verden přečtené 281

A vo Viedenskom lese stále stoja stromy 2015, Elisabeth Åsbrink

"Kto by už len chcel, aby si ho pamätali ako nacistu, keď stvoril IKEA." Kniha absolútne nebola o tom, o čom som si myslela, že bude - a síce o Ingvarovi Kampradovi. Namiesto toho podstatnú časť tvoria listy viedenských rodičov Elise a Pepiho ich synovi Ottovi, ktorého sa im podarilo poslať do Švédska, a o ktorom len tušíme, že sa jeho život nejakým spôsobom prepletie s Ingvarovým. Niežeby som listy nepokladala za cenný zdroj, ale táto jednostranná korešpondencia (listy, ktoré písal Otto sa nezachovali) sa mi nezdali nijako historicky hodnotné a čítať na desiatkach stránok stále o tom istom - kedy rodičia dostali posledný list "najdrahšieho, najmilšieho chlapca", aby písal častejšie, že je dobre vychovaný, statočný, určite sa má dobre a posielajú mu tisíc bozkov - ma naozaj unavovalo. Ocenila by som aj písomné pramene z obdobia konca vojny a po nej, keď sa Švédsko zmenilo z krajiny, ktorá odmietala prijať 10 lekárov na krajinu, do ktorej prišlo 20 000 ľudí. Toto autorka spomenula len na pár stránkach a aj keď chápem jej zámer, predsa len by podľa mňa bolo fér, keby tomu venovala väčšiu pozornosť. Autorkin štýl písania sa mi páčil a aj keď som sa vďaka tejto knihe dozvedela veľa nového, najmä z dôvodu spomínaných listov pochybujem, že by som si ju prečítala ešte druhýkrát.... celý text

Vo dvojici 2017, Nicholas Sparks

Vo dvojici som kúpila ako darček, zaujala ma ústrednou témou otca, ktorý sa zrazu sám musí starať o malú dcérku. Z môjho pohľadu však knihe niečo chýbalo. Sparks možno mohol vynechať niektoré dejové línie (Emily, Marge a Liz) a viac sa venovať rozpadu Russovho manželstva a jeho zvykaniu si na rolu osamelého otca a budovanie vzťahu s vlastnou dcérou. Bohužiaľ sa však snažil do knihy nastrkať toľko tém, že sa žiadnej nemohol dostatočne venovať, čo z knihy robí len povrchný prelet jedným rokom Russovho života. SPOILER - Podľa mňa zbytočné hranie na city čitateľa si fakt mohol odpustiť, ale súdiac aj podľa iných (nielen) Sparksových kníh, rakovina zrejme predáva rovnako dobre ako sex.... celý text

Špecialistka 2017, Stephenie Meyer

Sova 2016, Samuel Bjørk (p)
odpad!

Možno som pri hodnotení až príliš prísna, naozaj neviem, čo spôsobilo ten veľký prepad oproti Cestujem sama, či som len ja bola vtedy nejako inak nastavená alebo je Sova objektívne oveľa horšia. Tak či tak, nedá mi inak ako zaradiť ju medzi najhoršie knihy, aké som kedy (do)čítala. Bolo to celé zle, od dementných dialógov, cez totálne pribrzdené postavy (ťažko uveriť, že by takíto ľudia mohli robiť vyšetrovateľov, hoci aj v Nórsku, hehe), zbytočné naťahovanie 'stopáže' točením sa stále okolo toho istého, až po ten neskutočne trápny pokus o zaskočenie čitateľa v podobe poslednej kapitoly. SPOILER! Nehovoriac o tom, že byť na Munchovom mieste, dobrovoľne odídem niekam za polárny kruh, lebo očividne majú všetci vrahovia v Nórsku v hľadáčiku jeho rodinu. Málokedy také niečo hovorím, ale nečítajte to, neoplatí sa.... celý text

Nedeľné šachy s Tisom 2016, Silvester Lavrík

Kniha je písaná dobovým jazykom s dlhými odstavcami bez označenia priamej reči, čo mi, paradoxne, neprekážalo, vlastne mi štýl písania už od začiatku fakt učaroval. Nedeľné šachy s Tisom mi však nedali to, čo som v nich hľadala, a síce bližšie pochopenie osoby Jozefa Tisa a jeho postavenia v našich dejinách. Ak si niekto, rovnako ako ja, chce zvýšiť takmer neexistujúce povedomie o tejto etape našich dejín (áno, hanbím sa, priznávam), kniha neposkytne ucelený obraz, nepriblíži dôležité okamihy a nevysvetlí súvislosti. Nehovorím, že informácie neposkytne žiadne, ale sú často útržkovité a krátke, oveľa viac sa sústreďuje na Bánovce, vzťah ich obyvateľov k farárovi a neskôr prezidentovi a celkové vnímanie doby očami psychicky postihnutej Aničky. Aj keď som sa doteraz nepreniesla cez to, že mala napriek svojmu "stavu" v podstate dôležité postavenie zapisovateľky prezidenta prvej republiky... Napriek tomu verím, že ľuďom s lepším prehľadom o tejto etape našich dejín môžu byť Nedeľné šachy s Tisom poučným čítaním. "Čo žena navarí, zje sa. Čo operie, sa zašpiní. Čo uprace, zožerie prach. Čo žena miluje, pominie sa. Čo žena povie, počúva len vietor. Po žene ostávajú len deti."... celý text

