Muhibbis komentáře u knih

+++ podľa vašej definície môže a nemusí obsahovať spoilery +++
Rozmýšľala som nad 1 hviezdou, ale keď som dala dve Fifty Shades a ALFE, tak toto predsa nebudem zadupávať do zeme. Ba možno by si to bolo zaslúžilo aj tri, ale potom som dostala metaforickú hyperglykémiu a povedala si "hell no!". Od svojho orientačného bodovacieho systému, ktorý som založila v komentári na profile knihy Moje meno je červená som už mimochodom dávno upustila. V každom prípade, už keď som čítala, že sa tu jedná o insta-love, vyhádzala som sa, a hoci vybudovanie chémie medzi protagonistami mojej koži trochu uľavilo, pri zmienke o "traume z mladosti" ma pre zmenu začali bolieť oči (z toho eyerollu). Takže, aké si z tejto knihy vziať poučenie?
1. Sexi miliardárom sa Muhibbis nezavďačíte. Musí mať aj dobrú povahu (ako tento). A osobnosť, ktorá sa dá charakterizovať aj viacerými slovami, z ktorých ani jedno nie je "dominantný", "alfa" alebo "samec" (nie ako tento).
2. Prevracať očami príliš veľa je nezdravé, preto by niektoré knihy mali byť opatrené nálepkou "nevhodné pre deti pod 15 rokov a cynikov akejkoľvek vekovej kategórie".
3. Aj vaša mladučká úča môže mať normálny fungujúci vzťah s filmovou hviezdou (s Lukeom Pasqualinom, prosímprosímprosím). Ale nečakajte, že to bude láska na prvý pohľad ako tuto.
4. Aj vaša mladučká úča mohla byť v minulosti znásilnená vysokopostaveným politikom.
5. Je správne vyčítať svojej exmanželke prehnané ambície, dokonca aj keď ste sám presne taký istý a nakoniec je to vaša vina, že sa manželstvo rozpadlo. Počkať nie, nie je to správne. Fuck you, Flynn.
6. Pamukova otázka (viď citáty na mojom profile) je relevantná. Rada by som totiž vedela, čím to je, že Flynn nedokázal vydržať ani so ženou, s ktorou ored svadbou dlhý čas randil, ba ani jej povedať tú vec, čo sa tam spomína (a nie, nie je to tá, čo charakterizuje každého bohatého krásavca v tomto type románov, je to tá druhá, čo charakterizuje každého bohatého krásavca v tomto type románov), ale pri Natalie je zrazu po pár dňoch pevne presvedčený, že je to true love forever. Inými slovami, je Flynn debil, alebo len zamilovaný? V každom prípade, fuck you Flynn.
7. Na prekonanie traumy zo sexuálneho zneužívania normálne treba roky, teda kým nestretnete sexi chlapa, potom sa čas skráti na pár týždňov. Počkať nie, neskráti. Fuck you, Flynn, once again.
8. Táto kniha sa mala volať Fluff. Veď povážte, fluff je tu a) únikové slovo pri BDSM; b) pes; c) žáner, do ktorého by túto knihu zaradili na fanfiction.net.

Nemala by som byť taká hnusná, ale budem, kým nenarazím na romancu, ktorá si dá načas, než z hlavného páru urobí "lovestory of ages". Pretože, vážení, láska je vážna vec a zneužívať ju na takéto hlúpe cukrkandlové príbehy je zločin proti všetkým zaľúbencom, ktorí kedy žili.

