Nula kelvinov

Poznáte ten pocit, keď si vyslovene želáte, aby hlavná postava konečne zomrela? Nuž, tento pocit som mal približne od strany dvesto a čakal som, kedy sa to stane. A ono nič, vždy ho (Davida) vzkriesili alebo mu zachránili život iným spôsobom. Každých desať strán som sa pozeral, koľko mi ešte zostáva do konca a ten nie a nie prísť, stále bol vzdialený. Až som to po štvorstej strane vzdal. Nedokázal som to dočítať, hoci som sa na to niekoľkokrát odhodlával. Medzitým som prečítal niekoľko desiatok kníh, ale akonáhle som zobral knihu Nula kelvinov do ruky, tak sa vo mne zdvihol odpor a nedokázal som prečítať ani jednu jedinú stranu. Podobný pocit som mal pri knihe Zvonodrozdovo, to som tiež nedokázal prečítať, skrátka odpor. K nesympatickému Davidovi ešte autorka pridala neskutočne dlhú a najmä otravnú ľúbostnú linku.

Milá Adhara, mrzí ma to, ale toto sa nepodarilo. Ako sa mi páčila kniha Druhá planéta (tú som prirovnal ku knihám od Clarkea), tak sa mi naopak táto zhnusila. Pritom dobrý editor by knihu skrátil na cca tristo strán a vtedy by to malo spád, útoky na emócie, pridali by sa šokujúce zvraty a aj ťah na myseľ čitateľa. A bol by to možno bestseller. Takto je to utopené v balaste nepotrebných opisov, ako je utopený konzervovaný tuniak vo vlastnej šťave. Ten mi chutí, táto kniha rozčuľuje.

RECENZIA - Nula kelvinov - Jana Plauchová

Obľubujete literatúru, v ktorej sa miešajú veda s inými žánrami?

Po prečítaní anotácie mi bolo jasné, že táto kniha bude náročným čítaním, pretože sa v nej okrem romantiky miešajú vedné disciplíny, konkrétne fyzika a biológia, jej zákony, cestovanie časom a pod.

Autorka musí mať ako vedkyňa brilantný mozog, ak dokázala nie len vymyslieť, ale aj napísať toto rozsiahle dielo, v ktorom spojila osudovú lásku s vedou a niečím, na čo sa vedci snažia prísť už veľmi dlhý čas a určite im to nedovolí spávať.
Veď koho by aspoň raz nenapadla myšlienka vrátiť sa v čase, aby sme napravili chyby, ktoré sme urobili?

Samozrejme, všetko má svoje obmedzenia, ktoré autorka vo svojej knihe podrobne popísala.
Nanešťastie, ja som tak trochu antitalent na fyziku, bunkovú biológiu a celkovo všetky tieto vedné odbory a práve z toho dôvodu som narážala na to, že mnohým veciam a faktom som porozumievala s ťažkosťami.

Prvú polovicu knihy sa dej točí okolo hlavného hrdinu Davida Settlea, ktorý vymyslel stroj času do minulosti, sám do nej odcestoval, ale nikdy sa nevrátil.
A aby toho nebolo málo, svojou cestou narušil časopriestor a vytvoril alternatívnu budúcnosť. Na základe toho boli do minulosti poslaní štyria ďalší ľudia, aby Davida priviedli späť a jeho chyby napravili. Bohužiaľ, ako sa ukázalo, niekde sa stala chyba.

Počas čítania prvej polovice knihy som si neustále kládla otázky Ako? Prečo? Nedáva to zmysel!
Potom sa to odrazu zvrtlo, moje otázky boli zodpovedané, len aby...na svetlo vyšli ďalšie a príbeh sa zamotal ešte viac.
Je obtiažnejšie čítať scifi román, keď mnohému nerozumiete na tej základnej úrovni, ale snažila som sa a aj keď som mnohému nerozumela, zistila som, že to, čomu chápem, úplne stačí.

