Salonka
přečtené 278
Rohy
2011,
Joe Hill (p)
Môj komentár na túto knižku tvoria iba nesúrodé postrehy, za čo sa ospravedlňujem. Neviem napísať nič, čo by malo hlavu a pätu. :-) Pri čítaní som si hovorila, že toto dielo asi nie je veľmi vhodné na vianočné obdobie. :-) Alebo je? ... Svojrázne podanie tematiky Boha a diabla, dobra a zla... môže byť. Ale: celkom často som bola pohoršená, ustavične som narážala na nadávky, perverznosti a rúhačstvo. Toto nemám rada, odrádza ma to od čítania. neobľúbila som si žiadnu z postáv. Myslím, že autor sa zameral výlučne na opisy svojich zvláštnych satanských predstáv, a do deja zasadil zopár náhodných okoloidúcich (diablov). štýl mi nesedel a keby som nevedela, čí syn J. Hill je, tak mi to nikdy nezíde na um. mala som dojem, že z knihy vanie zlo, veľmi veľa zla na úkor dobra, z čoho mi bolo až smutno. občas som bola prekvapená. Podľa mňa sa v knihe striedali kapitoly napísané veľmi dobre a originálne – s takými, ktoré boli napísané dosť zle. Zhrniem: čakala som niečo iné, u knihy ako celku negatíva prevyšujú pozitíva, preto dávam dve hviezdičky. Rešpektujem autora ako jedinečnú osobnosť, ale mne svojím dielom rozhodne neulahodil. Doplním (máj 2016): Film sa mi páčil omnoho viac ako knižka.... celý text
Edinburské duchařské historky
2008,
* antologie
Zaujímavý výber historiek starého Edinburghu. Kniha sa hemží desivými duchmi, zlými čarodejnicami, rôznymi ťažkými zločinmi a popravami na mnohoraké spôsoby. Fajn čítanie, ktoré priam láka na výlet do úzkych uličiek a tajomných zákutí tohto starobylého mesta. :-)... celý text
Volanie Kukučky
2014,
Robert Galbraith (p)
Opäť jedna z knižiek, ktorú som začala čítať bez toho, aby som o nej dačo vedela - snáď okrem toho, že ju pod pseudonymom muža napísala J.K.Rowlingová (autorka Harryho Pottera, z ktorého som nikdy neprečítala ani riadok) a že je to plus mínus novinka. Volanie Kukučky na mňa žmurklo z police v knižnici, a ja som neodolala svojej zvedavosti a peknej obálke. :-) Bola som celkom milo prekvapená, knižku som prečítala rýchlo a bavila ma od začiatku do konca. Žiadnu pasáž som nepovažovala za nudnú alebo zbytočnú. Áno, kniha neobsahuje superakčné zvraty... no a čo? :-) Tiež myslím, že nebolo poznať, že knihu písala žena, čo beriem ako pozitívum. Dej považujem za – v zmysle detektívky – netradičný, zápletka aj záver sú zaujímavé. Isteže, niektoré prvky sú úsmevné, prípadne trochu naivné, ale na hodnote knihy (ktorá sa však dúfam netvári ako najlepšia svojho žánru) to neuberá. Podľa mňa je vhodná pre menej náročných čitateľov, ktorí neodmietajú trblietavý svet celebrít a bulváru všeobecne. Toto ladenie však autorka vyvažuje obrazmi chudoby, ľudského nešťastia a zmarených osudov. Teda: fajn čítanie, pod vianočným stromčekom skôr poteší. :-)... celý text
Komu se to dostane do rukou
1992,
* antologie
