zipporah komentáře u knih

Mám rada knihy, v ktorých prebieha stretnutie sa viacerých za jediným účelom, v tomto prípade reprezentovať za svoju krajinu svoj pohľad na to, ako sa budovala identita terajšej krajiny, ktorá je samozrejme spätá s návratom do dejín: vzhľadom na množstvo krajín priestor je pre každú krajinu maličký a určite to bola výzva pre niektorých, lebo to vidno v štýle písania, kto pristupoval k tomu zodpovedne, kto nie. Prekrásne vidno v spôsoboch písania odlišnosti a naozaj niektorí historici nesú vo svojom pohľade na svoju krajinu príslušné znaky národa. Výbornou vecou tejto knihy je, že cestujeme po celom svete aspoň vďaka nej. Exotika sa strieda miernym pásmom, ktoré zasype sneh a ten vystrieda znovu teplo. Ten dojem z čítania je pre takého cestovateľa ako ja pohladením na duši.
Veľmi milo, asi najviac ma prekvapil Irán a jeho história. Ako pekne a pozitívne a predsa aj kriticky napísal na svojom priestore autor o svojej krajine. Irán ma odteraz láka viac. Rovnako pozitívny pocit som mala z Holandska, tam som už žila a súhlasím so všetkým, čo bolo napísané, je to veľmi inteligentný národ a môže byť hrdý na svoje dejiny. A predsa "tými dokonalými" sa mi zdajú byť Fíni, teraz som ešte viac namotivovaná čítať ich dejiny. Ešte aj samotný spôsob, ako píše autor, mi bol sympatický. Netušila som, že Mexičania sú takí tolerantní, či v Brazílii je otroctvo tak vnímané, ako píše autor. Veľmi veľa prekvapení som zažila a bol to dobrý nápad osloviť všetkých, kiežby takýchto dekameronských kníh bolo viac. Pokojne by som čítala aj dve tisícky strán a nechala väčší priestor... je vzácnosť, že nemusím čítať o 28smich krajinách z pohľadu jediného človeka. No čo ma sklamalo, bol príspevok na Rusko, tak brebentiť o sovietizme, nespomenúť Romanovovcov, len že by sa nepovedalo, spomenula Petra I, takúto nezodpovednú osobu poveriť takou dôležitou úlohou. Bez hrdosti písať, bolo tam viac tých článkov, ale je to škoda, Rusko je predsa veľmoc a zaslúži si aj pozitívnejší pohľad a nie idiotské štatistiky o tom, či sa Rus považuje viac za Európana, alebo nie, a porovnávať tieto štatistiky z 90tych rokov a po roku 2000, no to je naozaj hodnotná informácia... Taktiež spomenúť Napoleona v jednom odseku v rámci Francúzska mi príde ako ťažký zločin. smutné je tiež uvedomiť si znovu, že v podstate z tých 28 krajín možno v piatich autor nespomína slovo "Brit" a od neho odvodené ďalšie... Existuje ešte lepší dôkaz o tom, že s britským národom nie je všetko v poriadku, než táto kniha, kde nezaujato píše 28 autorov?? Veď to je šialené, už aj idiot pochopí, že sa tu odohrávalo po stáročia páchanie chamtivých zločinov, a nehovorím o tom, koľko som sa musela načítať o tom v iných knihách. Ešte som nemala 30 rokov, a zanevrela som na britov, nechcem s nimi mať veľa spoločného a som úprimne rada, že ich hviezda už zhasína. Pokúšajú sa ešte vizáž zachraňovať nejakými troma deťmi s kaťou a vilom na čele, brexitom, ale už ich hviezda zhasína. Zostal im len Harry Potter. V tomto storočí budú na výslní krajiny, o ktorých sme dodnes málo počuli, napríklad India a Brazília. Tieto krajiny čaká budúcnosť, ak sa ich uchytia vzchopné krajiny schopné prirodzene rešpektovať kultúru a hodnoty týchto krajín a mám práve na mysli Rusko, pretože jeho jediným prešľapom bolo zssr, jediná ideológia, ktorú aj tak viedla dáka pozbieraná "elita" na čele s Gruzíncom, nie skutočná ruská krv, pre Rusov nie je prirodzené vnucovať svoje hodnoty iným. Kto si myslí opak, nepozná Rusko, len ZSSR. Držím palce organizácii BRICS, v ktorej vidím svetlo na konci tunela, a jej podobným organizáciám, o ktorých zatim neviem. Vôbec nedržím palce americkej politike, ak fakt len preto, že nechceli mať monarchiu a kráľov, bežali vycicať krajinu Indiánov a neviemakých kmeňov, tak ďakujem pekne za takéto IQ... Dávno som sa tak nenasmiala. Neviem, či briti a američania majú konkurenta v pokrytectve v tomto vesmíre. Nespomenúť slovkom ani otroctvo a rasizmus v článku, byť len hrdý na rovnoprávnosť a "slobody", lebo je demokratické a slobodné separovať černochov v akademickej obci a do kúta ich posadiť, ženy nesmeli voliť, zhumpľovať dve tretiny zeme, vykradnúť hospodárstvo, zdroje, percentá hrabať pre seba, zakladať koncentračné tábory, úmyselne kosiť ľudí chorobami, ožierať ich alkoholom, predávať ich, hádzať jadrové bomby, nie radšej brit začne príspevok tým, že brit, ty nebudeš nikdy otrokom, len vládnuť budeš :D tak to je vrchol arogancie, akej niet obdoby. Nijaká sebareflexia, sebakritika, to nečakajme vôbec... Asi ako Poliakom a Írom, pre ktorých je demokraciou zatrhnúť interupcie, antikoncepcie, mysleal som, že to len v Rumunsko bolo, ale bolo to aj v Írsku, gratulujem. Nuž, žiadny iPAD a netflix s ksichtbookom nezapláta to, čo spáchali briti s američanmi na tejto Zemi, lenže tieto veci sa nedočítate v ich príspevkoch, pozor! Naopak, národy ako Taliani, Fíni či Rusi budú ešte na seba popol v pokore sypať, a to hovorí za všetko. To reálne zlo sa odzkradlilo aj v tejto knihe v spôsoboch, ako napísali svoje články autori. Priala by som si, aby prišiel Napoleon číslo dva a dal definitívnu facku tým, ktorí si to zaslúžia. Ale možno už prišiel v podobe migrantov:)
Po prečítaní knihy naozaj mám chuť navštíviť najmä Irán, Mexiko, možno Brazíliu, ale nepochybne aj Fínsko, ktorého hodnoty sú mi vzorom.

1 02.01.2022

Šikovná príručka pre dospelého človeka, ako posilniť svoju rezilienciu. Systematicky napísaná. Netvári sa odborne, nezaťaží teóriou, je to poctivá motivačná literatúra napísaná dvoma odborníkmi, ktorí sa na nič nehrajú, pridlho nemudrujú a ako sa vraví, idú k veci. Kopec rôznych modelových situácií, v ktorých sa podľa mňa všetci nájdeme aspoň v jednej. Kniha nakopne v dobrom slova zmysle.

