čerweek komentáře u knih

Bukowského prvotina na poli prózy v podobe krátkych poviedok, ktoré na seba prakticky nijakým spôsobom nenadväzujú. Pre tých, ktorí sa už s jeho tvorbou stretli, žiadne veľké prekvapenie, niektoré motívy sa budú dokonca opakovať aj v neskorších ucelenejších dielach. Nájdete tu tak všetko, počnúc uleteným príbehom o okrídlenom hráčovi baseballu cez spomienky na detstvo až po historku o chlapovi, ktorý sa obšťastňuje vázou s vajcami a pomletou sviečkovou. Príjemným prekvapením bolo reflektovanie udalostí pražskej jary v jednej z úvodných poviedok:

"jsou to prastarý lidský krysy, který nás drží tam, kde jsme - jako třeba Dubček, kterej se z Ruska vrátil jako poloviční muž, vyděšenej z psychický smrti. člověk už by se měl konečne naučit, že je lepší nechat si upižlat koule a umřít, než se snažit za každou cenu přežít... jestli se chcete něco naučit, nečtěte Marxe. hodně suchá sračka. studujte prosím ducha. Marx jsou akorát tanky valící se Prahou. na tohle jim neskočte."

Pobavilo, aj keď mňa osobne omnoho viac bavili neskoršie diela ako Pošta, Šunkový nárez, Faktótum či Brak, kde už bol Bukowski o poznanie viac "rozpísaný"...

06.09.2023

(SPOILER) "Rozum je prvou obeťou silného citu." Druhá časť po prečítaní zanecháva silné, no zvláštne dojmy. Pokračovanie je úplne odlišným dielom ako úvod. Kratšie, ale komplikovanejšie. Mysterióznejšie, no emotívnejšie. Dej sa hneď v úvode posunul o 12 rokov. Paul medzitým dobyl vesmír, stal sa jeho zvrchovaným vládcom a bohom v jednej osobe. Napriek tomu nenachádza pokoj, ani šťastie. Tentokrát bojuje viac so sebou, svojími víziami a dôsledkami vlastných úspechov. Jeho nepriatelia už nestoja na čele armád, ale útočia z týla. Postáv je omnoho menej a niektoré dobre známe z minulej časti (Jessica, Gurney Halleck) nedostali prakticky žiaden priestor. Pozornosť je sústredená na relatívne úzky okruh postáv, napriek tomu je Spasiteľ duny pomerne komplikovaným čítaním. Viac sa totiž intriguje a väčší dôraz sa kladie aj na vízie Paula a Alie. Nemožno však nepochváliť záver, ktorý je o ešte poznanie dramatickejší a emotívnejší ako v jednotke. Paulov trpký koniec a dobrovoľné odovzdanie sa Dune vo mne zanechalo rozporuplný pocit, či sa predsalen Frank Herbert trochu neunáhlil. To však budem môcť zodpovedať až na základe pokračovaní. Nateraz platí, že aj po druhej časti je Duna skvelým a osobitým dielom. Len sa treba pripraviť na to, že Spasiteľ duny pôsobí omnoho autonómnejšie ako tomu tradične pri pokračovaniach knižných sérií býva.

3 12.07.2023

Nadčasové dielo. Do pozornosti dávam nahrávku Supraphonu z roku 1982, ktorá je v súčasnosti dostupná na rôznych portáloch vo forme audioknihy s vynikajúcim Rudolfom Hrušínským ako Galénom a Martinom Růžekom v úlohe Sigelia. Bolo radosťou počúvať…