Táto knižka je vcelku netypickým výberom menej známych mystických, duchárskych, napínavých a pútavých poviedok od rôznych dobových autorov (pre mňa trochu prekvapivo mužov aj žien). Každá poviedka je trochu iného razenia, subjektívne poníma fenomén strachu z neznámych hĺbok, ukrytých v človeku aj mimo neho, takisto strachu z nadprirodzeného. Mňa toto výberové dielo zaujalo navonok obálkou a celkovým grafickým spracovaním – ilustrácie sú originálne, písmo takisto. Obsahovo som ocenila množstvo a pestrosť zaradených príbehov. Každý príbeh je dobrý, ale mne sa najviac páčili: surovo-desivé, nadprirodzené – Dobrodružství německého studenta; Náhoda; Horní lůžko, Aféra na groverském nádraží; Ložnice z haly; Až potom a psychologické – Zápalná oběť země; Zlý zápas; Dáma, nebo tygr? Keďže mám sklony vyberať víťazov podľa osobnej preferencie, vyberiem si aj tentoraz – Žlutá tapeta. Jednoducho geniálne. Uvádzam peknú vetičku: „Tapeta je natolik monotónní, aby zmátla oko, které ji sleduje, natolik výrazná, že člověka neustále dráždí a nutí, aby si ji prohlížel, a když už ty strnulé, nepředvídatelné křivky nějakou chvílu sledujete, zničehonic spáchají sebevraždu – zřítí se střemhlav ve fantastických úhlech, zničí se v neslýchaných protikladech.“ Viac neprezradím, prečítajte si. :-) Ať se vám to dostane do rukou! :-)... celý text
Hostiteľ
2009,
Stephenie Meyer
Takže, Hostiteľ od S. Meyerovej. Nemala som ani poňatia, o čom má byť, zbadala som knihu v knižnici a spontánne som sa rozhodla, že to skúsim (čítala som všetky knihy ságy Twilight, ale porovnávať nebudem). Tak som knižku chytila a prečítala si ju. Finálny dojem: bola som občas dopletená, sem-tam unudená, celkom často znechutená. Dopletená: nerozumela som niektorým reakciám hlavnej postavy (a niekedy aj reakciám ostatných postáv). Nevedela som, či si ľudovo povedané sedím na vedení ja, alebo Melanie, či Vanda, či autorka, či kto vlastne. :-) Hlavnej postave často unikali úplne zrejmé veci, a ešte častejšie si rôzne situácie vysvetlila tým najhorším možným spôsobom. Občas som nevychádzala z údivu. :-) Unudená: v knižke sú aj úplne zbytočné pasáže. Znechutená: to neviem, či mám pripísať na vrub spisovateľke, alebo prekladu. Vyberám perly, ktoré sa nedali prehliadnuť: ... z pľúc mi vytryskol vzlyk... z pery mi vytryskla krv... v hrdle mi skučalo... Ľadové hroty mi priklincovali kĺby na jedno miesto... Mozog v hlave akoby sa mi v lebke obracal a dvíhal... No ja nemám slov. Plus hojné využívanie slovies: zamrela (zamrieť dokázala hociktorá časť tela), zachrčala, zatackala sa, mrmotala si, zaškriekala, a iných. Prekážalo mi tiež to, že jedna z postáv, ešte z tých sympatickejších, a spomínaná často, sa volá Jeb. Škoda, že sa s tým nedá nič urobiť. Nebudem však len kritizovať. Nápad nenásilnej a nekrvavej invázie a kolonizácie Zeme nie je na zahodenie. Pre mňa mohla autorka rozpracovať hlbšie práve to, a tiež spoločenské usporiadanie, vzťahy medzi hostiteľmi a dušami... (a nezaoberať sa toľko čudesnými, nelogickými reakciami, pocitmi a emóciami hlavnej postavy). Ale aj tak mi to celé nejako nesedelo a nemôžem dať viac ako dve hviezdičky.... celý text
Hra o tróny
2014,
George R. R. Martin
