bulat komentáře u knih

Úžasne nadčasové eseje týkajúce sa dejín 20. storočia, vzťahujúce sa k Európe, Spojeným štátom, ale i k intelektuálnej elite. Spoločnou a jednotiacou linkou je myšlienka obnovy integrujúceho sociálneho štátu v ére nadnárodných štruktúr a globalizácie. Tieto zamyslenia a úvahy za 20 rokov od svojho vzniku nezostarli, neprestali byť aktuálnymi a i dnes majú svoju platnosť a sviežosť pohľadu. Autor je kritický k ére Busha mladšieho, ako čas ukázal, oprávnene. Nedá mi nepodotknúť a zamyslieť sa nad tým, ako by znášal mrzkú a tragikomickú éru Trumpovu. Možno mal, chudák, svojím spôsobom šťastie, že sa jej nedožil...

3 06.06.2019

Zaujímavá kniha, ktorá mi tri roky ležala v knižnici medzi mnohými ďalšími. Holt konkurenčný boj mojich neprečítaných titulov je veľký. Avšak nevšednou zhodou okolností sa napokon predsa len dostala na môj čitateľský stôl. A ohrdnuté susedky na poličke jej samozrejme mohli len ticho závidieť. Nuž čitateľský výber je tvrdý a nemilosrdný. A dakedy i náhodný. Ale poďme ku knihe samotnej.

Nie som špecialista na egyptské dejiny, ani nemám príliš hlboké vedomosti na túto tému. Kniha sa venuje obdobiu Starej ríše, jej vznikom dakedy okolo r. 3000 pred Kr. a končí jej zánikom ku koncu 2. tisícročia pred Kr. Ale nie je to jedinou a konečnou náplňou knihy. Egypt slúži skôr ako názorný príklad k rozvinutiu všeobecnej teórie o zrodení a zániku civilizácie.

Prvá časť knihy je nesmierne zaujímavá. Autor sa v nej venuje zrodu egyptskej civilizácie, ktorá nakoniec vytvorila jeden z prvých štátnych útvarov v dejinách vôbec. Kľúčovým podnetom bola zmena klímy v celej severnej Afrike, ktorá viedla k premene saharskej savany na púšť. Spoločenstvá ľudí boli prinútené stiahnuť sa do údolia Nílu, v ktorom sa naopak podmienky na život rapídne zlepšili. Predtým bolo totiž prakticky neobývateľné práve z dôvodu daždivej klímy a vysokých záplav znemožńujúcich trvalé osídlenie. Trvalo ďalších 1500 rokov, než ľudia v tejto oblasti vytvorili prvý centralizovaný štát. A možno nechýbalo veľa, aby ten prvý štát nevznikol v Egypte ale v susednej Núbii.

V ďalších kapitolách sa autor venuje dôležitým udalostiam z čias Starej ríše. Vypichuje hlavne tých panovníkov, ktorí svojou vládou či reformami ovplyvnili dejiny na dlhšie obdobie- ako bol Džoser, Snofru a ďalší. Pomerne rozsiahle popisy nimi postavených chrámov a hrobiek boli pre mňa menej pútavé a pomerne nezáživné. Najzaujímavejšie boli naopak pasáže o organizácii spoločnosti za ich vlády. Nakoniec štát dospel k svojmu rozkladu a zániku za čias panovníka Pepiho II. a jeho potomkov. V pozadí tohto kolapsu mohla stáť klimatická zmena, bezprostrednejšou príčinou však bola zmena štruktúry danej spoločnosti. A je pravdepodobné, že v súčinnosti pôsobili obe skupiny faktorov.