Z toho vyplýva, že nemusíte byť génius, stačí čítať pozorne. Príbeh je naozaj originálny, nič podobné som doposiaľ nečítala, takže to bola naozaj príjemná zmena. Bavilo ma to, pretože pomyslenie, že tomu nechápem, ma hnalo vpred, aby som odhalila skutočnosti, ktoré za tým stáli. Som vďačná, že sa mi opäť potvrdilo, že niekedy sa oplatí vystúpiť z komfortnej zóny.

Okrem vyššie spomínaného v knihe nájdeme aj romantickú linku. Vývoj postáv je naozaj rozsiahly a záver ma fakt prekvapil. Čakala som všetko, len nie taký záver.

Myslím, že každý čitateľ si príbeh užije a nájde si v ňom niečo, čo ho bude baviť, rovnako ako mňa. Kniha má voľné pokračovanie.

Příběh nelze označit jako moderní. Neoplývá akcí, drsnou mluvou, šíleným ohýbáním logiky ani postavami s vlastnostmi superhrdinů. Přesně naopak, je to civilní, postavené na faktech a poznání vědy, které autorka umně použila. Některým z hrdinů by mohl být kdokoli z nás. A hlavní výhodou je příběh, který ukrývá několik originálních prvků. Kniha je pro ty, kteří mají trpělivost, ocení trochu retro nostalgie a chtějí myslet. Je jednou z těch, které se zapamatují.

Kto si, David Settle?
"Nevieš si predstaviť, koľko ľudí by chcelo byť na tvojom mieste, David. Verím, že raz to oceníš, ale potom už bude neskoro."

Moje zoznámenie s tvorbou slovenskej autorky Jany Plauchovej, ktorej kniha "Nula Kelvinov" vyšla v roku 2012. Medzitým už došlo k novému vydaniu (2022), ja som si vystačil s pôvodnou verziou z knižnice.

Čo k tomu povedať? Nie som nejaký prívrženec, tobôž nie fanatik do sci-fi, takže s týmto žánrom mám pramalé skúsenosti, ale niekedy neodolám a vydám sa na cestu časom. David Settle, hlavný hrdina, totiž v roku 2057 vynašiel stroj času a vydal sa do minulosti, do roku 1970.

Čítam samé chvály na autorku, na tento príbeh. Zrejme budem jeden z mála výnimiek, ktorým táto kniha nesadla. Predovšetkým jej dĺžka (570 strán) je doslova ubíjajúca a priznám sa, že som sa nevedel dočkať konca a poslednú stovku strán som čítal tri dni. Vlastne mi bolo úplne jedno, ako to celé skončí. Už som to chcel aj vzdať, ale povedal som si, že to dotiahnem do konca, pretože nedočítať dve knihy v slede za sebou (Umberto Eco: Meno ruže), tak to som skutočne nechcel. Námet zaujímavý, ale pre mňa príliš málo akcie. Skôr som sa cítil ako v školskej lavici na hodinách matematiky, chémie, fyziky, biológie. Aj tá "skákaná" v rokoch mi na pohode nepridala.

"Možno budeš žiť dlhšie, oveľa dlhšie ako ktokoľvek pred tebou, David, ale nie si nesmrteľný. A nie si ani nezraniteľný."

Pre ľudí od fachu zrejme skvelé čítanie, pre mňa, úplného laika v rozboroch DNA a podobne, to bol doslova boj. Nemienim nikomu ťahať medové motúzy popod nos, to by som klamal predovšetkým sám seba. Takže, za mňa - sklamanie.

Uf, tak to mám za sebou, bola to dosť dlhá cesta, občas dosť neprehľadná, teda pre mňa, v tých technických pasážach som sa pomerne strácal, to priznávam celkom dobrovoľne. Príbeh inak zaujímavý, odjakživa ma fascinovala téma cestovania v čase. Čo sa týka zručnosti v písaní, niekedy mi to prišlo dosť ťažkopádne a ťarbavo napísané, hádam by to chcelo dôslednejšiu ruku redaktorského editora, ale to sa dá vzhľadom na vek autorky ľahko odpustiť.