Zachytila som aj takú dobrú poznámku o tom, že môžeme na život odpovedať dvoma spôsobmi: reakciou (teda život prežívame a reagujeme len na to, čo sa deje v okolí) a akciou (teda ideme niečo sami od seba uskutočniť, zrealizovať svoje rozhodnutie bez ohľadu na to, čo sa deje v okolí). Je v tom super rozdiel, a je super nepríjemné si uvedomiť, že väčšina z nás má vlastne tie váhy naklonené smerom k reakciám, samozrejme, vrátane mňa.
Ťažkú situáciu zobrať ako skutočnosť, mať cit pre realitu... a naopak, ťažkú situáciu vnímať ako zlú, či dobrú, rozjímať nad tým, či moje riešenie je dobré alebo zlé, to je pre sne to, čo už som raz čítala od iného človeka. "Nezáleží na tom, či si myslíme, že je to dobré alebo zlé, ale je to realita."
Myslím, že kto pochopí tento rozdiel, pochopí mnoho javov v živote tak, že jeho názor bude jeden zo sto iným, a kto ten rozdiel aj prekoná a začne tak konať, dotiahne to v živote veľmi ďaleko...

2 28.12.2021

Národný ukrajinský spisovateľ a prekvapenie tohto roka. Kľúčovými slovami jeho tvorby sú sirota, samota, topoľ, plač, ktorý nikto nesmie vidieť... Je to prvý autor - nevoľník!, hneď mi vystala otázka, ako sa naučil písať a čítať. Našťastie, je tam predslov s popisom jeho života. Gramotnosti sa naučil po desiatom roku života (možno mal už 12 rokov, lebo sa píše, že po smrti otca, keď mal 12, nejaký diačik ho vzal k sebe a nechal ho naučiť písaniu a čítaniu, aby robil nejakú prácu za neho). Je to veľmi neštandardná vec, s ktorou som sa doteraz vo svete literatúry nestretla. Píšem to aj preto, že je potrebné brať do úvahy tento životopis a mať pochopenie na pozore, môže sa vám zdať a aj právom, že je Ševčenko vo svojej tvorbe plný sebaľútosti. Keď si spomeniem na Gorkého s rovnako pohnutým životom, ktorý v 19tich chcel ukončiť navždy a napriek tomu ľudské zlo nepoznačilo jeho tvorbu (presýtenú láskou k človeku), predsa len Gorkij mal prvých možno sedem-desať rokov života pri sebe starú mamu, ktorá tzv. "zachraňovala situáciu" dieťaťa. V psychológii sa vraví že prvých sedem rokov života je najdôležitejších v živote, všetky zlosti si berieme do dospelosti ako neurózy a psychózy. Ševčenko je poznačený a preto ho treba čítať s ohľadom na tento faktor. Potom uznáte aj hodnotu jeho osobnosti a diela. Báseň Topoľ si prepisujem. Mimochodom, je to prvý autor, ktorý dokonca píše o našom P. J. Šafárikovi a Kollárovi. A pre českých kolegov, aj o Jánovi Husovi :)

Smútiť budem za večerov
plakať na svitaní,
len nech žiaľ môj neuvidia
cudzí ľudia planí.

1 24.12.2021

V poradí deviata prečítaná kniha o Putinovi poskytuje prehľad do roka 2004, druhých prezidentských volieb, vrátane Oranžovej revolúcie na UA, aj keď oproti iným knihám menej podrobne. Výhodou tejto knihy je rok vydania, takže niektoré veci sú podrobnejšie popísané, ako útok v Dubravke či Beslane, konflikt s Čečencami, atentáty v Riazani, podrobné žalmy o KGB, FSB. Autor popri tom zanedbal Putinovu zahraničnú politiku, stretká s Blairom, či Bushom, takmer sa neobtrel o to, teda dejisko je vsadené len do Ruska. Tento novinár, čítala som, žije s Ruskou, a pár rokov žil v Moskve, takže cítiť z knihy, že sa dostal aj k takým informáciám, ktoré sú z bežného života (trebárs Čečenci a ich agresivita, dvíhajú päste v doprave), a to vyzdvihujem, je tam fakt niekoľko postrehov, ktoré človek nezíska, ak nežije v Rusku, alebo prinajmenšom nežije s osobou z Ruska, ktorá nezaujato a kriticky rozmýšľa. Veľmi dobre pripomína vzťah ruských občanov k voľbám, že sú skôr o nie slobodnej vôli, ale chodia k urnám ako k prísahe vernosti, nuž, takéto pohľady sú vzácne (nie autorove, ale rôznych ruských sociológov a analytikov). Kniha je skôr protiputinovsky založená, ale nie prehnane, dokonca sú tu okamihy, ktoré pripomínajú to, čo napísal na začiatku: Putin odovzdá svojmu nástupcovi Rusko v lepšom stave, než v akom mu ju odovzdal Jeľcin a to je pravda, môžu sa odmietaví poskladať do harmoniky, je to proste tak.
Čo chcem vyzdvihnúť na tejto pri čítaní vcelku neutrálne pôsobiacej knihy, je novinársky humor :D párkrát som sa zasmiala, ako ohľadom nosidiel pre pijúceho Jeľcina, keby potreboval zo zasadačky vyjsť vo vodorovnej polohe :D, alebo snár s výkladom, kde ak máte sen o príchode Putina na koni, úspory postihnú verejnú dopravu. :D Táto snová pasáž je doslova studnicou Ďalších nápadov, ktoré sa mi víria v hlave, ale musím sa priznať, že Borisko a jeho "skrinka jedov", t. j. kompromaty, ku ktorým mal Putin prístup v FSB, ma inšpirovala k napísaniu poviedky.
Mimochodom, ak potrebujete mať prehľad o tom, čo Rusko predstavuje, a ako ho vníma svet, prečítajte si poslednú kapitolu, je to asi pol strany-strana. Nikdy predtým som nečítala takéto výborné a stručné zhrnutie a toľko pravdy pokope. Palec hore za to a sto bodov pre Borisa.

20.12.2021

V 19. storočí...
"Poklady tatranské sú široko známe,
lakomec si na nich roky rozum láme."

Medzitým v 21. storočí si už čítame o kvantitatívnej práci veľkých developerov, ktorí rozum potratili v 20.storočí a dnes máme naše tatranské poklady zohyzdené na vyšší level krásy...