Základné obecné myšlienky knihy sú dve. Prvá sa týka kolapsu spoločnosti či civilizácie ako takej. Kolaps vo väčšine prípadov neznamená kataklyzmatický a tvrdý zánik. Kolaps je obvykle drastické zníženie komplexity danej spoločnosti a súčasne prechod do novej fázy, v ktorej môže nastať regenerácia a znovuzrodenie spoločnosti novej, kvalitatívne odlišnej. Druhou myšlienkou je samotný vývoj danej spoločnosti, ktorý nie je plynulý ale skokový. V spoločnosti sa môže dlhú dobu hromadiť potenciál na zmenu, ale navonok sa spoločnosť nemení. Až dosiahnu zmeny určitú medzu, nastáva zlom, prudký a náhly otras či reforma. Čiže dlhodobo sa hromadí pnutie, ktoré sa vybije v náhlej erupcii. Staroveký Egypt je názorným príkladom oboch týchto tendencií.

2 02.06.2019

Kniha je viac ako 50 rokov stará a je to na nej poznať. Všeobecné veci o vedeckom pokroku ako takom samozrejme nezastarali, ale inak človek žasne, čo všetko v r. 1965 nebolo ešte známe. Navyše od tej doby bolo napísaných kvantum kníh na túto tému. Možno si ju kúpiť z úcty k Feynmanovi, ale to je tak asi všetko.

01.06.2019

Ak chcete mať po prečítaní jedinej knihy takmer dokonalý prehľad a znalosť o ruskej revolúcii, siahnite po tomto titule. A keď zatúžite stať sa v tejto oblasti odborníkom, pridajte ešte Dějiny ruské revoluce od Richarda Pipesa. Potom si možete povedať, že vám nič podstatné neutieklo. Figesova kniha je podrobnejšia, Pipesova možno o makové zrnko analytickejšia. A obidve sú vynikajúce.

4 30.05.2019

Veľmi zaujímavá, svieža, podnetná a navyše i vtipná kniha- a to na tému (svete div se) štatistika! Mimo iného som sa dozvedel, akú pravdepodobnosť vydaja majú 40 ročné slečny. Alebo prečo má spam názov aký má. A že je táto téma odtrhnútá od bežného života? Viac sa ani mýliť nemožno- pravdepodobnosti a náhody sú totiž všade okolo nás. Len si ich vedieť všímať, správne interpretovať a možno z nich i dačo vytažiť. Predstavujte si pod tým čokoľvek, ale ja som sa pri tejto knihe náramne bavil!

2 23.05.2019

"Rusové si svým místem v Evropě nebyli nikdy jisti a tato rozpolcenost je základním klíčem k jejich kulturní historii a identitě. Vzhledem k tomu, že žili na pomezí tohoto kontinentu, nebyli nikdy přesvědčeni, patří-li jejich osud k Východu či Západu. Petr Veliký svůj lid donutil otočit se na Západ a napodobit jeho způsoby. Vzdělané vrstvy hleděly na Rusko evropskýma očima, kritizovali svou vlastní historii jako barbarskou a temnou. Tito Rusové dychtili po tom, aby je Evropa uznávala a aby je považovala za sobě rovné. Avšak současně si byli bolestně vědomi, že Rusko není Evropa- trvale totiž za svým mýtickým ideálem pokulhávalo- a že se nikdy nedokáže stát její součastí. V Evropě žili Rusové s komplexem méněcennosti. Odmítnutí Západem mohlo právě tak vyvolat pocity nenávisti a nadřazenosti. Jestli se Rusko nemohlo stát součástí Evropy, mohlo svou pýchu čerpat z toho, že bude jiné. Tak bylo ruské duši přiklepnuto vyšší morální ohodnocení, než materiálním úspěchům západu. Ruská duše dostala křesťanské poslání zachránit celý svět."

V tomto úryvku celkovo výbornej Figesovej knihy je zhrnutá podstata ruskej identity.

Už som sa stretol s ruskými dejinami písanými vodkou, dejinami optikou kulinárskeho umenia a teraz prostrednítvom kultúry. Všetky tri pohľady boli skvelé a krásne doplnili tie normálne- "štandardné" dejiny tohto národa. Možno len fantazírovať, ako by svet vypadal, keby sa ruský národ bol býval vydal po obvyklej - európskej- historickej ceste. Dovolím si tvrdiť, že v tom prípade by asi Európe dominoval, minimálne po kultúrnej stránke. Večná škoda tej premrhanej príležitosti...

