Ivan F komentáře u knih

Tak neviem, či som čítal nepozorne (fakt je, že príbeh je veľmi vlažný) alebo mi nejaký dielik skladačky unikol, ale celkovo som z tohto prípadu malého Herculea rozčarovaný. Celé to bolo také nejaké moc prekombinované a domotané (hoci v prekombinovanosti sa Agatha vyžívala) a nebavilo ma to. Každý spisovateľ a každá spisovateľka má v svojej tvorbe nepríliš vydarené diela a ja príbeh o nezmyselnej smrti v zubnej ambulancii k tým nevydareným radím. Asi najlepšie boli názvy kapitol, ktoré sú jednou básničkou-riekankou. Po predchádzajúcich o dosť lepších detektívkach s Herculom je táto pomerne sklamaním.

26 31.03.2022

Bavilo ma to určite menej, ako prvé oficiálne pokračovanie Saturninových príbehov. Chyba je vlastne v tom, že je to také celé nesúrodé a recyklované. Každý z nás počul v živote hromadu fórov a historiek a originalita sa v tomto prípade nekoná, všetko som už niekde inde počul, videl alebo čítal. Jediné, čo mi zostane v pamäti je fakt, že pán Oulický je síce riadne pripečený, no aj tak sa mu podarilo uloviť fajn kosť. No a ešte si dovolím malé zamyslenie: ak by tento príbeh napísal Jirotka, zaujímalo by ma, či by bol velebený alebo zatracovaný - tým myslím aj príbeh, aj Zdeňka.

32 27.03.2022

Po daromnici nedá sa napísať ináč než, trio sa nám opäť zišlo a čo všetko z toho vzišlo, nuž to len budú prudéristi karpavé okále otvárať a štrbavé papule vycierať. Nadôvažok dychom smradľavým, bo mäsa nedovareného plno zjedli, jedovatými slinami opľúvať budú, kam sa príbeh zvrtol a veruže aj zvrhol. No presne ako neukojení stredoveký slintoši "bosorky" nahé pred odoslaním na hranice obzerali, tak aj oni opyskujú, že čo to bolo, no čítať aj pri sliepňavom svetle budú.

Kapitán s kaprálom (pardon, už seržantom) sa stretnú s notárom a táto bohabojná trojica vyrieši pekne zašmodrchaný príbeh. Kuvici už veru zapípali, že to nebolo bohvie čo, no opak je pravdou - príbeh parádny s celou nádherou jazyka, popisom dobových obyčajov a zvykov, ako aj opisov toho, ako ľudia dvere morovej nákaze otvárali - nuž za mňa to Jurajovi dobre písalo. Svedomito sa pripravil a mal fundovaných poradcov, je to z príbehu cítiť. Pre mňa jeden z najlepších dielov série. A to som nad ňou spočiatku ohŕňal nos.

51 21.03.2022

Tretie pokračovanie príbehu Robinette Broadheada síce nie je také dravé ako prvé dva diely, ale mnoho sa v ňom udeje, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Objavujú sa tiene minulosti, ktoré dej pekne pomiešajú a vyskytuje sa tu neskutočne odporná postava menom Wan - mať tak po ruke voodoo figurínu a Wan by bol skutočný, tak voodoo figuríne vykrútim krk a budem dúfať, že aj Wan sa začne pozerať dozadu, zatiaľ čo bude kráčať vpred. Frederick Pohl to napísal dobre, nie je čiernobielym spisovateľom a mne sa jeho knihy skutočne páčia. Ako príklad Frederikovej vydarenej predstavivosti môžem uviesť potraviny CHON, sieť reštaurácií rýchleho najedenia sa, plachetnica v diaľavách vesmíru, no a v podstate všetky artefakty Heechee. Za mňa veľká spokojnosť.

