zipporah přečtené 741

Smrť pri bazéne 2016, Agatha Christie

"Neteší ich spôsob, akým žijú, radujú sa zo samotného života, z toho, že vôbec existujú. Je to zvláštne, ťažko sa to dá vysvetliť."

Osmelenie do dňa 1962, Štefan Žáry

Ak nejde o chybné chromozómy, väčšinu odpovedí o dravcoch, psychopatoch a sociopatoch nachádzame z čias detstva... Detstvo je krehký porcelán, ktorý sa láme už pri zlom pohľade či hlase. "Do akej konštelácie musí vojsť človek, aby sa zmenil v dravca? ... Pozerám staré jazvy, lúštim čísla v zápästí tetované. Prisnilo sa mi o vetchej bábke, ktorú vytrhli z detskej dlane." (Otázky)... celý text

Veliký Jargal 1971, Victor Hugo

Je neuveriteľné, ako dokázal v 16 rokoch Victor Hugo svoju originalitu vo výbere témy, ktorou ma fakt prekvapil. Neskôr dielo prepracoval, je však cítiť, že ide o prvotinu. Fantázia. Nenapadlo by mi, že si raz budem čítať romancu o zamilovanom černochovi, hoci téma otroctva je v jeho tvorbe number one. V Pierrotovi je budúcnosť Hugových ďalších ušľachtilých, silných, velikánskych románových postáv ako je Esmeralda, Jean Valjean, Fantine, Gwynplaine, Ursus, Gilliatt, ale aj... môj Zvoník Quasimodo... Už tu miestami preukazuje svoje typické budúce jazykové vyjadrovanie, za ktoré ho literárni kritici označili ako "kamenného spisovateľa". Už tu môžete čítať jeho vetičky plné právd zakliesnených v štrukturálne jednoduchej vetnej architektúre. "Otroctví neubírá na cti, lokajství ponižuje." Vravím áno!... celý text

Muž v hnědém obleku 2009, Agatha Christie

Miestami sympatická hlavná hrdinka, ale povedzme si pravdu: ako keby to písala Agatha vo veľmi mladom veku. Neveríte? Nuž, čítajte ďalej: "Práve v tej chvíli ma nenávidel. Ale milovala som riziko a aj tento neskonale príjemný pocit, keď držal svoje ruky okolo môjho krku." :D... celý text

Cesta národního konzervatismu 2022, Ryszard Legutko

Nuž, tak som si počas covidovej PN-ky prečítala v tomto roku asi jedinú odbornejšiu knihu a rovno o ideológii. Toto lákadlo s koncovkou -izmus ma primälo k napísaniu aj blogu, tieto témy sa totiž dostávajú pod kožu a majú iritujúce účinky, ktoré sa na mne prejavia potrebou napísať slovo k téme. Aspoň si priebežne brúsim zmysel pre humor a nadhľad. V prvom rade mi bolo tak trochu ľúto anglického nešťastníka Johna Lockea, na ktorého sa spustila plejáda nervóznych slovných prejavov u väčšiny autorov tejto knihy. Vysomáriť sa z toho dá iba študovaním samotného Lockea, jeho biografie a jeho doby, ktorá ho ovplyvnila, pretože sa mi nechce veriť, že bol až taký "liberárny darebák" :D Kniha nie je inak zlou voľbou, niečo nové sa dozvieme a niečo si overíme zo života, ako teda fakt, že mnohé pravdy sa píšu o črtách typických liberálov a dlhé roky mám s nimi skúsenosti. "Sebestřednosť" jednotlivca sa preklenuje do jeho každodennej činnosti, môžeme to zažívať na sociálnych sieťach, liberalizmus cítiť v každom rozhodnutí aj o banálnej maličkosti, ako čo si dať na raňajky až po organizovanie výletu, cieľom všetkých skutkov a myšlienok je vychýrená túžba dosiahnuť v nich nezáväznosť a najlepšie žiadne puto, zväzok. Slovo sľub je nočnou morou liberála. Život po boku takýchto ľudí je náročný, povedzme si na rovinu. Nespoľahlivosť, nezodpovednosť nie sú ideálne vlastnosti... Rovnako nevyzerá pekne narastajúci počet rozvodov, rozchodov, konfliktov, nezáujmu o toho druhého, medziľudské vzťahy sú na bode mizérie v porovnaní s minulým storočím, kde aspoň vojna bežných ľudí zomkla. Teraz skôr hľadáme v sebe ženskosť, mužskosť, vlka, samuraja, vílu, femme fatale, platíme za to peniaze, robíme zo seba idiotov, neviem sa rozhodovať, nevieme si vybrať, vieme iba jedno: že sa chceme učiť milovať seba samých, svoj čas a vážiť si vysokoabstraktné pojmy ako sloboda, rovnosť, demokracia... čo tam po láske, úcte, empatii... umení... estetike, kráse, jazykoch, bozkoch a objatiach, veršoch... rodinných hodnotách... dôležité je udržať v rukách mobil čo najdlhšie. :) Liberalizmus výdatne podporuje plytkosť našej doby, jéj. Lebo rozum (cením si ho veľmi) vie byť naozaj plytký v kombinácii s ľudskými motívmi tých, ktorí sa pokúšajú ideológiou ovládať spoločnosť. Tento svet potrebuje nie vojnu, ale celosvetový výpadok elektriny aspoň na pol roka. Ale aj bez toho liberalizmus čaká to isté čo predošlé ideológie. Pád. Je len otázkou, čo preberie z liberalizmu nová ideológia.... celý text

