Ivan F komentáře u knih

Smrť Jánošíkova - a moja smrť v rámci povinného čítania. Teda kedysi dávno, dnes som si túto epicko - lyrickú báseň prečítal dobrovoľne a bez ujmy. Ťažko sa mi hodnotia básne, nie som ich fanúšik a nie vždy rozumiem, čo vlastne chcel autor ich napísaním odovzdať čitateľovi. Tieto pocity som mal aj pri čítaní druhej najznámejšej Bottovej básne (prvá je jednoznačne krásna a sladkobôľna báseň Žltá ľalia) o Jurajovom zlapaní, odsúdení a poprave, pretože niektoré pasáže básne do nej akoby nepatrili. Naopak, niektoré časti sú vyslovene dušu hladiace a plné citu. Báseň chápem ako výpoveď pocitov Slovákov v 19stom storočí a rozširujem si tak obraz o tom, ako to vtedy bolo. Aj báseň je historickým prameňom.

Zaujímavý nápad, vydať zbierku poviedok na tému, ktorú spájajú dva rovnobežné kusy ocele - povedal som si, keď som našiel túto knihu. Vzápätí som si ju kúpil a ako priaznivec cestovania vlakom som sa na jej obsah tešil. No a ako pri každej zbierke poviedok, aj tu sa nachádza zmes nevyvážených kusov a nejaká vyslovene nad všetkými vyčnievajúca poviedka tu nie je, zato priemerných je tu väčšina. Najslabším príspevkom je Můra v lampě, najlepšie napísaná je poviedka Návrat domov (skutočne pekný jazyk a príjemná poetika), nadpriemerné sú Pod pohľadom mŕtvych očí, Šeptáno do tmy. Poviedku, ktorú si najviac zapamätám je Vagón uprostred lesa (skutočne nadpriemerný kus), veľmi sa mu kvalitou blíži aj Vozňovisko (lenže policajti tam rozprávajú ako dementi, čo z môjho pohľadu poviedke škodí, hoci je to urban žánrovka). Následne ma zaujali poviedky Rajecká Anča a Pod povrchom no a zvyšok je taký priemer - neurazí, nepoteší. V každom prípade som rád, že som si knihu prečítal, vlaky a veci s nimi spojené ma bavia - aj strašidelné poviedky.

25 11.11.2022

O raketách V2 (Vergeltungswaffe 2, slovensky zbraň odplaty) som niečo počul, ale dohromady nič nevedel. Po prečítaní Harrisovej knihy o nich viem len o málo viac (nakoniec to ani nebolo autorovým zámerom), zato príbeh zasadený do historických reálií mi celkom sedel, no nezapasoval mi do vkusu úplne presne. Pútavo pán Harris písať vie, o tom nie je žiadna pochybnosť, príbeh sa číta ľahko a svižne, no všetko je to také povrchné, nič v knihe nejde do hĺbky. Ako zoznámenie sa s príbehom rakety V2 a s ľuďmi zapojenými do jej vývoja a vývinu fajn žánrovka, no žiadna sláva. Príjemné, oddychové čítanie bez akýchkoľvek úvah o tom prečo, ako, kvôli čomu/komu, atď. ... nuž, ale taká má odpočinková literatúra byť.

24 08.11.2022

Kniha, po ktorej by som nesiahol, ak by ju niekto nezmieňoval ako super čítanie. Pre niekoho možno áno, pre mňa to bolo otravné a v podstate nudné a povrchné poukázanie na to, ako to v Rusku chodilo, chodí a bude chodiť. Za ďalšie, nedokázal som prečítať ruských klasikov kvôli ťažkopádnemu jazyku, ktorý je aj tu - nejdem porovnávať, nemám ako, lebo ma ruská literatúra neoslovila - a je to príšerné. Na to, aká je kniha krátka, tak som ju čítal pomerne dlho pretože štýl, dej, reč, opisy - toto všetko ma rozčuľovalo. Úplnú nechuť a aj pachuť vo mne vyvolala posledná scéna, kľudne si ju mohol autor odpustiť, stačí, že bez podobných vecí sa dnes už nenatáčajú ani filmy, či seriály. Obávam sa, že ak sa z toho stane štandard aj v literatúre, tak sme na priamej ceste do zatratenia.

