verden komentáře u knih

(SPOILER) "Ta-ko-vá-by-la-do-ba."

Všetci máme povedomie, že ve jménu našeho Pána Ježíše Krista sa diali hrozné veci. Ale o tomto konkrétnom kolosálnom zverstve som nemala ani poňatia. Tak veľa vinníkov, tak veľa obetí, toľko hrôz a bolesti, nedokážem to stráviť. Rovnako ani fakt, že sa katolícka cirkev stále neospravedlnila. Aj keď prekvapiť ma to neprekvapilo.

Kniha je perfektne napísaná, žiadne lacné hranie na city. Veľmi oceňujem, že Joanna vniesla do čierno-bielej histórie aj trochu šedej zo súčasnosti (narážam na zahrnutie trochu inej optiky, najmä v kapitole Zrcadlo na narozeniny). Výpoveď a nečakané uzavretie kruhu Anny Wesleyovej mnou zamávalo. Trauma sa dedí, "ten, kdo je zneužívaný, pozděj sám zneužívá, a týraný sám týrá".

3 09.04.2023

Nie je o čom, King to proste vie. 1078 strán, ktoré som si užívala ako si dieťa po dlhej zime užíva zmrzlinu- od prvých mrazivých olíznutí, až po lepkavé prsty po dojedení kornútku. Len ten epilóg, pri tom mi na jazyku trochu zhorklo. Zrejme mu to odpustím, predsa len je to majster a možno takýmto epilógom v 1988-mom nekončilo každé druhé dielo podobného žánru.

7 03.04.2023

Žáner mi nie je cudzí, no napriek tomu mi trvalo pár (desiatok) strán, kým som knihe prišla na chuť. Potom to už bola parádna jazda, ktorú som si náramne užila a ten záver, mňam.

1 02.02.2023

(SPOILER) Hehe, no môžem nenapísať komentár, keď som bola na databazeknih prvá, ktorá mala knihu v práve čítaných a aj prvá, ktorá si ju označila ako prečítanú?! :)

Vraždu medzi riadkami mi neplánovane a nečakane kúpil manžel a musím sa mu aj týmto spôsobom poďakovať, lebo sa mi postaral o niekoľko veľmi príjemných večerov.

Ide naozaj o nevšednú detektívku, už len tým, že k samotnej vražde dôjde až niekde v 3/4 knihy, čiže namiesto uvažovania o vrahovi som si asi 300 strán lámala hlavu nad tým, kto sa asi stane obeťou.

Od začiatku som si vravela, že by som sa nad príbehom mohla viac zamýšľať a vytvoriť si vlastné teórie, ale zároveň som vedela, že som príliš zvedavá (ergo sa nebudem zdržiavať teóriami a radšej budem čítať ako drak) a príliš málo sa po večeroch dokážem sústrediť na detaily (ale nezrovnalosť so strážením Poppy mi neunikla! :). Po dočítaní som však presvedčená, že bez dodatočných informácií od Tannera a bez Femiho a Charlottiných brainstormingov by som tak či tak nemala šancu dopracovať sa k riešeniu a prípad sa dal rozlúštiť len za pomoci autorky, samotná korešpondencia by tak či tak nestačila. Niežeby mi to ubralo zo zážitku!

Jediné, čo mi trooošku prekážalo (a ono je to samozrejme pochopiteľné, že to tak muselo byť) - kvôli plynutiu deja a odhaľovaniu informácií si niekedy postavy vymieňali emaily s obsahom alebo v situáciách, ktorým sa mi fakt nechcelo uveriť, že by to tak bolo aj v realite.

V každom prípade, Janice ma úplne vtiahla do komunity súboru Fairway, čítanie ma neskutočne bavilo a prinieslo mi nevšedný detektívny zážitok. Oceňujem tiež grafické spracovanie obálky a všitú záložku a Vraždu medzi riadkami môžem len a len odporúčať.