10 17.05.2019

Útlá knižka, ktorú prečítate za 1-2 večery, avšak obsahovo a myšlienkovo veľmi hutná a bohatá- hlavne jej prvá časť. Autor v nej popisuje príčiny dnešného stavu celosvetového ústupu či úpadku liberálnej demokracie ako takej. Pričinou tohto stavu veľmi presne a podľa mňa i fundovane pomenúva. Rozhodne to nie je Trump, Orbán či brexit- to sú iba symtómy vážnejšej a hlbšej krízy. V podhubí tohoto stavu sú vážne sociálne problémy, predovšetkým chudobnejúca a miznúca stredná trieda. Prečo sa jej nedarí, to autor podrobne rozoberá. Kde mizne stredná trieda, mizne i hospodársky rast /nemá kto vyprázdňovať sklady/ a kde chýba hospodársky rast, tam živorí i liberálna demokracia. Alebo rovno zaniká. Toľko vo veľkej skratke, v skutočnosti sú príčiny a postupnosti zložitejšie a autor ich rozvádza v knihe samozrejme podrobnejšie. Ďalšia myšlienka, ktorá ma zaujala - že onú (post)robotnícku strednú triedu dnes už vlastne v politike nikto nezastupuje. A nikto jej problémom nenačúva. Pravica má iné záujmy a ľavica sa tejto agendy zriekla v prospech oslobodenia jednotlivých skupín a minorít v spoločnosti. To je síce prospešné a potrebné, avšak onen všetkými opovrhovaný biely robotnícky volič sa potom utieka k extrémnejším možnostiam, ako je Trump, Le Penová, Farage a mnohí podobní. Tým, že nad týmito voličmi mávneme rukou a odsúdime ich ako xenofóbov, ničoho nedosiahneme. Akurát ich ešte viac odcudzíme, postavíme proti systému a nakoniec pochováme samotnú demokraciu. Hlavné zlyhanie je zrejme na strane bohatých elít, ktoré tento problém nevedia či nechcú riešiť. Možno jedno i druhé súčasne. Jednoducho bohatí bohatnú, chudobní ako-tak prežívajú a demokratické liberálne zriadenie pomaly hynie.

Nedá mi ešte na záver nespomenúť výbornú knihu Jana Kellera Tři sociální světy. Síce vyšla už takmer pred desiatimi rokmi, ale nič nestratila zo svojej akutálnosti. Práve naopak, ukázala sa byť nesmierne jasnozrivou a mnohé jej predpovede sa až bolestne napĺňajú. Ono totiž vypadá, ako by Edward Luce z tejto knihy na mnohých miestach priamo citoval či opisoval. Ak ju dakto z váš čítal, tak vám Luceho kniha zrejme nepovie nič nové. Avšak i napriek tomu neuškodí si tieto fakty pripomenúť. V blízkej budúcnosti zrejme silne ovplyvnia náš život.

6 30.03.2019

Veľmi obsiahle a fundované pojednanie o príčinách prvej svetovej vojny. A jedná sa o pohľad značne netradičný, avšak určite nie kontroverzný či dokonca nesprávny. Pri čítaní knihy môžme nadobudnúť dojem, že autor (mimochodom britský) straní Nemecku a naopak hľadá vinu za rozpútanie vojny predovšetkým na strane Dohody. Tak jednoduché to však rozhodne nie je. Predovšetkým sa musí čitateľ vysporiadať s mnohými svojimi zaužívanými názormi, vedomosťami ale i predsudkami. Predsa len je mnoho desaťročí zaužívaný názor, že malé Srbsko sa stalo obeťou skostnatelej a spiatočníckej C. a K. monarchie, cisárske Nemecko čakalo len a len na zámienku, aby mohlo povaliť zaužívaný poriadok v Európe, a ostatné mocnosti boli na strane dobra a všemožne im vzdorovali. Holt, históriu často píšu víťazi.

