Ivan F
komentáře u knih
Conan barbar
Robert Ervin Howard
Kedysi by som po týchto príbeh nesiahol, odvrátil by som sa s hnusom v tvári. Lenže potom mladší syn dostane zaracha od elektroniky a donesie mi Howardove príbehy. Takže som sa striasol odporom (hoci predtým sa mi už dostal do rúk komiks s Conanovým detstvom a dal sa čítať) a začali sme lúskať prvý príbeh. A ono to nebolo, čuduj sa svet, zlé. No a potom prišiel druhý príbeh, za ním tretí, nasledovaný štvrtým, vzápätí piaty a skončili sme šiestym. Medzitým síce dobe zaracha uplynula, avšak príbehy sme si užili až do konca. Dokonca mám pocit, že v budúcnosti ma stretnutie s Howardovým dielom čaká opäť Nuž, nejako to vydržím, hoci sú príbehy pomerne šablónovité, ale dobre sa čítajú.
Americká zem
Jeanine Cummins
Vôbec som netušil o čom kniha bude a, popravde, nie je to typ literatúry, ktorý vyhľadávam, jednoducho nemám rád takéto príbehy. Napriek tomu som ju prečítal a zhrniem to asi takto: pre tých, ktorí tento druh príbehov vyhľadávajú, je to jasná voľba, no a pre tých, ktorí takéto rozprávania nemusia, nuž tých príbeh neurazí, ale ani nenadchne. Je to veľmi dobre napísaná fikcia vychádzajúca z reálnych základov a pre mňa, ako neznalého (e)migrantskej témy, bolo prekvapením, kde sa vlastne celá púť končí. To je asi tak všetko, čo si zapamätám, príbeh sám o sebe pomerne rýchlo vyšumí. Netuším, čo je na knihe také kontroverzné, no opakovane sa mi potvrdzuje, že prílišná mediálna masáž = nič moc čítanie.
Dva roky prázdnin
Jules Verne
Čím sa dá lepšie zakončiť letné oddychové čítanie, než Verneom a knihou, ktorá mi v detstve unikla, teda "Dva roky prázdnin"? Pre mňa to bola super voľba a ponorenie sa do Verneovho čierno-bielo videného sveta s malými odtieňmi sivej mi prinieslo skutočný pôžitok a relax. Príbeh plný odvahy, dobrodružstiev a pevne vybrúsených charakterov sa môže zdať pomerne naivným a nereálnym, no s ohľadom na dobu vzniku knihu, kedy sa k deťom pristupovalo inak a fungovali aj telesné tresty, ako vzpruha a nájdenie správneho smeru vývoja a výchovy, mi príbeh príde pomerne reálny. Stroskotanci totiž mali k dispozícii všetko, aby prežili a s pomocou spisovateľovej ruky sa vždy vynašli alebo im udalosti nahrali do karát. No ale čo už, taký bol Verne ako autor v každej jeho knihe. To sa prejavilo aj tu - 14.2.1860 loď nepozorovane vykĺzla z prístavu, a takmer na deň presne, len o dva roky neskôr, teda13.2.1862 stroskotancov zachránili a 25.2. boli v Aucklande. Ach, Jules, Jules - aj tak sa mi Tvoje knihy páčia. Napriek tomu, že slová dojatý, slzy, statočnosť, odvaha sú poriadne otravné, lebo sa neustále v texte opakujú, a všetky Tvoje diela sú ich plné.
Miešanci
Alexandra Pavelková
Leto by malo patriť oddychovej literatúre a "Miešanci" takou knihou sú - oddychovou, priamou, na nič sa nehrajúcou. Na poli slovenskej fantasy nevzniklo mnoho diel (z nich som čítal len pár) a "Miešanci" sú takým zlatým stredom, a to aj v porovnaní s cudzojazyčnými dielami. Žiadna veľká literatúra to nie je, naopak, je to priamočiare, krátke, dialógy sú stručné, popisy a opisy sú akoby odbyté pár vetami - to nie je na škodu, naopak, celé to odsýpa rýchlo a dobre sa to číta. Suma sumárum - oddychovka na letné dni, možno v zime by som hodnotil prísnejšie. V horúcich dňoch pri bazéne na záhrade to bolo fajn na vyplnenie voľného času.