1 02.01.2023

(SPOILER) Očividne idem proti prúdu, ale ja som z tejto knihy nemala žiadny veľký zážitok. Dej ma nijako zvlášť nechytil, chlapci neboli moja krvná skupina (popravde Danteho som fakt nemusela) a celý čas som len čakala, či príbeh smeruje tam, kam si myslím, že smeruje (smeroval :D). Možno je to tým, že nie som cieľovka (ani chalan, ani young), ale na druhej strane YA ja môžem a s podobnou tematikou ma svojho času odpálil Love, Simon, takže to dávam za vinu pánovi Sáenzovi, jeho počin ma proste neoslovil.

A za obrovské mínus pokladám slovenský preklad, neviem, čím to je, ale YA proste prekladať nevieme. Jazyk v týchto knihách je nenormálne umelý, ja neviem, ale skutočne si nemyslím, že by ktokoľvek v 15 rokoch používal vety typu "Aj mne sa za ním bude cnieť" alebo "Priam som si ju zamiloval".

2 18.10.2022

(SPOILER) Nebola to moja prvá kniha od Kariku, takže som od začiatku tušila, ako sa dej bude vyvíjať, aj ako sa to nakoniec celé vyvŕbi. Dobre napísané, aj keď zbytočne rozvláčne, ale čo ma naozaj nepríjemne prekvapilo, bol trochu odfláknutý záver- akože naozaj, vyšetruje sa nešťastie v horách, jediný preživší nemôže opustiť republiku, ale polícia si neprehrá záznam z GoPro kamery?!

3 21.09.2022

Jedna z najlepších absyntoviek, ktoré som čítala.

"Štyri víťazné štáty sa zhodnú, že nacisti musia čeliť spravodlivosti. Ale chcú sa pomstiť? Získať kompenzáciu? Zaistiť mier? Nielen to; chcú tiež upriamiť pozornosť na niektoré udalosti a odhliadnuť od iných, zastaviť sa aj pokračovať, a to všetko naraz.
Príbeh o vojne ešte nikto nenapísal.
...
Svet sa buduje na močiari zabudnutia."

18.09.2022

Kniha sa ku mne dostala úplnou náhodou. Registrovala som, že existuje, ale neplánovala som pridať si ju na zoznam prečítaných kníh o holokauste. Priznávam, že najmä kvôli môjmu (mylnému) predpokladu, že už mi nič nové k tejto téme neprinesie.

Ale ako som minule kráčala knižnicou k okienku, všimla som si ju na polici (aj keď sa mi zdá, akoby sama priťahovala môj pohľad :) a zrazu som sa našla, že si ju nesiem domov. A dobre som urobila, ja domýšľavá koza, vraj nič nové mi neprinesie...

Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči je úplne iná, ako očakávate. Nie je to, prepáčte za ten neomalený výraz- klasické svedectvo preživšej. Je to pátranie "svedkyne dôb", je to opis mnohých životov, priamo, viac-menej priamo až nepriamo ovplyvnených šoou a všetkým, čo nasledovalo po nej.

Som presvedčená, že výnimočnosť tohto diela nespočíva len v unikátnom postavení Evy Umlauf, ktorá podľa vlastných slov stojí na prahu medzi prvou a druhou generáciou preživších, ale najmä v jej povolaní psychoterapeutky, vďaka ktorému nam dokáže sprostredkovať veci, ktoré by inak nedokázala.

2 12.08.2022

Hana je tretia kniha, ktorú som od pani Mornštajnovej čítala a musím sa priznať, že sa mi zdala najslabšia. Nechápte ma zle, spisovateľsky je to veľmi vysoký nadpriemer, len sa ma proste nedotýkala tak, ako Listopád, ani sa mi nedostala pod kožu tak, ako Tiché roky.

Príbehy z obdobia holokaustu sa mi vždy hodnotili ťažko. Sú nepochopiteľné, každý je jedinečný, no napriek tomu po určitom množstve prečítaných kníh a pozretých filmov v nás ostávajú len ako informácie, nie pocity (snaha o parafrázu Violy Stern). Ja som tých kníh prečítala niekoľko a hoci holé fakty v nich boli takmer identické, každá z nich mi sprostredkovala niečo iné. Pani Mornštajnovej ďakujem za rozpracovanie takých tém ako sebaobviňovanie preživších a ich následné (ne)začlenenie do života. Opäť raz to bol čitateľský zážitok.