Inak Janko Kráľ je dobrá oddychovka, pekné má básne, odporúčam... Sám dokonca radí, aby sme nechodili do ulíc pre peniaze, ako to robievajú pravidelne učitelia, ale pre nátisk... "Nehľaďme na škodu, na zisk; tam sa spojme, kde je nátisk"... To sa presne deje po celom svete v súvislosti s tým, že si politika zobrala vírus ako prostriedok na údržbu, či akýsi inventár moci. Poďme to však ukončiť niečím príjemným, čo sa každý rok opakuje bez ohľadu na politiku, vírusy a správanie ľudí.

Slnce jarné svieti na šíre krajiny –
máj zafarbil lúky, rozosial kvetiny,
dal hlas dolám, sadu, háju zelenému,
hora sa ozýva k brehu lipovému,
poľana k poľane, dolina k doline .
život na vystátej vychádza rovine
a v bezčetných tvárach rozľahlosť preniká,
vietor príjemného robí prostredníka,
čo z blízkeho lesa veje, pofukuje
a rovne s vrchami, hoľami spojuje.
Prírody rozkošnej tajomná moc volá
vyliezť z klietok mestských do šíreho poľa,
kde oko, kde srdce hájik nasycuje
a po rovni šírej jarný vietor duje.
Jar táto pamätná bude pre národy,
zore splameneli občianskej slobody. (Šahy)

1 09.12.2021

Nezrozumiteľné, potrebný je tlmočník, alebo nejaký zoznam slovíčok s vysvetlením. Nič som z tejto knihy nemala, bol to proste spisovateľov účel vytvoriť šťavnatý jazyk, ktorým napíše príbehy, v ktorých ani nevie čitateľ, o čom sú (ak mu to neprezradí aspoň trochu názov príbehu)? Chápem, že zrejme prispel pomaly vymysleným vlastným jazykom, lenže toto nie je ani vhodná literatúra pre stredoškoláka, veď jeho jazyk má problém čítať dospelý a sčítaný človek! Sklamanie na celej čiare. V závere som narýchlo prešla čosi o tom, že Hviezdoslav sa snažil nebyť povrchný a tak, to je ok, ale ja som si fakt myslela, že bude čosi ako ruský Puškin, či nemecký Goethe, že ho všetci natešene uznávajú na SVK, lebo je verejne dostupný, zrozumiteľný a v jednoduchosti predostiera slovenskú history, folklór a ták... Ani náhodou. O tom všetkom asi píše, ale tak, aby sme si sami v hlave vytvorili príbeh z tých slovných hatlanín... Už som sa pristihla pri tom, že čítam len z úcty tie riadky, aby som došla k záveru ako postava z Mŕtvych duší, ktorá čítala len preto, aby jej utekali oči po riadkoch:D Milovaný Gogoľ. Skrátka, úspešný velikánsky spisovateľ sa má dotýkať širokej verejnosti svojím jazykom. Cítim, že ma opäť oklamal svet dospelákov, keď som vyrastala vo falošnej predstave o veľkoleposti tohto autora... Ani nahlas sa to nedá čítať. Celkom ma to mrzí:( Pre mňa zatim top slovenský básnik je Rudolf Dilong.

05.12.2021

Merkelovú som začala registrovať asi ako väčšina ľudí v roku 2015, keď povolila vstup utečencom do svojej krajiny. Veď určite si mnohí z nás pamätajú reportáže s videami, v ktorých nahromadení utečenci si spravili tábor na budapeštianskej železničnej stanici. Mne ich bolo ľúto, a viem, že Slováci spolu s Rumunmi, Čechmi a Maďarmi odmietli prijať viac utečencov, píše sa to v knihe. Aj reakcie tomu zodpovedali, nikto so mnou nesúhlasil, keď som podporila rozhodnutie Merkelovej, hoci som ju nepoznala, to gesto tak či tak bolo humánne a korektné ešte z mnohých príčin. Ak by spravila čosi zlé, predsa by sa neudržala po tom pri žezle. Udržala sa. Už viem prečo. Keď už nič iného, do dejín sa kategoricky zapíše vďaka tomuto skutku, ktorý budú ďalšie generácie vnímať pozitívne. Chcela som sa trochu viac dozvedieť o tom, ale kniha je zameraná na celý jej život, takže sú tam len základné informácie. Myslím, že autor je naklonený k tejto líderke, preto možno niektoré jeho vety treba brať s rezervou. Som presýtená ruskou politikou a tá nemecká znamenala citeľnú zmenu! Toto bol asi najväčší dojem z knihy. Politika je iná, postavenie médií v Nemecku sa opäť líši, takisto úradníci a ich postavenie, sudcovia, ktorí sú apolitickí (v porovnaní s americkými), páči sa mi, že občas nemecký systém porovnal s nejakou inou krajinou. Som úplný laik, takže už mám predstavu, že človek si fantasticky skomplikoval život, v každej krajine je iná "architektúra" politického sveta, podľa ktorej vidíme len výsledok, ale nevidíme, prečo je takto postavená. My bežní ľudia sa nikdy toľko nedozvieme, aby sme pochopili, čo sa okolo nás vlastne deje, čo naznačil už Putin Oliverovi Stoneovi. Strašne som to pocítila zmenou ovzdušia, keď som si prečítala o líderke z úplne inej krajiny, s inou históriou... doteraz som nechápala, čo obnáa pojem "populistická strana", dokým som o tom neprečítala teraz, takéto strany nie sú v Nemecku, u nás áno. A to má tiež dopad na situáciu v krajine, na postavenie ľudí vo vláde... Vôbec som netušila, že prvé študentské povstania proti komunizmu začali v Pekingu na jar 1989, aká irónia! Tam, kde sa dodnes drží... To ani Zeman nepíše vo svojej knihe, zmieňuje sa iba o tom, že demonštrácie v ČSSR boli už len výsledkom reťazovej reakcie po demonštráciách v Maďarsku, Lipsku atď. (a prevažnú časť netvorili vôbec študenti).

Môj názor na Merkelovú sa nezmenil, intuícia ma nesklamala a je taký, že ju obdivujem za politickú kultúru, ktorú vniesla do Európy, posilnila imidž svojej krajiny, a samozrejme, ignorujem tie jej menej pekné skutky, ktorých sa dopustila, aby si udržala moc, alebo ju posilnila na vyšší level. To bolo pri každej významnej osobnosti, a bolo by naivné si myslieť, že je na svete politický líder čistý ako ľalia. Politika je špinavosť, v tej špine sa občas ale zjavia ľudia, ktorí sa možno trochu zašpinia, aby pomohli a podržali svoju krajinu. Merkelová a Putin sú v súčasnosti týmito hráčmi, môžeme iba závidieť.