23 05.11.2022

Prečítal som niekoľko sto kníh, ale takú nevtipnú kravinu ako je táto, to aby človek pohľadal. Autor sa snaží byť vtipný aj tam, kde pre vtip nie je miesto a jeho humor je v každom ohľade silený. Alebo mal autor vyslovene nízke IQ a svoje rozprávanie o Luciferovi Jonesovi je určené práve tým s nižšou inteligenciou. Ono to tak asi bude, lebo túto knihu mi požičal ("a nezabudni vrátiť", dodal) miestny vyškerenec, ktorého všetci volajú osemdesiatpäť (narážka na Votrelca 3, hoci u nás nikto nevie, aké IQ vlastne osemdesiatpäťka má) s tým, že knihu niekde našiel a lepšiu nečítal. Obálka knihy nie je špatná, celkom ma navnadila, no obsah, to je hrôza - teda pre mňa určite. Nedokázal som to prečítať vcelku, musel som mnohé preskakovať, ale dal som to až do konca. Dúfam, že ma kniha negatívne nepoznačila. Osemdesiatpäťke slúži ku cti, že číta, hoci brak. Musím mu darovať niečo hodnotnejšie, mám pomerne dosť komiksov zo série UKK, nech si chlapec rozšíri obzory.

20 01.11.2022

Sekera nepatrí medzi to najlepšie z 87-ho obvodu, ale rozhodne má prekvapivé zakončenie a to mňa, otrlého čitateľa nielen detektívok, len tak niečo na poli krimi žánru neprekvapí. Pán spisovateľ to uhral na jednotku, povodil ma za nos, aby mi ho na konci so smiechom pustil. Napísal som to už viac krát, ale rád to zopakujem znovu: netreba 400-500 strán textu (plného vaty alebo násilia), stačí ich mať okolo dvesto, no vojde sa tam všetko - samotný zločin, vyšetrovanie aj s odbočkami do slepých uličiek, skvelé dialógy, výborná pointa, dobré finále a aj humor. K tomu sa pridá pár viet opisujúcich veľkomesto, ďalších pár poodhaľuje súkromie partie pod vedením poručíka Byrnesa a je to. Príma jazda od začiatku do konca a hoci je to kniha o zločine, je to zábava.

25 31.10.2022

Nepamätám sa, žeby som niekedy rád čítal rozprávky, toto obdobie som preskočil a rovnými nohami skočil priamo do vôd (vlastne strán a textu, lenže slovo "vôd" znie tak pekne) dobrodružnej literatúry a zostal som jej po predlhé roky verný, až ju vystriedala sci-fi. Lenže sem-tam sa mi nejaká rozprávka dostane do rúk a prečítam si ju. Takže klasika zo Zlatého fondu SME bola pre mňa neznáma (ani pána spisovateľa som nepoznal) a po prečítaní sa môžem vyjadriť celkom pochvalne o napísanom rozprávaní, ktoré ani rozprávkou nie je, skôr takým rozprávaním s mravoučným zakončením.

20 31.10.2022

Je fajn zistiť, že aj pán Connelly ide s dobou a hoci sa v jeho knihách stále objavuje Hieronymus, tak hlavné husle už hrá Renée, no najmä, že v knihe sa odráža nespokojnosť ľudí s dobou covidou. Nielen v našich krajoch, ale aj za veľkou mlákou posledné dva-tri roky riadne zarezonovali a atmosféra knihy je preto ťaživá, neveselá, smutná a ... a bez vízie šťastnejších dní. Osobne sa mi páčili obe vyšetrované linky, ktoré sa v knihe vzájomne prepletajú, najmä to, že neboli prehnané a dávali zmysel. Podtrhnuté a spočítané, hoci Michael nevybočil zo svojej zaužívanej schémy, tak jeho najnovší príbeh má dej, spád, atmosféru, je komu fandiť, aj koho nenávidieť a tým pádom, narozdiel od preceňovaných pisálkov zo severu Európy, je autorom s dobrým rozhľadom, ľudským pohľadom a vybrúseným štýlom.