Hriech náš každodenný
Dominik Dán
Všetko má svoj reálny základ, aj príbehy z Nášho mesta. To, že je realita horšia, než je príbeh na stránkach knihy, z toho mi je smutno. Síce, čo sa ja naivný truľo divím, stačí sa pozrieť, čo sa vo svete deje, takže kde je miesto pre ľudskosť a súcit? - no kde asi. V globále ich u farárov nemožno hľadať, hoci aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí naozaj pre vieru a desatoro žijú. Lenže čo je to platné, keď (a zasa sme pri globále) drvivá časť populácie je masírovaná a aj pomerne závislá na komerčnej produkcii či telenovelách, a potom sa rozmnožuje medzi sebou a každá ďalšia generácia je tupejšia a tupejšia než generácia predošlá, preberajúca názory svojich rodičov. Netuším, kam tento svet speje, no nádejám sa, že všetko bude mať dobrý koniec - a tým čo ubližujú (nielen malým deťom, ale všetkým) prajem trpký a bolestivý koniec.
Údolie ľalií
Alexandra Pavelková
Príjemné letné osvieženie (hoci minerálku Slatina som popri čítaní nepil), ktoré v horúcich letných dňoch dávalo človeku vydýchnuť, pretože nosné vodítko knihy sa odohrávalo v búrke, ktorá nakoniec prišla a zdvihla nám vodu v bazéne cca o desať centimetrov. Takže - štýl pani Pavelkovej mne celkom nesedí, lyrika je u mňa upozadená a skôr si potrpím na vecnosť, no ako celok (hoci sú poviedky literárnym útvarom, ktorý neobľubujem) je príbeh rieky (aj keď poviedkový) veľmi dobre vyrozprávaný - najmä jeho eko posolstvo je pomerne úderné. Netuším, ako dlho kniha vznikala, no je cítiť, akoby to bolo aj viac ako jednu dekádu - alebo sa hlboko pletiem.
Temný plameň
Michael Connelly
Ja milé vedieť, že Harry starne spolu s autorom a akcie je tým pádom menej, no kvalitný krimi román ostáva. Takisto odhaľovanie minulosti je tým, čím sú série kníh (nielen o Boshovi) s jedným hlavným predstaviteľom/predstaviteľkou pútavé. Tentoraz už riadne dýchavičný Harry zisťuje, že tak ako mnohí iní pred ním, musí zľaviť z adorácie niekoho, koho považoval za takmer bezchybného a bezúhonného. Temný plameň je v každom z nás, len ho niektorí dokážu potlačiť viac, než iní. Spojenie starého prefajčeného pardála so sviežou krvou detektívky Renée ma aj tentoraz potešilo a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie.
Klobouk za půl milionu
Adam Bahdaj
Veľmi príjemné prekvapenie. Teda na záver dvojtýždňovej dovolenky, kedy som si užíval svet bez internetu, mobilu a počítačov, som sa úplne vžil do sveta bez týchto propriet. A svet to bol úžasne príjemný - k nemu príbeh určený detskému čitateľovi. Je nutné napísať, že výborne napísaný a pútavý. Dušu hladkajúci jemný humor prebleskujúci zo žltých strán bol tým pravým balzamom, ktorý síce pôsobí infantilne, no pritom láskavo. Jediné, čo mi vadilo (aj viackrát predtým pri iných knihách), sú zle preložené slová a výrazy z poľštiny.
Tretia dovolenková kniha roku 2022 - super relax bez elektroniky - teda okrem fotoaparátu.