25 16.03.2022

Nemôžem si pomôcť, ale ani opakované čítanie po cca dvadsiatich rokoch mi neprinieslo pôžitok a pritom som ho tak očakával. Príbeh som si na počudovanie pamätal takmer do detailov a stále som čakal to "wau" (nedostavilo sa), za ktoré toto dielo dostalo Nebulu aj Huga. Kniha je jednoznačne v rámci žánru nadhodnotená alebo som čítal inú Enderovu hru. Sci-fi je jediný zo žánrov, ktorý ma nesklamal (hoci pár kravín sa aj tu nájde), no mnohokrát sa nestotožňujem s udelením ocenení a v rokoch 1985 a 1986 vyšlo niekoľko kníh, ktoré by si Nebulu a Huga (z môjho pohľadu) zaslúžilo viac. Nevadí, ani s Oscarmi sa nestotožňujem, ale názor akadémie rešpektujem. :-)

Okrem toho mi bol Ender od samého začiatku dosť nesympatický (aj prvý raz, aj teraz), ak by som ho stretol, mal by som chuť rozbiť mu nos. Navyše je Orson začiatočnícky kostrbatý a napríklad jeho Vykúpenie Krištofa Columba je o triedu lepšie napísané a určite lepšie dielo, než Ender. A ešte jedna vec, ktorá je najväčšou slabinou Enderovej hry - takmer úplná absencia opisu sveta, v ktorom sa príbeh dohráva. Takisto som ani na okamih neuveril, že deti prestanú byť akoby cvaknutím vypínača deťmi a chovajú sa ako dospelí. Sú to stále deti - síce geniálne - ale deti so všetkým, čo k nim patrí. Za mňa skutočne precenená kniha.

Príbehy komorníka Jeevesa sú nenáročným a tým pádom príjemne oddychovým čítaním. Síce sú na jedno kopyto, no aj tak vždy očakávam, ako Jeeves zachráni situáciu, či vyrieši zdanlivo neriešiteľný problém. Práve tá jednoduchosť a ľahkosť, s akou sú príbehy napísané mi vyhovuje - je to nádherný relax a perfektná protiváha k skutočnému životu. Takže hrnček čaju alebo kávy alebo pohárik whisky (skrátka čohokoľvek), k tomu fajn sušienky, nohy na stôl. Za mňa má Pelham veľké plus a vďaku za to, že Jeevesa (ako aj predobraz Saturnina) stvoril. Čítal som to pri oceáne, nechával sa unášať stránkami a kolísať neúnavným temným hukotom spenených vĺn a môj drobný pôžitok s kávou a whisky a úsmevnými príbehmi bol do bodky naplnený.

32 10.03.2022

Čítal som to na dovolenke v indickom oceáne, kde svietilo slnko a bolo skutočne horúco. Preto som sa tešil na knižný kontrast (príbeh sa odohráva v zime) plný snehu, fujavice a závejov - lenže chyba lávky, nebolo tomu tak. Dráma v Livonsku je aj na Verne chudokrvný príbeh a takmer stále som mal pocit, akoby to ani Jules nenapísal - mal svoj čiernobiley štýl, ktorý mi tu chýbal - asi to bude prekladom. Už v minulosti som napísal, že Bratia Kipovci (čo je tiež detektívka) nie sú tým pravým orechovým pre Verna a mal sa držať svojich "podivuhodných putovaní". Dráma v Livonsku je nepríliš vydarený pokus o detektívku, z ktorej si však zapamätám, ako Verne (a možno aj vtedajšia spoločnosť) vnímala vzťahy pobaltských štátov s Nemcami a potažmo aj s Rusmi.

24 07.03.2022

Prekvapivo dobré čítanie o starých páprdoch, ktorí notne opotrebovaní a vekom zašlí (nehovoriac o zubných protézach, kalnom zraku a pečeňových škvrnách) narukujú. Kniha je síce tak trochu utáraná (čo mne vyhovovalo) no neuberá jej to na pútavosti. Opisov bojov je takisto málo oproti iným military SF počinom, no nie je to na škodu. Takisto na konci správne odmeraná dávka potrebného pátosu a sentimentu dáva vyznieť ľudskosti a čuduj sa svete nehynúcej lásky - mne sa to veľmi páčilo, hoc nemusí to byť každému po chuti. Suma sumárum: príjemné čítanie s tými správnymi ingredienciami, ktoré moju stále hladnú čitateľskú dušu na určitú dobu zasýtilo.

