AndreaD
přečtené 258
Císař Nihon-džinu
2011,
John Flanagan
Nooo, slušné John. Musím skonštatovať, že sa mi knižka veeeeľmi páčila. Najväčším plusom bolo, že sa v príbehu stretli takmer všetky známe postavy celej série, snáď až na Gilana, ktorý momentálne pomáha "Volavkám" v inej autorovej sérii. Každý z nich mal svoju kľúčovú úlohu a svojim pričinením pomáhal väčšiemu celku. Dokonca aj dievčence priložili ruku k dielu dosť výrazným spôsobom. Avšak pár mínusov, ktoré nahlodali môj celkový dojem z knihy som ale našla... Výrazne mi šlo na nervy hašterenie oboch dievčat. Alyssine žiarlivostné scény, podozrievanie, ironické povýšenecké poznámky...myslela som, že ako diplomat by mala takéto situácie zvládať s prehľadom. Musím skonštatovať, že mať tak nepríjemnú, domýšľavú a hašterivú babu by mi fakt vadilo. Evanlyn zase všetko riešila prudko, urážala sa....ešte, že tam bol Halt, ktorý to dokázal všetko inteligentne ukočírovať a okomentovať. Bolo len otázkou času, že tieto dve musia absolvovať "zmierovaciu výpravu" ale samovražedný boj s tygrom, ktorého sa báli aj dvojmetroví domorodci, najlepší bojovníci cisára, bol trochu cez čiaru. Navyše o tom boji sa absolútne nik viac nezmienil po finálnej bitke. Čudné bolo, že Severania, bojovníci od kosti si "čilovali" kdesi na opustenom ostrove napriek tomu, že veľmi dobre vedeli, že sa Will s Haltom a Seletinom chystajú na pomoc Horácovi a, že to určite nebude len "prechádzka ružovým sadom".... Divné. Za ten koniec s tou urážlivou Alyss uberám jednu hviezdu, to už bol klinec do rakvy tá jej reakcia...Celkovo sa mi však knižka ako celok páčila, Haltove trefné poznámky, jednoduchosť, ale disciplína Nihondžinčanov, cisárova skromnosť a múdrosť, Willove taktické schopnosti a Horácov zmysel pre česť a spravodlivosť splnili moje očakávania.... celý text
Pán věže
2015,
Anthony Ryan
Tak neviem, čo si mám o tom myslieť. Mám pocit akoby prvý a druhý diel písal iný autor. Prvý diel ma veľmi bavil, nebolo to také silené a sekané podľa postáv. Vývin postavy Vélina v prvom diele, cestu k nemu autor budoval postupne. Viac ma vtiahol do deja a dokázal zaujímavejšie opísať atmosféru doby. Tu akoby autora "seklo v páse". Akoby Ryanovi niekto vytkol málo akcie v prvom diele, tak v druhom to otočil o 380 st. Vážne mi tu chýba nejaká medzikniha medzi prvým a druhým dielom, čo ma naň naštartuje. Nejde len tak do druhého dielu "hodiť" postavy a čakať, že sa s nimi čitateľ do konca knihy nejako zžije. Vélin sa stal doslova okrajovou postavou, autor kládol dôraz na vývin postavy novej - Revy. O Northahovy je škoda hovoriť, tu akoby neexistoval. To, že si na posledný boj s Volarmi donesie partiu kumpánov so zázračnými schopnosťami je asi skôr predzvezťou tretieho diela, nakoľko tieto postavy v druhom diele neurobia dokopy nič. Frentis sa zase nevie rozhodnúť či chce svoju trýzniteľku zabiť, alebo s ňou založiť rodinu... Jediným plusom je vývin postavy Lyrny a to bolo jediné zmysluplné, čo ma udržiavalo pri čítaní.... celý text
Píseň krve
2014,
Anthony Ryan
Pieseň krvi si ma získala kvôli hrdinovi, ktorý si nemyslí, že je dokonalý, práve naopak. Jeho "dar" mu je skôr na obtiaž ako by ho vystavoval na obdiv celému svetu. Skromnosť a zásady boli niekedy až cez čiaru, najmä keď sa v mene viery a všetkého čo Rád predstavoval postavil aj voči svojim priateľom, schopnosť sa kontrolovať som obdivovala. O tom, že to nie je rozprávka pre násťročných svedčí aj fakt, že jeho spolupútnici kapú ako huby po daždi. Dúfam, že sa svoj dar naučí ovládať a využiť v boji so zlom. Zapôsobil na mňa rozprávačský talent autora, ktorý bol pre mňa úplnou neznámou a naozaj som netušila do čoho idem. Avšak porovnávanie s Menom vetra, či dokonca s Hrou o tróny je viac ako trúfalé. Skôr by som ho "jemne" prirovnala k Willovi z Hraničiarovho učňa, kde autor opisuje prerod chlapca na hrdinu svojim chytľavým vyprávačským talentom a postupne tým vťahuje do deja, pridáva a rozvíja ďalšie postavy a odhaľuje tajomstvá. Teším sa na druhý diel, dúfam, že nestratí na kvalite prvého.... celý text