Autor ponúka v knihe trochu iný obraz a buduje ho od základu a veľmi poctivo. Snaží sa nepozerať na vtedajšiu dobu optikou neskorších tragických udalostí, ale pohľadom vtedajších politikov, diplomatov, armádnych funkcionárov ale i novinárov a verejnej mienky. Nikto z nich netušil, k akým dôsledkom ich politika Európu privedie. Napríklad Srbsko nebolo obeťou, bolo primárnym agresorom, šovinistickým a poloteroristickým štátom túžiacim po veľkosrbskej hegemónií na Balkáne. Rakúsko-Uhorsko a Nemecko taktiež neboli hlavní hýbatelia udalostí, v podstate boli často v ich vleku. Kto najviac šľapal v prevojnových rokoch na plyn, boli dohodové veľmoci Francúzsko a Rusko. Francúzsko netúžilo po ničom tak veľmi, ako po návrate strateného Alsaska - Lotrinska. Súčasne sa snažilo zosnovať sieť obrany proti hospodársky a vojensky sa vzmáhajúcemu Nemecku. Rusko bolo zase dlhé desaťročia posadnuté ovládnutím tureckých úžin Bospor a Dardanely. Cestou k tomu mal byť zásadný ruský vplyv na Balkáne, kde sa ovšem stretal so záujmamy Rakúska-Uhorska. Hlavným koňom, na ktorého Rusko vsadilo, bolo práve Srbsko. To potom, s východnou veľmocou za chrbtom bolo čím ďalej trúfalejšie a čím ďalej očividnejšie šlo za svojim cieľom nie menším ako Veľké Srbsko.

Takže autor nesníma úplne vinu z Nemecka, avšak podstatnú jej časť prisudzuje i dohodovým mocnostiam, predovšetkým Rusku a Francúzsku. Mimochodom Francúzsko malo mohutné finančné záujmy v samotnom Rusku i v Srbsku. Možno si docela živo predstaviť pocit nespravodlivosti u nemeckého národa i jeho predstaviteľov. Prvú svetovú vojnu zďaleka nespôsobili sami a možno na tej vine nemali ani hlavný a najdôležitejší podiel, pritom však schytali úlohu hlavného, ak nie jediného vinníka. Tento pocit nespravodlivosti patril k najsilnejším faktorom, ktoré priviedli Hitlera k moci a svet do ešte katastrofálnejšej vojny.

Knihu považujem za dôležitý príspevok k objasneniu histórie 20. storočia a predpokladám, že mnohé názory dnes považované za nekonvenčné sa blízkej budúcnosti dočkajú širokého prijatia. Určite všetkým doporučujem zoznámiť sa s touto ojedinelou publikáciou. Buďto si svoje názory a vedomosti poopravíte alebo budete autorovi v duchu oponovať. Jedno i druhé bude prínosné.

8 26.03.2019

Ak by som mal túto takmer už klasickú knihu Jareda Diamonda charakterizovať jednou vetou, znela by: popis vplyvu prírodných a geografických podmienok na prehistóriu a dejiny ľudských spoločností celého sveta. Autor dôsledne preukazuje, že rozhodujúci vplyv na jednotlivé civilizácie i rozdiely medzi nimi mali na samom začiatku rozličné prírodné podmienky tej ktorej spoločnosti.

Kniha bola napísaná pred viac ako 20 rokmi a mnohí neskorší autori sa voči nej zoširoka vymedzili. Osobne si však nemyslím, že by táto základná téza knihy bola vyvrátená či aspoň radikálne zmenená. Za kľúčovú inováciu ľudského rodu možno naďalej považovať neolitickú revolúciu a nástup produkcie potravín. Producenti získali mnohoraké výhody nad lovcami a zberačmi- prvou bol ich ďaleko vyšší počet, ktorý sa dokázal na danom území uživiť. Je nepopierateľné, že na vznik poľnohospodárstva, vyšľachtenie kultúrnych plodín či na domestikáciu hospodárskych zvierat mali zásadný vplyv práve geografické, prírodné a biologické faktory v tej-ktorej oblasti. Preto vznikli ohniská poľnohospodárskej produkcie práve v týchto špecifických oblastiach sveta. Ostatne, ťažko by sme mohli očakávať, že Eskymáci začnú zúrodňovať tundru a chovať tulene.