Povesti a báje 1957, Štefan Žáry

Slovenský autor je pre mňa prekvapením tohto roka. Ak písal takto v ďalších knihách, mám sa na čo tešiť. Po Rudolfovi Dilongovi absolútna topka. Miestami som mala pocit, či je to skutočne Slovák, riadky a verše ako od ruského či anglického velikána, na ktorých som predsa len trochu zvyknutá. Žáry je farebný, silný, autentický, pestrosť jeho slov, zvratov a nápaditosť v kombinovaní je úchvatná. Mnohokrát mi priniesol zimomriavky a Povesť o Rune som si prepísala. Atmosféru dokáže vylúdiť skvelú, povesť o alchymistovi Philippovi pobaví, vráti do stredoveku, do pražského múzea alchymistov, k Rudolfovi II atak dále:D Vrelo odporúčam túto knihu!!!! A intelektuáli, pozor na hrdlo;) Doposiaľ ešte všetci platili hrdlom skúšku, keď sňať sa pokúsili z vesmírnych tajov rúšku! (Povesť o prešporskom magistrovi Philippovi Aureolovi) ... Objal ju, pokryl bozkami, vlasy jej sfúkol z čela a ona jemu na hrudi od slasti onemela; vrásky mu dlaňou hladila, tie prvé vrásky mužné, ktoré sa vrstvia po viečkach ako na zrelých jabĺčkach. (Jarmočná pieseň o krásnej Hortenzii a Studni zaľúbených)... celý text

Čo ľud môj cíti... 1971, Svetozár Hurban-Vajanský

I Gogoľ tvoj sa z bôľov tvojich smeje, sám Puškin túži v deda svojho vlasti, Turgenev sníva večne o priepasti, a lúčavku do žitia Tolstoj leje... (Rusku)

Ezopské bájky 1974, Ezop

Trochu upravená bájka od Ezipy:D Líška a influencer Líška pozrela do počítača, v ktorom sa zjavovali influenceri. Ako sa tak prehrabúvala v ich trendových videách a fotkách, našla krásny a photoshopom vypracovaný obrázok influencera, ktorý bol influencerom vybraný spomedzi dvesto ďalších navlas rovnakých fotiek. Ťapla labkou po monitore a vraví: „Aký nádherný kožúšok, a prázdny!“ Bájka sa vzťahuje na človeka, ktorá má nádherné telo, no neveľmi vtipného ducha. Myslíte si o sebe, že vo vás prebýva vtipný duch? Pôvodná verzia: Líška a maska Líška vošla do domu, v ktorom býval herec. Ako sa tak prehrabúvala v jeho veciach, našla krásne vypracovanú masku. Vezme ju do labiek a vraví: „Aká nádherná hlava, a prázdna!“... celý text