Sluneční loterie
Philip K. Dick
Spisovateľova prvotina, na prvotinu nadpriemerná, ale s ohľadom na iné Philipove knihy ničím prekvapivá a ani prevratná. Z textu je cítiť, že je to P.K.D., no to, čo robí ostatné jeho knihy výnimočné, to tu ešte nie je. Hoci drogy, telepati, mamutie korporácie a taký typický Dickovský pohľad na ženy, tak to v knihe je. Na Dickových knihách ma baví schizofrénna atmosféra, no tu som ju márne hľadal. V každom prípade, ako úvod do Philipovho diela je Slnečná lotéria dobrou voľbou pre tých, ktorí sa ešte s jeho tvorbou nestretli a nemôže ich teda vyplašiť. Dej knihy je jednoduchý, dobre sa číta a má primeraný počet strán, aby sa človek nezačal nudiť. Akurát som nepochopil linku s hľadačmi desiatej planéty, ničím k deju neprispela a je zbytočná. Naopak, spoločnosť Johna Prestona by si zaslúžila pár strán naviac.
Druhá dovolenková kniha roku 2022 a napriek vysokým teplotám a vlhkosti nad 90%, z ktorých sa stránky knihy krútili do všetkých smerov, som si knihu užil - takisto dva týždne bez mobilu, počítača a internetu. :-)
Mníchov
Robert Harris
Ku knihe som pristupoval s jemným dešpektom, pretože moje prvé stretnutie s Harrisom nedopadlo dobre. Ešte aj po niekoľkých rokoch si spomínam, aké sklamanie vo mne Archangeľsk vyvolalo. No ale to bolo v roku 2007 a po pätnástich rokoch som sa odhodlal prečítať si Mníchov - téma, ktorá je pre nás živá, hoci udalosti sa stali už pomerne dávno. Vymyslený príbeh Hugha Legata a Paula Hartmana na pozadí reálnych udalostí je pôsobivým oživením, pre nás, citlivej témy. To, že vtedy "západ" nebol pripravený akokoľvek a najmä nie vojensky čeliť nastalej situácii, je akoby čitateľ dostal facku vo svetle udalostí roku 2022 - "západ" opäť nie je pripravený, hlavne, že sa všetko odohrá na východe. AJ vtedy sa vedelo o mocenských chúťkach, vedelo sa o nich aj teraz - a nič. Len sa vtedy získal rok času, uvidíme, ako to bude tentoraz. Paralel s Mníchovom je mnoho a viac či menej dôležitých rozhodnutí sa odohralo aj pred ním, aj po ňom. Len ten originál sa nás bytostne dotýka. Podtrhnuté a spočítané - moje druhé stretnutie s Harrisom dopadlo nad mieru dobre.
Moja prvá dovolenková kniha roku 2022, užíval som si dva týždne bez telefónu, počítača a inej elektroniky.
Moji milí Slováci
Július Satinský
Na to, že od napísania knihy ubehlo viac ako tridsať rokov, tak niektoré listy Slovákom sú mrazivo aktuálne aj dnes. A to veľmi veľmi mrazivo. Súhlasím s týmto dovetkom v anotácii knihy od prvého, po posledné slovo. Pod zdanlivo láskavým pláštikom humoru, je každý list tvrdým pranierom nášho národa. A zaslúžime si ho. Najviac bolestným je pre mňa fakt, že list o ženičkách, hoci som o ňom do prečítania tejto knihy nevedel, som vlastne podvedome napísal aj ja. Trochu inak, ale obsah je viac menej ten istý. Pretože takých ženičiek (ako pán Satinský) som v živote stretol kvantum a nanešťastie ich ešte stretávať budem. Ich neblahý vplyv na minulé, súčasnú a aj budúce generácie je markantný a zhubný. Každá je niečou matkou, tetou, známou atď. Bez nich by nám však bolo lepšie. A teraz ma môžete začať palicovať, vydržím to.