Hm, čo napísať? Čo dodať, keď už všetko bolo vypovedané? :-) Vynasnažím sa byť stručná... Výnimočné a neopakovateľné dielo. Autor rozohral úžasnú Hru v niekoľkých dejových líniách, ktoré vhodne preplietol. Knihu zaľudnil zopár hlavnými a mnohými vedľajšími rodmi a rôznorodými postavami, na ktorých ukazuje široké spektrum ľudských vlastností a charakterov. Vytvoril im ich vlastné svety a vsadil ich do čarovných, farbistých (ale aj nebezpečných) prostredí, ktoré si vieme dobre predstaviť (aj keď kniha je opisná len minimálne). Umožnil im hrať svoje menšie aj väčšie hry plné bojov a smrti, ale aj intríg, odhodlania, cti, putovania a samozrejme lásky, ktoré my počas čítania dychtivo sledujeme... Čerešničkou na torte je fantasy, užívané s mierou. Páči sa mi, že GRRM myslel na všetko, tým je jeho dielo bohaté a jedinečné. Nebojte sa začítať do deja. Nenechajte sa odradiť údajne veľkým množstvom postáv, všetko je v rámci normy. :-) Neobávajte sa oplzlostí, takých scén je v porovnaní s knižkou oveľa viac v seriáli, v diele sú to pikantné detaily, nie nosné časti. Pokojne si obľúbte hociktorú postavu, rýchlejšie sa objavujú ako umierajú. :-) Mne sú sympatické všetky hlavné postavy, kladné aj záporné, každá niečím, neoplatí sa vymenúvať... a nemôžu byť všetci dobrí, o čom by to potom bolo? :-) Slovenský preklad aj vizáž knihy sa mi veľmi páčia, nemám čo vytknúť. S českým prekladom nemám skúsenosti, preto nehodnotím, ale obaly českých knižiek (Talpress) sú podľa môjho názoru nepekné (slabé slovo!) a pôsobia lacno. Vo mne (o knihe som predtým, ako som začala čítať svoje slovenské vydanie Tatranu, nevedela nič) evokovali pocit, že ide o nejaký brak, čo je pre túto „Pieseň“ večná škoda. Nemôžem sa dočkať druhej knihy (Súboj kráľov), ktorá vychádza o pár dní, ale už ju mám objednanú v predpredaji. Hru o tróny vrelo odporúčam a nemôžem hodnotiť inak ako piatimi hviezdičkami. Zakončím obzvlášť peknou vetičkou: "Nejasne, akoby z diaľky začula... začula tichý vzdych - ako keby milión ľudí naraz vydýchlo."... celý text
Smršť
2011,
Johan Theorin
Druhá kniha série Öland autora J. Theorina. Myseľ ochotnú pripustiť, že existuje niečo medzi nebom a zemou, knižka zaujme už od začiatku skvelými úvodnými stranami, na ktorých sa rozbiehajú prepletajúce sa dejové línie. Cením si korenie nevtieravej, ale predsa prítomnej mystickej strašidelnosti a tak ako v prvej knihe majstrovské vykreslenie prostredia, kde sa dej odohráva. Fascinujúca je aj hlavná postava - pre mňa statok Aludden. :-) Detektívne časti sú slabšie, ale postačujúce.... celý text
Ozveny mŕtvych
2011,
Johan Theorin
A zas trochu iné "severské" krimi. Absenciu detailných a pravdy sa presne pridržiavajúcich vyšetrovateľských, forenzno-expertíznych a neviem ešte akých oficiálnych postupov (a tiež politiky) vyvažujú sympatické postavy a vskutku pôsobivé prírodné prostredie, do ktorého je dej zasadený a ktorého znalosť autor pri písaní dobre využil. Dej je pútavý, síce trochu predvídateľný a jednoduchý, no aj tak nesie prvky originality. Výhodou je, že sa dobre číta aj jedným okom. :-) Myslím, že dielo Ozveny mŕtvych je príjemným a vcelku mrazivým oživením knižného repertoára. :-)... celý text
Dvanástka
2013,
Justin Cronin
Veľmi slušné pokračovanie prvého románu. Oceňujem, že autor zostal verný svojmu štýlu. Rovnako ako v románe Priechod vyzdvihujem rôznorodosť postáv, ale najmä dynamiku, nepredvídateľnosť a originalitu deja (tiež posuny v čase, prostrediach a „spoločenských“ pomeroch). Druhý diel sa mi páči aj tým, že je tak celkovo trochu drsnejší/ brutálnejší. :-) Teším sa na Mesto zrkadiel.... celý text
Priechod
2010,
Justin Cronin