1 06.01.2017

Bloody hell, tak toto som nečakala. Prednedávnom som videla dokumentárnu sériu podľa tejto knihy a bola to dobrá príprava v tom zmysle, že tak nejako naznačila hlavné témy a oblasti, ktorými sa Ferguson zaoberá. Obsahuje ale tak 10% informácií z knihy a je to práve tých 90%, ohľadom ktorých mám zmiešané pocity. Veľká časť z nich je veľmi dobre vyložená a objektívna, o tom žiadna, no aj laik občas spozná, že Ferguson nám predkladá svoj (čo ako odborný a dobre podložený) názor, s ktorým by jeho kolegovia z oboru nemuseli súhlasiť. Tak či onak je to ale dielo pomerne ľahko stráviteľné, no zachovávajúce si istú profesionalitu a informačnú hodnotu, takže u mňa rozhodne plný počet. Najväčším prekvapením knihy sa tak stáva vedomie, že ak by som ju niekomu odporúčala, tak sú to radikálne ľavicovo orientovaní laici, pretože aj tí najzarytejší comrades občas potrebujú obrúsiť hrany a pozrieť sa na veci z druhého pohľadu.

1 06.01.2017

+++ SPOILER ALERT +++
Tak toto bol vrchol. The pinnacle. Geniálny orgazmus všetkého, kvôli čomu som túto sériu kedy čítala. Dámy a páni, ja fakt nemôžem. Moja bránica je úplne zdevastovaná.

Stále to stačí len na tri hviezdičky, ale kto sa stará?! Veď Layla!

Táto kniha sa dá v zásade rozdeliť na dve polovice. Prvá bola nudná ako Selekcia, ale bol tam sex, takže sa to dalo prežiť. Tá druhá... Pozrite sa, akčný erotický thriller nie je môj žáner, takže som sa v nej ocitla tak nejak omylom, pretože som chcela vedieť, čo sa stane s tými dvoma nýmandami. Nýmandi mali svoj happyend, ale našťastie autorka v polovici pochopila, aký zúfalo nedôležitý a dávno známy tento fakt je, a rozhodla sa to trochu okoreniť spomínanou zmenou žánru a pridaním romance č.2. A bože, prečo to len spravila?! Teraz mám chuť otrieskať jej celú sériu o hlavu s tým, že chcem, krucinálfagot, viac Layly a že prečo sa celý ten čas zaoberala tou nudnou sliepkou, s ktorou sa kamaráti?!

Nie, Layla tiež nebola vždy ktovieako bystrá. Tiež mala momenty, kedy som si trieskala hlavu o stenu, poohoršená jej blbosťou aj za ňu. Potom ale vytiahla pero z... No, nechcite radšej vedieť, a ja som pochopila, že s tou jej hlúposťou to zase nebude až taká tragédia. Potom sa spustila s Harrisom. Áno, s tým, ktorého som doteraz vnímala výlučne ako henchmana, a vidieť ho ako chlapa so sexuánymi túžbami bolo viac než len trochu divné. Akoby ste si predstavovali, čo robieva po nociach s manželom tá obstarožná predavačka, ktorú tak často vídavate v hypermarkete. Ale neva, stále bola romanca medzi nimi silnejšia ako tá medzi protagonistami predošlých dvoch kníh. Nuž a potom, čo naši dvaja blonďatí zaľúbenci odhopsali do západu slnka s čudnou pachuťou, že TÍTO magori budú raz RODIČMI, sa Layla s Harrisom rozhodli ísť za nimi a NAKOPÁVAŤ ZADKY. Biutiful. Ospravedlňujem sa Vitalymu, že som ho nazvala nudným, lebo ako chápem, po Lokim a Gine Karahaliosovej sa ťažko pokračuje v robení zloty, a Layle, že som ju v predchádzajúcich knihách mala tak strašne v paži. Keď je kickass, nemôžete si pomôcť a musíte ju zbožňovať, keď hovorí niečo blbé, aspoň je to niečo vo svojej hlúposti vtipné a nie ako Kyrie eleison (áno, volám ju slečna Pane, zmiluj sa), z ktorej by ste si rozbili hlavu vlastnou rukou, lebo nechápem, ako môže jeden mozog prežiť toľko facepalmov. Ale to je fuk, lebo Layla...
P.S. Ale kurvafix, Vitalij je ruské meno, a ja viem, že je na pomyselnom zozname pomenovaní Generic eastern europeans, ale bol by snáď Georgios menej drsný ako Grigorij, Alexandros ako Saša alebo Vasilios ako Vasilij?!