Uzol
Dominik Dán
Prvá autorova kniha, ktorú som čítal dvakrát. Hodnotím ju ako najlepšiu, hoci som všetky príbehy z Nášho mesta nečítal, pretože krimi príbeh je upozadený a ja som si užíval Krauzove začiatky na kriminálke a najmä kratučké state z letiska v Kuchyni, a to všetko okorenené praktikami štátnej bezpečnosti. Ak odhliadnem od toho, že niečo v knihe je fikcia a niečo realita, tak ma najviac zaráža krátkozrakosť režimu - ak máme v republike talent, ktorý môže priniesť olympijskú medailu a dementi rozhodnú, že jej zakážu reprezentovať, tak som rád, že obludný komunistický režim je preč, hoci ho mnohí po dnes deň velebia. Nebudem sa rozčuľovať nad tým čo sa stalo alebo čo mohlo byť a namiesto toho napíšem akurát toľko, že autorovi ďakujem za tento fiktívno-reálny príbeh.
Povznesení
Stephen King
Stephen, Stephen, aj úplnú "somarinu" dokážeš napísať tak, že sa tomu dá uveriť a chuť - no, chuť je delikátna - taká pravá kráľovsko-kingovská. Je fajn, že pán Stephen opustil horor, ako svoju Alma mater a vystúpil na krídlach literatúry, a to ruku na srdce aj navzdory pindom kritikov, do top klubu vplyvných spisovateľov súčasnosti. Nutno poznamenať, že Kingovi na rozdiel od iných škrabákov idú aj krátke literárne útvary rovnako bravúrne ako knihy, na ktoré treba takmer celý strom. Jedinú výhradu mám k prekladu názvu (nie k samotnému prekladu, nečítal som ho, preferujem originál) - už x krát som si všimol, že knihy dostávajú hlúpe názvy a nevystihujú originál. Povznesení - exaltation: 1. a feeling or state of extreme happiness, 2. the action of elevating someone in rank, power, or character, 3. the action of praising someone or something highly. Ani jedna definícia nepasuje na Elevation. Hoci ako synonymum by to mohlo byť, hoci riadne krívajúce.
Tichá noc
Michael Connelly
Tak trochu som sa obával, že Harry už notne poznačený vekom (aj samotný autor mal v dobe vydania 64 rokov - asi sa mu tak lepšie píše a vie sa stotožniť s H.B.), nebude stíhať s dychom a tým pádom to už dobré čítanie nebude, no jeho spojenie s detektívkou z nočnej smeny (lingvisti mi môžu so zmenou akurát tak vyliezť na hrb, zmena je zmena a smena je smena) bolo od Connellyho správnym krokom. Spolu im to klape parádne a čitateľ dostáva stále výdatnú porciu dobrého príbehu a slušných pár hodín čítania. Takže starý Bosch je nahradený mladou Renée a nohavice sú vystriedané sukňou. A že jej to šľape, o tom niet pochýb. S prihliadnutím na autorov vek a zmysluplný príbeh, tak v rámci žánru ide o veľmi veľmi slušný krimi román.
Letní bouřka
Pelham Grenville Wodehouse
Ach, Wodehouse, Wodehouse, istými kritikmi spisovateľ podceňovaný a pritom medzi ľuďmi spisovateľ obľúbený. Aj ja som nad tvojím dielom kedysi ohŕňal nos, no presvedčil som sa, že v dobe pomýlených hodnôt mi tvoje dielo poskytuje úľavu a zdvíha kútiku úst, čím nanáša balzam na dušu a vyčarováva úsmev. Príbeh je síce jednoduchý a priamočiary, avšak prináša oddych, ktorý si veľmi cením. K tomu pohár s nápojom podľa momentálnej chuti, hojdacie kreslo alebo sieť a ak aj sem tam zažmúrim oči, nie je to preto, že by som sa nudil, ale preto, lebo oddychujem. A s príbehom zo zámku Blandings sa oddychuje skutočne super.