29 07.03.2022

Moje chronologicky pätnáste stretnutie so starými známymi s 87čky je trojstretnutie - ako hokej na tri tretiny rozdelené na tri samostatné prípady. Zo všetkých troch sa mi najviac pozdával Hawesov prípad odohrávajúci sa v lyžiarskom stredisku, to naozaj malo ťah na bránu. Zvyšné dve novely sú takým klasickým Hunterovým rozprávaním, neurazili, no ani neoslnili. Suma sumárum - príjemne strávený čas v dobrej spoločnosti.

29 25.02.2022

Na začiatku príbehu som si vravel, toto nie je možné, veď aj na vraždu existuje doba, po ktorej je premlčaná. Alebo sa mýlim? Prišlo mi nevierohodné, aby páchateľ aj po toľkých rokoch nebol v kľude a začal panikáriť. V každom prípade toto nebol najlepší príbeh od Michaela, aký som čítal, no nemožno mu uprieť spisovateľskú zručnosť a tým pádom ma k rozprávaniu pripútal. Kladne hodnotím Harryho presviedčacie metódy a jeho vyhranený vzťah ku kolegom, záporne linku s psychologičkou, tieto pasáže mi skutočne liezli na nervy. To, že k Harrymu patrí neodmysliteľne cigaretový smrad, tak to mi nejde popod nos, predsa len ako odporca tabakových výrobkov som pri čítaní pokašliaval, ako dym stúpal zo stránok knihy. Nakoniec musím zmieniť Connellyho humor, ten mi skutočne sedí. Podtrhnuté a spočítané: príjemné strávené chvíle s HB hoci to jeho najlepší prípad nie je, aj keď sa jedná o jeho matku.

31 23.02.2022

Po niekoľkých náročnejších čitateľských zážitkoch som si potreboval oddýchnuť a tak som siahol po osvedčenom Jeevesovi. Vôbec mi nevadilo, že polovicu príbehov som poznal už z predchádzajúcich prečítaných kníh. Naopak, tešil som sa na ono lakonicky prednášané "Volal ste, pane?", "Zaiste, pane.", "Ako si prajete, pane." a mnou najobľúbenejšie "To by som neodporúčal, pane." v situáciách, keď si Bertie chce dať napríklad ružové ponožky, kvietkovanú košeľu alebo žltý opasok. No a ešte sa vyjadrím k tým, ktorí velebia Saturnina a berú ho ako predobraz pre Jeevesa - opak je pravdou, Jeeves tu bol o niekoľko dekád skôr. A takisto sú jeho príbehy na jedno brdo. Lenže sa pri nich skvelo relaxuje - pri oboch.

32 19.02.2022

Tak za prvé: skrátená verzia? To mal byť vtip? Ak áno, tak nepodarený. Netuším, čo všetko Robert na žiadosť vydavateľstva vyškrtal, no nemienim to zisťovať, prečítal som si plnú verziu a som mimoriadne spokojný. Heinlein mi ulahodil, ako už niekoľkokrát predtým a už teraz sa teším na ďalšiu jeho knihu. Spolu s Frederikom Pohlom Jr., Arthurom C. Clarkom a Philipom K. Dickom tvoria moju SF Fab Four. Je zaujímavé, koľko rôznych podôb má jeho dielo. Doteraz som za najlepšie považoval Hviezdnu pechotu, no teraz to dostalo vážnu trhlinu. No a za druhé: táto kniha nemá chybu, hoci niektorým nevyhovie, ako mne nevyhovela totálna kravina od Johna Kennedy Toolea, z ktorej sú oni nadšení a mňa odporom striasa. Nakoniec za tretie: Grokujem, že postava Jubala je jednou z najlepšie napísaných postáv v literatúre.

27 17.02.2022

Tak trochu inak napísaná detektívka z pera Christie, z ktorej som mal pocit, akoby tam Hercule bol na príťaž. Agatha so svojím typickým strohým (niekedy až stenografickým) štýlom mi v minulosti spôsobila pár vrások, ale práveže, ak sa čitateľ poriadne začíta a robí si poznámky, čo, kto, kedy, ako, prečo, načo, s kým/s čím atď., tak zvyčajne nájde páchateľa, k čomu tento štýl úplne sedí - a mňa to odhaľovanie baví.

Čo sa týka samotného príbehu, tak bol lepším priemerom v Agathinej tvorbe, hoci napísaný bol lepšie, než iné jej práce. No a záverečné Poirotove vysvetlenie tu bolo pomerne oklieštené, hoc všetky kúsky nakoniec do seba pekne a bez drhnutia zapadli.