3 26.12.2022

"Som mladý, mám dvadsať rokov, zo života však nepoznám nič, iba zúfalstvo, smrť, strach a najnezmyselnejšie povrchnosti s priepasťou utrpenia. Vidím, ako sa proti sebe ženú národy, ktoré sa mlčky, nevedome, pochabo, poslušne, nevinne zabíjajú. Vidím, že najmúdrejšie mozgy sveta vynachádzajú zbrane a slová, aby sa to všetko robilo ešte rafinovanejšie a trvalo to ešte dlhšie. A tak ako ja, vidia to všetci v mojich rokoch tu aj na druhej strane, na celom svete, prežíva to so mnou celá moja generácia. Čo urobia naši otcovia, keď raz povstaneme a predstúpime pred nich a budeme žiadať vyúčtovanie? Čo očakávajú od nás, keď nebude vojna? Roky bolo naším zamestnaním zabíjanie - bolo to naše prvé zamestnanie. Naše vedomosti o živote sa obmedzujú na smrť. Čo sa potom má ešte stať? A čo z nás má byť?" Najlepší vojnový román všetkých čias (alebo najdepresívnejší?)....

13 29.10.2022

Prínosná publikácia švédskeho psychiatra, ktorá je zameraná na negatívny vplyv moderných technológii na našu psychiku, výkonnosť, spánok a v neposlednom rade aj zdravie... Obálka a názov českého prekladu na jednej strane určite zabezpečia pozornosť potencionálneho čitateľa, na druhej strane môžu byť trocha mätúce. Kniha sa určite nezameriava vyložene len na Instagram, ale komplexne analyzuje vplyv nadužívania smartfónov dospelými a deťmi, či už sú to sociálne siete, emaily, smsky alebo hry. Autor počas celej knihy podkladá svoje tvrdenia výsledkami zo štúdií (rozsah použitej literatúry je na tak malú knihu naozaj široký), čím ju posúva viac na úroveň odbornej publikácie ako prostej eseje. Ako človeku, ktorý je zvyknutý čítať prehľadové práce a odborné publikácie mi to nevadí, avšak nie som si istý nakoľko bude kniha príťažlivá pre bežného čitateľa, ktorého môžu postupne začať kvantá čísel a odkazov na výsledky štúdií unavovať. Je to trochu škoda, že forma knihy nie je, ako hovoria Česi, viac "čtivá", pretože obsahuje naozaj dobré postrehy a zistenia, ktoré by mali vedieť všetci (nad)užívatelia šikovných telefónov. Otázne je či sa Instamozgu podarí cieľovú masu (zámerne píšem masu a nie skupinu) aspoň sčasti osloviť a zabezpečiť tak potrebnú osvetu...

2 03.09.2022

Útla knižka je súborom poviedok, ktoré Bulgakov publikoval v dobových časopisoch a novinách. V nich humorným spôsobom zachýtava pomery vtedajšieho Sovietskeho zväzu v čase, keď bol režim ešte len v plienkach. Naráža predovšetkým na problémy alkolizmu a nedovzdelanosti vtedajšieho obyvateľstva. Výraznejšia kritika režimu je vyjadrená až v záverečnej kapitole Dopis vláde ZSSR, ktorú autor konfrontuje v dôsledku cenzúry svojich diel. Paradoxne najväčším lákadlom knihy je jej nápaditá obálka a provokatívny názov, ktokoľvek za týmto nápadom stál trafil marketingové bingo. Vzhľadom na krátky rozsah poviedok však rozhodne nemožno čakať žiadnu komplexnejšiu analýzu uvedených tém, ide "len" o niekoľkominútovú satiru, ktorá vám vyčarí pár úsmevov na tvári počas jedného posedenia pri káve (tématicky možno doplniť rumom ;)...