15 17.05.2022

Volanie kukučky sa mi čítalo neskutočne dobre. Opäť raz sa skláňam pred Joiným umením, je jednou z mála autorov (áno, narážam na teba, Haruki), ktorí dokážu maličkosťami, odbočkami v deji a zdanlivo nepotrebnými informáciami a
vedľajšími postavami príbeh tak stmeliť, že z toho vyjde príjemné, realistické dielo, ktoré nedokážem pustiť z ruky.

9 15.05.2022

(SPOILER) Ako prvé som, ešte pred rokmi, videla filmové spracovanie, z ktorého som bola úplne odpálená. Teraz som sa dostala aj ku knihe, ktorá ma, pravdupovediac, trochu sklamala.

V prvom rade, slovenský preklad je fakt zlý. Už dlho som nečítala knihu s takým umelým jazykom. Naozaj máme uveriť, že niekto takto rozpráva? A z "pár dúškov" ma až zdvíhalo, brr.

Obsahovo som mala veľký problém s niektorými postavami, pri ktorých konaní mi až rozum zastával. Akože jasné, poďme zobrať Jacka, ktorý je vo svete asi že deň a pol, do múzea. Najlepšie bez mamy. Ale ešte predtým sa nezabudnime zastaviť v obchoďáku, pretože súrne, ale naozaj súrne potrebujeme kúpiť darček a skvelo sme si to naplánovali práve na túto príležitosť, lebo inokedy sa proste nedalo. A potom sa čudujme, že to neprebehne úplne najhladšie...
Detto stará mama, ktorá mala ohľaduplnosti a empatie asi toľko, čo sa jej za nechet zmestilo. O starom otcovi, ktorý sa zastavil na otočku z Austrálie radšej pomlčím.

Príbeh to bol ale nevšedný, páčilo sa mi, že celé rozprávanie bolo z Jackovho pohľadu. Ale za mňa je to ďalšia z (mála) kníh, pri ktorých sa mi filmová adaptácia zdala oveľa vydarenejšia.

3 28.04.2022

Nie som milovník poviedok, nikdy ma to k nim neťahalo a kebyže viem, že mám v rukách knihu poviedok, možno by som ju ani neotvorila.

Našťastie som to nevedela a tým pádom som sama seba nepripravila o nevšedný zážitok. Modrá strana obsahuje trochu morbídne príbehy s ťaživou atmosférou, hnedá zas mravoučné báje zo zašlých časov.

Na druhej strane som si z oboch strán vychutnala :)

07.04.2022

Lenku si vážim ako odborníčku na detský spánok, je to jediná spánková poradkyňa široko-ďaleko, ktorá naozaj rozumie deťom, aj ich rodičom. Obe jej odborné knihy sú toho úžasným a láskavým dôkazom.

Bohužiaľ, Minirozprávkovanie je pre mňa obrovským sklamaním. Básne nefungujú ani rýmovaním, a za mňa ani obsahovo. Bohužiaľ musím skonštatovať, že je to asi najhoršia detská kniha, s akou som sa zatiaľ stretla.

Lenku si vážim ako odborníčku na detský spánok, je to jediná spánková poradkyňa široko-ďaleko, ktorá naozaj rozumie deťom, aj ich rodičom. Obe jej odborné knihy sú toho úžasným a láskavým dôkazom.

Bohužiaľ, z kníh určených pre deti som ostala sklamaná. Rozprávky sa mi nepáčili ani obsahovo, ani štylisticky- prekáža mi najmä obrovské množstvo zdrobnených slov, keďže sa s deťmi takto nerozprávame. Samozrejme, že pri čítaní nie je problém slová pozmeniť, ale popravde, Rozprávkovanie absolútne nezaujalo ani môjho knihožrúta.

Za nás teda neodporúčam.

