Komnenos přečtené 283

Klapzubova jedenáctka 1963, Eduard Bass (p)

Dobrá oddychovka. Pre deti ako stvorené. Škoda len že som ju čítal až teraz (navyše v slovenskom preklade) a nie ako dieťa, inak by som ju docenil asi viac.

Spolčení hlupců 1995, John Kennedy Toole

S Neonovou bibliou sa Spolceni hlupcu neda porovnavat, pretoze su uplne rozdielne stylom aj zanrom, avsak obe vykazuju mimoriadne kvality. Tieto dve knihy akoby pisali dvaja rozdielni ludia. Aj to svedci o velkosti J. K. Toola. Pre Spolceni hlupcu Pulitzerova cena absolutne zasluzena.... celý text

Krakatit 2009, Karel Čapek

Formálna stránka geniálna, obsahová však až tak veľmi nie. Čakal som, že Krakatitu sa bude venovať viac priestoru, namiesto toho sa väčšina knihy zaoberá milostnými avantúrami hlavného hrdinu. Aj tak však výnimočná kniha, s výnimočným záverom.... celý text

Jméno růže 2005, Umberto Eco

Dokonale vykreslená mentalita ľudí a atmosféra stredoveku. Niektoré pasáže bežného čitateľa možno nudia ale bez nich by to nebolo také autentické. Kniha má viacero rovín a možno ju chápať viacerými spôsobmi. Jednoducho klenot svetovej literatúry. Jedna z najlepších kníh druhej polovice 20. storočia.... celý text

Děti kapitána Granta 1899, Jules Verne

Ako malý som to hltal. Fakt dobrá kniha.

Modrá katedrála 1942, Ján Červeň

Literárni kritici ohodnotili túto knihu veľmi kladne. Ohodnotili by ju tak, aj keby autor neodišiel zo sveta v tak mladom veku. Je písaná štýlom úplne charakteristickým pre vtedajšiu dobu. Ničím sa zvlášť nevymyká od svojich súčasníkov ako Švantner, či Tatarka. Pre kritikov to bolo teda pochopiteľne kvalitné dielo. Viem sa vžiť do ich pohľadu, ale moja šálka kávy to veru nebola.... celý text

Křížové výpravy 1995, Antony Bridge

Čakal som suché fakty a ostal som milo prekvapený. Zaujímavo, pútavo je tu v kocke podaná celá história križiackych výprav.

Sebevraždy slavných 2004, Libor Budinský

Autor zobrazuje na malom priestore 90 významných osobností ktoré spájal odchod zo sveta vlastnou rukou. Každej osobnosti sú venované 2 strany. Možno by bolo prínosnejšie, keby tých osobností bolo menej a o každej by sa viac napísalo, najmä o okolnostiach smrti, ktoré sú širokej verejnosti málo známe. Podobne to platí aj o ďalších knihách zo série Smrť slávnych: Popravy slávnych, Vraždy slávnych, Tragédie slávnych.... celý text

Popravy slavných 2009, Libor Budinský

Vraždy slavných 2004, Libor Budinský

Zabiják 2002, Émile Zola

Majstrovsky zobrazená periféria Paríža. Nechcel by som veru zomrieť v štyridsiatke na delirium tremens, alebo od hladu v najšpinavšej diere... Pri máloktorej knihe sa v mysli často vraciam k jednotlivým pasážam. Zabijak je jednou z nich. Určite si ju ešte raz prečítam. Už viem, kedy človek pozná, že sa jedná o majstrovské dielo. Keď sa usadí hlboko vo vašej hemisfére.... celý text

Modus vivendi et mori 2008, Martin Furmanik

Nešťastné náhody neexistujú 2009, Martin Furmanik

Stabilita Republiky 2011, Martin Furmanik

Temná půle 1997, Stephen King

Dark Half, v slovenčine trefne preložené ako Tretie oko, bol môj prvý román od Stephena Kinga, ktorý som prečítal. Jediné čo mu môžem vytknúť, že mi prišiel trochu zbytočne naťahovaný. Namiesto 390 strán by úplne stačilo 300 aj menej. Inak môžem povedať, že je to majster svojho remesla.... celý text

Running Man 1993, Richard Bachman (p)

Je to kniha s jasným spoločenským odkazom a dychberúcim záverom. Je tam však dosť nelogickostí a podľa mňa je veľmi preceňovaná. Preto 4*.

Darwinovy ceny 2004, Wendy Northcutt

Veľmi si cením, keď niekto príde so skutočne originálnym nápadom. A vymyslieť Darwinove ceny bolo niečo neobyčajne originálne a neprekonateľné.

Tancuj, tancuj, tancuj 2006, Haruki Murakami

430 strán vaty presiaknutej tajomnom, ktoré udržiava čitateľov záujem. 430 strán zhrnutých v jednej vete: chlapík sa snaží nájsť sám seba a cestou sa mu dejú veci ktorým celkom nerozumie (ani ja som im celkom nerozumel). Teda návod na prípravu bestselleru je: zmiešate fikciu s realitou a zabalíte do mäkučkej vaty.... celý text

Kdo chytá v žitě 2000, J. D. Salinger (p)

Zo začiatku to vyzeralo len na výlevy nejakého pubertiaka. Ale ako som to čítal ďalej, zistil som, že to má hĺbku. Fakt hĺbku.

Nana 1985, Émile Zola

Nanu som sa rozhodol prečítať hlavne z dôvodu, že ide o voľné pokračovanie Zabijaka. Zaujímalo ma, ako sa ďalej bude odvíjať Nanin osud. Oproti Zabijakovi ma však tento príbeh veľmi nezaujal. Príbeh prostitútky bohatých, ktorá ničila všetkých mužov okolo seba má síce čosi do seba, moja šálka káva to však nebola. Príznačný Zolov naturalizmus to bol len v poslednej štvrtine knihe. Veľa pasáží bolo vyslovene nudných, nezaujímavých, zasypaných kopou opisov. Zabijak je jednoznačne lepší.... celý text