1 04.12.2021

Kto slovenskej pravde žije,
pekelná ho krivda bije...
Branko

Kto váha čítať slovenskú poéziu ako ja, nech už neváha:D Úplne iné je čítať si dnes na staré kolená tieto básne než na mladé kolená, svet ktorých nemá miesto pre dákeho Sama Chalupku :D

01.12.2021

„Priveľa chľastáte,“ povedala by som autorovi tejto knihy. Ženy čítajú ženské romány, muži mužské a toto je reprezentatívna vzorka mužského románu... Ide o lacnú, oddychovú literatúru, pri ktorej nemusíme rozmýšľať, pretože už máme v mysli predstavy, ktoré sú zakotvené v podobných povrchne písaných knihách s vymyslenými predstavami autorov. Keďže by vyzeralo čudné viesť gaučovú diskusiu o fiktívnom Škótovi Wulfricovi, ktorému padla do oka krásna Rosalinda, bolo by rovnako zvláštne diskutovať o fiktívnom Putinovi, ktorý ako zlá čelenka Ruska nechala radšej zahynúť svojich ľudí uviaznutých v ponorke, než by prijala pomoc cudzincov. Autorky ženských románov priveľa snívajú pri písaní, autori mužských románov priveľa chľastajú. Ale pozor! Wulfric, Rosalina a Putin existovali, resp. existujú, pretože fantázia z ničoho nemôže jestvovať;) Tento autor je profesor a to je dosť vtipné:D, keď si čítame jeho mužský román, napísaný z gauča pri telke a čipsoch, zaspomínal si na stretávky s ľuďmi z minulosti, asi nejakí Voloďovia či Olegovia, jeho toxickej mysli sa cnie za vodkou (preto tie prepité riadky jeho úprimnej spovede) a najvyšší výkon prichádza s hláškou: „Myslím si, že keby cenou za veľmocenské postavenie bolo požehnanie netradičným manželstvám v Európe a rodovo neutrálnym toaletám na americkom Stredozápade, spravil (Putin) by to bez mihnutia oka.“ Na tomto vrchole dokázal výstižne zhodnotiť svoju orientáciu v geopolitike a nahromadiť všetky znalosti o Rusku a jeho politike vnútornej aj zahraničnej. Preto sa nečudujte, keď sa vám zdôverí s tým, že Putinove kroky sa nedajú predvídať, v Kremli je dôležitá zručnosť uhádnuť, čo si bude zajtra Putin želať apod. Naozaj, pri takýchto vedomostiach „profesora“ by každý podobne fňukal. Ešte jedna perla na záver pre pobavenie, autor prezrádza, že... „V skutočnosti je to tak, že Putinov štát zvyčajne reaguje na príležitosti.“ (kontext: akými sú brexit, migrácie a pod. v iných krajinách) Fíha, neuveriteľné, čo sme sa v tejto vete dozvedeli:D Za triezveho stavu však stihol odporúčať kvalitnejšiu literatúru, preto odporúčam prečítať si len jeho tipy na iné knihy a odložiť túto, no ak sa chcete pobaviť, čítajte. Pre mňa osobne má najväčšiu výpovednú hodnotu to, že túto knihu vydalo prakticky najväčšie vydavateľstvo na Slovensku (prípadne druhé), Ikar, a tým je povedané všetko.
PS: Keď si budete chcieť v Británii zakúpiť suvenír s tvárami kráľovskej monarchie, majú na predaj aj karnevalové masky s Kate a Williamom.... to len na margo toho, že v Rusku sú kalendáre s prezidentom...

Polonium 210 by sa mi zišiel, som alergik, prosím, kto predáva v sprejovej forme? Suverenita amerického ega nie je závideniahodná. V porovnaní s inými autormi, ktorí majú toľko slušnosti, aby sa prihovorili svojim čitateľom (čo si knihy politicky orientované vyžadujú) a upozornili ich na možné subjektívne hodnotenia, resp. sami oni ostentatívne vystupujú ako reálni blázni (Starikov), tento investigatívny blbeček ani nestráca čas s prejavmi k čitateľovi, predkladá mu len „fakty“, v ktorých chýbajú príčiny, motívy, takže v podstate prijíma hotové informácie z pohľadu jedného človeka - zberateľa. Zozbieral si ich podľa svojho gusta, všetkému chýba objektivita, pohľady z iných strán, máločo vysvetľuje. Jazykový štýl je veľmi dôležitý a v prípade humanitne ladených kníh (história, filozofia, politika...) sa musí s týmto štýlom pracovať veľmi opatrne. Vieme totiž, že od mediálneho holdingu nemôžeme čakať dôslednosť a pravdivosť, sú dobre zaplatení, aby neinformovali, ale formovali názory ľudí cielene (viď Realita masmédií - Luhmann), knihy sú skôr ušetrené tomuto procesu. Autor ako americký šejkspír cizeluje pomaly každú vetu slovnými aditívami s emočným významom, aby neukrátil najmä amerického čitateľa o citové divadlo. Nielen Putin, ale aj čitateľ bude mať „zarudlé oči, strhanú tvár“, je to totiž veľmi dôležitá informácia a kto nerozumie tejto poznámke, nevie ani čítať medzi riadkami. Na strane 177 už menej dramaticky opisuje pozitívum ruského prezidenta v jedinom širšom odseku (jazykový štýl je stručný, temer proti vôli samotného autora...), po ktorom vzápätí prechádza na podrobné Putinove „neúspechy“ (skutočný autorov jazykový štýl), prehrešky, debakle, opisuje vo vlastnej horkosti Putinovu radosť z olympiády, ktorá sa bude uskutočňovať v Soči, tvári sa nechápavo nad prípravami osláv v rámci výročia Veľkej vlasteneckej vojny a tak je to v tomto duchu vlastne až po poslednú stranu knihy:D Podľa tohto experta vlastne ani vzrast ekonomiky nie je zásluhou prezidenta, ako sa „dozviete“. Bez údivu konštatuje, že Putin je rozčarovaný z amerického hegemónneho výdychu. Gruzíncom by sa asi nepáčilo, keby si v knihe čítali o svojej krajine ako o nejakom malom a nepodstatnom prostredí. Prešla som v poradí 8 knihu o VP, táto je z nich najmenej informatívna, paradoxne tvári sa ako nabitá „faktami“ a to hrúbkou knihy, obálkou a jazykovým štýlom. Keby som sa nedozvedela novinku, že Putinovi horela baňa v dači a zachránil svoje decko pred požiarom, či polonium by sa mi hodil do domácnosti, označím ju za odpad. Kritizovať Putinovu politiku je v poriadku, táto kniha je, prepáčte za ten výraz, strašne hlúpa, hlúpo napísaná, musím si až zanadávať, preože ešte v poslednom záverečnom odseku si dovolil tento kretén používať úryvky od môjho milovaného spisovateľa Gogoľa pre svoje primitívne povrchné účely, a nevyšlo mu to, pretože „trojica“ vedela, kam smeruje, mala jasný motív vyplniť si zoznam dušami, aby bol založený statok, a krátke rozjímanie Gogoľa nad samotným Ruskom nemá absolútne nič spoločné s tým, kam smeruje táto hlúpa kniha so svojim majiteľom s jeho motívami... myslela som, že ruský autor Starikov je to najhoršie, čo som čítala, ale nie. Steven Myers je ešte väčší magor a myslím, že lacným spôsobom nachytal veľa rýb aj podľa hodnotenia čitateľov. Poukazuje to na menej dôležitý obsah, naopak dôraz sa kladie na jazykový štýl. Toto nie je svet biológie, v ktorom sa pohybujem a kde obsah hrá prim, musí byť dôsledný, správny, pravdivý na základe dôkazov a do úvahy sa musí vziať veľa faktorov, inak je autor zdrbaný zo všetkých strán. Preto v tomto smere ma nesklamal výborný Zygar a jeho Všichni muži Kremlu, odviedol svedomitú prácu, tam hľadajte pravdu. V humanitných vedách je skrátka dôležitejší spôsob podania... o tomto rozdiele medzi prírodnými a hum.vedami spomína Michel Foucalt (Slová a veci).