Skleník
Brian Wilson Aldiss
Veľmi ťažké čítanie, nie tak obsahom, ako formou a pritom Aldiss je spisovateľ, ktorý dokáže napísať zaujímavo aj cestovný poriadok. Lenže v prípade "Skleníka" mu to nevyšlo. Ak odhliadnem od faktu, že som si nedokázal (a to ani len trochu) vytvoriť akýkoľvek vzťah k niektorej postave (nazývať ich ľuďmi mi nejde popod nos), čo je teda poriadny prúser, tak je to ďalšia autorova kniha, ktorej chýba dej (nemusí byť extra, ale aspoň nejaký by mohol byť) a to je už mega prúser. Pritom nápad o matičke Zemi, ktorej obežnica sa rozhodne trochu si odskočiť, čo má vplyv na zmenu potravinového reťazca, kedy sa človek prepadá z úlohy bezcitného predátora na korisť, tak nápad je naozaj originálny. Lenže spracovanie (možno aj preklad, ako to spomínajú iní) mi príde mierne infantilné a zamerané na mladších jedincov a to sa vo "vážnej" SF nenosí.
Čas přílivu / Tragédie o třech jednáních
Agatha Christie
Ani nekorunovaná kráľovná anglickej detektívky nenapísala vždy skvost a sem tam sa jej podarili aj pomerne priemerné príbehy s malým belgičanom. Je zaujímavé, že vydavateľ siahol po dvoch z nich a vydal ich v jednom zväzku. Ani jedna z detektívok ma nedokázala vtiahnuť a neprestať čítať, práve naopak, do čítania som sa musel nútiť a napriek skromnému stranovému rozsahu som knihu čítal pomerne dlho. Ako sa rád v budúcnosti vrátim k iným príbehom od Christie, tak tieto dva to nebudú.
Dom hluchého
Peter Krištúfek
Knihu radím do top kníh, čo som prečítal. Výborné od prvej po poslednú stránku, hoci nie každému sa podarí nastaviť na autorove rozprávanie, chce to trochu času a hlavne dať príbehu šancu. A potom sa čitateľ dozvie, ako to bolo s povstaním (niečo som už počul, najmä bradatý vtip, kedy sa pýtali osemdesiatročného partizána, že prečo nebol na poslednom stretnutí a on povedal, že tých mladých už nepozná a tak sa s nimi nemá o čom porozprávať), ako s udávaním (nielen ľudí, ale aj tempa a zmyslu života), ako sa vlastne za komančov žilo a tým sa zdvíha rúško poodhaľujúce tajomstvo, prečo je to u nás na Slovensku tak, ako to je a prečo mnohí stále tvrdia, že za vlády mrzkej svoloče, bolo dobre - a pritom nebolo. Nebohému autorovi ďakujem, že túto knihu napísal a ja sa k nej určite vrátim - veľmi rád. Aby som si pripomenul, že dobre nebolo, ale znesiteľne teraz je.
Díky, Jeevesi
Pelham Grenville Wodehouse
V horúcich dňoch sú príbehy Bertieho Woostera a jeho komorníka Jeevesa (no jeho, na začiatku príbehu dal výpoveď) príjemným osviežením. Síce je cítiť, že príbeh je napísaný pomerne dávno, no to nehmotné čosi, ktoré na čitateľa dýcha zo stránok prináša atmosféru starých čias a to sa mi na príbehoch pána Wodehouse páči. Priamočiarosť a naivita sú poplatné dobe vzniku, no o to viac sa mi pozdáva kontrast s dnešnou preplácanou dobou. Zabúdame relaxovať a pritom by sme relaxovať, hoci aj s Jeevesovými príbehmi, mali a to pomerne často.
Jako z lásky
Ed McBain
Ako z lásky - typický rukopis, opisy mesta Isola, inteligentný humor, malý počet strán a pritom je v knihe všetko - emócie, vášeň, práca policajtov, vtipné a aj vážne dialógy, náhodný prvok vedúci k riešeniu. Na to, že je príbeh pomerne bradatý (1962), tak mi prišiel úplne reálny a mohol by sa stať aj dnes, len s tým rozdielom, že zamindrákovaných vagabundov by nejaké podväzky už nerozhádzali. Salvatore alias Ed mi každým svojím krátkym krimi príbehom dokazuje, že vedel, čo robí a aj po rokoch stále dokáže zaujať súčasného čitateľa - nádherne nastavené zrkadlo dnešným prekombinovaným krimi románom.