30 minut v kuchyni
2011,
Jamie Oliver
Neskutočná knižka plná fotografií, ktoré tak začínajúca kuchárka ako aj tá skúsenejšia určite ocení. Podrobný popis surovín, tipy a triky, jednoduché servírovanie na drevených doskách či listoch, osobité ako samotný Jamie. Páči sa mi, že aj vo videách mu ruky len tak "hrajú", hádže jedno cez druhé a napriek tomu to vo finále vyzerá skvele. Má rád pestrosť, využíva a kombinuje nekombinovateľné s úžasným výsledkom - chutné pokrmy, zaujímavé aj na pohľad. Páči sa mi ku každému jedlu pridaný aj dezertík. Špeciálne zbožňujem jeho šetrenie potravinami, málo profi kuchárov sa takejto téme venuje a ešte vytvorí na to aj dokument. Niektoré jeho knižky tieto rady obsahujú. Proste "must have" pre milovníčky Jamieho a jeho štýlu, odradiť môže už len cena...ale čo takto zapriať si ju ako darček?... celý text
Ohnivé znamenie
2015,
Juraj Červenák
Práve sa regenerujem z dočítanej knižky a vstrebávam všetky pocity. Opäť zažiari naša známa dvojica, presnejšie povedané trojica, nakoľko Jaroš sa stáva nepostrádateľnou postavou na ktorú sa môžu notár aj kapitán vo všetkom spoľahnúť. Neštíti sa špinavej práce, má slušné dedukčné schopnosti a zaujímavé vypočúvacie metódy. V tomto diele dokonca nasadí aj svoj vlastný život! Celkovo sa mi páči autorova príprava, siahol hlboko do dejinnej histórie Prešporku, cítiť to v opise každej budovy, obrazu, miesta či postavy. Dokáže ich vhodne vkomponovať do deja a nepotrebujete tak žiadne vysvetlivky na konci knižky. Umením autora je, že akonáhle som v domnení, že konečne máme podozrivého, tak mi ho Červenák jednoducho zamorduje. Takto mi odpravil asi 3 podozrivých a tým ma prinútil čítať do nekresťanských hodín. Koniec som prežívala doslova s bolesťou brucha, keď Barbarič čupel pred Zeleným domom, tak som mala vážne zrýchlenú peristaltiku čriev... Záverečný verdikt ohľadne Anky a Alžbetky sa mi zdal trestuhodne mierny, sám Jaroš by na nich určite mile rád vykonal nejednu z pestrej škály mučiacich metód... Ale tak to bolo v minulosti a tak je to aj dnes. Najväčšie svine sa budú mať vždy najlepšie a zo všetkého vyviaznu bez škrabancov...... celý text
Meno vetra
2009,
Patrick Rothfuss
Podobne ako kolega flanker.27 mám z tejto knižky zmiešané pocity. Málokedy sa mi stane, že knižku sa donútim čítať napriek tomu, že ma "nechytí" po pár stránkach. Niečo napovie aj fakt, že som túto knihu po prečítaní cca 30 strán vrátila späť do knižnice, ale po roku som o ňu zavadila nohou, keď vytŕčala z regálu, tak som si ju teda vzala. Prvými stranami som sa doslova "prehrýzala", dej sa pre mňa začal asi až od stej strany. Najprv by som vyzdvihla kladné stránky: veľmi sa mi páčilo prekáranie Kvotheho rodičov a aký mali k sebe vzťah, zaujímavý opis života na univerzite, výprava s Dennou za Chandriáncami, zaujímavý opis jednotlivých miest a nesporný fakt, že ma to ku knižke tiahlo aj napriek negatívam. Mínusom pre mňa bolo, že autor na začiatku knižky (aj na obale) dopredu odhalí čo v knižke nájdeme, čiže ma obral o napätie, nakoľko som už len čakala, kedy k skutočnostiam dôjde. Navyše opisuje veci, ktoré v tomto diele vôbec nie sú, až v tom nasledujúcom, keďže ide o trilógiu. Kvothe má priateľov o ktorých nevieme absolútne nič, nepoznáme pozadie ich zoznámenia, ani ako sa s ním stretli, len, že spolu chodia do Eolianu piť. Priatelia o sebe vedia všetko tak sa mi zdá zvláštne, že nevedia či netušia, že ich priateľ má neskutočné finančné problémy, keď neustále chodí otrhaný a nesnažia sa mu nejako pomôcť. Napr. kamarátka Mola....odkiaľ sa vzala a zrazu je jednou z najlepších priateliek.....viem, že pracuje v medike, ale to je všetko. A Bast? Kto to sakra je?! Žije s ním hostinci a už čítam druhú knihu a autor ani v nej nevysvetlil kto tento záhadný kamarát je a kde sa spolu zoznámili, prečo s ním ostal.....A Denna? Prosím Vás, toto je čo za vzťah? Nerozumiem jej ani ja ako žena, nie to ešte chudák neskúsený Kvothe. A dievčatko plaché zo stoky? Samé nevysvetlené záhadné postavy. Vraj objaví tajomstvo Chandriáncov...no milí priatelia...až do konca knižky o nich nenájde vôbec nič ani v útrobách archívu, keď ho doň napokon vpustia. Miloval ženy....no až do konca knihy zostal panicom až na chytenie Denny pod pazuchu na prechádzke...to bol asi jediný dotyk ženy v celej knihe. Kráľovrah.....