1 28.11.2016

Tak, a máš to! Ty jedna zbytočná, trápna, kvázi výchovná baroková poézia, ktorá nás na hodinách literatúry zdržiavala od príjemnejších a zábavnejších tém!

Ale nie, vážne. Je len zopár kníh, ktoré nenávidím celým srdcom, a myslím, že okrem tejto a Falconerovho Háremu som ešte žiadnu z nich nerecenzovala. Čisto objektívne je to za tri, pretože veršíky sa mi síce zdajú neobratné a je to strašná nuda, no je to baroková didaktická poézia, takže jasné, že sa mi nebude páčiť. Ide o to, že sme pri nej na hodinách literatúry po niekoľko rokov márnili čas, rozoberali ju do hĺbky, ktorú vlastne ani nemá, a čím častejšie sme si tie básne čítali, tým nám bolo jasnejšie, ako veľmi sú vzdialené nášmu vkusu. A to pritom by som ja osobne omnoho radšej rozoberala Hviezdoslava, z ktorého je síce ťažké sa vysomáriť, ale aspoň tam o niečom je a má štýl, alebo štúrovských básnikov, ktorí sú pri všetkej svojej patetickosti vlastne celkom pekní. Chudák Hugolín teda vlastne za nič nemôže, a ja sa mu veľmi opsravedlňujem, no ja jednoducho nemôžem... ÚÚÚCH!

1 13.10.2016

Alebo trocha feminorage ešte nikomu neublížilo. A tentoraz to zase nie je tak veľa, aby ste vedeli. Áno, spomínané dámy to mali dosť blbé, ale na svet sa treba občas pozrieť aj z tej lepšej stránky. Liselotte nám vo svojich zápiskoch zanechala svedectvo o nie až takom žiarivom svete za nádhernou fasádou Versailles a odhliadnuc od nepodareného syna a pľuhavého milostného života bola vlastne šťastná. Vilhelmína Pruská sa po neradostnom detstve a stroskotanom manželstve mohla utešovať aspoň myšlienkou, že si ju budúce generácie zapamätajú ako veľkú mecenášku umenia a jedinú ženskú, ktorú mal Starý Fritz kedy rád, s výnimkou vlastnej matky, pravdaže (a grófky Orzelskej, ale to ste nepočuli). Karolína si v podstate väčšinu času žila podľa svojho, a navyše strávila veľmi krásne roky so svojim naj kamošom na cestách. No len mi nehovorte, že by ste jej radšej priali žiť na kráľovskom dvore, plniť si povinnosti prvej dámy štátu, na ktoré zjavne nebola stavaná, a rodiť deti tomu tlstému sukničkárovi Jurajovi... To radšej celibát, ďakujem pekne. Pre Žofiu ani Matildu žiadne slová útechy bohužiaľ nenachádzam, možno okrem toho, že o Karolíne Matilde bol natočený jeden z najkrajších euróspkych historických filmov, aké som kedy videla. A to tej úbohej duši, ktorá podľahla sotva dvojročnej romanci, nemôže stačiť...

1 26.09.2016

Ale tie štyri hviezdičky dám... Tú jednu som strhla preto, že na mňa už ako na mladú, svetom a feminizmom neotlčenú dievčinu pôsobila dosť mizandricky. Prinajmenšom k manželom dotyčných dám sa mi zdala autorka predpojatá. Na druhej strane musím priznať, že ide o jednu z mojich prvých historických biografií a aj vďaka nej som sa zaľúbila do histórie, takže by som k nej nemala byť priveľmi kritická. A treba povedať, že čo sa historickej presnosti týka, nemôžem jej nič vyčítať, aspoň z môjho obmedzeného laického pohľadu nie...

