Venezia komentáře u knih
Ako inak ohodnotiť ľudovú tvorbu? Zbierka je to pestrá a chlapci si zaslúžia palec hore.
A "Wenn ich ein Vöglein wär" nezaspieva nikto krajšie ako malý Heintje.
Krásna kniha a výborne urobený film, ktorý dostal zaslúžene kopec Oscarov. Škoda, že realita bola iná. (Almásy bol vraj nepekný homosexuál a na strane Nemcov.)
Román je naozaj starodávny, jazykom, štýlom i obsahom. Autorka poúča ešte viac ako Courths-Mahlerová. Bod za obálku.
To už sa Američania naozaj zbláznili a budú teraz písať "remaky" všetkých kníh, čo za niečo stoja? Potom pánboh s nami!
Ako hodnotiť vôbec túto knihu? Neoriginálna, predvídateľná, zle napísaná. Autorka je učiteľkou angličtiny - na jej mieste by som nemala odvahu hodnotiť slohy žiakov. PS: Jana Eyrová je len jedna a každý "remake" je zbytočný.
Väčšiu sprostosť ako striedavá starostlivosť som už dávno nepočula. Nech si to každý, komu sa to pozdáva, vyskúša. Bývať každé dva týždne inde, mať veci dvojmo, každé dva týždne mať inú stravu a pravidlá, zobudiť sa v noci a nevedieť, kde ste, príp. ísť zo školy domov a musíte sa zamyslieť kam - a to ešte ako dieťa! Dieťa musí byť stále v strese a rozpoltené napoly. Pripomína mi to ten príbeh, ako Šalamún súdil dve matky a každá tvrdila, že dieťa je jej. V tomto prípade sa dieťa pekne rozsekne, hlavne že sú rodičia spokojní.
5 hviezdičiek za báseň Jen jedenkrát. Čítali sme ju v škole a po analýze nezostalo jedno oko suché.
Veľmi sa mi páčila prvá detektívka Čierne ryby. Obsah: Vražda dvoch sprievodkýň-študentiek na Olavovom hrade. Ich-forma, leto, hrad, vraždička - čo ma môže viac potešiť? Vhodné skôr pre ženy a devy.
Smutná kniha o vojne a jej dôsledkoch. Hľadanie rozprávačovho brata ovplyvňuje dlhé roky život všetkých členov rodiny. Doteraz cítim zúfalstvo matky a hnev na úrady, ktoré akoby robili všetko preto, len aby sa stratené deti nevrátili ich rodičom.
Keby mala kniha polovicu strán, dám aj päť hviezdičiek. Múzeum je dojímavé, príbeh krásny, ale priveľmi detailný a rozťahaný.
Všetka česť autorovi, naozaj detailne (niekedy až únavne) opisuje život prvého brazílskeho cisára a jeho rodiny. Dom Pedro je vyslovene nesympatický - bezohľadný, despotický, sebecký sukničkár, jeho prvá manželka Leopoldina /sestra Márie Lujzy, manželky Napoleona) je zase vzdelaná, disciplinovaná a dobrá až naivná. Pre milovníkov histórie odporúčam, o Brazílii je na našom trhu málo kníh. Mám pár výhrad k prekladu, v texte je veľa cudzích slov, nárečové alebo archaické slová (štricák, rozkuštrené, ruvačka) i čechizmy (služobná, Itália, nemoc). Čo mi chýba, bola výslovnosť portugalských mien a preklad portugalských slov. Môže mi niekto vysvetliť pojem "vážená otrokyňa"?
Na túto knihu mám moc peknú spomienku: prázdniny, slnko, záhrada... a fešák Zorro. Nedajte sa odradiť menom autora, je to typický dobrodružný román so všetkým, čo k tomu patrí, nie kreslená rozprávka.
Nie je to ľahké čítanie a nebude vám naň stačiť víkend. V knihe vystupuje kopa postáv i postavičiek rôzneho pôvodu i národnosti - proste "typickí" Slováci. Ich príbehy sú komické, tragické i tragikomické - a boli by neuveriteľné, nebyť šialeného dvadsiateho storočia, v ktorom sa odohrali. Autor knihu napísal v maďarčine, takže knihu nemožno rátať k slovenskej literatúre. Aká škoda!
O poslednom vládcovi a dobytí Granady som videla seriál a veľmi sa mi páčil, tak som bola nadšená, že si prečítam aj knihu. Bohužiaľ, človek číta a číta - a vlastne sa nič nedozvie. O deťoch španielskej šľachtičnej Isabelly a posledného vládcu Granady nie sú dochované žiadne dokumenty, takže si autorka musela vymýšľať a veľa toho teda nevymyslela. K tomu seriálu: Isabellu uniesli do granadského háremu, syn gran. vládcu sa do nej zamiloval, ale tak dlho otáľal, až sa do nej zamiloval jeho otec. Potom Španieli dobyli Granadu a bolo po všetkom.
Milostný príbeh v ich-forme, odohráva sa v časoch vojny ruží. Príbeh je pekný, i keď jednoduchý. Hlavná hrdinka je - na čo nás autorka nezabudne viackrát upozorniť - krásna, skromná a odvážna. Isobelin manžel John je brat slávneho Warwicka, zvaného tvorca kráľov. Manžel je stále na bojisku, Isobel je stále tehotná. V knihe je aj dosť krutostí. Isobelin cigánsky taneček je pritiahnutý za vlasy, ale ktovie, ako ľudia v 15. storočí oživovali manželstvo. Malá pripomienka: autorka píše, že John bol povýšený do šľachtického stavu a dostal titul - ale Nevilleovci už boli šľachtici!
Pekná kniha vhodná pre žiakov i dospelých, keďže je v nej veľa obrázkov a málo textu. Každej dôležitej osobnosti alebo udalosti slovenských dejín je venovaná dvojstrana.
Všimol si niekto, ako sa tento príbeh podobá Odviate vetrom / Jihu proti severu od Margaret Mitchellovej?
Jeden z mála prípadov, keď sa mi film páčil viac ako kniha. Príbeh je pekný, ale štýl písania pripomína školskú slohovú prácu. A čo sa týka slovenského prekladu, tak meno Duke nemal prekladateľ prekladať. /duke = vojvoda/
Súčasník a konkurent Alexandre Dumase, ale podľa mňa na neho nemá...