netopýr088
komentáře u knih
Šeptuchy
Alena Sabuchová
Myslel som, že to bude o šeptuchách, ale ono nie, tak nadmieru ľudské dielko z takej netušenej strany som naozaj neočakával. Milujem takétohľa knihy, aj k slzám sa priznám.
O myších a lidech
John Steinbeck
čítal som v češtine, pred pätnástimi rokmi a teraz som sa k tejto dnes už klasike vrátil, a skúsenejší musím povedať, že je to stále výnimočná kniha, aj keď český preklad už trošičku zastaral... skúsim si to pozrieť po slovensky.
Sapiens: Stručná história ľudstva
Yuval Noah Harari
myšlienkový konštrukt nie je pravdou ani nesmie byť za ňu považovaný, k rovnakým záverom dôjdem s kamarátmi pri debatách o ničom, ale nebudem to písať a vydávať. Najlepší na tejto knihe bol koniec, nie preto, že by sa tam niečo vysvetlilo, ale že to bol koniec.
Láska v čase cholery
Gabriel García Márquez
Knihu som čítal znovu hádam po dvadsiatich rokoch a ani ten čas jej nič neubral na kráse a význame, a opäť som si uvedomil, aké dôležité je čítať knihy opätovne. Jedná sa o najpríťažlivejší Márquezov román, ale takýchto kníh je niekoľko, avšak Sto rokov samoty je kniha tak ojedinelá a originálna, že túto nemôžem považovať za jeho najlepšiu.
Co je odtud vidět
Mariana Leky
takéto knihy by som rád písal, keby som bol spisovateľom. A keďže ním nie som, tak si ich aspoň užívam... pekné, múdre a ľudské dielko. Dakde som zachytil prirovnanie autorky k Narine Abgarian, a viem že nie som etalón všeobecne správneho čitateľa, ale toto sa mi páčilo viac ako Abgarianovej knihy. Možno to robí vyhlásená nemecká štylistika, hoci tá ruská je na tom podobne...
Neviditeľné besy srdca
John Boyne
Vždy, keď sa mi kniha dobre číta a nemôžem sa od nej odtrhnúť, zbystrím pozornosť, či náhodou nejde o trik na čitateľa, ale v prípade NBS som nič také nenašiel. Je to poctivé spisovateľské remeslo, a v mnohom mi pripomína J. Irvinga, alebo S. Barryho a jeho Utajené svedectvo. Do takých citových hĺbok ma už dlho žiadna kniha nezaviedla. Dosť často sa stretávam s názorom, že Íri a Slováci majú podobnú mentalitu, tak dúfam, že aj nám sa v budúcnosti podarí zbaviť sa dogiem, bigotnosti a predsudkov voči menšinám (hoci nie všetci sme takí), a že tá budúcnosť nie je ďaleko. Inak pre slovenských čitateľov tento román môže byť tým správnym zrkadlom. Ďakujem spisovateľovi, prekladateľovi i vydavateľstvu za krásny počin! Už sa teším na autorovu novú knihu Putovanie k bránam múdrosti.
Anna Kareninová I.
Lev Nikolajevič Tolstoj
Inu, kniha dokonale overená časom. Perfektný román, hoci slovenský preklad mi príde už bradatejší ako autor, chcelo by to nový, bo tento má už neuveriteľných 60 rokov. Niektoré reálie už by pre neskúsenejšieho čitateľa bolo treba opatriť poznámkovým aparátom, ale celkovo chápem prečo je AK považovaná za jeden z najlepších románov, hoci príbeh Anny je otrepaný ako zaprášené triko. Takéto salónne romány nemusím, ale tento je naozaj dobrý, aj keď som len v polovici. A ku tomu všetkému tá notoricky známa prvá veta. super, 4 a pol hviezdy...
Harry Potter a Kameň mudrcov
J. K. Rowling (p)
Kniha pre deti, pri ktorej sa ubaví aj dospelák...
Pravek a iné časy
Olga Tokarczuk
čítané znova po rokoch mi už táto kniha nepriniesla také očarenie, ale stále je to orignálny literárny počin. Nenazval by som to magický, ale symbolický realizmus, pretože tu každý magický prvok má svoje miesto a význam, a je ich tam toľko, že sa v nich čitateľ stráca ako v bludisku, aby sa opäť našiel. A je to krásne, a presné vety a metafory tomu dodávajú hlbokú atmosféru! paráda!
Čosi čudné vo mne
Orhan Pamuk
Malý veľký človek, ten Mevlut... prijíma s nevinnosťou a skromne všetko, čo mu osud prichystá, ale neustále bojuje o svoje miesto v živote. Mevlut miluje Istanbul, ktorý rovnako ako on ostáva v strede medzi dvoma pomyseľnými mlynskými kameňmi, medzi tradíciou a moderným spôsobom žitia, medzi náboženstvom a sekularizmom, medzi pólmi politického spektra, medzi Európou a Áziou a pritom túži len milovať a byť milovaný.
Nádherné...ako všetky Pamukove knihy.