Smrť obchodného cestujúceho 1961, Arthur Miller

Vďaka tejto knihe som si uvedomila, že kapitalizmus je efektívnym výrobcom citrusových plodov, ktoré sa podozrivo ponášajú na ľudí. "Ja som dal tejto firme 34 rokov života... To nejde len tak, ako zjesť pomaranč a šupku zahodiť – človek nie je pomaranč!" Willy Loman A prišiel internet, vynikajúca možnosť, ako získať pocit nenahraditeľnosti vo väčších rozmeroch, mimo svojho blízkeho okolia-rodiny. Internet je výdatným podporovateľom života v sebaklame. Všetci sme nahraditeľní ako Willy. Nezáleží na tom, čo povieš, ale na tom, ako to povieš – lebo naostatok vždy víťazí sila osobnosti. (Willy Loman)... celý text

Faidra 2011, Lucius Annaeus Seneca

"Zmrháš čas ako zachmúrený lesný muž, čo lásku nepoznal a neráta s ňou už? Myslíš, že muž má vždy len vláčiť bremeno - len znášať nečas, koňa zvykať na sedlo, len strašné vojny viesť, len v bitkách cediť krv?" dramaticky sa pýta mama-pestúnka tridsaťročného mužského potomka súčasnej doby. Ten položí hernú konzolu na stôl, vezme obložený chlebík a mobil do ruky. "Píše mi Ďuro, či ideme cediť pivo." :D Súčasnosť je rovnako tragická ako tá minulosť, nič sa nemení okrem formy. Dnes sa ľudia úspešne vyhýbajú láske vďaka sebarozvojovým kravinkám, najmä po tridsiatke to príde, keď už zlyhávajú ideologické smery a prichádza stereotyp a nuda v kariére či vo vlastnej rodine... poskytujú cestovateľské, knižné, kurzové, kaviarenské a ďalšie, ďalšie zážitky, pretože dnes sme najmä vyhľadávačmi zážitkov, chceme zážitky, túžime len po zážitkoch, či je to príroda, kultúra, pamiatky, ľudia, napokon... práca, je to fuk, princíp zostáva nezmenený. Rodinný krb, teplo domácnosti, človek, ktorý na nás čaká a tým vlastne tvorí domov, pojem prístav, most, to sú veci, ktorým sa viac a viac ľudí vyhýba. Naopak, pojem ostrov imponuje, osamelý život v prírode, osamelosť v ponechanej "slobode", "výbere", "nekonečných možností" lahodí, dobrodruhovi dáva pocit veľkej morálky, paradoxne sociálny úpadok to neevokuje, človek, ktorý rád pobehuje lesom ako Hippolytos či Rousseau ešte zožnú potlesk, hoci Hippolytus disponuje aj hráčom najvyšších kvalít - Smrťou, lebo len vlastným uhynutím sa stáva dokonalým charakterom pre napísanie veľkolepého príbehu. Že nejaká žena či muž sa vášnivo zaľúbi, hoci má záväzky, je veľmi rýchlo odsúdeniahodným, nezaslúži si žiadnu pomoc ani pochopenie, ide tu len o šok z dôvodu, prečo človek zomrel... Lebo ktosi podobný zomrel, aby raz tento príbeh bol zvečnený. Ako sa však píše vo Faidre totéž: Povesť môže byť aj falošná, povesť lepšia v skutočnosti prislúcha horším, povesť horšia sa dotýka lepších ľudí. A kto túto povesť vlastne vytvára, kto všetko sa podieľa na tvorbe povesti človeka? V prípade Faidry to už nie sú ľudia. Sú to muži a ženy. Nie som nejaký znalec tých antických autorov, ale viem, že v tom období nemali ženy najlepšie postavenie, Aristoteles ich dával na úroveň otrokov, cnosť sa chápala a definovala inak ako dnes. Pri čítaní tohto príbehu som to brala do úvahy... taký Byron, s ním tisíce, milióny beznádejne zamilovaných mužov na svete, by smutne zvesili hlavy. Najkrajšiu báseň o neopätovanej láske som čítala práve od Byrona, kto to pozná, ten pri tej básni sa "zosype". Faidra je nadčasový príbeh o jednostrannej vášni, ktorá môže postihnúť kohokoľvek a taký človek potrebuje pomoc blízkeho okolia, správne slovo, ktoré ho oslobodí z ťažkého zhubného ochorenia duše - vášeň k človeku. Veľmi dôležitý je čas. A komunikácia, ktorej kedysi ľudia neboli takí schopní ako dnes. Preto sa dnes na lásku už tak často neumiera:) "A vtedy prichádza ten strojca najväčších katastrof - túžba. Hostiny aj domy sú odrazu primalé a čaše priskromné. Prečo sa biednym chalupám tá nákaza vyhýba? Prečo vyberá si paláce? Prečo len pod slamenou strechou láska je čistá, len úbožiak má zdravý apetít a stačí mu, čo má? A prečo mocipán a boháč túži mať viac, než mu prislúcha?" (Pestúnka)... celý text

Zelená lampa poezie 1974, * antologie

Když jsem se smál, byl jsem jezerem, vymaňujúcim svou tvář z objetí stínu hvězd.