Naprostá bomba. Nepochopím, proč autorka nepatří mezi bestsellerové. Tato kniha je všechno, co člověk od vynikající sci-fi očekává - chytrá, domyšlená, emotivní, filozofická, vtipná. Zapomněla jsem na něco? Charaktery postav - živé, uvěřitelné, člověk jim fandil nebo je nenáviděl, a to naplno. Paradox jsem nezaregistrovala ani jeden, všechno bylo domyšlené a dořešené. Ten konec, no, dávám mu palec nahoru, protože v tak strašlivém průseru, který svým hrdinům Jana uchystala, to vlastně dopadlo ještě skvěle.
Naprosto doporučuji.

Autorka obdivuhodně bruslí po celý čas probíhajícího děje kolem principielního (ne)vysvětlení fungování stroje času. Osobně se musím přiznat, že k cestování časem mám už léta ambivalentní vztah - na jednu stranu jsem přesvědčen, že vesmír svojí fyzikální podstatou znemožňuje cestování časem tak, jak si to představují literární autoři už od druhé poloviny devatenáctého století. Asi nejsilnější argument v tomto smyslu vynesl Stephen Hawking, který ukázal, že otevřením nějakého typu „brány“ stroje času se v bráně znásobí kvantové fluktuace podobně, jako když vzniká zpětná vazba zvuku mezi mikrofonem a reproduktorem, a že díky tomu dojde k uvolnění energie kvantového vakua, které zničí nejenom stroj času, ale pravděpodobně napáchá škody velikosti výbuchu supernovy či dokonce rovnou vytvoří nový vesmír energií Velkého Třesku uvolněnou právě zapnutím stroje času (zároveň to nabízí cestu k úvahám, jak zkusit čerpat energii kvantového vakua). Na druhou stranu rád a s gustem čtu literaturu a sleduji filmová zpracování, jejichž tematikou je právě cestování časem. Samozřejmě jsem už před léty četl knihu „Cestování časem v Einsteinově vesmíru“ od Richarda J. Gotta, takže vím, že některé extrémní aplikace časoprostorového „zakroucení“ ať už v souvislosti se singularitami či vesmírnými gravitačními strunami či okolo sebe rychle rotujícími černými děrami připouštějí možnost zpětného cestování v čase (ale vždy v souvislosti s nutnou přítomností případných cestovatelů v blízkosti těchto objektů, kde ale panují tak extrémní podmínky, že nevím, kdo a jak by tam dokázal přežít). Vzpomínám si, jak v románu „Fiasko“ si cestování v čase pěkně vymyslel Stanislav Lem, který vstřelil do velké černé díry velké hmotné „kladivo“, které rozvibrovalo černou díry a díky tomu se rozvibroval i časoprostor okolo černé díry, takže v tomto rozvlněném časoprostoru vznikly barychrony a retrochrony, které umožnily vesmírné lodi návrat v čase zpět, atd. Nicméně stále se přikláním k tomu, že populární představa hmotného cestování časem do minulosti je nerealizovatelná. Autorčino řešení cestování časem zpět pomocí sestavení částic tvořících cestovatele v čase je originální a zatím nikdy nikde jinde jsem jej neviděl. Zde si ale myslím, že pokud je toto řešení postaveno na plně deterministickém vesmíru (a jak víme, už matematik a fyzik Pierre-Simon Laplace jeho názornou představou démona, který v okamžiku stvoření světa zná polohu a rychlost všech částic