Kafka na pobřeží 2006, Haruki Murakami

Nevšedná kniha. Plno prekvapení a zvratov a dejových línií, ktoré odozneli do stratena. Najzvláštnejšie na tom je, že mi to ani neprekážalo. Napriek všektým nezodpovedaným otázkam som mala pocit, že všetko dopadlo tak, ako malo a nič viac, ako mi Murakami povedal, som ani vedieť nechcela. Nevšedná kniha...... celý text

Prázdne miesto 2013, J. K. Rowling (p)

Ďalší dôkaz toho, že Jo je skvelá rozprávačka, ktorá vás nielen úplne vtiahne do deja, ale svojim dokonalým opisom charakterov vás proste prinúti vytvoriť si vzťah ku každej z postáv. The Casual Vacancy je jednou z tých kníh, v ktorých ani pár kapitol pred koncom netušíte, kam príbeh vlastne smeruje a ako to nakoniec celé dopadne. Napriek tomu, že väčšia časť knihy je len rozohrávaním pred veľkým finále, každá jedna kapitola má v príbehu svoje miesto a aj keď som niekedy zatvárala knihu s pocitom, že sa dej absolútne nepohol z miesta, ani raz som sa pri čítaní nenudila. Aj keď ma kniha naozaj dostala, záver sa mi zdal až príliš prehnaný, viac by sa mi páčili menej dramatické zvraty v osudoch postáv (alebo možno menej dramatických zvratov v osudoch postáv :) ).... celý text

Odsúdení prežiť 2015, Wendy Holden

Ako sa plaší smrť 1987, Antonín Liška

Mengeleho dievča – Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory 2016, Viola Stern Fischerová

Knihy s touto tematikou sa nehodnotia jednoducho. Pri čítaní mi neraz tiekli slzy, ale určitým spôsobom súhlasím s Viiným vyjadrením, že po nás "cudzích" všetky tieto hrôzy istým spôsobom po čase skĺznu a ostanú v nás len ako informácia, nie ako pocit. Vôbec sa necítim na to, vyjadrovať sa k príbehu samotnému. Jednu hviezdičku však knihe uberám za štylistiku- opakujúce sa rovnaké slová za sebou, príliš dlhé vety, v ktorých sa preskakovalo z jednej veci do druhej, až som sa v tom ako čitateľ strácala. Početné gramatické chyby a preklepy kazili môj dojem z knihy a zanechali vo mne trpký pocit, či náhodou kvalita nešla na úkor snahe o rýchle vydanie knihy kvôli zisku. Na niektorých miestach sa mi zdalo, akoby sa autorka snažila zámerne zahrať čitateľom na city, čo sa mi pri tomto type literatúry naozaj nezdá potrebné, všetky podobné príbehy sú natoľko silné, že naozaj nepotrebujú umelé nafukovanie. Som však naozaj rada, že sa Viola odhodlala svoj príbeh vyrozprávať, myslím si, že svedectiev obetí vojny nikdy nie je dosť...... celý text

Cestujem sama 2015, Samuel Bjørk (p)

Popravde, je to jedna z tých kníh, na ktorú si už pár hodín po dočítaní ani nespomeniete, čo ale vo svojej podstate nie je vôbec žiaden problém, aspoň sa k nej dá po čase opäť vrátiť :))) Príbeh príjemne odsýpal, postavy boli sympatické a mnohé som si obľúbila. A hoci ma záver nijako zvlášť nenadchol, kniha ako taká sa mi páčila, rozhodne je to jedna z tých lepších severských krimi. Aj keď priznávam, že som možno trošku zaujatá kvôli osobnému vzťahu k niekoľkým miestam, ktoré sa v knihe spomínali :) Špeciálne by som chcela vyzdvihnúť dobre zvládnuté vyjadrovanie a psychiku detských postáv, ktoré mysleli a správali sa naozaj ako deti a nie ako trochu divní dospelí.... celý text

