Dumy moje

24.12.2021

Národný ukrajinský spisovateľ a prekvapenie tohto roka. Kľúčovými slovami jeho tvorby sú sirota, samota, topoľ, plač, ktorý nikto nesmie vidieť... Je to prvý autor - nevoľník!, hneď mi vystala otázka, ako sa naučil písať a čítať. Našťastie, je tam predslov s popisom jeho života. Gramotnosti sa naučil po desiatom roku života (možno mal už 12 rokov, lebo sa píše, že po smrti otca, keď mal 12, nejaký diačik ho vzal k sebe a nechal ho naučiť písaniu a čítaniu, aby robil nejakú prácu za neho). Je to veľmi neštandardná vec, s ktorou som sa doteraz vo svete literatúry nestretla. Píšem to aj preto, že je potrebné brať do úvahy tento životopis a mať pochopenie na pozore, môže sa vám zdať a aj právom, že je Ševčenko vo svojej tvorbe plný sebaľútosti. Keď si spomeniem na Gorkého s rovnako pohnutým životom, ktorý v 19tich chcel ukončiť navždy a napriek tomu ľudské zlo nepoznačilo jeho tvorbu (presýtenú láskou k človeku), predsa len Gorkij mal prvých možno sedem-desať rokov života pri sebe starú mamu, ktorá tzv. "zachraňovala situáciu" dieťaťa. V psychológii sa vraví že prvých sedem rokov života je najdôležitejších v živote, všetky zlosti si berieme do dospelosti ako neurózy a psychózy. Ševčenko je poznačený a preto ho treba čítať s ohľadom na tento faktor. Potom uznáte aj hodnotu jeho osobnosti a diela. Báseň Topoľ si prepisujem. Mimochodom, je to prvý autor, ktorý dokonca píše o našom P. J. Šafárikovi a Kollárovi. A pre českých kolegov, aj o Jánovi Husovi :)

Smútiť budem za večerov
plakať na svitaní,
len nech žiaľ môj neuvidia
cudzí ľudia planí.