ve vesmíru vidí a zná vesmír jako dobře natažený hodinový stroj, ukázal, že vesmír je daleko spíše pravděpodobnostní a nikoli deterministický), pak se obloukem vyhýbá Heisenbergovu principu neurčitosti a tím pádem to celé stojí „na vodě“. Heisenbergův princip neurčitosti jasně ukazuje, že v jednom okamžiku nemůžeme znát jak rychlost, tak i polohu částice. Což ovšem nevylučuje, že David Settle vynalezl originální řešení, jak se tomuto problému vyhnout. Já se osobně přikláním k názoru, že právě kvantová pravděpodobnostní povaha vesmíru tento princip nakládání s hmotou znemožňuje. Samo o sobě by to znamenalo, že např. každý jednotlivý elektron má něco jako svoji originální „značku“, která jej vždy odlišuje od jiných elektronů, a že tato „značka“ je podložena například tím, kde a jak se v časoprostoru tento elektron vyskytuje již od Velkého Třesku - jenže k jakým koordinátům, vůči jaké vztažné referenční soustavě? A co si počneme s částicemi, které produkují černé díry na hranici horizontů událostí díky efektu Hawkingova záření? Tyto částice tu přece v době Velkého Třesku ještě nebyly. Pokud připustím, že David Settle junior všechny tyto problémy vyřešil, pak potřebuji pochopit jeho motivaci, proč cestoval právě do roku 1970. K závěru knihy jsem jakožto čtenář velice obratně znejistěn, neboť vlastně nevím, zda David, který poprvé cestoval do roku 1970, je ten David, který byl Browningem geneticky stvořen včetně pomalého stárnutí (a díky tomu David hledá příčinu svého „narození“), anebo je to normálně stárnoucí David, který se narodil až po roce 2000 a v roce 2057 sestrojí stroj času (nebo nesestrojí?), se kterým se neúspěšně přemístí do roku 1970 (ale proč právě do tohoto roku?). Zřejmě zde hraje roli časová smyčka, která se minimálně jednou protočila kolem dokola, aby pak byla cestováním do budoucnosti všech pěti aktérů a samonapravujícím se časoprostorem zrušena (až na pár jizev typu déja-vu). Tuhle problematiku si ještě musím dobře promyslet, abych lépe chápal kauzalitu příběhu a také motivace všech pěti hlavních postav. Opět zde musím uznale pochválit psychologickou propracovanost všech jednající postav - skoro jsem u čtení celé knihy ani nedýchal. A motiv sblížení Molly a Davida má rozměry přímo Shakespearovské, a to ve všech ohledech - proti jejich vztahu stojí dokonce celý časoprostor. Tematika samonapravujícího se časoprostoru mi připomíná tematiku oživlého „větru“ z knihy „Večnost omylov“. Cítím, že autorku toto téma oslovuje a že si od autorky žádá svoji pozornost. Ze všeho nejvíce mi tento faktor připomíná popis synchronicity od Carla Gustava Junga (synchronicita jakožto akauzální propojení událostí). Zde se autorka dotýká něčeho, co má (zdá se) hluboký vliv na revizi našeho zaběhlého deterministického vnímání fyzikálního obrazu světa. Začal s tím Jung z pohledu hlubinně psychologického, pokračuje v tom kvantová fyzika se svým „strašidelným působením na dálku“ (viz Alain Aspect a další) a kdoví, co se dozvíme zítra...?