1 26.09.2016

Všetky drsné cyničky ako ja sú v hĺbke duše len pod nánosmi hnusného cynizmu pochované naivné dievčatká, ktoré v skutočnosti túžia iba po jedinom - svojej vysnívanej nerdy romanci. A kým nájdeme "tú pravú", strácame čas s takýmito mindžovinami a vzdycháme za tými krásnymi časmi, keď nám ešte k šťastiu stačila slabá iskra, dobrý spisovateľský štýl a niekoľko ukrytých porcelánových psíkov (ale dostali sme sa z toho, česté pionierske, a čo že každému pripomíname, aké to bolo krásne, keď raz Pamuk napísal romantickú knihu?). V skratke, pre nás táto kniha nie je. Uspokojila by som sa s tým, keby bola aspoň pre pubertiačky s nízkymi nárokmi. Lenže nie je. Nech už akokoľvek prevraciam očami nad Školou noci, jedno jej uprieť nemôžem: mala DEJ. Veľa, veľa deja. To nevadí, poviete si, Kto chytá v žite predsa tiež... LENŽE TO MALO ZAUJÍMAVÉHO HLAVNÉHO HRDINU!!! Dobrá kniha musí mať aspoň jednu z týchto vecí. Jedinou vecou, ktorá na Americe Singerovej stojí za pozornosť, je jej meno, a možno ešte jej úžasná schopnosť sa zaoberať úplnými hovadinami, zatiaľ čo si je vedomá toho, v akej mizernej situácií sa nachádzajú najchudobnejšie vrstvy spoločnosti. A najhoršie na tom je, že sa nedočkáte ani sľúbených žiarivých sál, šiat a šperkov, ba ani pekných chlapcov nie. Pretože verte mi, dievčatá, ja som čítala knihy, kde sa autorka rozpisovala o tom všetkom tak, že to jednej nenáročnej pubiške muselo stačiť. A to boli pritom knihy, ktoré sa inak pýšili dejom, pred ktorým by bledla závisťou aj telenovela o päťsto častiach (nehovorím o Bice Smallovej, ale vlastne prečo to popierať, hovorím o Bice Smallovej). Aspoň JEDEN blbý opis by priemernej členke cieľovej skupiny mal stačiť... Lenže nié, to by na tejto knihe bolo niečo, prečo sa ju oplatí čítať... Ach jo.
P.S. Aj keď priznávam, že hodina dejepisu bola celkom zábavná. V ironickom zmysle, samozrejme, ale aj tak sa to knihe prirátava k dobru.

1 26.09.2016

Historická monografia par excellence. Je to síce určené skôr pre serióznych záujemcov než pre náhodných okoloidúcich, ale tých táto kniha zaručene poteší. Nemám čo dodať - snáď len to, že by som si rada prečítala aj iné autorkine diela...

1 19.07.2016

Mám rada mačky. Milujem Pratchetta. Je priam zázrak, že som sa až doteraz tejto knihe vyhýbala. Ak by som to mala nejako zhrnúť, tak Terry Pratchett píše o mačkách na menej než 150 stranách, a tým je povedané všetko, čo treba. Či by som vám to odporúčala neviem, keďže ja som to napríklad kúpila za 5 eur 45 centov a prečítala za ani nie 24 hodín, ale na druhej strane som sa celý ten čas rehotala, keď si to tak vezmete, mrhať peniazmi sa dá aj horšie. Veď keď si tak vezmete, lístok do kina na nové Babovřesky je ešte drahší, vtipné to nie je a pokiaľ si to nestiahnete, nemôžete si to pozrieť znovu - nuž a keď už to mať stiahnuté budete, to už rovno môžete mlátiť hlavou do steny, že prečo ste za to vôbec platili...