Poľnohospodárstvo a jeho šírenie poskytlo základný a nedostihnuteľný náskok na štartovacej čiare. Bolo predpokladom vzniku koncentrovaných ľudských spoločností, ktoré mali navrch nad rozptýlenou a relatívne málo početnou populáciu lovcov. Vysoká koncentrácia obyvateľstva viedla k ďalším civilizačným dôsledkom, ako bolo vznik metalurgie bronzu a železa, objav písma, neustále sa zlepšujúcich technológií (vrátane zbraní) a nakoniec vznik organizovanej spoločnosti vo forme štátov a impérií. Nezamýšľanou "výhodou" boli epidemické ľudské ochorenia, ktoré naši predkovia podedili od blízkych hospodárskych zvierat. Tie sa stali nakoniec jednou z najmocnejších zbraní Euroázijcov, potažmo Európanov na spanilej ceste k dobytiu väčšiny sveta.

Tu by som uviedol svoju jedinú, ale zásadnú pripomienku. Čím viac sa vzďalujeme od vzniku poľnohospodárstva, tým je vplyv prírodných podmienok na ďalší vývoj nepriamejší, diskutabilnejší a snáď i špekulatívnejší. Je logické, že počiatočná výhoda potravinových producentov bola neodškriepiteľná a zrejme i zásadná. Zásadná pri štarte civilizácie. Ovšem v neskorších fázach vývoja a potom v historickej dobe medzi sebou súťažili už len tieto civilizované spoločnosti. Lovci a zberači, ak niekde prežili, boli z hry vyradení. A tu vstupujú do hry i zásadné kultúrne faktory, ktoré postupom času nadobúdaju stále väčšiu dôležitosť, až nakoniec nad prírodnými faktormi takmer úplne prevládnu. Toto autor pri svojom zameraní na prírodné faktory civilizačného rozvoja dostatočne nezdôraznil. Respektíve úplne vynechal. Avšak plne sa stotožňujem s autorovým názorom, že na rozdiely medzi úrovňou civilizácie jednotlivých spoločností a kontinentov nemali žiadny vplyv individuálne ľudské limity, ako napríklad inteligencia či duševné schopnosti. V miere vrodenej inteligencie sa skutočne Európania a domorodí Papuánci nelíšia.

Takže aký je môj záverečný verdikt nad touto knihou? Podľa mňa je to kniha veľmi dobrá a v mnohom má pravdu, i keď zrejme nie pravdu celú. Jej základné vývody pravdepodobne nebudú vyvrátené, avšak budú iste spresňované. Dokonca už doplnené zčasti boli- za všetky by som spomenul knihu D. Acemoglu a J Robinsona: Proč státy selhávají. V skratke by som povedal, že kde Diamond končí, títo autori začínajú. Navzájom sa nevylučujú, ale dopĺňaju a nadväzujú jeden na druhého. Táto (podľa mňa) Diamondova najlepšia kniha je nesčetnými novšími autormi citovaná, mnohí sa na ňu odvolávajú alebo sa voči nej vymedzujú. Už to svedčí o jej obrovskom intelektuálnom vplyve. Kto chce hlbšie pochopiť princípy a zákruty rozvoja jednotlivých konkurujucich si spoločností a ľudskej civilizácie ako takej, nemal by túto knihu v žiadnom prípade opomenúť.

5 13.03.2019

Túto knihu som pomerne dlho zháňal. V ponuke antikvariátov sa vôbec nevyskytuje. Až som ju nedávno náhodou zadal do známeho nákupného vyhľadávača a ajhľa- jeden internetový obchod ju mal v ponuke a novú! Tak sa mi nakoniec, i keď trochu s oneskorením dostala do rúk.