30 29.10.2022

Tak som sa, priatelia, prešiel po Nových Zámkoch, anglicky Newcastles (kde sa na nás angláni hrabú s jedným hradom, tu boli dva), no a šesťuholníkový pôdorys centra mesta ma previedol od prvej bašty po poslednú (hoci už ani jedna dávno neexistuje) a pred očami sa mi odvíjali dva filmy naraz - preložené jeden cez druhý, minulosť prekrytá súčasnosťou. Bažiny od rieky Nitra tu nie sú, boli vysušené, koryto rieky premiestnené a tam, kde sa kedysi zem poriadne napila ľudskou krvou, tak tam dnes stoja bytovky a paneláky (kedysi mrákava Turkov, šiatrov, diel, koní ...), a v nich si ľudia žijú svoje životy a nemajú potuchy, čo sa pod ich nohami kedysi odohralo. Tam, kde boli kedysi zákopy plné mŕtvol, tam stoja moderné lovištia zvané supermarkety, tri základné školy, lekárne, drogérie, čajovňa a tak ďalej. Pod kalváriou možno nájsť artézsku studňu a vidieť posledné zvyšky bastiónu. Na ulici bratov Baldigarovcov (talianskych staviteľov pevnosti) tiahnucej sa od Michalskej po Forgáčovu baštu možno kedysi stála krčma nesúca ich meno, dnes je tam polícia, langoše, zubár. Obidva kostoly stoja a v stene jedného z nich (kostol Povýšenia svätého kríža) sú podnes deň zaborené gule z tureckých diel - pekne ich vidno z cesty. Nuž čo dodať - ak by nebolo tvrdohlavých maďarských a rakúskych kotŕb, možno to celé mohlo dopadnúť inak a hradba západu by bola odolala. To sa už nikdy nedozvieme, história bola napísaná. Do jej reálií Juraj zasadil posledné Báthoryho dobrodružstvá, čítalo sa to super.

39 24.10.2022

Z môjho pohľadu otrlého čitateľa nielen detektívok nemôžem hodnotiť knihu ako super len preto, lebo pochádza z písacieho stroja tety Agathy. V rámci jej príbehov s malým Belgičanom ide o priemer a v rámci detektívok vo všeobecnosti, je to mierny podpriemer. Jediné čím trochu vybočuje z rady je prostredie študentského penziónu, v ktorom sa príbeh a potažmo aj zločin odohráva. Okrem toho je v knihe priveľa ľudí (čo u Christie nebýva zvykom) a asi po prvýkrát ma nebavilo sledovať kto je kto a hľadať náznaky a "riešiť" zločin, vodítka mi chýbali. Takisto mi nesadlo, že príbeh s Herculom nebol príbehom s Herculom, ten tu hral jednoznačne druhé husle. A posledné, čo by som zmienil je to, že pani spisovateľka excelovala s osobnými motívmi, ale zločinecké (pašovanie a podobne) jej nešli. V každom prípade som rád, že som si dvadsiaty deviaty príbeh s H.P. prečítal, ale nepotešil ma. Prekombinované, strohé a aj nudné, záver odbitý.

25 23.10.2022

Ako pomaly starnem, tak sa mi žáner "fantasy" pomaly, ale isto začína dostávať pod kožu. Nikdy som nebol prívržencom príbehov, kde sa vyskytujú rytieri, mágovia, trpaslíci, elfovia, draky a všetky možné tvory aj netvory, aké si len možno predstaviť. Všetky príbehy sa odohrávajú na neexistujúcich miestach a hlavné postavy majú heroické poslanie. Príbehy Trhlinových vojen nie sú výnimkou v ničom z uvedeného, avšak majú tú výhodu, že sa netvária byť čítaním pre dospelých, ale láskavo hýčkajú duše adolescentov. A tak sa na ne treba pozerať - kto ich na strednej škole prečítal, ten ich velebí, kto životom je trochu poobúchaný, ten ich zhovievavo akceptuje - ako aj ja. Príjemné čítanie, ktoré má spád a neurazí - no a to je všetko.

Človek bez domova, ktorému niekto kázal ísť iným smerom, než sám chcel - tak by sa dala zhrnúť nosná myšlienka a Johnova osobnosť do jednej vety. Na rozdiel od iných fiktívnych postáv, ktoré sú známejšie, nemá Rambo nadprirodzené schopnosti, ale len ľudské a preto je ľahšie sa s ním stotožniť, no ťažko ho pochopiť - alebo naopak, záleží na čitateľovi/čitateľke. Asi tak, ako veteránov z džunglí nepochopili, neprijali a nestotožnili sa s nimi obyvatelia zhluku štátov pokrývajúcich stred severoamerického kontinentu. Pre knižného Johna je to zrada celého národa nielen voči nemu samému, ale aj voči ostatným veteránom. Napriek tomu mu fandiť neviem, pretože je v knihe vykreslený skutočne cynicky a nekompromisne si idúci za svojím. Neviem však fandiť ani policajnému šéfovi, pretože jeho postoj zadal podnet k všetkému zlému a krvavému - kniha je rozhodne krvavá, avšak uveriteľne oproti splaterovej literatúre.