1 02.09.2022

Všetky Kerouackove knihy si sú podobné a zároveň je každá z nich úplne iná. Asi je to dané hlavne rôznymi duševným rozpoložením v čase, keď tú-ktorú knihu písal. V Dharmových tulákoch srší z autora jeho typický až detský hlad po živote, cestovaní a tentokrát aj budhizme (v neskorších dielach tento hlad strieda skôr únava). Tentokrát bol miesto Neala Cassidyho zdrojom Kerouackovej inšpirácie Gary Snyder stelesnený v postave Japhy Ridera, ktorý Kerouackovi ukázal inú stránku života a miesto mestských flámov ho vytiahol do hôr, tiež ho doslova pobláznil (v dobrom ;) filozofiou zen-budhizmu. Vznikla z toho moja najobľúbenejšia Kerouackova kniha. Či už lezie na Matterhorn, vracia sa cez celú Ameriku domov, medituje na chate alebo následuje stopy Snydera na 2 mesačnú samotu na odľahlý Desolation Peak, všetky pasáže sprostredkuváva čitateľovi veľmi intenzívne. Jediná škoda, že mu toto pozitívne nastavenie nevydržalo v živote dlhšie…

2 21.08.2022

Šunkový nárez je Bukowského poohliadnutím sa na obdobie detstva a dospievania, tradične s nutnou dávkou sarkazmu a miestami zarážajúcej úprimnosti. Za mňa jedno z jeho najlepších diel a rozhodne to najosobitnejšie...

2 14.08.2022

Duna je príliš komplexná kniha na to, aby sa dala opísať niekomu, kto ju ešte nečítal len pomocou niekoľkých viet. Bezprostredne po prečítaní sa mi mysľou v súvislosti s ňou premietajú slová ako nadčasová, emotívna, podmanivá či napínavá. Spočiatku sa možno ľahko strácať v širokej palete postáv a frakcií s ich komplikovane pôsobiacimi pohnútkami. Autor na čitateľa prakticky od začiatku vychŕli značnú časť univerza, ktoré vytvoril len s veľmi strohým opisom. Postupne sa však počet dôležitých postáv značne zníži, udalosti sa vyjasňujú a kniha progresívne každou stranu naberá spád. Duna tak bola knihou, ktorá ma bavila tým viac ako som ju čítal a posúval sa k jej záveru. Ten bol strhujúci a harmonicky koreloval s púštnou búrkou, ktorá sa na konci spolu s Fremenmi pod vedením Muad'Diba Arrakisom prehnala. Frank Herbert čitateľa dostáva do víru dramatických udalostí a keď sa zdá, že Paul to už má vyhrané okamžite otvára ďalšie dvierka a stavia pred neho ďalšiu smrtiacu výzvu. S ohľadom na rok vydania originálu ostávam len v nemom úžase. Aj keď je Denis Villeneuve veľký vizionár a filmové remeslo ovláda tak ako málo iných, po prečítaní knihy musím uznať, že ani v jeho silách nie je verne premietnuť unikátny svet Duny na filmové plátna. Tých vnútorných monológov, myšlienok a pocitov postáv je jednoducho tak veľa, že to nie je možné. Keď už nič iné, aspoň však prostredníctvom svojich filmov nasmeruje ku knihám nezanedbateľný počet ľudí, ktorí by sa inak k dielu Franka Herberta nedostali. Čo by bola obrovská škoda...

12 30.07.2022

"Nohy ma odjakživa vzrušovali. Boli to prvé, čo som uvidel, keď som prišiel na tento svet. Vtedy som sa ale snažil dostať von. Od tých čias sa usilujem ísť opačným smerom, avšak s mizivým úspechom."

Chinaského tentokrát v úlohe rozprávača nahradil detektív Nick Belane, ale nedajte sa zmiasť, je to rovnako cynický bastard, akého poznáme z ostatných Bukowského diel. Inými slovami, o zábavu opäť nebude núdza. Bukowského knihy sú perfektná oddychovka, Brak som prečítal za pár hodín takmer na jeden záťah. Opäť platí, že tento štýl písania nie je pre každého, ale ak sa dokážete nad úvahami a konaním hlavného hrdinu trocha povzniesť, určite sa podobne ako ja pristihnete pri početných návaloch smiechu. Slastný závan sarkazmu z knihy srší aj napriek tomu, že ju Buk písal krátko pred smrťou, čo ma núti Brak oceňovať ešte viac...

