Flipper komentáře u knih

McEwan ma stále viac presvedčuje, že dokáže opustiť svoje telo a vteliť sa do svojich postáv. Betónová záhrada je viacmenej outsiderský Lord of the flies (pán múch) - urban style mixnutý s ľahkou erotickou poviedkou (takou tou s klišé a la objavovanie svojho tela), ale bez upriamovania pozornosti na sex. Koncept príslovia "ak kocúr s mačkou nie je doma, myši majú hody" pretiahnutý do gigantických rozmerov plný neskoršej mystifikácie skutočnosti, útekmi od reality, apatie a iných neduhov je opísaný v čisto "žiarivých" farbách pubertálneho vydedenca s prívlastkom IDON´TCARE. Sladký spánok zločinu a trestu je možno aj podvedome čakaný, no kým spadne opona, môže sa odohrať ešte pár príjemných slnečných dejstiev. Dá sa tu aj upraviť tvrdenie Alexandera Sutherland Neill o tom, že každé dieťa má v sebe Boha. Bohovia však môžu byť aj unudení či krutí ak musia natŕčať obe líca disfunkčnej spoločnosti.

4 12.03.2014

I keď obal môže pôsobiť ako návod pre stereotypnú domácnosť a kniha môže evokovať plač nad krutosťou kapitalizmu, realita je iná. Gerhardtová bez zbytočného pátosu s obdivuhodnými poznatkami neurobiologie ukazuje silu naučeného v prvých rokoch života. Hlavne v druhej častí "vplyv rodičovství" podáva cenné informácie (nielen pre budúcich rodičov) pri progrese sociálneho vnímania dieťaťa. Rozvinutím týchto poznatkov do širších sfér vysvetľuje utváranie terajšej spoločnosti a zakomponuje ich do všetkého možného - od ranného detstva Geore W. Busha až po feministky. Je chvályhodné, že autorka neodsudzuje, alebo nezosmiešňuje iné výchovy a názory, ale rozumnou formou napomáha, aby si čitateľ uvedomil silu emocionálneho pôsobenia či už na dieťa, alebo ľudstvo.

2 10.03.2014

Učeň sa už klasicky u mňa číta na jeden záťah. Viacmenej nemám výhrady, postavy a motivácie výstižné, akurát môže vadiť to už-už-už je postava mŕtva, keď tu zrazu niekto zasiahne a zabráni najhoršiemu. Aby som tomu nekrivdil, niekedy bolo toto klišé bolo dobre opísané a naplo čitateľa, potom sa však zbytočne opakovalo. Osobne sa ma páčil aj vojnový priebeh, ktorý sa zameriava na to najdôležitejšie a nepôsobí zdĺhavo. Myslím, že týmto dielom všetko do seba zapadlo a ďalšie si to už ani nežiada (keď som si prečítal dej nasledujúceho dielu - pôsobí dosť nútene) samozrejme ak vynecháme pubertálne vzťahy :) - tu by však príbeh mal skončiť a žili šťastne až kým nepomreli.

1 10.03.2014

Odbornosť over 9000. Pán Šmajs má viac než pravdu, ale napísal ju tak odborne, že bežný smrtelník, ktorému chýba akýkoľvek vhľad do filozofie, nemá šancu - osobne som tiež sem tam tápal. Oproti Machovcovej knihe - Filosofie tváří tvář zániku (ktorú odporúčam viac - kde sú problémy predkladané priamo nezainteresovanému čitateľovi) tieto úvahy pôsobia ako len ďalšie prihodené polienko do odbornej knižnice vysokoškolského profesora

1 21.02.2014

Po prečítaní Jurekovho "Jez a Běhej", kde Jurek píše ako skromný bežec mi na začiatku McDougallovo opisné a metaforické nadšenie niekedy vadilo. Až do chvíle kde kniha získava na dobrodružstve. Vtedy sa odkrývajú jeho pozorovacie schopnosti, zostrihané (až na popud vydavateľa) v najviac vypätých situáciách na ešte zaujímavejšie evolučné, biologické a iné kapitoly, ktoré beh determinujú. Asi najosožnejšia je okrem príbehu kapitola, kde trénerský experti radia McDougallovi ako behať. Osobne som to skúsil na dlhšie vzdialenosti a nemôžem si tieto cenné rady vynachváliť. Spolu s Jez a Behej základ pre každého bežca.