21.11.2021

Táto kniha je slabšia oproti dvom staršieho roku, o narcizme (vnútornom žalári) a naopak o hystérii (strachu z odmietnutia). Tie sú fakt dobré a asi najviac, čo mohol tomuto svetu Rohr dať. Avšak knihy tohto typu mi vždy pomôžu počas procesu čítania pripomenúť cestu, ako sa dostať k vlastnému pocitu spokojnosti a za to som vďačná, kniha plní svoj účel. Život v realite skrátka robí všetko preto (hoci tú realitu tvoríme stále iba my), aby sme pozabúdali, čo nás identifikuje, čo nás robí šťastným, všetko to ako keby už len chceme vidieť a nachádzať v tom druhom človeku, nehľadať to iba v sebe, ale spoliehať sa na druhého/druhých a jedná sa aj o vzťahy na pracovisku, nielen v osobnom živote... žijeme stereotyp, a ani tí, ktorí si myslia, že nežijú stereotyp, nie sú vždy víťazmi (napríklad Nick Jordan a jej kniha Cesta pryč, jej dni určite nie sú stereotypné, no nemôžem o nej ani povedať, že by to bol príkladný a spokojný človek)... Zopár pekných citátov z knihy nájdeme: "Nejhorší bremeno, jaké múže člověk vláčet životem, je strach a úzkost z toho, že nesmí být takový, jaký skutečně je." A áno, humor je koniec koncov ten najlepší terapeut:) Zvláštne, že práve psychologické knihy postrádajú veškerý humor, majú psycho-lógovia/terapeuti/iatri zmysel pre humor? Chcela by som takého človeka spoznať. Pokúsim sa však o meditáciu nie svetlom, svetlo ma nezaujíma:D, ale časom, čas je boh, a môže to byť zaujímavé, ak sa budem držať postupu v knihe:D Stačí zameniť svetlo za čas:D

1 31.10.2021

Čudné, ale premýšľam, či dať tri alebo štyri hviezdičky:D Ku koncu týchto litánií sa snáď rozhodnem. Z tejto knihy mám asi najviac poznámok v knihe, prečo? 85% knihy predstavujú reakcie a rôzne prejavy VP, takže sú to poznámky vlastne z knihy od Putina. Teraz je otázkou to, či výber týchto prejavov bol "spravodlivý" od autora, ale je to Nemec a o nemeckej precíznosti, dôkladnosti ja osobne nepochybujem, Nemci majú puntičkárstvo vo vykonávaní práce už v génoch, často je to až roztomilo komické. Keď sa tak zamyslím nad tým, samotný autor pôsobil vo svojich 15 % textu smutne a je si vedomý nielen túžob západných médií kriviť Putinovu politiku podľa potrieb svojich platičov, ale aj toho, že v Rusku sa nežije ľahko (sám tam dlhé roky žil) a Putin je obyčajný človek s chybami, preto ho v knihe nijakým spôsobom neospevuje, vyhol sa oslavám, ako sa tomu nevyhol napríklad Starikov. Nesnaží sa presviedčať čitateľa, že sa má rovno presťahovať na východ od "raja" na Západe, ale jeho cieľom bolo poukázať na obrátenú stranu mince, takže som sa v podstate rozhodla nedať ani tri, ani 4 hviezdy, ale rovno ich dám 5, napokon je to hodnotenie skôr ruského prezidenta, jeho prejavy sú plné rozumu, trpezlivosti, ktorá pre bežného občana ako som ja, je až nepochopiteľná, a čo je zaujímavé, v tých prejavoch chýbajú motivácie skutkov. Prečo sa tak stalo. Túto otázku Putin často položí, ale neodpovedá... Motivácie zostávajú zahalené... skoro vždy a na pravom mieste to tam chýbalo, keď som si ich čítala. Takto sa teda robia prejavy.... diplomat používa jazyk na to, aby nehovoril pravdu... Jedna z najhorších právd je taká o ľudských motívoch, pretože môžu postaviť človeka a v kontexte geopolitiky aj celý národ do roly vinníka. Starikovova kniha je natrieskaná jeho myšlienkami o motívoch anglosasov, sú to jasní vinníci mnohého zla na svete. Z toho výcucu informácií som si všimla, že sa v Putinovej politike často opakuje slovo amnestia. Cielená na určitých ľudí a domnievam sa, že sú to kľúčovejší ľudia, než tí, ktorým dávali amnestiu tu alebo v Česku. To znamená, že o VP môžeme povedať, že je to človek, ktorý dáva druhú šancu aj jednotlivcom, samozrejme, o tom, že dáva xynaležiacuosmičku šancí USA, to vieme všetci. Tak ako USA potrebuje Rusko, Rusi potrebujú USA.
Chcem sa priznať k tomu, že osobnosť, akou je Putin, pôsobí na mňa doslova terapeuticky a pravdepodobne to tak cítia aj ľudia, ktorí sa zúčastňujú tých Valdajských konferencií. Musí to byť obrovský zážitok (youtube vystúpenia nesledujem, ale možno to zmením). To, že vystupovanie prezidenta, jeho rečnícke schopnosti a ochota diskutovať niekto chápe ako propagandu, je iba jeho problém a ešte neprestúpil svoj ťažko vybudovaný názor vďaka jednostranným médiám. Keď je človek ochotný vystúpiť z komfortnej zóny nekritického myslenia, a začne študovať takúto osobu, uvedomí si, že je istým spôsobom fascinujúca a že aj obyčajná klišé veta od Putina zapôsobí väčšmi, pretože už ten čitateľ sa postupne dozvedá, čo tento človek pre svoju krajinu spravil a čo to spravilo so zvyškom sveta. Verím, že aj Merkelka je podobnej sily a neviem sa dočkať toho, čo sa o nej dozviem. Na poslednej konferencii rozoberali, čo bude o pár desaťročí... pri čítaní som si predstavila veľkú rúru, ktorá sa ťahá zo Zeme do vesmíru a prepravuje ľudí na iné miesto v našej galaxii, kde sme postavili nové priestory, napríklad Hviezdu smrti:D, aby sme sa tu toľko netlačili, lebo príroda si s nami ešte neurobila poriadky. 21.storočie vidím ako rozvoj kozmického priemyslu a niekoľko zábleskov si možno prečítať aj v týchto knihách.