A oplatilo sa byť vytrvalý. Kniha podrobne mapuje politickú históriu Spojených štátov amerických v rozmedzí od roku 1700 do r. 1900. Prvá kapitola popisuje vývoj pred ustavením nezávislosti, ďalšie sa venujú už samotnému vzniku štátu a jeho následnému politickému vývinu. Autor podrobne rozoberá vnútorné politické zápasy a ich prepojenie so zahraničnou politikou. V knihe búra mnohé mýty- napríklad tie o izolacionizme Ameriky či o ľahostajnosti Američanov k vonkajšiemu svetu. Podrobne analyzuje jednotlivé dôležité medzníky politického života, podhubie všeobecne známych udalostí, ako bola expanzia na kontinente, občianska vojna, americko-španielska vojna ale i mnohých ďalších.

Kniha je mimoriadne vyvážená. Autor je poctivý v tom, že americký štát a jeho históriu neadoruje, ale ani ju povrchne a populisticky nezatracuje. Podrobne sa venuje i menej slávnym kapitolám v histórii svojej krajiny. Genocídu indiánskeho obyvateľstva či desaťročia otrokárstva v už modernej dobe iste zarámovať nemožno. Ovšemže jednou zo základných motivácii národa v pochode na západ bola túžba po obohatení a zisku. Ale nielen to. Veľmi silný vplyv v americkej histórii mali i abstraktnejšie ideály, vyššie morálne faktory, republikánske hodnoty a osobné práva a slobody človeka zakotvené v Deklarácii nezávislosti. Tú prezident Lincoln vyzdvihol nad samotnú ústavu štátu, v ktorej bolo zakotvené otroctvo. Tento idealizmus bol nemenej dôležitý nielen v rozhodovaní politikov ale aj v utváraní verejnej mienky širokých vrstiev obyvateľstva.

Avšak európsky pohľad na americkú politiku bol vždy iný a nutne skreslený. Cynickí Európania málokedy chápali mieru idealizmu v americkej politike a činoch. Preto ich vždy interpretovali a dodnes interpretujú z tejto perspektívy. V lepšom prípade ich mali za naivných rojkov, v horšom prípade za pokrytcov, ktorí za vznešenými ideálmi skrývaju ziskuchtivosť a túžbu po moci. Tieto prízemné motívy mohli byť v pozadí prítomné, avšak neboli jedinou ich motiváciou a azda ani nie najdôležitejšou. Dakedy boli motívy k činom, konfliktom či vojnám oveľa ezoterickejšie a ťažko uchopiteľné- patrilo k nim mimo iné i túžba po uznaní moci a postavenia veľkého národa, túžba po sláve, presadenie svojho typu zriadenia a podobne. Hendikepom Američanov možno bolo ich absolútne presvedčenie o nadradenosti svojho politického a spoločenského systému. Ťažko potom znášali nevďačnosť a nepochopenie u "zaostalejších" národov a krajín, s ktorým sa nutne stretávali pri presadzovaní svojej moci a svojho pohľadu na svet.

Osobne som nemal hlbšie znalosti o ranej histórii USA, o to viac prekvapivých postrehov mi kniha poskytla. Táto história ovplyvňovala politiku Spojených štátov i v 20. storočí a ovplyvňuje ju zrejme do súčasnosti. Mnohé udalosti moderných amerických dejín majú svoje paralely alebo východiská v 19. storočí. To umožňuje vidieť novšie udalosti trochu v inom svetle a z iného uhla pohľadu. Spojené štáty si netreba idealizovať, ale rovnako hlúpa je aj ich démonizácia a očierňovanie. Módni antiamerikanisti o histórii svojho objektu nenávisti zrejme moc nevedia. Táto kniha môže poučenému človeku rozšíriť obzor a snáď i nabúrať niektoré zakorenené predsudky.