26 14.10.2022

Je príjemné prečítať si knihu o Slovensku a potažmo aj o Slovákoch a to z pera (vlastne klávesnice) českého autora. Príjemné preto, že adorácia ani pohanenie sa nekoná a takisto nás autor neospravedlňuje, ale ani nepranieruje ako národy, ktoré v spoločnom štáte spravili množstvo chýb. Už tridsať rokov si robíme chyby na vlastnom dvore a nemôžeme za ne viniť nikoho okrem seba a nemôžeme sa vyhovárať jeden na druhého. Osobne som sa s Kosatíkovou tvorbou stretol po prvý raz, keď som náhodou počul časť nejakej jeho zdramatizovanej knihy v rozhlase. Rozhlasová dramatizácia ma zaujala a tak som neváhal obetovať čas a prostriedky a mám za sebou Slovenské storočie. Nie som ani nezaujatý a ani objektívny nakoľko som obyvateľ krajiny, o ktorej pán Kosatík píše, no trúfam si povedať, že je to veľmi dobrá kniha a každý si v nej niečo nájde, hoci sa mu nebude vždy páčiť to, čo číta. Nuž, sú to dejiny a mali by sme ich brať také, aké sú a poučiť sa z nich. No a najmä si rozšíriť obzory a to naľavo aj napravo od rieky Moravy, pretože to bolo storočie zaujímavé, výnimočné a neopakovateľné.

34 11.10.2022

Stašek Moczulski alias Hans Kloss mi takmer pol storočia unikal (vznikol skôr než som sa narodil), ale predsa len som ho dolapil. Nestalo by sa tomu tak, ak by som nenašiel v kníhkupectve takmer sedemsto stranovú bichlu, ktorá ma zaujala svojou obálkou. Po prelistovaní pár stránok sa ma zmocnila skutočne neskutočná nostalgia a knihu som si kúpil. Postupne som sa zoznámil s príbehmi Poliaka, ktorý bol pod krycím menom J-23 dislokovaný v nacistickom Nemecku a, čuduj sa svet, nikto v Abwehri neprišiel na to, že je agentom a pácha vlastne zločiny voči tretej ríši. S prižmúrením oboch očí a s úsmevom na perách som si všetkých dvadsať príbehov užil a pod dojmom nostalgie ohodnotil knihu ako celok skutočne pozitívne. O niekoľko rokov sa ku knihe rád vrátim, dovtedy zabudnem o čom príbehy boli a znovu si ich užijem. Pretože jemne vyblednutá farba, starý štýl kresieb a archaický font písma sú fajn ingredienciami pre retro čítanie.

24 07.10.2022

UKK mám doma niekoľko rokov a nie a nie sa odhodlať začať jednotlivé komiksy čítať. No ale tentoraz som siahol po jednom z nich a ... a nič moc. Prečítal som to, pomerne často som sa zahľadel na detaily kresieb alebo ilustrácií, nech sa to volá ako chce, ale žiadny väčší dojem to vo mne nezanechalo. Dr. Jekyll a Mr. Hyde tu boli už dávno pred rozdvojeným zelenáčom a hoci komiks o Hulkovi pridáva ešte tretiu postavu do partie, tak celkové vyznenie je úplne vlažné a bez chuti a zápachu. Obávam sa, že o mesiac si nespomeniem o čom to bolo - presne ako s inými časťami UKK, ktoré som už čítal (hoci ich bolo málo), jediné, ktoré si pamätám sú Winter Soldier a Dark Phoenix. Nuž uvidím, možno iný komiks zo série bude lepším čítaním, než Hulkov tichý krik, čo je mimochodom veľmi podarený oximorón.