" 'Ani si nezavolal taxík. To sa mám brodiť snehom v týchto štekloch?' Neodpovedal som. K ubytovni to bolo štyri či päť ulíc, ktoré sme prešli pešo. Ešte aj na schodoch sa držala vedľa mňa. Potom som vliezol do svojej izby, zamkol za sebou, vyzliekol sa a zaľahol do postele. Počul som, ako niečo šmarila o stenu svojej izby."

Jedna z najvtipnejších kníh, aké som kedy čítal. Bukowski bol tentokrát v skvelej forme. Jeho alter-ego, nenapraviteľný nihilista a povaľač Chinaski sa pretĺka životom, pričom tropí jeden prúser za druhým a popritom cynicky hláškuje. Dokonalosť.

3 09.07.2022

"–Chtěl by zabořit hlavu do dlaní a kvílet o milost a ví, že žádná není – Nejenom proto že si ji nezaslouží ale že žádná taková věc neexistuje – Protože když vzhlédne k modrému nebi není tam nic jenom širokej škleb prázdnoty –" Kým Na ceste bolo pomyselným leskom beatnického života, Big Sur je jeho biedou a dokonalým náprotivkom. Jack síce zomrel až v roku 1969, umierať však začal omnoho skôr. Big Sur je miestami desivým svedectvom jeho neodvratiteľného duševného rozpadu, s ktorým autor drvivú väčšinu tohto autobiografického diela neúspešne bojuje. Hľadanie vnútorného pokoja, útek pred nástrahami veľkomesta a snaha o dosiahnutie katarzie na odľahlej chatke v Big Sur postupne prechádzajú v delirický návrat do zabehnutého hektického života vyčerpaného bítnika balansujúceho na pokraji šialenstva. Nádych hravosti a zvedavosti, ktoré boli preňho tak v typické v jeho najslávnejšom diele Na ceste sú nenávratne preč. Ostala len prázdnota a pocit zmaru zo všetkého a všetkých, predovšetkým však zo seba. Zrádnym pomocníkom pri "úteku" pred slávou, pozornosťou, ale hlavne pred nutnosťou konfrontovať smutnú realitu je alkohol, ktorý však zároveň Jacka nenávratne sťahuje na duševné dno. Vnútorné monológy, z ktorých kniha z veľkej časti pozostáva sú smutné a fascinujúce zároveň. Big Sur nie je ľahké čítanie, no práve v tom tkvie jeho tragická krása.

3 11.06.2022

"Rád bych nějakou změnu; chtěl bych roztáhnout křídla a zkusit, jestli mě unesou...” V podstate prvá Jackova próza (1942). Oproti jeho neskorším prácam o poznanie menej chaotická a pobláznená, avšak s motívom, ktorý autora bude sprevádzať celú jeho tvorbu. Cestovanie ako forma úteku pred stereotypom a problémami bežného života a miestami aj pred sebou samým. V tomto smere je teda dosť podobná jeho najznámejšiemu románu Na ceste. Dokonca aj so závanom občasnej melanchólie a tragickými konfrontáciami s následkami tohto spôsobu života. Pre tých, ktorým nesedí neskoršie abstraktné ladenie Kerouacových známejších próz môže byť Můj bratr oceán tou správnou knihou od tohto nepolepšiteľného beatníka...

1 04.06.2022

Náhľad na hektický život beatníkov a predovšetkým do rozoklaného vnútra Kerouca, ktorý od počiatku zvádza vnútorný aj vonkajší boj s ďalšou zo svojich početných tragických lások. Tomu zodpovedá aj unikátny chaotický štýl písania. Pokým v Tristesse je Jack v úlohe triezvejšieho z dvojice milencov, tu je situácia presne opačná. Väčšinou času je na dne on a čitateľa pomedzi riadkami vedie pomaly k neodvratnému trpkému koncu. Tradične ťažké čítanie, na ktoré podobne ako v prípade iných diel autora odporúčam aspoň 1 ‰ hladinu, s ktorou to predsalen ide o niečo lepšie...