1 07.01.2014

Bojovať satirou proti neduhom spoločnosti (hlavne v oblasti pornopriemyslu) by ani nebolo od veci, no potenciál knihy je možno zabitý tým, že sa nedá identifikovať zo žiadnou postavou + každá je svojim spôsobom odporná. Ako jednorázova oddychovka však újde.

1 04.01.2014

Vidieť nespočetné diskusie, alebo argumentáciu s R. Dawkinsom v "The Four Horsemen", zachytávajú Hitchensov zjav a vystupovanie v lepšej miere než tento preklepový preklad. Aj keď obsahovo nie je absolútne čo vytknúť je lepšie si o Hitchensovi vopred niečo vedieť a potom sa dá ľahšie vžiť do jeho neľahkej úlohy čoby ateistu, odborníka na biblický výklad, učiteľa atď. Pri kognitívnom portréte náboženstiev si Christopher (zoceleným "žárem bitev" na poli spravodajcu a novinára) neodpustí pre mnohých nepríjemnú iróniu, ktorú používa ako zbraň pri kúskovaní jednotlivých celkov či už biblie, koránu, alebo náboženských rituálov. Tu by v mnohých metaforách lepšie pasovala angličtina a čeština pána prekladateľa pôsobí niekedy nedostačujúco, mierne buransky no na druhej strane viac slovansky vtipne. Každopádne som úprimne rád, že som sa k tejto publikácií dostal (aj keď zohnať ju vo vypredaných e-shopoch bola úloha skoro nadpozemská) a utvrdil sa v názore, že náboženstvo ničí všetko.

3 03.01.2014

1000 a jeden príbeh, 1000 a jedno meno či štát s možných 1000 a jedných zdrojov. Rushie to ale stihol vyrozprávať na jednu 300 stránkovú knihu. Kým Ecova dejova línia využíva retrospektívu ako objasnenie prítomnosti, Rushie ju využíva ako hlavnú dejovú líniu, čo v dobre rozbehnutom príbehu môže pôsobiť zmetene. Ak čitateľ nie je pozorný, môže sa mu stať s knihy len guľáš mien, pojmov a názvov s ktorého vykúpenie neprichádza na žiadnej ďalšej strane. Ostatne to niekomu tiež nemusí vadiť, lebo v mini vyrozprávaných príbehoch sa nájdu svetlé body v temnotách labyrintu skvelo opisný štýl neváha vcucnúť do príbehu až cítite vône v cisárskom paláci. Klobúk dolu pánu Havrilovi za SK preklad, lebo toto musel byť fakt ťažký oriešok.

3 10.12.2013

Víťaz anasoft litera možno zarazí svojim lajtmotívom a hovorovým štýlom. Postupne sa však otvára retrospektívny svet plný smútku a cestu plnú beznádeje a strachu. Tá preteká cez romale humor, mýty a báje, ktoré výrazne prospievajú inak jednoduchému deju. Ako nezáväzná, oddychová literatúra otvárajúca "srdce-nadlani" rómsku náturu bezchybné.

2 02.11.2013

"Mějte prosím na paměti jedno: Věci nejsouo takové jaké se zdají být" - Najodvážnejší a najzamotanejší Murakami, ktorý znova žongluje s pocitmi a prekrúca realitu. V tejto knihe najmenej hmatateľne pritom najviac tajomne. Postavy sú ďalšie "klony" predošlých hrdinov v nových situáciách s podobným presným a detailným chápaním reality, ktorá je neustále skúšané a narušované. Alegória na variácie Orrwela znova len náznaková nie reálna a Murakami názvami diel len dáva hold svojim naj spisovateľom. Takisto mladý Kafka v "Kafka na pobreží" nie je večne "deprimovaný" a na Tenga v 1Q84 nepôsobí a nebrzdí Big Brother/Little people. Gro všetkých príbehov sú iné svety, ktoré sa tlačia do sveta reálneho. V 1Q84 sú okrem "priechodov" vybudovaný aj strážcovia, persíveri, recíveri, daugter a všeličo iné. Na jednej strane príbeh dostáva rozsah, na druhej vymedzovanie otázok(aj keď hmlisté) činnosti a funkcie iného sveta príbehu berie tú mágiu neznámeho, lebo čo sa definuje, dá sa aj spochybniť (podobne ako pri Hard boiled wonderland). Ostávajú však trademarky ako postranné príbehy, pomaly sa vynárajúca história, či neviazanosť v sexe (tentokrát radikálne), ktoré znova raz podčiarkujú Murakamiho naratívnu precíznosť. (Napísané za doprovodu Janáčkovej Sinfonietty.) PS: nebyť Tamaru gay, bol by to čistý Leon.