Klára a Slunce
Kazuo Ishiguro
Aj keď je román písaný z pohľadu androida Kláry, rozpráva o tom aké hlboké môže byť prežívanie človečieho života, s neustálou prítomnosťou smrti na pozadí. Klára si všíma takú bohatosť výrazov a emócií, až si kladiem otázku, či som dosť ľudský a empatický. Geniálne. Odkedy som na DatabazeKnih, prečítal som 399 kníh, táto bola vyvolená za jubilejnú knihu č. 400. Výborná voľba.
Utopia Avenue
David Mitchell
súhlasím s úžívateľom 3497299.
Niekto by mal napísať Davidovi Mitchellovi, čo sa deje s jeho knihami. Mám jedného kamaráta, s ktorým poväčšinou vedieme vtipné reči o ničom, ako by to vyzeralo v románe, toho je názornou ukážkou táto kniha, lenže tu to ani vtipné nie je. Ani v origináli to asi nie je najlepšia autorova kniha, avšak podporené zmrveným prekladom, toto vydanie z nej robí takmer nečitateľný blábol.
Chápem, že názvy diel by sa mali prekladať, ale robiť tak pri vlastných menách, je grc! Najmä keď zažité názvy ako Beatles, Blowin' In The Wind, a iné, nám hneď v hlave rezonujú, v preklade to nefunguje. Vrchol podľa mňa je Třetí kámen ze slunce, 3rd Stone from the Sun je predsa niečo iné, pričom by stačilo vymeniť predložku.
Jasper v knihe zažíva flashe s tabuľou návestidla Utopia Avenue, a predsa sa kapela volá Cesta do Tramtárie, to ako má čitateľ pochopiť, že reč je o tom istom mene?
A to by som mohol pokračovať do nekonečna. Pani Martínková preložila mnohé z kníh mojich obľúbených autorov (P. Auster, A. Smith... za čo jej patrí moja chvála), ale tu predviedla zbytočnú nadprácu. Túto knihu nielen nikomu neodporúčam čítať, ale navrhujem, že všetci, čo si knihu kúpili (vrátane mňa) by dokonca mali požadovať vrátenie peňazí aj keď druhá polovica knihy nám tie investície čiastočne kompenzuje.
Volali ma Grace
Margaret Atwood
Po dlhých rokoch som opäť siahol po knihe Margaret Atwoodovej a po rovnako dlhej dobe som opäť očarený. Je čas oprášiť staré lásky a k tejto autorke sa vrátiť a prečítať si ďalšie jej diela, ktorých mám doma neprečítaných niekoľko. táto je naozaj dobrá, 9/10
Tichá dohoda
Elia Kazan
Román v pravom zmysle slova americký, pojednáva totiž o hľadaní vlastnej identity, ako to v americkej literatúre často býva. Autor takzvane šustí papierom, ale robí to veľkolepo a štylisticky bravúrne. Za mňa plný počet hviezd.
Kniha ilúzií
Paul Auster
moja prvá kniha od Austera (odvtedy som ich čítal všetky, postupne sa k nim hodlám vrátiť), a asi jediná kniha, ktorú som kedy začal čítať hneď po zakúpení v kníhkupectve, väčšinou sa nejaký čas teším z kníh na poličke. Musím povedať, že po tých rokoch som čítal úplne inú knihu, úplne iný pocit z nej mám, ale stále je to ten starý známy Auster. Dva životy v dvoch časových rovinách rozprávané postupmi známymi z pokleslých žánrov, chvíľami je to thriler, chvíľu detektívka, porno, gangsterka, ale takto napísať to dokáže iba tento autor. Paul Auster je môj spisovateľ č.1.
Vnučka
Bernhard Schlink
po dlhej dobe román, od ktorého som sa nevedel odtrhnúť, dokým som ho neprečítal, normálne sa mi vrátila radosť z literatúry....
První osoba jednotného čísla
Haruki Murakami
Súhlasím s užívaleľom/-kou Kniznicerv, tie poviedky vypovedajú viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Až na jednu slabšiu poviedku, boli všetky pre mňa potešením. Inak sú tak rôznorodé, akoby ani nepatrili do jednej knihy, a to ma bavilo tiež, že nikdy neviem, čo môžem čakať za ďalším pomyselným rohom.
Divoký kluk
Paolo Cognetti
...podľa mňa lepšie ako Osem hôr, ale na to aby som radil autora k svojim obľúbeným, jeho knihám dačo chýba, čo neviem pomenovať... Z podobných kníh sa mi najviac páčila Seethalerova kniha Celý život.
Harry Potter a väzeň z Azkabanu
J. K. Rowling (p)
HP sa v tomto dieli správal ako riadny hlupák, hoci niekto by to nazval odvahou, zato Ron bol vtipný a jeho linku som si nesmierne užíval. A zase som si prečítal pravidlá metlobalu... Dúfam, že mi nabudúce nepredstaví všetkých 700 možných faulov...
1984
George Orwell (p)
niektorí tvrdia, že je to najlepšia kniha na svete, za mňa vravím, že neviem, dekel mi to nevystrelilo... aj keď náboje to malo. Ale aspoň som si splnil jeden z najväčších dlhov svetovej literatúre.