20 04.10.2022

Salvatore bol výborným spisovateľom nielen detektívok (napr. Džungľa pred tabuľou) a ja sa rád stretávam s jeho stručnými, no o to údernejšími príbehmi. Sedemnáste stretnutie s detektívmi 87ho obvodu bolo ako všetky predchádzajúce stretnutia veľmi príjemné, no nepatrí k tým najlepším knižným rendezvous. Príbeh je tak trochu krkolomný a mierne neuveriteľný, avšak Salvatorov rukopis s jeho typickým humorom, ako aj opisom veľkomesta, okorenený nahliadnutiami do súkromia detektívov, tak toto všetko dáva dohromady celkové pozitívne vyznenie. Nuž, dovidenia na budúce 87čka, teším sa.

28 30.09.2022

Film si pamätám veľmi dobre, napriek tomu, že sú to už takmer tri dekády od jeho uvedenia v kinách. Ku knihe som sa dostal až teraz, bolo to čítanie takmer zdarma, lebo mala cenovku "až" desať korún. No a za tých desať kačiek aj stála, pretože mi nepriniesla (okrem pár viet o Danielovom dospievaní) nič nové, čo je na jednu stranu dobré, pretože je to vlastne zbeletrizovaný scenár k filmu, no na strane druhej, by to chcelo viac podrobností a detailov - veď tým sa líši kniha od filmu, že čo sa nedá zobraziť, to sa dá opísať. Takže u mňa je to tak pol na pol - som spokojný, no knižný chróm chýba. Škoda, dostať sa ku knihe v dobe jej vydania, bol by to oslavný komentár. Tentoraz sa nekoná, predsa už sa na púšti premiestnilo veľa piesku do nových dún.

21 27.09.2022

Takto: kniha o kôpkach soli je napísaná zručne a veľmi dobre sa číta, to pán Adler-Olsen skutočne vie. Lenže oddelenie Q je z môjho pohľadu tak trochu v rozklade, už to nie je tá stará partia, ale zbierka potácajúcich sa indivíduí. Najmä postave Asada spisovateľ ublížil, je z neho ufňukanec, naopak z Carla spravil tak trochu zmes viacerých testosterónových charakterov v jednom, ktorý však potrebuje okuliare na čítanie, ťažko sa hýbe, nevládze s dychom a podtrhnuté spočítané - nesvedčí mu to. Takisto mi zmienky o Covide nepridali na nálade, čoho je moc, toho je príliš. Naopak, otvorený koniec mi nevadí, teším sa, ako policajnému šéfovi v ďalšom pokračovaní sklapnú zuby.

33 25.09.2022

Dracula - nájde sa v našich krajoch taký človek, ktorý by toto meno nepoznal? Asi sotva. Pamätám si, že som knihu čítal niekedy veľmi veľmi dávno a vtedy ma príbeh nebavil. Naopak, v roku 2022 som si zakúpil neskrátené vydanie v podobe audioknihy, a ajhľa, kniha ma úplne pohltila. Neviem, či by to tak bolo ak by som knihu čítal, no fenomálny prednes Róberta Rotha dodal knihe na zážitku a ja som si príbeh užíval. Super, za mňa jednoznačne jedna z top audiokníh a R.R. je excelentný narátor. Na knihe je síce cítiť, že bola napísaná dávno-pradávno, no dusivá atmosféra ponorená do anachronizmov a dobových reálií, je to, čo pútavému príbehu pridáva na autenticite. Reč v podobe, akou sa už dnes nehovorí, má svoje neopakovateľné čaro a tým pádom umocňuje aj príbeh o najznámejšom upírovi. Maximálna spokojnosť.

Kedysi by som po týchto príbeh nesiahol, odvrátil by som sa s hnusom v tvári. Lenže potom mladší syn dostane zaracha od elektroniky a donesie mi Howardove príbehy. Takže som sa striasol odporom (hoci predtým sa mi už dostal do rúk komiks s Conanovým detstvom a dal sa čítať) a začali sme lúskať prvý príbeh. A ono to nebolo, čuduj sa svet, zlé. No a potom prišiel druhý príbeh, za ním tretí, nasledovaný štvrtým, vzápätí piaty a skončili sme šiestym. Medzitým síce dobe zaracha uplynula, avšak príbehy sme si užili až do konca. Dokonca mám pocit, že v budúcnosti ma stretnutie s Howardovým dielom čaká opäť Nuž, nejako to vydržím, hoci sú príbehy pomerne šablónovité, ale dobre sa čítajú.

24 13.09.2022