Slabost jako výhoda 2022, Jana Benková

Už sa so mnou ožeň, drahý 2022, Jana Benková

Slony nezabúdajú 2021, Agatha Christie

Predávkovanie smrťou 2021, Agatha Christie

En ten tulipán 2021, Agatha Christie

Puknuté zrkadlo 2001, Agatha Christie

Tentoraz mi vyšiel tip a to po rozhovore s Lolou, hoci motív som nemala šancu uhádnuť:D príjemná oddychovka na odpútanie od reality

Bedári. 5, Jean Valjean 1973, Victor Hugo

V tejto časti sa dozvieme niečo o parížskych stokách. Pri takých autoroch ako je Hugo si človek uvedomuje, že hoci už tento náš svet nič nového nevymyslí, všetko bolo povedané, všetko bolo urobené, olovranty zjedené, čaj vypitý, môžeme ísť domov, zložiť klobúk pred slnkom, zatiahnuť závesy, zavrieť svoje kobky, zatĺcť posledný klinec, odovzdať sa červom, nechať zhynúť poslednú burinu, vstúpiť do Danteho pekla, ktoré nás ničím neprekvapí, je tu stále Foucaultova mriežka, pravidlá, stopy, zákony, šablóna, zásady, jedným slovom: forma. Rozmýšľam, či je dnes ešte žijúci spisovateľ, ktorý uvažuje nad formou. Vymyslieť formu, vytvoriť si vlastné pravidlá, držať sa svojich zásad v každej napísanej vete, to si vyžaduje zrenie, trpezlivosť, sebadisciplínu, čas. Úctu k vlastnému času. A to dnes temer nikto umení nemá, resp. neprejavuje to, naopak, dnešné výsledky umenia sa prejavujú presne tak, ako majú: narýchlo vytvorené a kričia nedostatkom stráveného času nad dielom. Dnes je bestsellerom kniha, ktorej sa autor venuje najmenej času. Čím menej času písania, tým väčší bestseller. Aj kedysi takéto bestsellery boli, to určite. Technické možnosti však nedovoľovali, aby sa šírili takéto bestsellery ako potkany stokami, zamorovali myseľ konzumenta, otupovali ho, a kvalitnému čítaniu sa tak vyhol. Keď vidím hodnotenia niektorých "najviac predávaných" kníh, tak mám niekedy chuť pribiť si ten posledný klinec do kobky. Nebaví ma žiť v tejto dobe. Absolútne ma to nebaví. Ale... kmára ma predstavivosť, čo by taký velikán ako Hugo povedal na to ďalšie storočie, do ktorého asi najskôr vkladal veľa nádejí, že sa človek vycentruje a pozbiera zvyšky svojej ľudskosti. Ehm. Pozor, ide spoiler. Na Bedároch je super to, že je to azda jediný príbeh, ktorý končí dobre!!! Bolo mi smutno za Gavroškom, isteže, ale celý čas som sa bála, čo bude s Mariom a Cosette, pretože som už prečítala hádam všetky jeho knihy a každá prináša traumatický zážitok z odporného hovada menom Phoebus, a dobrého, no nešťastného Gilliatta či Gwynplainea. Dočkala som sa aj dobrého konca nielen pre Jeana Valjeana, ktorý je totálnym protipólom grófa Montechrista. Podobne nespravodlivý osud, no rozdielnosť v ich rozhodnutí, ako disponovať so slobodou po opustení väzenia, je neskutočná, až mám pocit, že bola cielená (?), netuším časové obdobia autorov a či sa poznali. John Ruskin však povedal: "Najväčšou odplatou za našu námahu nie je to, čo sme za ňu dostali, ale to, čím sme sa vďaka nej stali." A nezabúdajme na slová sv. Augustína: "Sme tým, čo milujeme." Záver Jeana Valjeana dopadol presne tak, ako mal. "Byť ľudským, veľkodušným, vznešeným, to nebolo Javertovým ideálom; jeho ideálom bolo byť bezúhonným."... celý text