26.04.2022

(SPOILER) “A krása věcí může být jen v tom, že jednou skončí.” Temná strana Jackovho mexického dobrodužstva, v ktorom bojuje s tragickou láskou k svojej skazenej múze. Tá je podobne ako autorov štýl písania neprístupná a podmanivá zároveň. Aspoň teda v prvej časti, v pokračovaní už vzbudzuje skôr ľútosť, kedy pôvodný obdiv Tristessy prechádza postupne do sebatrýznenia s každým ďalším momentom, ktorý s ňou trávi. Záverečné strohé odlúčenie s jasným cieľom ukončiť túto bolestnú kapitolu autorovho života malo svieži nádych vytúženého vyslobodenia a prísľub pokračovania v ďalšom klasickom “kerouackovskom” dobrodružstve …

1 22.04.2022

Veľmi silné čítanie. To, že tento román bol ocenený Pulitzerom a vydobyl si úspech (nielen) v Spojených štátoch, svedčí o jeho nespornej kvalite a aktuálnosti. Mnohým určite Harper Lee otvorila oči. Bez príkras totiž opísala pomery spoločnosti v krajine, ktorá bola dlhú dobu navonok prezentovaná temer ako zasľúbená s tým, že sa od nej ostatní majú učiť demokracii a slobode. Americký sen však zjavne nemôžu snívať všetci a s ohľadom na udalosti z posledných rokov sa toho zase tak veľa nezmenilo (ani po viac ako 60 rokov od vydania knihy): „Aspoň tohto hriechu sa tu u nás nedopúšťame. Tí na Severe ich oslobodili, ale nevidíte, že by s nimi sedávali za jedným stolom. My aspoň nie sme takí pokryteckí, aby sme im vraveli: ‚Áno, ste ľudia ako my, ale nepribližujte sa k nám.‘ Tu u nás jednoducho vravíme: ‚Vy si žite po svojom a my si tiež budeme žiť po svojom.‘ “. Druhá polovica knihy, ktorá opisovala súdny proces spolu s následným zrodom (predsalen trošku očakávaného ;) hrdinu v závere, bola emotívna a napínavá. Tesne po dočítaní mám chuť udeliť vtáčikovi plný počet, ale v úvodnej časti sa mi predsalen zdala byť kniha mierne naťahovaná a pokojne by sa (z pohľadu hyperlenivého individua akým so ja) obišla aj bez niektorých počiatočných kapitol. Aj tak ide o knihu, ktorú by som bez rozmýšľania všetkým odporúčil. P.S.: Atticus je nesmierny sympaťák, ľudí ako on chce človek v živote stretávať čo najviac...

10 29.08.2021

„Ja za nič nemôžem,“ úporne a zúfalo som premýšľal, „mám diplom, pätnásť skúšok na jednotku. Ešte tam vo veľkomeste som zdôrazňoval, že chcem ísť za asistujúceho lekára. Ale nie. Oni sa len usmiali a vraveli: ‚Zvyknete si.‘ Ďakujem pekne. A keď privezú prietrž? Vysvetlite mi, ako si na ňu zvyknem! A hlavne, ako sa bude cítiť pacient s prietržou v mojich rukách!? Bude si zvykať na druhom svete (a po chrbte mi prebehol mráz)...“ Kniha je súborom 8 poviedok napísaných z pohľadu začínajúceho lekára, ktorého hneď po škole umiestnili do zabudnutej ruskej dedinky. Bulgakov čitateľovi sprostredkuváva cenné svedectvo o medicíne vtedajšej doby, spolu s opisom mentality dedinskej spoločnosti. To, čo dnes robia špecialisti po niekoľkých rokoch atestácie, musel vo vtedajších pohnutých časoch na vlastnú päsť robiť čerstvý absolvent, bez akejkoľvek pomoci či odborného vedenia. Vtedy obávané choroby ako difterický krup či syfilis už dnes vďaka vakcinácii či antibiotikám nie sú ani zďaleka takým strašiakom, čítanie o ich dobovej liečbe bolo ničmenej veľmi zaujímavé. Najpodmanivejšou je však záverečná kapitola, v ktorej (zrejme aj kvôli vlastnej závislosti) autor veľmi vierohodne opisuje prepadnutie morfiu a následný rozpad osobnosti v dôsledku závislosti. Pre ľudí pohybujúcich sa v kruhoch medicíny pôjde rozhodne o zaujímavé čítanie, už len kvôli konfrontácii vtedajších a súčasných lekárskych postupov. Myslím však, že kniha je napísaná tak pútavo, že má na to, aby oslovila a zaujala aj "laikov".