31 14.02.2022

Je zaujímavé sledovať, že príbeh rozpráva nebožtík. Presne tak - Takeshi umrie hneď na začiatku a potom vysype, ako to vlastne bolo. A ono by to bolo popletené, nebyť toho, že je to vlastne krimi zaodené do sci-fi hávu a tých pár šablón, ktoré sú v detektívkach donekonečna omielané, nuž tie poznám naspamäť a vodítko k odhaleniu páchateľa je tiež na začiatku knihy. To všetko dohromady je ťažký prúser, lenže Richard napísal príbeh pútavo a mňa to bavilo čítať. Kyberpunk nie je môj najobľúbenejší SF subžáner, no tomuto príbehu celkom sedí. Čo už moc nesedí je, že sa to zároveň tvári aj ako stará drsná škola a máme tu prvotriedny žánrový mišmaš. Richard to však ukočíroval celkom fajn.

29 11.02.2022

Príbeh o tom, ako sám pán kapitán (no takmer sám, má po ruke kaprála Jaroša) ťažký prípad vyšetruje a popritom sa aj presťahuje. Vyšetrovanie mu ide od ruky, síce sa sem tam na tŕnistej ceste k zdarnému cieľu občas potkne, ale vždy nájde správny smer. Jeho osobný život veruže cnostným príkladom nie je, hoc puritánom by sám seba mohol a chcel zovať, no na paloši má toľko krivého načiaraného, že ver do neba hintovom sa nepovezie

Takmer sólo pre kapitána (ako predtým notárovo) je super, čitateľ sa mnoho dozvie o tom, ako poverami sa národ nechal nabaláchať (paralela so súčasnosťou) a ako sa vtedy (a dnes jakbydal) manipulovalo s verejnou mienkou. Minule som napísal, že sme v tomto nepoučiteľní, ale ako sa tak pozerám na celý svet, nie sme v tom sami. Ľudí na zemi pribúda, no hodnota IQ a EQ je jemne zvažujúca sa - nožnice sa otvárajú. V každom prípade Jurajovi patrí vďaka, že kapitánsko-notársku sériu naťukal cez klávesnicu do textového editora.

46 06.02.2022

Po náročnejších knihách som si potreboval trochu oddýchnuť a siahol som po trinástom pokračovaní HU - hoci nielen podľa mňa by to už mala byť samostatná séria s názvom Kráľovská hraničiarka. Príbeh ako taký je typicky Flanaganovský (čo je plusom a zároveň aj mínusom), no opakuje sa podraz na čitateľovi tým, že nie je uzavretý a má otvorený koniec. Kde sú tie časy, keď som spolu s malým Willom prežíval jeho dobrodružstvá a fandil mu? V nenávratne a príbeh Maddie už nie je to pravé orechové. To, čo bolo na príbehu sympatické sa niekam stratilo a príbeh tvrdohlavej princeznej stráca na dychu - jednoducho nemá tie správne ingrediencie, ako mal Willov príbeh. Moje sympatie si rozmaznaná, puntičkárska (okrem upratovania, tam je Maddie bordelárka), hádavá, jemne natvrdlá, spurná a papuľnatá princezná rozhodne nezískala. Škoda, no možno sa časom polepší.

24 03.02.2022

Je cítiť, že autori knihy mali cca tridsať, keď prvý diel Algoru písali a presne tak aj kniha vyznieva - mať do tridsať, tak plesám blahom nad tým, čo kniha prináša. Lenže ako jemne letitý frfloš som už kadečo prečítal a tak príbeh, nech je akokoľvek spletitý (čo zatiaľ nie je), tak nie je novátorský a je v ňom primálo postáv (možno v ďalších dieloch pribudnú), ale aspoň sa v nich dobre orientuje. Príbeh (a štýl) je viac než menej (dalo by sa povedať, že presne) poplatný tuzemskému čitateľovi/ke a ten/tá bude spokojne vrnieť. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že obaja autori čítali príbehy Milesa Vorkosigana, pretože ich štýl písania je ako cez kopirák s Milesovou sériou - a to je mienené ako pochvala. Čo je mienené ako kritika, sú stručné vety (a že ich tam je dvoj-troj slovných) a veľmi často sa opakujúci nešvár, napr. Andrej sa uklonil, cisár sa zamračil a Korwarian vydal rozkaz - behom pár viet sa jedna a tá istá osoba opisuje takýmto spôsobom. Netuším prečo to tak je, ale je to vyslovene vyrušujúce. Kniha má dobré pasáže (napr. ochranka cisárovnej patrí vyložene k top), ale aj horšie (napr. príbeh kadeta Patrika), vyslovené slabiny v knihe nie sú. No a ešte mám jedno pozorovanie, netreba si robiť vzťah k žiadnej z postáv, možno ju postrehne niečo autorsky zákerné, tak ako Donalda Prestona.