Bedári. 4, Idyla... a epopeja... 1973, Victor Hugo

Oplatilo sa vydržať až do chvíle blížiacej sa k prvému stretnutiu Maria a Cosette. Čítala som akurát vo vlaku hugovské najromantickejšie pasáže, ktoré som predýchavala po zvyšok cesty:D Kebyže si čítam tie state v mojom lesíku, asi by ma tam našli na druhý deň ráno zamdletú:D Matka moja!:D Neskutočný Victor Hugo skrýva v sebe najdôležitejšiu vlastnosť spisovateľa a to jest prežiť naplno každú situáciu. Ak píše o bitke pri Waterloo, so všetkou vážnosťou historika, ak popisuje parížske reálie skrze postavu Gavrochea, so všetkou sluchovou jasnozrivosťou (aj s vysvetlením, či až obhajovaním sa, prečo dáva do dialógov týchto bedárov žargón), ak píše za Maria ľúbostné riadky pre Cosette, so všetkou láskou, vášňou, súcitom, dobrom a priateľstvom v srdci. To je Victor. Victor Hugo. Kto je to? Mnohí ľudia v jednom poctivom človeku s kariérou spisovateľského velikána. Ako píše? Takto o sebe píše sám autor: "Čím menšie rozpätie vety, tým väčšia intenzita úderu... Čestnosť vznešeného srdca, zhustená v spravodlivosť a pravdu, bije ako hrom." A tu sú niektoré riadky, z ktorých ma nikto ešte nevykriesil. Zúženie vesmíru na jedinú bytosť, rozšírenie jedinej bytosti až k bohu, to je láska. Čosi strašné je smrť z nedostatku lásky. Zadusenie duše. V láske sú detinskosti, v iných vášňach bývajú malichernosti. Hanba vášňam, ktoré človeka zmenšujú! Česť tej vášni, ktorá ho robí dieťaťom! Keby už na svete nikto neľúbil, slnko by zhaslo. Na záver.... "Vo svetle sa trpí; priveľká žiara spaľuje. Plameň je nepriateľ krídel. Horieť, no pritom stále letieť, v tom je zázrak génia." Leťte, pán Hugo, stále leťte v tých výšinách ako orol a ďobte slovom čo najviac ľudí na svete, čo najviac tých otupných ľudí...... celý text

Bedári 3 1964, Victor Hugo

Mnohé veci, o ktorých píše Hugo, dodnes fungujú. Tak napríklad otroctvo v podobe dlhov (hypotéky, pôžičky, úvery, blablabla)... "Veriteľ je horší než pán, pretože pán má v moci len vašu osobu, kým veriteľ má v moci vašu dôstojnosť." Jedno šťastie, že Marius nemusel predávať vlastné zuby ako Fantine. Potom ma zaujal ešte jeden odsek, ktorý sem hádžem: "... mozgy zaujaté múdrosťou alebo bláznovstvom, alebo, čo sa neraz stáva, tým i oným, len veľmi pomaly prepúšťajú do seba veci tohto života. Ich vlastný osud je im vzdialený. Z takých sústredení na jedno jediné vyplýva určitá pasívnosť, ktorá keby bola teoreticky podopretá, podobala by sa filozofii. Taký človek upadá, spúšťa sa i opúšťa sa, a ani si to sám neuvedomuje. Rozumie sa, vždy sa to končí precitnutím, ale býva už neskoro." Pod tým "bláznovstvom" si viem predstaviť novodobého človeka, ktorý sa od rána do večera nezastaví, športuje, výletuje, má naplánovaný rok a pol života dopredu, možno je to dobrodruh, možno cestovateľ, skrátka vyhľadávač zážitkov. Až kým raz neprecitne a nepochopí, že sa správal ako blázon a život mu pretiekol v dobrodružstvách, ktoré sú mu už naprd platné. Zmôže sa iba na "užíval som si život"... aby zanedbal to najpodstatnejšie: medziľudské vzťahy.... celý text