1 19.07.2016

Ako je vidieť na hodnoteniach, táto kniha vzbudzuje, podobne ako väčšina moderných fenomenologických príručiek, veľké emócie, pretože si človek nemôže byť istý, či je to veda alebo čo to vlastne je. Ja som si istá jedným: toto nemá s ekonómiou nič spoločné. Teda nie že by nenepreskúmavala mnoho zaujímavých javov mimo oboru, no ku ekonómií sa celkom zjavne hlási len kvôli tomu, že sociológia nemá (nie celkom právom) v dnešnom svete dobrú reputáciu - a samozrejme kvôli pôvodnému zameraniu jedného z autorov. V každom prípade, keď autori tvrdili, že bude ešte škandalóznejšia než tá predošlá, trpko som si povedala, že to nenasadili laťku veľmi vysoko - veď komu by už dnes pripadalo škandalózne čítať o bežnom živote prostitútok alebo o tíme kreatívcov a ich naoko šialenom riešení problému globálneho otepľovania? Tak či onak sa mi ale páčila rovnako ako predošlá, takže hodnoteniu sa nečudujte...

1 01.07.2016

Že dej tentoraz nie je taký obsiahly (teda ten zemeplošský nie) dokážem prežiť, napokon, kniha bola vydaná až po Pratchettovej smrti a je možné, že to, uvedomujúc si krátky čas, ktorý mu zostáva, len tak narýchlo zbúchal, Problém je v tom, že zemeplošský dej sa vo Vede vždy pekne dopĺňal s vedeckými kapitolami, a tu... Akoby toho nebolo dosť, tá veda sa už trochu opakuje, a hoci sa tentoraz určite dozvieme niečo nové, nie je toho tak veľa ako v predchádzajúcich častiach. Navyše neznášam, keď si autori robia z knihy ateistický manifest. Ja viem, že neznášajú náboženstvo, a ja ho tiež príliš nemusím, ale znamená to, že neverím v nijakého boha? Iste že nie. Kritika organizovaného náboženstva je jedna vec, útočiť aktívne na samotnú ideu najvyššej bytosti však celkom popiera ich tvrdenia, že táto idea im nijako netrhá žily, čiže, ako sami povedali. "ateizmus je rovnako vierou ako je koníčkom nezbieranie známok". A vrcholom bolo, že sa aspoň v náznakoch zastali toho arogantného blbca Richarda Dawkinsa. Osobný názor do takýchto knižiek nepatrí, ďakujem... Či ste už predošlé časti čítali alebo nie, táto vám rozhodne prinesie menšie potešenie. Radšej sa vráťte k Darwinovým hodinkám...

1 25.09.2015

Popis Fouchého bezcharakternosti je v tejto knihe dohnaný do takých extrémov, až sa človek pýta, či si autor náhodou niečo chybne nevykladá, či by náhodou rád nevidel objekt svojho záujmu ako absolútny prototyp "prevracača kabátov" a nevyužil tak historické nepresnosti, ako to svojho času robil Shakespeare, k vytvoreniu dobrého príbehu s istou mierou drámy a hlbokou myšlienkou. Predsa len, napísať komunistický manifest v čase, keď pomery nie sú až také radikálne, nemusí byť vždy len známkou pokrytectva, možno sa Fouchého charakter v priebehu času len zmenil, zanevrel na Robespierra a morálku, hoci spočiatku bol skutočne idealistický... Takto mi autor pripomína antických autorov, ktorí neverili na zmenu charakteru, a ak sa nejaká naozaj udeje, zvalia to na "pretvárku". Takisto odsúdenie Fouchého pamätí ako nedôveryhodných sa mi zdá dosť jednostranné. Ale na druhej strane, aj keby to bol len obyčajný výmysel, ktorý nemá s históriou nič spoločné (a do takých extrémov pri pochybnostiach o vierohodnosti knihy by som nezachádzala), bolo by to dielo porovnateľné so Shakespearovými historickými hrami (a že ten si vymýšľal...). Myslím, že aj ako obyčajný historický román by si to zaslúžilo ocenenie - Zweigovo dielo sa dobre číta, nie je príliš dlhé a psychologické vykreslenie postáv je omnoho lepšie než vo väčšine historických románov, ktoré som kedy čítala (a ktoré často obsahovali vymyslené postavy!). Nie som dosť informovaná, aby som mohla hodnotiť faktografickú stránku diela, ale umelecká si tých päť rozhodne zaslúži!