"... vojenská sila je a zostane nástrojom medzinárodnej politiky. Nezáleží na tom, či si myslíme, že je to dobré alebo zlé, ale je to realita."
A presne o tom to je: sú veci, ktoré sa nedajú riešiť tak, že budeme hodnotiť rozhodnutie ako dobré/zlé. Sú situácie, kedy treba urobiť rozhodnutie jediné: nevyhnutné a to aj za cenu obetí. Kto si to nemyslí, nežije v realite, ale v rozprávke, kde je svet rozdelený na dobro a zlo a nič medzi tým nejestvuje. Zostal vo veku, keď sa človek iba učí rozlišovať, čo je dobré a čo zlé a ešte nie je schopný sa rozhodovať. Keby totiž takto uvažovali všetci po výbuchu Černobyľu, dnes by sme tu neboli.

1 24.10.2021

"Nedá sa opísať môj neuveriteľný život za tieto roky... Takmer nikomu som ich ešte nerecitoval - nemám komu... predstavil som si, že verše by sa mali dostať... do Vašich šikovných a rozumných rúk... Prečítajte si ich a ak sa dá, uchovajte...
Bielizeň čistú netreba,
neotvárajte dvere ver!
Zrejme som v skutočnosti ja
zakliaty divý zver!
Nevedno, ako k vám hovoriť,
a čím vás vlastne volať:
Ako vták spievať, ako vlk vyť,
vrešťať, či azda ručať...?"
(N. Davidenkov a jeho "posledný beznádejný výkrik", poslaný z Gulagov na lístku pre K. D.)

Kebyže bol poslaný mne, nesú ma na pohotovosť. Dosť bolí si čítať vôbec tieto riadky, kde človek hľadá v sebe ešte človeka. Vlastne nie, nehľadá už v sebe človeka, hľadá novú identitu, čím vlastne teraz je.

Druhý diel pokračuje v ironickom duchu, neúprosne opisuje kauzu Bielomorský kanál, ktorý odrovná každého čitateľa, rôzne skupiny ľudí, ktorí sa v gulagoch diferencovali do nejakej úlohy (zašiváci, banditi, táboroví šéfovia, atď.), tiež opisuje decká a mládež, to ma vôbec neprekvapilo a pri čítaní o ohavnej zverskosti, tak neskutočne prirodzenej pre deti a mládež, som si spomenula na krásny príbeh Pán (Boh) múch od W. Goldinga, veľmi pekné dielo so sociologickou výpoveďou, odporúčam. Ani neviem, či je horšia ohavnosť detí a mládeže, alebo dospelých. No dobre, dospelé zlo je už v mnohých prípadoch sofistikované, zahalené v odeve často a ťažko sa odhaľuje, asi by o tom vedel povedať niečo Gorkij, ktorý teda asi podstatu zla gulagov prehliadol pri prehliadke... ohavnosť detí je iba živočíšna, otvorená, nič neskrývajúca, fuj, desí... No nič, pokračujeme ďalej, autor ešte do tretice pribije klinec na obraz ruského pekla.

Niekto tu spomenul, že by v pekle počul ruštinu. Ja by som v pekle počula angličtinu. Hoci... vraví sa, že Zem je už tým peklom a angličtina je už bezpečne rozšírená po svete. :D

5 16.10.2021

Knížka není odborná....
Hneď na začiatku ma prekvapil negatívny postoj autora k medicíne. Tak on sám sa snaží liečiť pacientov, neodsudzujem a nesúdim ho za to, akým spôsobom, dokelu, ale on bude pohŕdať medicínou? Kto je on, že sa takto povyšuje? Prešli sťažnosti pacientov na lekárov na neho a to sa odzrkadlilo na jeho "profesionalite". Keby knižka neobsahovala pár informácií, tak by som ju označila za odpad, čo mi príde dosť tragické a smutné. V závere som sa už zľakla, že ešte ženy obviní za to, že ľudia vyfasnú nádor! Rovnako "profesionálny" je preklad, viď bunková stena živočíchov... (nemajú BS), mutácia bunkového jadra (snáď určitých génov, nie celého jadra, preboha).

Jediné, čo ma tak po obsahovej stránke zaujalo, je prítomnosť umŕtvených zubov (vybratie nervu a vyplnenie kanálikov). Dôveryhodnosť autora je bod mrazu, čiže by bolo potrebné si prečítať o stave chrupu v súvislosti s nádormi v nejakej odbornej štúdii. Zubára sa radšej neopýtam, keďže mám už tri zuby také, jaj, ešte ma pošle niekam a možno oprávnene. Obsahovo veľmi všeobecná karikatúra o nádorových ochoreniach, v podstate sa nič nedozviete, naopak, ešte vás pomotajú tie "informácie". Ja to zostručním, zapamätajme si radšej toto: "rakovina" - "choroba génov" (zo sveta genetiky - každý nádor je iný, zo sveta farmakológie - liek proti rakovine neexistuje, terminológia - rakovina označuje súbor onkogénnych ochorení). Vznik - dlhodobý proces (aj niekoľko rokov), príčiny vzniku - zmeny na úrovni génov (spontánna mutácia, alebo mutácia indukovaná karcinogénom chemickým alebo fyzikálnym, alebo vírusom).

Summary: Nádory naozaj nepadajú z neba. Vypadávajú z našich génov. Často majú už dedičný podklad, takže v niektorých prípadoch môže človek aj diamanty žrať (strava) a rúbať kanadské lesy (pohyb), nádoru sa nevyhne. Vlastne sa nemusí ani dožiť diamantov a kanadských lesov, väčšinou to už postihne deti.

1 16.10.2021

Dokument som videla skôr, napriek tomu je skvelé si prečítať aj knihu, dávno som tak nehltala niečo, naposledy asi Rozruch na onkológii:D VP pôsobí občas samoľúbo, môže si to dovoliť. Miestami som mala dojem, že VP v dôsledku povinnej diplomatickej reči zakrýva, alebo skôr neberie do úvahy niektoré veci, "nepatrilo by sa". Trochu mi chýbalo viac vysvetliviek, preto je stále Zygarova kniha top v dôslednosti informovať čitateľa. Tu sa ukazuje aj vzdelanosť a politická kultúra VP, pohotovosť v odpovediach je obdivuhodná aj v prípade, keby vopred poznal otázky. Geografické znalosti mám biedne, takže som sa dozvedela, že Čukotka je krajinou vychádzajúceho slnka.