13.03.2022

Mám už za sebou knihu Batole, takže som zhruba vedela, do čoho idem a veru ma autorka nesklamala. S láskou o dětském spánku je naozaj krásne napísaná kniha presiaknutá, čím iným, ak nie láskou :) Mňa osobne najviac bavila kapitola o antropológii spánku, ak by Lenka niekedy napísala o tejto tematike samostatnú knihu, okamžite ju chcem! :)

1 11.03.2022

Toto bola rozhodne najhoršia kniha, ktorú som v poslednom čase čítala. Všetko, všetko bolo zlé, od neskutočne pompézneho štýlu, ktorým bola napísaná, cez postavy pôsobiace, ako keby mali nie o jedno, ale minimálne o tri kolieska menej, až po neskutočne dlhé rozohrávanie pred, ehm "veľkým" finále, ktoré zďaleka nebolo také veľké, ako si asi autorka priala. Vďaka trom stovkám stránok takmer o ničom verím, že každý, kto knihu čítal, vopred odhalil ak nie všetko, tak určite väčšiu časť toho, čo nám bolo na záver naservírované.

24.02.2022

Nechápem, ako sa to mohlo stať, ale až kým sa mi do rúk nedostala Never let me go, netušila som, že existuje nejaký Kazuo Ishiguro. A že je to Spisovateľ s veľkým S.

Asi prvé, čo mi na jeho písaní učarovalo, je jeho majstrovstvo v práci so slovami a s vystavaním deja. Nemám rada, keď pri čítaní niečo dlho tuším a len čakám, kedy s tým autor vyrukuje alebo naopak, keď sa musím v texte vracať, lebo si už nie som istá, čo nám to kedy prezradil. Kazuo, však naozaj bravúrne pracuje s kľúčovými informáciami. Vždy, keď niečo naznačil, tak to v správnu chvíľu dovysvetlil, vďaka čomu má celé rozprávanie ten správny spád a kniha sa číta veľmi príjemne.

Čo sa samotného príbehu týka, niekoľkokrát som sa sama seba pýtala, prečo vlastne sa nám ho Kazuo rozhodol vyrozprávať. Nechápte ma zle, kniha ma bavila a fakt som si ju užívala, len sa mi tá otázka neprestala vracať. Nakoniec mi napadlo, že Kathino spomínanie možno viedlo odnikiaľ nikam, možno to bolo len nahliadnutie do dystopickej budúcnosti cez veľmi úzky priezor, no súčasne to môže byť paralela k existencii Hailshamu a vzdelávaniu budúcich donorov. Lebo aj to sa síce mohlo javiť ako nezmyselné, no zároveň to malo hlboký význam. A takisto by som sa ja zaobišla bez toho, aby som spoznala nejakú Kathy H. a jej príbeh, no napriek tomu toho vo mne zanechal celkom dosť.

Ďakujem za skvelý zážitok, pán Ishiguro.

3 19.02.2022

Mám pocit, že to nebola náhoda a že Polnočná knižnica sa mi sama pozvala do života.

Nie je to žiadne hlboko filozofické dielo, neprináša nijaké prevratné myšlienky, s ktorými by ste už predtým niekde nestretli. No veľmi ľahkým a príjemným spôsobom vo vás prebudí pocit, že to najlepšie, čo môžete urobiť, je vždy si zvoliť život.

"Nuž, veď v tom je tá krása. Nikdy nevieš, ako sa to skončí."

6 13.02.2022

Napriek ústrednej téme, ktorá prepája všetky kapitoly, mi kniha Nesmrteľní priniesla veľmi príjemné chvíle. Čítanie som si užívala, no miestami mi zážitok kazil trochu kostrbatý preklad.

02.02.2022

Modrá sa mi z Majiných dosiaľ vydaných kníh klimatického kvarteta páčila najmenej, čo ale nič nemení na tom, že ju považujem za veľmi dobrú knihu. Všetko, od jazyka a štýlu písania, cez spôsobu, akým plynul dej, že bola viac opisná ako dynamická, tomu príbehu dodávalo takú tu správnu atmosféru a dôležitosť. Pripomínalo mi to... vodu :))

Osobne som mala radšej líniu so Signe, bola mi nejako sympatickejšia a bližšia ako David. Poslednú kapitolu, teda, poslednú časť poslednej kapitoly, som preplakala predstavujúc si, že takúto hru hrám so svojím synom vediac, že je to naozaj len hra, len predstava, len prianie, ktoré by sme udržiavali až do konca...

27.12.2021