26 30.01.2022

Sú knihy, ktoré ma vyslovene odpudzujú svojím názvom alebo svojou obálkou, v prípade tejto knihy to bolo dva v jednom plus kvalitná marketingová masáž = štítivý odpor. K mrakom mám svojský vzťah (nič proti nim nemám), ale napočúval som sa o nich, ako aj celkovo o počasí počas brífingov pred každým lietaním na veži za dvadsať rokov teda kvantum. Neštudoval som za meteorológa, no trúfam si povedať, že o meteorológii viem pomerne dosť a keď sa pozriem na oblohu, tak som presne deformovaný, lebo hneď viem o aké mraky sa jedná a v akej výške sú plus určujem rýchlosť a smer ich pohybu v knotoch. Mohol by som sa rozpisovať o mrakoch ešte dlho, no prejdem ku knihe. Napriek svojmu názvu a obalu je výborná. Nie je to žiadne presladené čítanie, ale poctivá práca, ktorá sa vymyká zo súčasných trendov, naopak, je dôstojným nástupcom naturálnych diel posledných 150-200 rokov. Bezcitnosť, drsnosť a surovosť je tu prítomná bez príkras a bez uhladenia do hávu tak poplatného súčastného mainstreamu, kde musí byť všetko korektné (najlepšie aj s nejakým buzerantom), ale mi všetci vieme, že ľudstvo nikdy dobré nebolo a asi ani nikdy nebude. Jednáme tak, aby sme prežili a mali zo všetkého prospech. Šesť samostatných príbehov tejto knihy má všetko spomínané, a ako píše autor, svedomie je zväčša tam, kde Boh nevidí.

39 26.01.2022

Prvý a posledný prípad Hercule Poirota - nuž tieto dve knihy majú spoločnú kvalitatívnu úroveň a z môjho pohľadu nedosahujú k výšinám iných príbehov s malým belgičanom. Spisovateľka nám bystrého detektíva predstaví, nechá ho rozohrať partiu, ktorú privedie do víťazného konta a na druhú stranu nám pani spisovateľka detektíva zoberie spôsobom, s ktorým sa nestotožňujem. V každom prípade však fiktívna postava HP patrila len a len jej a mohla si s ňou robiť, čo uznala za vhodné - a že k nej nemala kladný vzťah, je stará známa vec. Nič to však nemení na fakte, že spoločné vydanie oboch detektívok je krásne prevedené, ilustrované a v knižnici určite vyzerá dobre.

28 25.01.2022

V roku 2011vyšlo pokračovanie série s Tinou Salo a ja - ako masochista - som sa rozhodol si knihu prečítať. Tam, kde skončil prvý diel, to mohlo aj zostať, ale nedozvedeli by sme sa, že Tina vlastne trpí (chudinka malá bez kúska citu k ľudskému druhu - len si trp), má rozorvaný vnútorný život, nemeckého milenca (perfekcionista rozhodne nebol, vyslovene zženštilý typ) a keďže má radšej teplú krv než studenú, tak parazituje na vlastnom druhu. K tomu sa dozvieme, že Audi je vyslovene najlepšie auto (toto je teda riadne odvážne tvrdenie, ale možno menovaná firma prispela formou sponzorského príspevku), všetko je prekombinované (vzťahy a súloženie sa zamieňajú), pridávajú sa vlkodlaci (nechýbali mi ani trochu a knihe nič nepriniesli), je tu viac akcie a to je všetko. Komu tieto ingrediencie vyhovujú, prosím, ostatní sa radšej knihe vyhnite.

22 22.01.2022