6 18.08.2021

Strhujúco napísaná pocta krásnej slovenskej prírode a nezlomnému charakteru prostého človeka, ktorého povery a predsudky odsunuli na okraj spoločnosti. Chrobák bol majstrom pera, kniha od začiatku vtiahne a už nepustí, číta sa takpovediac sama. Pri niektorých opisoch sa oplatí pristaviť a prečítať si ich viackrát, tak krásne opísané reálie som snáď nikde inde nečítal. Autor musel bezosporu milovať prírodu, inak by tento klenot klasickej slovenskej prózy snáď ani nemohol vzniknúť...

Premýšľam, ktorý výraz by túto knihu z pera Anthony Burgessa najlepšie vystihol. Ako prvé ma napadá "originálny". Mechanický pomaranč je vskutku originálnym dielom, ktoré sa ťažko popisuje. Od názvu, cez anglicko-ruský slang (myslím, že preklad Otakara Kořínka je nadmieru podarený ) po realisticky opísané násilie a psychologické pochody perverzného sadistického chuligána, z ktorého sa neskôr stane obeť progresívneho medicínsko-sociálneho experimentu v podobe cieleného vymývania mozgu. Ak by si človek nespomenul na úvodnú pasáž knihy, ľahko sa môže v záverečných kapitolách pristihnúť pritom ako hlavného (anti)hrdinu dokonca miestami ľutuje. Bravó. Burgess vás pri čítaní opakovane zoberie na miesta a situácie, v ktorých by sa asi dobrovoľne nikto ocitnúť nechcel. Máloktorá kniha pri čítaní zanecháva takú pachuť ako je tomu v tomto prípade. Napriek (vďaka) tomu surovo podmanivé a strhujúce. Pre tých, ktorí nepohrdnú filmovými adaptáciami, odporúčam zhliadnuť rovnomenný film Stanley Kubricka s bravúrnym Malcolm McDowellom v hlavnej úlohe. A to je z mojej strany už všetko, drahí moji kamoge, neviem, či sa zrovna vám bude táto chorošná kniha páčiť, ale za prečítanie teda určite stojí...

4 30.07.2021

V: "Co my teď tady?"
E: "Čekáme."
V: "Jo, ale při tom čekání?"
E:"Co takhle se oběsit?"
V: "Aspoň by se nám postavil."
Legendárny Beckettov počin a jedna z najznámejších (nielen absurdných) drám vôbec. Absurdita koniec-koncov sprevádzala aj život samotného autora, veľkého intelektuála, ktorý sa najprv potýkal s neúspechom, keď o jeho diela nestál žiaden vydavateľ a následne veľkým úspechom, Nobelovou cenou a pozornosťou, o ktorú zase nestál on. Čakanie na Godota je bezosporu dielom nadčasovým, za ktorým sa skrýva omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže (v chaotickej spleti replík) zdať. Každý z nás má svojho vlastného "Godota", na ktorého celý život (ne)úspešne čaká, bez ohľadu na absurditu svojho počínania. Tak nám jednou vetou bolo dielo veľmi zjednodušene a trefne popísané pred maturitou a po niekoľkých rokoch, keď som sa k knihe sám dostal a mal možnosť si ju prečítať, s tým nemôžem nesúhlasiť...

4 04.07.2021