-273,15 °C
čo je to za údaj o teplote ? to je tzv. absolutná nula kedy ak by som to mohol zjednodušene napísať " sa nič nedeje " to jest pohyb elementárnych častíc dosahuje minimálne hodnoty.Tento údaj sa označuje aj ako 0 K na kelvinovej stupnici, skrátene teda nula kelvinov. Toľko k názvu knihy.
Nedávno som využil možnosť mať knihu od mladej slovenskej autorky a ja som ju samozrejme využil a knihu som si zadovážil priamo od samotnej autorky za čo jej ešte raz veľmi pekne ďakujem.
Moja recenzia bude maximálne úprimná keďže táto kniha vyžaduje úprimnosť, maximálnu pozornosť, trpezlivosť a nejaké základy z fyziky, kozmológie, biológie, genetiky a podľa mňa aspoň ako takú šajnu o tom,že čo je to kvantová mechanika...tá kvantová mechanika je vlastne tiež otázna...ale u tejto knihy vážený bude otázne všetko a po jej prečítaní ostanú otázky a samé otázky ktoré sa odpovedí vlastne možno ani nedočkajú. O tom,že to nie je na škodu bude reč za chvíľku.
Cestovanie v čase je téma ktorá je už v podstate klišé na poli sci-fi, koľko sme toho videli a čítali o tom aké by to bolo keby sa dalo cestovať do minulosti a do budúcnosti.No každého z nás napáda aspoň jedna plus milión vecí čo by sa s tým dalo robiť. V tejto knihe sa cestuje do minulosti hoci cesta do budúcnosti je už od čias Alberta Einsteina o niečo viacej " možná " berte to s rezervou ale matematicky do búdcnosti je bližšie pre telesto ktorého rýchlosť sa blíži rýchlosti svetla. No odbočil som od knihy, zaujalo ma,že autorka v žiadnom prípade nepodľahla zaužívanému - a tak hrdina X vstúpil do kabíny kde stlačil čo mal a cestoval do minulosti - nie nie..autorka to pojala ,že náš hrdina vstúpil do kabíny a.....žartujem..samozrejme nemôžem a nechcem prezrádzať nič o prípadnej kabíne. V knihe je stroj času ktorý nie je stroj času..vidíte už sme pri prvej hádanke tejto knihy a zaručene nie poslednej. Tak teda je v príbehu stroj času alebo nie je ? Je aj nie je, je to zariadenie ktoré vytvorí ilúziu času za predpokladu,že si vezmeme hlavný fakt,že čas nie je súčasťou časopriestoru. Znie to komplikovane ? vážení ani nie, v knihe je princíp toho ako funguje toto zariadenie vysvetlený s brilantnou až maniakálnou prednáškou. Ja som spokojný s vysvetlením a dovolím si tvrdiť,že je to veľmi originálne pojatie a nestretol som sa s ním naprieč literatúrou alebo filmom. Chce to ale základne vedomosti ktoré som spímanal vyššie.
Je to hard sci-fi so všetkým čo si pod týmto pojmom predstavujeme. Príčiny a dôsledky ( tzv kauzalita ) sú tu od prvej stránky po poslednú stránku alfou a omegou celého príbehu.
A aký je vlastne príbeh ? o čom to celé je ? prečo sa cestuje v čase a kto cestuje ?
Staval som sa k tomu spočiatku povrchne a celé mi to zavánalo ČSSR seriálom Návštevníci v ktorom niečo ohrozuje v budúcnosti ľudstvo ktoré zistí,že jeho jedinou spásou je fyzik dvadsiateho storočia ktorý pozná rovnice atď...a preto sa rozhodne svetová rada poslať do minulosti posádku tiež štyroch vedcov ktorý získajú potrebné informácie aby " zachránili svet "Má to spoločné prvky ale seriál bol skôr zábavnou rozprávkou ktorá mala skôr pobaviť tak táto kniha je priam na hranici seriózneho vedeckého diela.
Tu je to celé omnoho komplikovanejšie a zamotané je to teda poriadne. Je to kniha ktorá vyžaduje od čitateľa maximálne sústredenie a pozorne priam písmeno od písmena musíte sledovať dianie ktoré sa netvári veľmi prívetivo na nepozorného čitateľa. Záhada v záhade skrýva ďalšie záhady ukryté v oveľa väčšej záhade. Náhoda, všetko okolo nás je len dielo náhody.
David, to je náš hrdina s ktorým budeme celý príbeh spoločne s ním odkrývať kto je, prečo je ten kto je, prečo nie je ten kto je a prečo nie je ani ten ktorý by mal byť a či vôbec je kto je a pod...podtitul knihy - Ja neexistujem Ty neexistuješ zdanlivo alebo schválne klame a poukazuje na Dávida. Omyl, všetko zle, v knihe nie len Dávid ale aj jeho priateľka Molly nevie kto a prečo vlastne je...je dôležité to slovo prečo.