1 31.08.2015

Kniha ma veľmi sklamala hlavne z toho dôvodu, že pokiaľ ide o historické romány, som fanúšikom "shipu" Napoleon a Jozefína de Béhaurnais Autorka sa však rozhodla urobiť z knihy priemernú historickú romancu, len o skutočných ľuďoch, čím si vyslúžila moje nekonečné opovrhnutie a zaradenie v sieni hanby vedľa Beatrice Smallovej. Aby sme boli podľa EHNRS (extended historical rating system)...
1. Téma - Spočiatku som sa tešila, že tam bude viac Napoleona, a menej nezmyslov o vymyslených postavách... Chyba.
2. Dej - Vec, ktorá má z pohľadu histórie štvala najviac. Ako hovorím, málo Napoleona, myslím toho skutočného, a viac obyčajného s prepáčením hajzla ako vystrihnutého so Smallovej novely. Ako by to nestačilo, postava Donovana, jej milenca, je TIEŽ ako vystrihnutá zo Smallovej novely, a vy viete, ako ma títo princovia na bielom štvú. Ale hej, hlavná hrdinka mi bola sympatická, kým si nezačala trochu nelogicky pripisovať zásluhy za porážku Napoleona v Rusku... Pretože zima a hlad by to sami nezvládli, všakáno? A zase je tu ten krásny manicheizmus a nedotiahnuté postavy, chyba, ktorú robí snáď každý spisovateľ historických románov. Jéžiš, lebo história je len dobrých alebo len zlých postáv plná, však? Zaplaťpánboh za Pedra Galvéza, ktorý to asi ako jediný chápe...
3. Štýl - Ale zase budem milosrdná, táto položka bola napríklad celko obstojná, lepšia než u Smallovej. Autorka sa nikde nezdržovala a všetko podala väčšinou "z rýchlika", občas s dôrazom na efekt, kde bolo treba, takže ja nemám v tejto oblasti žiadne námietky...
4. Reálie a vierohodnosť - Na jednej strane áno, chápem túžbu ľudí písať o kráľovnách a princeznách bez toho, aby sa museli obťažovať s históriou, ale keď už to urobia, MUSÍ TEN PRÍBEH STÁŤ ZA TO!!! Keďže nestojí, budem vyrývať a vyrývať... Áno, Napoleonove ťaženia boli nesmierne kruté a autorkin pacifistický postoj chápem. Prečo ale musí byť sám Bonaparte ešte horší príliš nechápem, znevažuje to pamiatku muža, ktorý, ak už nič iné, tak prevrátil Európu naruby nielen v zlom zmysle slova. Áno, Napoleonova rodina bola banda nenažrancov a celkom chápem dešpekt väčšiny autorov, ale práve Ľudovít sa mi zdal celkom milý a že mali s Hortense nejaké nezhody ešte neznamená, že je treba ho natoľko démonizovať. K zvyšku príliš výhrady nemám, nech si ju autorka pošle na Martinik, ak treba, ale nie do Ruska, dočerta, a už vôbec nie k Napoleonovi, ktorý je ako tento... Zvlášť keď všetci milovníci histórie vedia, že ju celý život hlboko miloval, a hoci ju aj podvádzal (čo bola hlavne pomsta za to, že mu svojho času nasadila parohy s akýmsi malým dôstojníčkom Charlesom), nikdy nesprestal. Dokonca aj rozviedol sa s ňou len veľmi neochotne a kvôli dynastickým záležitostiam... A predstava, že už pri korunovácií myslel na to, ako sa s ňou rozvedie, je smiešna, pretože to nedáva nijaký zmysel a robí to s Napoleona ešte väčšieho idiota, než čokoľvek iné.
5.Celkový dojem - Ale marš k tej Smallovej... Alebo aspoň k Falconerovi, keď inak nedáš!