"Lesy sú pľúcami našej planéty." V. Putin

2 27.09.2021

(SPOILER) Spoilery nerada píšem, tento odsek je však relatívne bezpečný, nevyhnutný spoiler je v druhom odseku. Prekvapil ma príbeh, o ktorom som už veľa počula, myslím, že prvý krát kedysi v Holandsku desať rokov dozadu, reku, musím si prečítať. Nečakala som, že to bude také psychologické sci-fi a skutočné klasa dielo. Kto inklinuje ku klasickej beletrii, toto je podmienka prečítať. Myslím, že aj Dostojevskému by sa táto kniha pozdávala:D Principiálne sú to slová o slovách v slovách a kto nechápe, tak ešte raz: Duna je súbor myšlienok o myšlienkach v myšlienkach:D Veľmi pekný je tento úryvok: "Tam čekal celý vesmír s náručí otevřenou člověku, který dokáže dělat správná rozhodnutí. Nerozhodné zbabělce bylo třeba vyhánět, nutit je, aby pelášili ke svým pelechům. Jak jinak by je člověk mohl ovládat a šlechtit?" Celé to tak príjemne graduje v dobre vybavenom svete, kde miesto kávy je komoditou korenie, miesto peňazí voda (niekto kričí súk súk, či čo, v Barcelone vánjíro,vánjíro-za jedno euro vodu počuť na každom kroku v lete:D), miesto Bidena, Putina, Nera, Ľudovíta XXXX, skrátka dosaďte si svojho obľúbeného zlého uja, imperátor so zložitým menom, miesto Sibyly Ctihodná matka, atď., atď.

Spoiler: ako už spomínam, Duna je prepchatá tým, čo nám beží v hlavách v nejakých situáciách. Osobne ma zaujal Kynesov koniec. Tu sa podľa mňa ukazuje celá podstata autorovho jazykového štýlu. Nebude priamočiaro naznačovať, že ktosi umiera. Za smrť hovoria Kynesove myšlienky. A tie hovorili hlasom jeho otca. Ten, ktorý ho naučil najdôležitejšie veci v živote, podľa ktorých sa riadil a v poslednej chvíli sa tento hlas v spomienkach lúčil s Kynesom. Častokrát sama počujem takéto hlasy osoby, ktorá zanechala vo mne najdôležitejšie veci, ktorými sa riadim. Podobne ako Maxim Gorkij. Kynesov záver jednoducho vyvoláva zimomriavky a keď sa nad tým zamyslíme, je to dojímavý koniec a skutočná tvár smrti.

7 27.09.2021

"Geografia je rozsudok." Napoleon

Takto na začiatok: pre človeka, ktorý začína študovať niečo z geopolitiky, táto kniha je nebezpečnou voľbou, pretože Starikov tu vystupuje, vyjadrím sa v ľudovej reči, ako "sovietofil" a "britofób". Napriek tejto nepríjemnej kombinácii kniha ponúka množstvo informácií (vzťah Ruska a Číny) a definícií (geopolitika = politika + história + geografia), zaujímavých pikošiek (Annin britský zákon o dodržiavaní imunity diplomatov z roku 1709 platný dodnes a prečo došlo k jeho vzniku), je písaná systematicky a tu končí veškerá odbornosť autora a nastupuje jeho láska k ZSSR, posvätnému "Rusku-ZSSR" a nenávisť k Anglosasom, diabolskej Británii... tieto jeho stavy sú pretkané zo strany na stranu pomaly v každom riadku, je to naozaj otravné a čitateľovi nič nezostáva, len odfiltrovať, čo sa dá. Miestami som mala pocit, že na mňa autor doslova kričí ako v karčme (krčme), lebo nejakým spôsobom pri písaní zistil, že by móóžno v tomto okamihu mohol čitateľ zapochybovať o jeho slovách, tak "idem mu zdôrazniť ešte, že ak o mne bude pochybovať, dám mu po hlave". Kokso... :D Takže je na zváženie, či je to dobrý výber na začiatok.

Čítala som už pár kníh orientovaných geopoliticky a samozrejme, aj táto kniha ma naladila pokračovať ďalej v tejto téme. Ako rýchlo som prešla z historických kníh na geopolitické... história mi príde taká sterilná, výpis udalostí, motivácií, sled hotových udalostí a príčin, a geopolitika mi príde ako nehotová história, ktorej budúcnosť sa dá predpovedať, ejha:D a v ktorej si každý v závislosti od pôvodu, húta to svoje, tu sa otvára priestor pre prijímateľa informácií, môže si vytvoriť vlastný geopríbeh, všetko sa stále deje na globálnej úrovni, je to veľký priestor, ktorý mi vyhovuje a baví čítať. So Starikovom mám jedno spoločné. Ten odpor k Britom, áno, som na tom principiálne rovnako. Budoval sa rokmi cez knihy, ktoré vonkoncom neboli nasmerované proti Británii. Dobre, možno Umberto Eco si z nich robil prču (smiech cez slzy) v Ostrov včerajšieho dňa, kde myslím, rieši v podstate "úlet" superveľmocí v zbere ostrovov a teda kolonizáciu. Alebo to bol Baudolino? To je jedno. Je to beletria, ktorá je skvelá v tom, že vo väčšine prípadov spisovatelia klasických diel nepísali v takom nenávistnom stave ako Starikov, aj keď rozoberali tie najhoršie témy ľudstva. Som presvedčená o tom, že kniha pre verejnosť by takto nemala byť písaná, ale, žiaľ, to tak nie je v mnohých prípadoch najmä v rámci literatúry faktu. Mám tú smolu, že som čítala knihy aj z iných odborov a jednoducho som postupom času prišla na to, že za množstvom zlého stoja Briti. Netreba na to študovať históriu. Aj tak som sa k nej dostala len vlani. Nebudem ako Starikov provokovať a vypisovať príklady, k čomu je to dobré? Je to môj postoj, ktorý nie je nutný šíriť ďalej, lebo z neho sa nikto nenakŕmi a neošatí. A nebude sa cítiť najlepšie. Myslím si však, že Starikov a jemu podobní by dokázali vyrovnať sa so svojím stavom aj lepšie. Ak je však jeho motivácia dobre zaplatená, ktovie... potom beda čitateľovi, ak uveril všetkému v knihe a prijal postoj autora! Je dobré vedieť, že aj Zygar je Rus a jeho knihy sú špičkovým prehľadom...

Dovolím si ešte parafrázovať Bertolta Brechta a jeho výrok (Bankové lúpeže sú pre diletantov. Skutoční profíci založia banku.) z hľadiska geopolitiky (veď nie nadarmo ho spomína Starikov). Chcem ním súhlasiť so Starikovom (Hlavnú a jedinú podstatu svetovej politiky tvorí boj o zdroje a udržanie kontroly nad nimi.):

"Krádeže štátneho rozpočtu sú pre vlastizradcov. Skutoční patrioti založia geopolitiku."