Do minulosti ( hypotetickej ) sa za Dávidom vydali aj štyria starostlivo vybraní vedci ktorých mená nie sú podstatné keďže tie pravé sa možno ani nedozvieme. Sledovanie Dávida, dávanie pozor na Dávida, striehnutie na vhodný okamih. Niekedy po sto stranách nepozorný čitateľ stratí niť, doslova sa mu príbeh rozpadne na milión nič nehovoriacích častí. Svojou mierou za to môže aj autorka ktorá v jednej extrémne dramatickej chvíľi v príbehu prichádza s tak nabušenou a dych berúcou prednáškou z ktorej som o pol druhej ráno bol nabudený ako po troch litroch kávy. Logická štruktúra sa drží pokope ale tá cesta a spôsob ako je to celé vysvetlené ako je tá látka ťažkej fyziky natlačená do toho príbehu je veľmi ťažkopádny. A to pritom autorka excelentne všetko vysvetluje a jej výkladu veríme a dokonca pre tých ktorý o tom niečo vedia to celé dáva aj zmysel a veria tomu (napr.JA) Problém je,že kniha má cca 570 strán a je v tom materiálu na minimálne 3 000 strán.Príbeh ktorý by sa odkrýval pomalšie a viedol by nás ku " krvavému " stredu príbehu kedy sa zráža ľudská schopnosť to všeko pojať by znel oveľa viacej atraktívnejšie. Nechápte ma zle, ja knihu chválim do nebesies, len mi je ľúto toho,že ten potenciál ktorý príbeh ponúka je nútene stlačený do podľa mňa malého priestoru kedy jeho krása tak nevynikne. Verím,že čitateľ ktorý tam bude vidieť príbeh kedy sa naprieč časovým spektrom odohráva nielen sci-fi dráma ale aj krásny romantický príbeh si možno ani nevšimne,že v pozadí celého toho je ešte väčší príbeh. A na rovinu poviem,že po prečítaní knihy sú mi tak dve tretiny príbehu ešte stále nejasné a celé si to ešte musím v hlave správne naformátovať. Bolo pre mňa šokom to,že autorka vedie s čitateľom hardcore sci-fi drámu a je na to patrične vzdelaná a info má maniakálne naštudované. Zvládla to, zaujala ma. Zaujala ma aj dospelým nemilosrdným jazykom, je fantázia to,že napriek tomu,že je žena zvládla opis psychiky mužov ( David je aj nie je chlapec a dospelý muž ) Zvládla dať knihy veľké tajomno, hĺbku, byť zvedavý na informácie, vytvorila svet ktorý je depresívny a stroj času ktorý je uveriteľný ak sa dá nazvať stroj času uveriteľný. Chcel by som vediet viacej, celé to pozadie budúcnosti 2057 a kde vlastne sa príbeh zlomí do nekonečného množstva subpríbehov ktorý každý je jedinečný. Prvotina autorky ktorá ako sama uvádza mala príbeh v hlave už vo svojích šestnástich rokoch. Moje výhrady sú v prvom rade k samotnej knihe ktorá je paperback ale veľmi neštastná forma. Kniha sa láme a keďže je pomerne hrubá, nie je zvolený dobrý formát kedy knihu musíte držať tak,že ju poškodzujete. Napriek tomu,že to je prvotina a kniha nemá hluché miesta a autorka zvládla aj dialogy aj myšlienkové pochody postáv sú tam miesta kedy opisy alebo aj dialógy " šuštia papierom ".Ale neviem nakoľko je to práca autorky a nakoľko do toho zasiahol redaktor. Autorka uvádza aj svoje dôvody prečo sa to odohráva v USA, v niečom má samozrejme pravdu a logika príbehu si to vyžaduje a v niečom nesúhlasím. Ale toto beriem ako čisto môj osobný názor ktorý na kvalite knihy nemení nič.
Tak čo dodať na záver ? Kniha sa komplikovane opisuje a zjednodušiť to na - a prišli do minulosti aby chránili Dávida, to nejde. Príbeh je skrytý a všetky jeho vetvy idú viacej do hĺbky ako sa na prvý pohľad zdá. Verím jedno,že ak by autorka zapracovala na reedícii a knihu razatne rozšírila a rozviedla do väčšieho celku tak tu máme sci-fi trúfnem si smelo povedať svetového formátu. Komplikovanosť a nedostupnosť s akou kniha ide na čitateľa je jedno z jej lákadiel a čitateľovi ktorý sa knihe pozrie hlboko do vnútra ponúkne kráľovskú zábavu. Tak ako mne.
Dovolím si citovať z knihy jednú pasáž, ktorá je príkladom toho ako je kniha pútavá, depresívna a v podstate skrýva v sebe niečo viac.

