, ktorý by ju tématicky ohraničil. Našťastie sa tak nestalo a skutočne sa ňou dá „plávať“. Je to jedna z kníh ktorú keď si ju po rokoch otvorím na hocakom mieste budem vedieť o čo ide. No, som zvedaví na filmovú verziu.

1 10.05.2016

Popravde som z knižky zmätený. Aj napriek tomu že nieje až tak nadčasová sa mi páčila, až na to že niektoré veci sú dnes trošku pritiahnuté za vlasy. A to nehovorím o technike, to je samozrejme že v 50-tých rokoch si nevedeli svet roku 2000 predstaviť. Viac mi vadí taká jednoduchosť nápadov (pr. bum, ale ved cestovanie časom existuje), ktoré sú chybičkou krásy. Potom je pre mňa veľká chyba v tom že ten stredný text veľmi málo naznačuje alebo naopak zaplieta pointu. Viem si to predstaviť sfilmované tak aby Davisové životy lepšie zapadali do seba. No a koniec, aj keď bol urýchlený sa mi páčil. No niečo z happyendu mohlo ostať iba naznačené. Ale pripadá mi to také priekupnícke že všetko bolo vypovedané dopodrobna až do konca. Pripadalo mi to ako o päťdesiat rokov neskôr v Amerických filmoch kde sa nasledujúci život postáv po príbehu objasňuje až v titulkoch. Celkovo som spokojný aj prekvapený, no rozmýšľam či by to nebolo lepšie ako poviedky, predsa len aj ten počet postáv a celkové množstvo technického balastu aj ekonomických vecí ktorím som nerozumel by sa dali orezať.

10.05.2016

Tak ak je toto najhoršia Červenákovka tak potom tie ostatné musia byť už naprostá bomba. Určite sa knihe dá vitknuť zopár vecí ale ako tu čítam tie komentáre a zistujem že bola časopisecky vidávaná tak je mi to všetko jasné. Najviac ma v prvej polovici naštvalo že viacej kapitol po sebe sa nemení dejová línia. A naviše ked už po troch kapitolách sa zase vrátite ku rovnakému prostrediu bez toho aby ste zistili čo sa deje na druhej protivníkovej strane trošku to zamrzí, a hlavne aj preto že sa tá daná kapitola začne dosť zoširoka – ale kedže to bolo písané pre časopis tak je to jasné, a nieje to očividná literárna chyba, aj ked vlastne je. Ale nechápem niektoré komenty ktoré tvrdia že je v príbehu veľa nevisvetleného, mne tempo knihy a vôbec všetko vyhovovalo až miestami na neprekreslenosť postáv ale hold je to na úkor dobrodružnosťi …

1 10.05.2016

Celkom zaujímavé čítanie, ale násilné. Násilné v zmysle že ak nieje o čom písať spisovateľ by nemal tlačiť na pílu. Najväčší problém mi osobne robilo ľudožrútstvo Piuatka ktoré bolo zveličené. Nu ale ostatné veci sa mi zdali tiež trošku nadnesené. Zrejme zámerne, no pre mňa už násilne. Inak myslím jedna z tých kníh vhodná na zamyslenie a diskusiu, no vypichol by som iba tie najhlavnejšie myšlienky. Pamäť človeka, prirodzenosť, zodpovednosť za niekoho ... a vynechal tie pre mna v tejto knihe nepodstatné vedľajšie veci ako - nájdenie(nenájdenie) dcéry hl. postavy, a celé bláznenie okolo spisovateľa. Knihu hodnotím ako zaujímavú.

2 10.05.2016

Autorovi nechýba fantázia, ale spisovateľský kumšt. Pre mňa príliš veľa postáv, ku ktorím si nevytvoríte nielen puto ale vlastne ani názor. Celé je to na čitateľovom domýšlaní. Na konci som už ani nevedel aký je rozdiel medzi zastancami krála a odbojármi a trochu mi pripadalo že sa snád doplietol aj sám autor. Knihu som čítal dosť dlho a z premáhaním, niektoré pasáže boli zdĺhavé a unavujúce. Celkovo by som to hodnotil ako priemernú fantasy, ktorej vďaka zbytočnému zapletaniu deja, a množstvu postáv, chýba spád.

10.05.2016

Pomerne slabo vykreslený príbeh. Nezaujal ma takmer vôbec. S knihami podobného razenia ako Malevil, alebo Den Trifidov, porovnanie určite neznesie. Vadila mi tá plitkosť deja, neprekreslenosť udalosťí… Nemalo to skrátka pre mňa hĺbku. Snad len jednu plusku by som dal za motív strachu z neznáma (hviezdy). Príbeh sa nezačína zle. Páčilo sa mi ako sa hlavné postavi stretly a spolu s udaloťami ktoré ich potretli si dali dve a dve dohromady. Lenže postupne príbeh skĺzne do klišé. Najhoršou časťou knihy bola pre mna stredná pasáž samotného zatmenia. Od tohoto momentu sa v príbehu rozbehnú motívy psichologicky nedostačujúceho a nezaujímavého sebaobviňovania postáv, slabo vykreseleného postapo sveta, jeho trieštenie na rôzne frakie a pointa je katastrofa sama o sebe. Protirečí všetkým tým žvástom ktoré postavi dovtedy omielali, a ktoré akokoľvek mali byť úderné, vážne, dôležité, city a myseľ zasahujúce, boli pre mna odvarové až verklikové.

25.12.2015

Po prečítaní som si pripadal že sa mi to všetko len snívalo, a to je poklona autorkynej fantázií. Ale dám aj nejakú snáď konštruktívnu kritiku, pre prípad že by sa autorke chcelo vrátiť v čase a knihu prepísať. Knižka je skvelá, populárno-náučná beletria, detektívka, thriler, eticko-filozofický traktát, v jednom. Navyše jej nechýba humor, rozprávačský nadhľad a prepracovanosť na hlbokú úroveň. Vytkol by som snáď len extrémne baby friendly slovník. Trocha to odoberá reálnosti, ale o to je knižka milšia. Trocha by som ubral aj z romantiky, a nechal ju na imaginácií čitateľa. Predsa len pokiaľ nejde vyložene o ľúbostný román, je spisovateľ vždy na tenkom ľade. Miestami sa objavia aj nejaké logické chyby, no neva, kladov je určite viac. Dej nieje ukecaný, ako by sa zdalo, len inteligentne skúma, rozoberá, striedajú sa pohľady na vec. Postavy. Čo k ním povedať? Hlavné postavy sú sympatické a vedľajšie sa mi zo začiatku zdali pitoreskné, no postupne s dejom zvážnejú. Páčili sa mi tiež retrospektívne pasáže, tie boli urobené pohľadom viacerých postáv, a pomáhajú rozuzliť množstvo otáznikov ktoré čitateľa udržujú v strehu. Neviem kto to povedal (možno S.King), že najlepšie literárne počiny sú tie, keď spisovateľ rozhodí postavy do deja tak že začnú žiť vlastným životom. A to sa tu presne podarilo. Od stredu knihy sa otvára vesmír možností nielen o tom ako knižka skončí, ale aj o tom čo sa deje v deji momentálne. Mnohé možnosti deja ostanú len načrtnuté a ako čitateľ musím povedať že v mysli som si knižku napísal asi dva-krát dlhšiu. Škoda len že ju neobjavilo viac ľudí, aspoň teda tu v databáze. Odporúčam rozhodne áno.Ja by som si pozrel aj filmovú verziu. Osudový dotyk by mal konkurenciu.)

2 25.11.2015