1 10.07.2015

Rozhodla som sa pridať tento komentár hneď po tom, čo som knihu prečítala, a moje dojmy z nej sú tak čerstvé, navyše neskazené názormi iných ľudí. Ja neviem... Od Pratchetta som zvyknutá na lepšie. Nie že by táto kniha bola zlá alebo niečo, jednoducho som čakala niečo viac. Ale je pravda, že keby to napísal ktokoľvek iný, vychválila by som ju do nebies. Autor v sebe nezaprie humanistu a spisovateľa humoristickej fantasy, hoci fantastiky tam už kvôli téme veľa nemáme (hoci som tam objavila prekvapivé množstvo magického realizmu) a humor... No, na Pratchettovo dielo je kniha nesmierne vážne, občas až ponurá. Ale to nie je chyba, aby ste vedeli, napokon, hlavný hrdina stratil celú svoju rodinu aj kmeň, a neskôr sa musí postarať o mnoho iných ľudí, dokonca ich brániť pred nebezpečenstvom, takže všetky tie vtipy sú skôr smiechom cez slzy - a treba povedať, že v tomto ohľade je to presne Pratchettova kniha. Štýl aj imaginácia ostali zachované, čo si vážim, a hlavná myšlienka je, no... Dobrá. Príbeh sa čoskoro začal odvíjať celkom nečakaným smerom, bohužiaľ ma sklamal záver, ktorý bol na môj vkus trochu... É... Čajíčkový? Neviem, či je to to správne slovo vzhľadom na koniec romance (ktorý ma ale sklamal tak isto), ale nech, Dobré znamenia, ktoré zbožňujem, sú na tom tak isto, tak mu to odpustíme, no. Prekvapila ma sila, s akou ma autor vtiahol do deja, nedokázala som od knihy odtrhnúť oči a Boh vie, že to u mňa nie je obvyklé. Osobne by som túto knihu naozaj odporúčala, veľmi sa mi páčila, aj keď niektoré veci... Ale nebuďme detailisti, je to proste za päť a basta...
P.S.: R.I.P...

1 10.07.2015

Budem hodnotiť celú sériu... Takto. Kniha možno nie je ktovieaký literárny skvost, ale zase, je to pre deti, respektíve pre pubertiakov, nedospelú mládež, ktorá sa chce len baviť. V rámci žánru (shounen, aby som to vyjadrila v rámci otaku terminológie) ide o taký lepší priemer, niektoré nápady sú ozaj originálne a dá sa tomu teda odpustiť aj občasná stupidita. Tak pred dvoma-troma rokmi som prečítala všetky diely a musím uznať, že to rozhodne nebola nuda. O akciu nebola núdza a myslím, že keby som bola chlapec, bola by som sa do nej zamilovala. Občasné klišé (tím Grover-Percy-Anabeth je až príliš veľkou kópiou Harryho-Rona-Hermiony) zase až tak nemrzí, číta sa to ľahko, rýchlo (päť kníh som mala za sebou za pár mesiacov) a originalita je zaručená už len tým, že sú do deja elegantne zakomponované grécke mýty, vrátane tých menej známych - za mňa rozhodne plus! V rámci mládežníckej literatúry predstavuje celá séria výdatné osvieženie, kedy nie je potrebný ani dystopický svet, ani anjelsky či upírsky milenec, aby sa pubiši pobavili.
P.S. A čo sa týka filmu... No, viete, ako sa po Eragonovi hovorilo, že nech už je kniha akákoľvek, horšia než film už nebude? Tu je to veľmi podobné. Čo bolo v knihe celkom milé, vyzerá vo filme dementne, navyše filmári majú tendenciu odignorovať všetky najlepšie časti a skrátiť príbeh na neúnosnú mieru. Kdesi som počula, že Škola noci by bol skvelý seriál - Percy Jackson nápodobne. Ale to by sa zase nedalo vytrieskať toľko prachov z dôverčivých fanúšikov, že?