Kniha Priechod od autora J. Cronina je pútavo a dynamicky písaným, ľahko čitateľným dielom s množstvom zvratov a prekvapivých situácií. Dej zaujme pozorného čitateľa prakticky okamžite a udržuje ho v napätí a nedočkavosti až do konca. A koniec vás neuspokojí a pokračovanie láka. :-) Osobitne vyzdvihujem presuny deja jednotlivých častí knihy v čase a priestore, s čím je spojené objavovanie sa nových postáv alebo životných pomerov, no hlavná dejová línia je vždy zachovaná, aj keď niekedy skrytá, no vždy sa k nej dostaneme. Jediné, čo vytýkam, je drobnosť formálneho charakteru. Slovné spojenia/ formulácie typu: „Mám hlad.“ alebo „... a určite mala hlad...“, ktoré sa v knihe objavili viackrát v rôznych obmenách. Vôbec nerozumiem, prečo je to tak písané, a teda ja osobne to považujem za neslovenský výraz a dosť nápadnú chybu prekladu. Ešte nikdy som sa s tým nestretla v žiadnej knihe písanej v slovenskom jazyku a Slovák tak nemyslí (znie mi to česky). Knihu však každopádne odporúčam, určite sa k nej ešte niekedy vrátim. Zakončím pekným úryvkom: Za oknom padal sivý sneh. Na obviazanej, bolesťou trpiacej nohe dokrivkal na verandu. Nepadal sneh, ale popol. Zišiel po schodoch. Popol mu sadal na tvár a do vlasov. Napodiv sa nebál. Ani o seba, ani o Amy. Zvláštne. Zaklonil hlavu k oblohe. Vedel, že ten popol boli kedysi ľudia. Z neba pršali duše.... celý text
Žiarenie
2014,
Stephen King
Jedným slovom - P E R F E K T N É. Stephen King je majster pera, čo v tomto diele ukázal naplno. V mihu ma vtiahol do napínavého, drsného a hrôzostrašného deja, ktorý spočiatku gradoval pomaly a nevinne (ale tušíte, že sa budú diať veľké veci, a to je teda parádne vzrušujúce), a postupne akceleroval do takej miery, že som doslova nestíhala obracať stránky. :-) Pri čítaní som sa zabúdala a tak dokonale vypínala vnímanie zrazu nudného a ošúchaného vonkajšieho sveta, že som si musela napríklad vo vlaku na notoricky známej trase aktívne pripomínať, kde sa nachádzam a kedy vystupujem. :-) Na druhej strane, naozaj intenzívne som vnímala napríklad svoje zimomriavky. :-) Pri čítaní zapojte fantáziu, predstavte si Peknú vyhliadku, a King vás bohato odmení... Začujete podmanivú hudbu aj desivý klopot, jemný šepot aj neľudský rev. Ucítite vône ľalií aj krvi, zazriete detskú nevinnosť aj stelesnené zlo, ochutnáte lásku aj nenávisť. Nemám čo vytknúť, teším sa na ďalšie diela a Kráľovi ďakujem za dokonalý a nezabudnuteľný zážitok.... celý text
Mrtvol na tři hroby
2014,
Jamie Mason
Myslím, že k tejto knižke nemusíme mať negatívny alebo odmietavý postoj. :-) Autorka sa snažila a vymyslela to celkom dobre. Je síce pravda, že začiatok a úvodné desiatky strán boli najlepšie, a potom kvalita mierne klesala, ale zas také zlé to nebolo. Knižku zoberte s nadhľadom, nie doslova. Netreba sa nad ňou veľmi zamýšľať - nehľadajte chyby a neanalyzujte, potom si ju užijete ako milé a nenáročné čierno-humorné čítanie v peknom a zaujímavom obale.... celý text
Melón
2013,
Marian Keyes