Smrť na druhom brehu 2016, Dominik Dán

Strach 2014, Jozef Karika

Po tom, ako som bola nadšená z Trhliny, bol pre mňa Strach obrovským sklamaním (dvakrát podčiarknuté). Kopírovanie To-ho ma neskutočne vytáčalo. Kebyže ide o jednu- dve veci, nejako by som to prehltla s tým, že Karika je možno Kingov fanúšik, tak do knihy skryl nejaký ten odkaz... No takto mi to prišlo ako bohapusté vykrádanie. Či už šlo o hojné využívanie zátvoriek, samotný rok 1985, kedy sa prvýkrát stretávame so zlom a následne v 2012, teda presne o 27 rokov neskôr (u Kinga to bol rok 1985 a 27 rokov pred ním), celý motív "zabudnutia" a návratu do rodného mesta, partie kamarátov a smrti súrodenca hlavného hrdinu, až po nehanebné odkazovanie na "pavúka v strede pavučiny" ku koncu knihy. A autor sa to ani nesnažil nijako skrývať, ešte nám to aj vyslovene šplechol do tváre priamym odkazom o.O A do toho, samozrejme nenápadný product placement, ešteže Jožo nemal Samsung, Lenovo alebo nebodaj Huawei... inak by to bolo trápne, všakhej? Väčšiu časť knihy sme varili z vody a zbytočne naťahovali dej, nech to s dvojitým riadkovaním dáme aspoň na tých 300 strán a nespadneme pod 10€ za knihu... O záverečnom kvázi prekvapivom odhalení nehovoriac, to som už len prekrútila očami a bola som rada, že to mám za sebou. Btw, nekúpite ju niekto? Raz čítaná, len trošku pofŕkaná od červeného vína, keď som nechtiac prevrhla pohár :D... celý text

Marťan 2014, Andy Weir

Trhlina 2016, Jozef Karika

"Dávaj si pozor, aké dvierka otváraš - a nemyslím, iba tie olovené, niektoré dvierka bývajú celkom nehmotné." Je to prvá kniha, ktorú som od Jozefa Kariku čítala a fakt neľutujem, že som do nej išla. Voči slovenským autorom zvyknem byť trochu skeptická, ale opäť som sa presvedčila, že sú to len moje hlúpe predsudky. Trhlinu som prečítala za jeden deň, proste som ju nevedela pustiť z ruky. Skvelý príbeh, krásne vystavaný, odkazy na zdroje a štýl rozprávania tomu dodávali na uveriteľnosti, proste paráda :) Pol hviezdičky by som ubrala za nazvem to "druhú" časť, v ktorej nás Igorovo rozprávanie zavedie priamo do Tribeča. Na rozdiel od prvej časti, kedy som hltala stránku za stránkou a každú jednu som si náramne užívala, v tej druhej som síce stránky hltala, ale skôr pre to, aby som sa konečne dopracovala ku koncu a zistila, ako to celé vypálilo. Niežeby bola napísaná menej kvalitne, len mi to veľmi pripomínalo aj v knihe viackrát spomínané Blair Witch a podobné horory, ktoré mám načítané/ napozerané, čiže som sa nevedela ubrániť pocitu, že "toto tu už raz bolo". Aj keď nepopieram, že sa aj tu objavili momenty, kedy mi spadla sánka. A hoci som v pokušení veriť mnohému z knihy, Igorov zážitok proste neberiem. :) Autor to nakoniec zahral perfektne - jednak čo sa týka zničenia dôkazov, ale najmä odhalením, ktorým vyvolal podozrenie, že sa to všetko vlastne odohralo úplne inak... Čo je najlepší záver, aký si viem v tejto knihe predstaviť :)... celý text

Predtým ako som ťa poznala 2013, Jojo Moyes

Pozor, SPOILER Nie je to práve môj obľúbený žáner, no knihu som kúpila ako vianočný darček a samozrejme som ju nemohla neprečítať :)) Willovi a Lou som od začiatku držala palce - on mi pripadal ako správny chlapík a ona ma neiritovala tak, ako ma ženské postavy modernej literatúry zvyknú. Aj keď samozrejme, čo by to bol za súčasný román, keby hlavná hrdinka nebola "milo šibnutá", prípadne "milo nešikovná" alebo nemala inú "milú" vlastnosť, za ktorú by som autorku najradšej vyfackala... Ale ako hovorím, Lou som si obľúbila a naozaj som verila, že sa jej podarí nakoniec udržať Willa pri živote (keď už pre nič iné, tak preto, lebo mum nemá rada smutné konce a aj minulý rok sa mi neúmyselne podarilo darovať jej knihu, v ktorej hlavná postava zomrela). Bohužiaľ, nakoniec sa žiadny happyend nekonal a hoci som obvykle obrovská plačka, v tomto prípade som si po dočítaní zotrela len jednu osamelú slzu. Neviem, možno to bolo tým, že Jojo sa nie príliš elegantne vyhýbala náročným scénam tým, že ich podávala z pohľadu iných postáv, čím ma vlastne pripravila o tie najsilnejšie emócie. Špeciálne mi to vadilo najmä v pasáži, ktorá bola písaná z pohľadu Treeny - naozaj sme si nezaslúžili prežiť bolesť zo straty (a z odmietnutia) spolu s Lou? A len tak mimochodom, slovenskému vydaniu by prospela ešte jedna korektúra...... celý text