1 07.03.2019

Kniha je stručná ale mimoriadne hutná. Na 200 stranách nájde čitateľ všetko dôležité a súčasne nie je zahltený množstvom detailov. Takže nemám čo by som autorovi vytkol- do knihy zaradil všetko potrebné a miera slovného balastu je minimálna. Na pár riadkoch dokázal napríklad výstižne /a dakedy i vtipne/ charakterizovať jednotlivých aktérov a politikov studenej vojny. Neveľký rozsah však neznamená, že by absentovala analýza a príčinné súvislosti. Veľmi sa mi páčil dakedy až lakonický štýl tejto knihy- vďaka tomu je mimoriadne čtivá. Ako úvod do problematiky možno knihu rozhodne doporučiť, ale myslím že nebude nudiť ani človeka znalého veci.

25.02.2019

Docela zaujímavé čítať 45 rokov starú, notoricky známu knihu. Dôležitosťou a vplyvom na poli non-fiction literatúry by som ju prirovnal k Hawkingovej Stručnej histórii času. Bezchochyby čo znamená Hawking pre fyziku, to Dawkins pre biológiu (originál Darwina už dnes číta málokto). K obsahu knihy, všeobecne známemu a masívne citovanému v mnohých iných evolučných knihách sa vyjadrovať nebudem- to by bolo nosením dreva do lesa. Čo sa týka štýlu, je i po uplynulých desaťročiach prekvapivo svieži. Veľká časť uvedených faktov, vo svojej dobe neortodoxných sa stala súčasťou biologického mainstreamu. No i napriek všeobecnej známosti ma mimoriadne prekvapila posledná kapitola (doplnená v r. 1989) na základe knihy The extended phenotype. Elegancia tohto pohľadu na notoricky známe vzťahy v biológii je mimoriadna a dychberúca. Autorove hypotézy ohľadne vzniku bunky a mnohobunečného života sú logické a vierohodné. Môžme iba ľutovať, že táto kniha nikdy nebola preložená a vydaná v našich zemepisných šírkach. Myslím že slovenskí a českí čitatelia by si ju rozhodne zaslúžili.

5 20.02.2019

Súhlasím so všetkým, čo napísal Saša57. A doplním ešte dva svoje postrehy, respektíve nadväznosť na dve iné knihy na tému kolapsu spoločností.

Za prvé sa táto kniha krásne doplňa s Tainterovou knihou Kolapsy složitých společností- čím je spoločnosť komplexnejšia, tým je náchylnejšia ku skolabovaniu. Nakoniec sa tento kolaps stáva takmer nevyhnutným. A čím je spoločnosť viac prepojená a globalizovaná, tým ľahšie sa kríza prenesie či už k susedom, alebo i na druhý koniec sveta. Autor v tejto knihe uvádza pozoruhodné pararely medzi spoločnosťou neskorej doby bronzovej a súčasnosťou - pre zamyslenie, aby sme vedeli, čo nás pravdepodobne čaká a neminie.

Druhá kniha na porovnanie je Kolaps a regenerace od M. Bártu. Kolaps neznamená nutne len zánik ale i znovuzrodenie. Z popola zničenej spoločnosti povstáva spoločnosť nová, väčšinou zložitejšia a vyspelejšia. A tak i zánik veľkých ríš doby bronzovej viedol ku vzniku malých mestských štátov, slabikové klinové písmo bolo nahradené jednoduchším a praktickejším písmom hláskovým, polyteizmus bol nahradený monoteizmom a v Aténach počas obrovského duchovného vzopetia dospeli až k istej forme demokracie. Ako autor píše v závere knihy - niekedy je k obnove ekosystému pralesa a uvoľneniu miesta pre nový porast nutný rozsiahly požiar. Bez vyhynutia dinosaurov by nenastala éra cicavcov. Ani človeka.