Ufff, vedľa ako jedľa. :-) Priznávam, zmýlila som sa. Nemala som veľké ilúzie, ale čakala som, že to bude trochu o niečom inom. Avšak ukázalo sa, že je to príbeh zahltený ženskými úvahami o kadejakých vzťahoch a balení chlapov a deťoch, a neviem o čom všetkom ešte. :-) Začiatok ako-tak, no potom dej (hm, """dej""") stagnoval. Prečítala som necelú polovicu, a pomaly - ale definitívne - som dospela k presvedčeniu, že mi je úplne jedno, čo bude nasledovať a čo sa strane s hlavnou hrdinkou, jej životom (a jej nenormálnymi sestrami), a že by som len mrhala časom, keby som pokračovala v čítaní. Dočítať ju ma nepresvedčili ani celkom vtipné hlášky, ktoré sa objavovali vcelku hojne. Knižku som teda bez výčitiek svedomia odložila a pôjdem ju čím skôr vrátiť do knižnice. Nech poteší niekoho iného. Zhodnotím slovami - nič pre mňa.... celý text
Hry o život (trilógia)
2012,
Suzanne Collins
Netuším, v akej dimenzii som sa nachádzala, keď vládlo obdobie ošiaľu menom Hry o život, nezachytila som absolútne nič. :-) Vládne ešte? Alebo prichádza v nejakých vlnách? :-) Nedávno som ako puk pozerala na toto tmavé vydanie 3v1 s premieňajúcim sa obrázkom pôvabného vtáčika v kruhu z plameňov, a pýtala sa samej seba - Čo to je? Odporučili mi čítať (citujem: ´To si m-u-s-í-š prečítať!!!´), požičali, zakázali mi pozerať dopredu a predbiehať (napríklad mrkať na pravú stranu dole keď som ešte len na ľavej hore). Tak som teda čítala, poctivo podľa inštrukcií, trvalo mi to presne deväť dní - vôbec nie závratným tempom. Dlho? Krátko? :-) Navyše som sa vždy dokázala bez problémov odtrhnúť a ísť spať. :-) Musím povedať, že knižka ma hneď od začiatku celkom bavila (a tento trend zotrval celú dobu), autorka stručne a dostatočne vykreslila pomery do akých sú postavy a dej zasadené, a hneď sme sa ocitli na losovaní atď., však vieme. Ja osobne považujem jednotlivé knihy za kvalitatívne vyvážené, náhodou sa mi páčila aj posledná, ktorá je väčšinou posudzovaná ako najslabšia (a to z nej autorka myslím mohla vytrieskať ešte trošku viac, zdalo sa mi akoby sa jej už odnechcelo písať a vymýšľať si, a chcela to čo najrýchlejšie ukončiť). Najslabšia je možno práve kvôli hlavnej hrdinke – ach jaj, Katniss, ty si beznádejný prípad. Pre mňa má nad ostatnými mierne navrch druhá kniha – tá bola dobre vyšpekulovaná a viac nás oboznamovala aj s ostatnými ´účinkujúcimi´. Celkovo sa v deji dali nájsť slabé miesta, nedotiahnuté záležitosti, rozporné konania postáv a podobne, ale to autorke pokojne odpustím, niekoľkokrát sa jej podarilo poriadne ma prekvapiť. Úplné finále však bolo nepresvedčivé, neurobilo na mňa dojem. Len som bola rada, že už som na konci. Skrátka a dobre, bolo to fajn, neľutujem že som si na tom drala oči, ale prečítať si to raz mi stačí na celý život. Rozumiem, keď sú z toho ľudia paf, ja nie som - nie je to môj obľúbený žáner, predsa len preferujem (a v knihách hľadám) niečo iné. Ešte som zvedavá na filmové spracovanie - vidím to tak, že v neurčitej budúcnosti si pozriem každý film jedenkrát a tým túto knižno-filmovú epochu nadobro uzavriem. Poznámka na záver – obal. Prepáčte, ten sa mi vôbec nepáči. Papier a písmo sú dobré, to ostatné, uf. Taký čierny balíček niečoho, videokaziet z deväťdesiatych rokov? A čierne hrany strán, to prečo? Moja mama to pekne vystihla, opýtala sa, či som tú knihu vytiahla z komína. :-) Moje odporúčanie na úplný záver – ak sa nebojíte dlhého sci-fi a mierne uleteného príbehu, prečítajte si a názor si určite utvoríte.... celý text