Pridlhým čakaním človeku zhorkne všetko,na čo sa ťešil. Po čase si už ani nevie spomenúť na čo sa vlastne tešil. A život sa stane len dlhým ,predlhým nudným sivým tunelom, v ktorom sú všetky radosti už dávno za ním a smrť ešte v nedohľadne.

5/5
90 %

no.. na tuto knihu som citala tolko oslavnych nazorov a ani jeden kriticky, ze som si ju musela precitat. no zial, ja musim povedat aj kritiku... pribeh, napady a tak - to bolo na jednicku. ozaj, hlavne ku koncu som citala a citala, zvedavost ma hnala. ale co sa pisania tyka, ja by som to troska preskrtala, bolo tam vela vaty a zbytocneho opakovania rovnakych informacii. no a hlavne teda pasaze s molly, to som vyslovene trpela, tie boli strasneee.. :) ale inac to bolo super premyslene, dej bol dobre odstupnovany. celkovo sa mi pacilo - len ta molly..ta molly... :D

--spoiler :)---

no a dalsia vec - vzdy, ked sa pise o cestovani v case, tak sa to neobide bez logickych chyb. ja som si vsimla jednu - ako si mohla ta claudia pamatat, ze vychovavala dieta a clanok v novinach o unose?
no a na rozdiel od kneslov-ej si myslim, ze to bol happy end :) mne sa zaver velmi pacil.

Po prečítaní som si pripadal že sa mi to všetko len snívalo, a to je poklona autorkynej fantázií. Ale dám aj nejakú snáď konštruktívnu kritiku, pre prípad že by sa autorke chcelo vrátiť v čase a knihu prepísať. Knižka je skvelá, populárno-náučná beletria, detektívka, thriler, eticko-filozofický traktát, v jednom. Navyše jej nechýba humor, rozprávačský nadhľad a prepracovanosť na hlbokú úroveň. Vytkol by som snáď len extrémne baby friendly slovník. Trocha to odoberá reálnosti, ale o to je knižka milšia. Trocha by som ubral aj z romantiky, a nechal ju na imaginácií čitateľa. Predsa len pokiaľ nejde vyložene o ľúbostný román, je spisovateľ vždy na tenkom ľade. Miestami sa objavia aj nejaké logické chyby, no neva, kladov je určite viac. Dej nieje ukecaný, ako by sa zdalo, len inteligentne skúma, rozoberá, striedajú sa pohľady na vec. Postavy. Čo k ním povedať? Hlavné postavy sú sympatické a vedľajšie sa mi zo začiatku zdali pitoreskné, no postupne s dejom zvážnejú. Páčili sa mi tiež retrospektívne pasáže, tie boli urobené pohľadom viacerých postáv, a pomáhajú rozuzliť množstvo otáznikov ktoré čitateľa udržujú v strehu. Neviem kto to povedal (možno S.King), že najlepšie literárne počiny sú tie, keď spisovateľ rozhodí postavy do deja tak že začnú žiť vlastným životom. A to sa tu presne podarilo. Od stredu knihy sa otvára vesmír možností nielen o tom ako knižka skončí, ale aj o tom čo sa deje v deji momentálne. Mnohé možnosti deja ostanú len načrtnuté a ako čitateľ musím povedať že v mysli som si knižku napísal asi dva-krát dlhšiu. Škoda len že ju neobjavilo viac ľudí, aspoň teda tu v databáze. Odporúčam rozhodne áno.Ja by som si pozrel aj filmovú verziu. Osudový dotyk by mal konkurenciu.)