4 22.10.2013

Plno omáčky a rada skoro žiadna. Pár by sa ich dalo zúžiť na: "buďte asertívny" "netrestajte deti" "viac im vysvetľujte a málo karhajte." Zbytok sú "prvé pomoci" pri šikane, dyslexii, dysgrafii a podobne, kroré ovláda už každý priemerný rodič či študent spoločenských vied a testy, ktorých je plno a majú nejasnú funkciu. Ak si už pomocou nich niečo ozrejmite, nedostanete k tomu žiadnu radu, ako má byť táto informácia použitá, zvýhodnená a podobne.

01.10.2013

Škropilovi isto nechýba zanietenie pre beh no pútavý spisovateľ s neho nebude, (alebo len jeho poznámky menej pútavo korigoval spoluspisovateľ). Pri "Jez a Běhej" od Jureka bol okrem pár rovnako cenných rád aj skvelý príbeh a nehovoriac o receptoch, ktoré sú v tejto knihe zahrnuté len veľmi všeobecne. Všeobecnosti sa nevyhne ani každá iná kapitola, kde by sa všetko dalo rozobrať oveľa viac do detailov.

1 10.09.2013

"Srdce je ostrou dýkou krájeno na kousíčky menší a ještě menší, každý den, celých dva tisíce let, a výsledná agónie je potom označována jako civilizace". Fakticky filozofický, psychologický (hlavne psychoanalytický) a ľahko sexistický všehoguľáš, ktorý odhaľuje najmä ňadrá (prsia, dudy) a ich prínos v priebehu vekov. Dozvieme sa kadečo o dnešnej spoločnosti, Amerike 60. rokoch no hlavne všetko bude dochutené neuveriteľne trefnými citáciami, anekdotami a príbehmi, ktoré z knihy robia neuveriteľne pôsobivé čítanie, ktoré sa nebude páčiť možno len dogmatickým feministkám.

09.09.2013

S: Isto sa dobre pamätáte...
L: Podľa toho na čo!
S: Tak povedzte rovno, na čo sa chcete pamätať a ja sa vás na to opýtam.
L: Najprv sa ma opýtajte a ja vám poviem, či sa na to pamätám.
S: Tak teda, iste sa dobre pamätáte...
L: Podľa toho na čo! Pochopte, že sa nemôžem pamätať na všetko... (Ponorky)

V dnešnej dobe prízemného televízneho humoru pôsobia dialógy Lasicu a Satinského ako balzam, ktorý nesmrdí, ale vonia a nemá žiadne vedľajšie účinky. Osobne som si zgustol na ranných, "najmladších" (prvý krát publikovaných) dialógoch, ktoré neboli miliónkrát prehrávané v archívoch stv, vyznačujúcich sa asi najväčšou hravosťou a nonsensom. Nesporným faktom už zostane, že L+S ostanú alfou a omegou slovenského humoru a preto ak ma povedie nejaka tá pohnútka zasmiať namiesto TV budem voliť túto knihu. Alebo pôjdem zavárať:
S: A čo robíš?
L: Zaváram...
S: A čo?
L:Slivky.
S: Slivky si zaváral včera.
L: Jáj, tak čerešne!
S: Čerešne a koľko?
L: 4
S: Tak málo?
L: To mi stačí, ja nemám rád čerešne...

5 05.09.2013

Pre mňa bude neodškriepiteľným faktom, že každou jednou poviedkou sa Salinger formoval k lepšiemu. Kým prvé poviedky 1948-52 (ako aj všetky) skvele vypracovanú psychiku postáv (ktorú si čitateľ až živočíšne uvedomuje cez dialógy a spôsoby reči) chýba im hlbšia pointa, alebo záver. Neskoršie poviedky 1952-54 už majú všetko, čomu môžme hovoriť brilantnosť, nadčasovosť či jazyková vycibrenosť (bližšie komentáre v samotných poviedkach).
Preto deväť poviedok beriem ako krásnu evolúciu od blúdiacej húsenice až k nádhernému motýľovi. Ak by bolo neskorších poviedok aspoň ďalších 10 verím, že by boli nezameniteľné.