5 12.09.2021

Na zorientovanie sa je to dobrá kniha, trochu sa len tie informácie rozprestierajú na viacerých miestach, napríklad na začiatku je top desať must have, ale vysvetlenie až o niekoľko strán. O samotnom Istanbule (počet obyv., doprava, atď.) je viac informácií až niekde pri konci. Inak odporúčam a je aj za dobrú cenu.

12.09.2021

Celkom je zaujímavé si čítať "z prvej ruky" zážitky, zatim druhá cestokniha, a inšpirovala ma tak, že by som sa potešila stretku v Istanbule s nejakým Turkom:D Záver knihy bol o ničom, samé bláboly, filozofia na konci cestovateľských zážitkov nemôže už z princípu dopadnúť dobre. Autorka v závere pôsobí tak, ako keby nič z toho, čo zažila, sa jej nedotklo, nič tí ľudia v nej nezanechali. Mne títo cestovatelia prídu ako síce plní zážitkov, dobrých postrehov o iných ľuďoch, ale ako keby seba samých nedokázali zhodnotiť tak trefne ako iných, a Nic Jordan mi presne taká príde. Človek, ktorý iba uniká stále, niečo/niekoho hľadá, žije povrchným štýlom, nechápe skutočné hodnoty života, ktorými žijú tí ľudia, ktorých stretáva po ceste, naopak, ešte pokračuje v povrchnom štýle života, droguje, pije, žije "spontánne", táto spontánnosť mi vždy prišla voči okoliu ako egoistická... Keby som autorku stretla, pomohla by som jej zadefinovať, čo je to domov, ale obávam sa, že by to aj tak nepochopila, pretože si vybrala už svoj spôsob života veľmi dávno, je to ten typ, ktorý nechápe, že človek sa v podstate nemení, menia sa iba postoje, ako sama píše, ona ten svoj postoj k "domovu" ešte vôbec nenašla, preto v závere trepe dve na tri. Takže: "Domov je tam, kde ťa niekto čaká (pretože máte dôverné vzťahy)." A ona sa ešte v závere čuduje, že Byron ju sklamal:D Až na ten záver knihu sa určite oplatí prečítať, dozviete sa veľa vecí ako inak, veľmi sa mi páčilo, ako v jednom odseku napísala presne to, čo vravím svojmu okoliu, odkedy som sa vrátila z Ruska. Do akej miery máme veriť médiám? To "hrozné" Rusko poznáva na vl. koži a je rozčarovaná z toho, že žila v klamstve. V kontraste s Rusmi prichádza Čína, autorka ma povzbudila v mojej nechuti k tomuto národu, ktorá nemá nič s rasou spoločné. Skrátka, čínski turisti sú strašne protivní, nemám rada ani japonských turistov. Teraz nemám rada vôbec ich:D Sprzdili si svoju krajinu, zničili prírodu, pľujú na zem, mľaskajú, žijú ako v chlieve prasce, ešte sa aj podľa autorky správajú smiešne. Fotia sa jak blázni s Európankou, človek im musí prikázať, aby niečo spravili, lebo sami od seba neprídu na to, čo majú urobiť, táto informácia ma prekvapila a v podstate mi poskytla jednu z alternatívnych odpovedí na moju otázku: prečo vlastne ten komunizmus sa v Číne drží?! Pravda je niekde v znakoch národa. A po tom, čo som čítala, sa už tak nečudujem.

Takže hati-hati, dávajme si pozor na cestách, my cestovatelia. :)

1 03.08.2021

Moja prvá cestopisná kniha bola vlastne o seržantovi Bourgogne z napoleonskej ruskej akcie. Motív tohto "cestopisu" sa, pochopiteľne, líši od motívu Jana Rendla z inej doby. On si vybral dobrovoľne túto cestu. Nie je na škodu si prečítať ju, asi je trochu slabšia kvôli autorovým osobným prejavom, ktoré sú proste výsledkom jeho mladého veku a ktoré trochu narúšajú účel knihy poskytnúť informácie o krajinách bez ohľadu na jeho opakovanú snahu dokázať čitateľovi, že "mám u prdele, či sa vám moja kniha bude/nebude páčiť". Na jednej strane to chápem, ale ak chcem už toľko negovať správanie Európanov, zrovnávať nezrovnateľné (popravde), tak asi by to malo mať buď vlastnú kapitolu, alebo vlastnú knihu. Ak chcem poukázať na svoju neovládanú chuť na OH, ok, vlastná kapitola... Ani ja nemusím Slovensko, neznášam Slovákov, no ak už idem niečo produkovať na verejnosť, je to otázka zodpovednosti a dôkaz určitej zrelosti ovládať sa, čo sa zatiaľ autorovi miestami nepodarilo, neva, asi bude druhý diel, možno to bude mať viac pod kontrolou, ja si druhý diel určite prečítam, táto krajina ma zaujíma:) Takisto každému je jasné, že ak ide niekam za podobných podmienok existovať, tak to bude spájané so smradom, kadením a pod., preto je naozaj zbytočné to ustavične pripomínať a ak mi pamäť dobre slúži, v druhej polovici knihy tieto živočíšne pripomienky sa čoraz častejšie opakujú, znižuje to kredit knihy, lebo ozaj je dobrá. Čo mi ako sčítanej osobe vadilo viac než výkaly, je skladanie viet. Prakticky veta za vetou v takomto postupe: kladná veta, za ňou odporujúca veta... alebo neutrálna veta, za ňou odporujúca veta. To je dôkaz toho, že buď človek nemá skúsenosti s písaním, alebo sa editori veľmi rýchlo ponáhľali s vydávaním. Podľa mňa to bude druhá varianta, lebo editori sú tu od toho, aby na takéto chyby upozorňovali a boli k autorovi úprimní. Aby v každej druhej vete boli slovíčka v kontexte negácie ako "ale", "jenže", "avšak", "sotva"? Treba zaradiť spiatočku a napchať tieto slovíčka do špajze, zavrieť ju a začať skladať vety čitateľne stráviteľné:)

Prečítať odporúčam, človek sa dozvie kopec vecí, fotky sú krásne a ku knižke som sa dostala cez poznámku v jednom ženskom časopise, ktorá má zaujala: autor do veľkej miery popisuje detičky z JA, a je to tak. To mi príde veľmi milé, a tie deti sú zlaté. Aj celkovo ľudia z Kolumbie, Peru, že takto prichýlia človeka, je príjemné si o tom čítať. O dedovi bez ruky v ružovom svetri, ktorý ho zviezol autom. Pripomína mi to Turgeneva a jeho Poľovnícke zápisky, kde tiež takto putoval a ľudia mu dávali nocľah.

3 25.07.2021