1 10.05.2015

Asi jediná manga, ktorú bude kedy čítať, ale čert to ber, už som videla aj anime, a nezaškodí trochu si pripomenúť začiatky tejto šialenosti. Podľa mňa je to celé trochu ako Monthy Python's Flying Circus - vtipná šialenosť, ktorá nemusí každému sadnúť, aj keď nie prirodzene taká inteligentná. Taliansko s bielou vlajkou, Japonsko so samurajským mečom a Čína s naberačkou a wok panvicou - všetci vojaci uletenej japonskej autorky sú nastúpení v rade a čakajú na požehnanie od svojej panej, aby ich vyslala na misiu plnú cannonov, dadaistických momentov a úžasných gagov, ktoré len tak neomrzia... (V pekle sú Angličania kuchári, Švajčiari milovníci, Francúzi inžinieri...)

Kniha bola síce dosť hrubá, čo ma od čítania zväčša odradí, ale zároveň bola aj veľmi pútavá, takže som ju mala za sebou za sotva dva týždne... Čo je v mojom prípade vzácnosť, aj omnoho kratšie knihy niekedy čítam dlhšie. Z niektorých pasáží až mrazilo, nuž a ten koniec... Zrejme len on ma prinútil zmeniť svoje hodnotenie. Takisto by ma zaujímalo, čo z toho si autorka vymyslela a čo je skutočne pravda - vedela som napríklad, že nacisti (najmä Himmler) sa zaujímali ako okultizmus a čarodejnícke procesy, že by ale ich záujem zablúdil až na Moravu... A tiež osud hlavnej hrdinky - skutočne žila, ako sa nám to snaží naznačiť v závere? A skutočne mala taký život, aký nám predstavila autorka v románe? Samé otázky...

1 21.03.2015

Táto kniha bola jedinou vecou, ktorú som si v roku 2014 želala na Vianoce, a ako je zrejmé z môjho hodnotenia, rozhodne som to neoľutovala. Opäť raz zaujímavé postrehy z rôznych vedeckých odborov podané tak, aby tomu rozumel aj človek v nich nie príliš vzdelaný. Mimochodom, niektoré z nich by som odporúčala prečítať si školákom z vyšších ročníkov základky a gymnázií, možno pochopia viac, ako z učebníc... Mne sa to teda rozhodne stalo.

1 21.03.2015

Myslela som si, že ma bojové scény budú nudiť, ale našťastie som sa mýlila. Zvyšok je pre mňa rovnako dobrý ako prvý diel, keď som to čítala, bola som ľahko sklamaná, ale to len preto, že som vtedy ešte nečítala poslednú časť, kde všetko zapadlo do seba. Dôstojné pokračovanie série, povedala by som.

1 18.03.2015

Nuž, som zaťažená na inteligentný humor, čo je aj dôvod, prečo tak milujem Plochozem, a tiež prečo ma Dibert ako séria úplne dostal. Nad niektorými stripmi som sa síce len pousmiala, ale väčšina bola úžasná a presne podľa môjho gusta. Mimochodom, stojí za to jedna hláška, ktorá je síce až z piateho pokračovania, ale celkom to vystihuje a navyše som si na ňu spomenula, keď sme preberali na biológií časti mozgu.
Dogbert sa snaží ako strategický konzultant firmy zvýšiť potenciál pravej mozgovej hemisféry Dilbertových kolegov.
Šéf: A ktorú časť mozgu využívame pri schôdzach?
Dilbert: Zrejme predĺženú miechu.

1 08.03.2015