žiadny kráľ a ani jeho vražda nieje ani v druhej knihe...Niektoré state strašne rozvláčnené, zbytočne naťahované, tejto knižke by stačilo 400 strán a bola by to pre mňa chutná jednohubka. Škoda, od fantasy čakám viac....... celý text
Strach múdreho muža
2012,
Patrick Rothfuss
Takže oproti prvej knižke mierny posun v príbehu. Knižka obsahuje aj pár príjemných, kvetnatých myšlienok, pre ktoré si ma ako čitateľa udržala a za ktoré autora chválim. Dej sa posunul aj mimo univerzity a teda príbeh dostal iný rozmer. Rozdelila by som ich na časti: 1. pobyt u Alverona, 2. výprava za banditmi 3. ríša víl, 4. Adem, 5. návrat na univerzitu. Každá časť bola dosť natiahnutá a myslím, že keby z nich autor ubral a zachytil podstatu, tak by kniha mala väčšiu výpovednú hodnotu a získala švih.... Celkovo ma postoj Alverona sklamal, aj to ako sa zachoval ku Kvouthemu. Úver na školné bola len náplasť. Najviac ma zaujala výprava za banditmi s partičkou bláznov. Tu predviedol Kvothe svoje najväčšie magické schopnosti a táto časť bola najnapínavejšia z celej knihy. Výprava do ríše víl ma tak trochu nudila, ale prežila som to kvôli Kvotheovmu prerodu v muža :-).Táto časť bola určite poučná aj pre mužskú časť čitateľov, ktorí si chceli vycibriť techniku - tisíc rúk,ťahanie vody zo studne, krúženie okolo mesiaca, či trepotavá ruka.... Ademčanov som si bohužiaľ ako národ vôbec neobľúbila. Okrem Tempiho ma tam žiadna postava neoslovila ale mi skôr ich správanie vadilo. Samé pravidlá, zákazy, žiadny zmysel pre emóciu, úsmev či hudbu. Hlavná vec, že boli voľnomyšlienkárski voči sexu...ale samozrejme bez akéhokoľvek prejavu citov. Nuda, nuda, nuda... Bola som rada, že odtiaľ odišiel. Akoby toho nebolo dosť, Kvothe si cestou späť len tak krvilačne zabije 9 ľudí. Tento skrat, úplné zatemnenie mysle som nechápala. Kde sa to v ňom zobralo? Ako rozdvojená osobnosť.... Denna mi už skrátka lezie na nervy a neviem čo vlastne chce...Bast? Ani v tejto knižke sme sa nedozvedeli kto to je a akú úlohu hrá v Kvotheovom živote....žiaľ. Prejavil sa akurát na konci z čoho ale vyvstáva ďalšia záhada na ktorú budeme ktovie dokedy čakať. Auri? Osôbka tak trochu mimo a poviem Vám pravdu, aj mimo môjho záujmu. Práve preto je pre mňa nepredstaviteľné, že autor dal prednosť vydaniu knihy o tejto vyrábačke mydla ešte pred dokončením tretieho dielu trilógie a čitateľov Kvothea necháva trepotať vo vetre už 3 roky. Tak na koniec aspoň jedna čerešnička z knižky: "Pravdaže nebola dokonalá, ale čo na tom v láske záleží? Neuvážená láska býva často tá pravá. Milovať pre niečo vie každý. No milovať napriek chybám, ba dokonca milovať aj tie je prejavom zriedkavej a čistej náklonnosti."... celý text
Na rozhraní
1956,
Vladimír Mináč
Kniha pozostáva z poviedok o osudoch rôznych postáv. Prelína sa chudoba, choroby, kolektivizácia, nespravodlivosť, smrť.......kniha ťažká ako život v tých časoch. Nekompromisná a neľútostná aj k čitateľovi.... celý text
Smelý Zajko v Afrike
2005,
Jozef Cíger Hronský
Som rada, že staré Československo vytvorilo knižky a rozprávky o skutočných zviratkách a ich dobrodružstvách. Moje deti ich milujú a rozumejú im viac ako rozprávkam o špongii, neživých divných tvoroch a iných komerčných brakoch, ktoré nám dnes súkajú zo západu. Vždy budem radšej siahať po takýchto knižkách a starých rozprávkach.... celý text