Vianočná koleda 1999, Charles Dickens

Už niekoľko rokov patrí Vianočná koleda ku mojim najobľúbenejším vianočným príbehom, aj keď som si knižný originál prečítala až teraz. Má v sebe všetko, čo na týchto sviatkoch milujem- vianočnú atmosféru, vianočný zázrak a istotu, že v každom srdci a skrýva dobro. A myšlienka troch vianočných duchov je úplne geniálna :)... celý text

Spoločenstvo prsteňa 2012, J. R. R. Tolkien

Keďže nie som veľmi na fantasy, pochybovala som, že knihu vôbec dočítam. Prekvapivo som to dala, aj keď sa musím priznať, že stále nechápem ošiaľ okolo Pána prsteňov... Niežeby to bolo vyslovene zlé. Len mám pocit, že sa tam dokopy nič nestalo. Často som sa po strane- dvoch pristihla, že netuším, čo som práve čítala. Zo začiatku som mala snahu sa v texte vracať, ale postupom času som zistila, že v podstate aj tak o nič neprídem. Proste sme len išli a išli a išli, sem-tam sa niečo zomlelo a zase sme išli a tak dookola. A do toho tie úžasné básne, preboha... Dosť ma tiež iritovali všetky tie názvy. Ale zrejme som potrebovala vedieť, že sa nejaké miesto volá xy, inak známe ako yz alebo tiež ab, čo je po elfsky cd. Ako vážne... Niekedy som sa po prečítaní mena snažila rýchlo spomenúť, kto je tá postava, kde vystupovala, len aby som vzápätí zistila, že reč je o meči... :D Čo sa mi však páčilo, bol štýl rozprávania postáv, taký ten trochu pompézny spôsob reči :) Asi tak tri postavy som si celkom obľúbila (nie, Gandalf medzi nimi nebol), ostatné mi boli v podstate ľahostajné. Ale ako hovorím, nebolo to úplne zlé, taká rozprávka pred spaním. Chystám sa na pokračovanie, tak neviem, možno ma to nakoniec dostane.... celý text

Spalovač mrtvol 2007, Ladislav Fuks

Keď som knihu začínala čítať, naozaj som nevedela, do čoho idem. Netušila som, že v podstate príjemná udalosť, ako návrat manželov na miesto ich prvého stretnutia, môže byť presiaknutá takou ťaživou atmosférou a že táto atmosféra vydrží až do poslednej stránky. Že za dva večery zhltnem knihu, pri ktorej som sa sama seba viackrát pýtala, prečo ju vlastne čítam a prečo ma, preboha, tak baví. Spalovač je zvrátený a nepríjemný. Počnúc neustálym objavovaním sa vedľajších anonymných postáv, cez opakovanie tém rozhovorov, viet či celých výpovedí, až po zimomriavky vyvolávajúce nežné oslovenia, ktorými pán Kopfrkingl častoval Lakmé a svoje deti. Skladám klobúk, naozaj skvelo napísaná a napriek tomu úplne hrozná kniha. Jediné, čo by som vytkla, bol ten prudký prerod hlavného hrdinu, ocenila by som, keby bol proces premeny z človeka s kvapkou nemeckej krvi na čistokrvného Nemca trochu viac rozpracovaný.... celý text

Všetky skvelé miesta 2015, Jennifer Niven

Nejako sa neviem zžiť s týmto typom young adult literatúry zameriavajúcim sa na duševné poruchy. V princípe oceňujem snahu o detabuizovanie témy, ale nemôžem si pomôcť, tie knihy sa mi zdajú strašne umelé a nasilu poučné. Na rozdiel do Zappiinej Vymyslela som si ťa sa mi Všetky skvelé miesta zdali oveľa menej iritujúce, dokonca, čo ma samú prekvapilo, niektoré vety/myšlienky sa mi naozaj páčili. Za všetky vyberám "Stáť na rímse zvonice nie je o umieraní. Je to o kontrole. O tom, aby som znovu neupadol do spánku.", ktorá sa ma dotkla takým zvláštnym spôsobom, ktorý ani neviem opísať. No tak či tak..., táto literatúra proste nie je moja šálka kávy.... celý text