Z uvedených dôvodov táto kniha nie je len o histórii staroveku, ale má presah (ako obvykle knihy o kolapsoch mávajú) i do súčasnosti. Žiadna spoločnosť v dejinách netrvala večne a všetky sa nakoniec rozpadli. To isté čaká aj spoločnosť súčasnú. Otázne je len to, kedy nastane onen bod zlomu. Základné faktory ako klimatické zmeny, migrácia a podobne tu už sú. Avšak táto spoločnosť nebude pravdepodobne v dejinách posledná. Po jej kolapse vyrastie na jej troskách iná, možno ešte zložitejšia a hádam i lepšia. Avšak my už pri tom pravdepodobne nebudeme. Ale predsa oproti starým Chetitom máme jednu výhodu - máme oveľa viac vedomostí a vieme vytušiť či vydedukovať, čo nás čaká. To by nás mohlo motivovať k preventívnemu konaniu. Otázne však je, či to bude stačiť...

8 16.02.2019

Geniálna kniha spájajúca rodinný príbeh autorky s históriou Sovietskeho zväzu počas celého 20. storočia. Pojítkom medzi malými súkromnými a veľkými štátnymi dejinami je kulinárske umenie. Nečakajte však primárne knihu o varení, i keď zopár receptov v knihe nájdete. Je to hlavne osobná a osobitá spoveď autorky na pozadí spektakulárnych a pohnutých, často až tragických dejín tejto ťažko skúšanej krajiny. Príbehy jej rodiny sú raz smutno-veselé, niekedy dojímavé, inokedy zase so sklonom k fraške. Každopádne sa jedná o najoriginálnálnejšiu a najsviežejšiu kniha o histórii, ktorú som za posledné roky čítal.

10 12.02.2019

Nebudem sa zoširoka rozpisovať, táto kniha je jednoducho pecka. Úplne chápem, prečo sa tak ťažko zháňa.

1 30.01.2019

V podstate zostručnená verzia staršej Kissingerovej knihy Umění diplomacie. Pre toho, kto chce získať prehľad o najdoležitejších ohniskách svetovej politiky, je to kniha vhodná a dobrá. Kto sa chce ponoriť do histórie podrobnejšie a hlbšie, mal by siahnuť po staršom titule.

4 23.01.2019

Neveselá kniha o tom, ako Rusko vyváža svoje autokratické a despotické myšlienky do (zatiaľ) slobodného sveta. A ako im ten liberálny a demokratický svet ochotne a naivne podlieha. Zrejme sme sa za uplynulé desaťročia slobody až príliš nabažili a radi by sme (znovu) okúsili, ako chutí bič a nevoľnictvo. Avšak až to zistíme, už nebude cesty späť.

5 20.01.2019

Dobré ploty robia dobrých susedov. Avšak na druhej strane, žiadne ploty históriu nezastavia.

4 20.01.2019

Autokracia + korupcia + vodka. Tri navzájom nerozlučne prepojené sudičky. Tri vzájomne sa podmieňujúce faktory, ktoré sú príčinou minulého, súčasného aj budúceho stavu Ruska. Na vodke je závislá nielen podstatná časť populácie, ale i samotný ruský autokratický štát. Veľmi originálny a svieži, ale i skľučujúci pohľad na ruskú históriu i súčasnosť. Pohľad určený optikou plného kalíšku vodky.

2 20.01.2019

Triezvo napísaná biografia jednej z kľúčových osobností ruskej boľševickej revolúcie. Človek známy predovšetkým ako červený kat, šéf všemocnej a obávanej Čeky, ktorá mala na svedomí desaťtisíce obetí. Predovšetkým však nevyliečiteľný idealista a fanatik, ktorý chcel terorom dohnať ľudí ku šťastiu. A myslel to naozaj úprimne. Človek asketický, neskorumpovateľný, ale i krutý a nekompromisný. Vykonávateľ najhorších Leninových teoretických zvráteností. Ale i ochranca sirôt a osobne statočný človek. Skvelý organizátor a revolučný praktik. Až na konci života prehliadol ekonomickú absurditu komunistického systému. Ale politickú absurditu nikdy neodhalil. Po predčasnej smrti zatracovaný ako diabol i velebený ako modla. Každopádne zaujímavá a vrcholne kontroverzná postava moderných dejín.

19.01.2019