1 04.09.2013

Zrejme som siahol po Pratchettovi, ktorý mal v čase písania spisovateľský útlm, alebo menší blok. Tu treba zrejme byť zarytým fandom, aby som si obľúbil na všetko frfľajúcu Babku, či predpubertálne 9 ročné decko. To by Terry musel oveľa hodnotnejšie rozpracovať ich vnútorný svet . Ich "boj" proti mužskému svetu tu viacmenej ani nehrá rolu, lebo o nejakom ženskom útlaku a neprávosti tu nieje ani zmienky (+ na čo babka siahne to ju poslúcha, tak kde je problém). Rozpitvávať to ďalej by bolo asi zbytočné, keďže kniha má byť střeštená a humorná - no humor tu možno pozorovať len v nejakom lepšom prirovnaní, či opise. Vidno, že Pratchett má potenciál, no tu zrejme na chvíľu zaspal na vavrínoch.

26.08.2013

Mimozmyslové stavy kontra schyzofrénia? Meyerinkov román ponúka celú plejádu hocakého šarlatánstva, hockedy len čiastkovo vysvetleného. S Kafkovským citom pre rasovú, či spoločenskú odlišnosť sa znova rozpaľujú krčmové mystické príbehy nad ktorými obecenstvo "otvára hubu". Dostávame však aj obraz mystickej Prahy, "která po zroucení Kamennýho (Karlového) mostu už nikdy taká nebyla". Ak do príbehu zakombinujeme štrukturovaný a podrobného opis Pernathovho blúznivého podvedomia dostávame sugestívne napätý román, ktorý čarovne OŽÍVA aj po mnohých desaťročiach.

3 24.08.2013

Esejistické eye-opener orgazmy čo kričia a vrieskajú. Eliot im dáva bičom, ktorý je utkaný z dobre umiestnenej otázky, či chytrého citátu na správnom mieste. Nemyslím si, že tu stačí o téme rozmýšľať, ale rozvinúť toto myslenie do aktívneho štúdia stránok, kníh a dokumentov priložených na posledných stranách. A ak sa nájde aj nejaká konšpirácia, ktorej fakty nemusia byť pravdivé, vždy radšej uprednostniť ostražitosť ako totálnu slepotu.

1 23.08.2013

Toto "poetizujúce" fantasy chce v úplne krátkej poviedke nemožné. Predložiť príbeh s veľkým počtom postáv, ktorý treba lúštiť až do konca. Problémy pri zaradzovaní času a priestoru (lebo autorka rada píše o všetkom) vysávajú s čítania všetku šťavu až do špiku kosti. Ruky preč...

2 19.08.2013

Vyžaduje to mravenčiu prácu pospájať a zosúladiť množstvo faktov rôznych odborov aby dávali zmysel. I keď takáto syntéza má svoje úskalia, Werner to skúsil a v rámci sci-fi dostal chválitebnú..
Aj tak MRAVENCI vyžadujú vytrvalého čitateľa, lebo ani rozdelenie knihy na ultratenké kapitoly niekedy nezachráni monotónnosť počínania mravcov. Je tomu tak aj napriek tomu, že sa v priebehu deja mravci stretnú s všetkými možnými živočíchmi mikrosveta i makrosveta. Autor myslel, že facsinácia životom mravcov (AK, feromóny, vibrovanie tykadlami atď) vydrží počas celej knihy no neni tomu tak. Zväčša to je o tom o ceste, stretnutí a vzájomnej interakcií hmyzu a dookola.
Súdržnosť a záhada čitateľa skôr núti orientovať sa na líniu ľudí a "pažravého" sklepa. Tu naopak krátke kapitoly fungujú, napínajú čitateľa a podobne je to aj s vhodným úryvkom s knihy absolútneho a relatívneho poznania.
I keď koniec má množstvo trhlín (spoiler: všetci uväznení ľudia dobrovoľne súhlasia s väzením, nájdu "kľud" pod zemou, zabudnú na rodiny - to už veľmi nežeriem) prepletať sa chodbičkami kombinatoriky poznatkov nebolo na škodu vecí. A ani sa ma nepýtajte o mravcoch - budem až preinformovaný...

3 19.08.2013