Helena0405 komentáře u knih

Prvú od Monyovej som čítala Matku v koncích a bola som strašne zvedavá, ako Věra prišla k tým trom nemanželským deťom. Ako žena, ktorej osud či náhoda tiež do života priplietol udalosti, ktorým by neverila ani v najhorších snoch, a dostal ju do situácií, z ktorých nevedela vybŕdnuť, pretože každé riešenie jej pripadalo dosť zlé, viem pochopiť. Rozum nad tým stojí, ale v živote ženy, aj racionálnej, sa táto občas riadi intuitívne, na základe dominantnej emócie, pri pohľade zvonka úplne iracionálne a nepochopiteľne. Mám byť šokovaná tým, že sa rozhodne obetovať svoju identitu a na str. 73 priznáva, že "z pouhého vděku" urobí všetko, čo od nej Bořek očakáva či snáď aj žiada? Ja som predsa tiež roky hrala divadlo "len" preto, že partner, keď som sa správala inak, ako on chcel, zúril. Naučila som sa (lepšie) klamať, zapierať, ututlávať, len aby nerobil scénu. Išlo mi to dobre a ani som si to plne neuvedomovala - že pri ňom vlastne už nie som sama sebou. A že to má na mňa aj na deti toxický účinok. K činu som sa odhodlala až po tom, čo už bolo dávno širokému okoliu jasné, že som obeťou psychického teroru. Kedy to takmer nevinné divadielko prerástlo do tých obludných rozmerov vlastne neviem dodnes. Ak nechápete, nesúďte. Neboli ste v danej situácii aktéri. Minimálne ten slabší z dvojice nedokáže situáciu vidieť z nadhľadu. Slabší, lebo má slabosť k nezdravej vďačnosti alebo slabší, pretože má strach, že bez partnera, hoci tyrana, by životnú situáciu neuniesol. Tyran vie veľmi dobre znižovať postupne po kvapkách sebavedomie po hranicu, že obeť už nevie alebo si netrúfne klásť odpor.

7 03.08.2020

Za jadro posolstva tejto knihy považujem úsek od str. 64, kde autorka opisuje mentalitu a fungovanie tradičnej arabskej rodiny a porovnáva ju s individualizmom západnej Európy. Kým v Európe hľadáme svoj zmysel života a naplnenie svojho potenciálu, v kultúre islamskej/arabskej je účel daný už vlastne pri narodení a treba ho napĺňať. Ako keby sa vás nikto nepýtal, či máte vlohy na kreslenie, či vás to osobne baví alebo aspoň zaujíma, ste posadený (v určitom veku a po sobáši) za predsednícky stôl Povereníctva pre umenie a budete robiť rohodnutia a zadeľovať úlohy.
Ak dočítate po stranu 77, budete sa usmievať nad naivitou Nemeckej vlády. Je to ale pochopiteľné. Nepoznajú správanie Rómov. My na Slovensku áno a preto pre nás opisované situácie nie sú ničím zvlášť prekvapivým.
Kedysi ma zaujímala odpoveď na otázku: Čo je horšie: neprispôsobiví Rómovia alebo imigranti? Vďaka spomenutému krátkemu úseku tejto tristnej výpovede už viem. Prezradím svoj názor: Ďakujme Bohu za Rómov! ... a nech nás ochraňuje od masovej imigrácie aj naďalej...

3 31.07.2021

Konečne som sa dozvedela, odkiaľ pochádza názov môjho obľúbeného pečiva. Pre mladých ľudí asi neznámeho, v dobe minibagetiek, croissantov a podobných lahôdok z oblasti malých slaných mlsiek. Bosniak - trochu väčšia žemľa z tmavšieho chlebového cesta, posypaná zrnkami soli.

Pekný životopis, cynik by povedal, že z cudzieho sa ľahko rozdáva - táto žena totiž nezarábala a nerozdávala zo svojho príjmu. Ale mohla sa parádiť, užívať si majetok, a kašlať na "žobrač" tak, ako to robili jej dobové kolegyne. A k tomu ešte spriadať intrigy. Cítim úctu k žene, ktorá 1. celý život bola verná svojmu manželovi (O.K., mala dvoch, ale žiadne milostné pletky pomimo) - už tento fakt je z pohľadu človeka dnešnej doby nevšedný - a nevera isto prekvitala aj v tých časoch, lebo veď ľudská prirodzenosť sa nemení. 2. Nielen zariadila, aby chudobným "dala niečo na prilepšenie", ona s tými bosniakmi chodila po domoch osobne a zaujímala sa o tých ľudí skutočne.
Prečo je takýchto skutočných ľudí medzi nami vždy ako šafránu? A navyše, väčšinou všetci umierajú akýsi mladí...

3 09.08.2020

Viem, priemerný človek asi neexistuje. Ale tak, ako by sa dalo povedať, že väčšina Slovákov sa rada pochváli, kam poletí na dovolenku (ideálne ešte ďalej ako susedia), a ak sa nemá veľmi čím pochváliť, tak bude závidieť - hocičo - úspech, zdravie, kvalitu vlasov - to je jedno, tak sa dá všeobecne trefne niečo povedať aj o - američanoch.

Sú namyslení a povýšeneckí (voči Európanom a celkovo voči obyvateľom ostatných kontinentov). Vnucujú svoje hodnoty ostatným. Očakávajú, že ich budú ostatní obdivovať a holdovať hamburgerom a Coca-cole.

Majú pocit národnej nadradenosti. Kultúrnej nadradenosti. A iné mylné predstavy o svojich kvalitách. Aké? To sa môžete dozvedieť z tejto odborne napísanej knihe s pekným predslovom od Madeleine K. Albrightovej. Obsahuje tabuľky a porovnania jednotlivých skúmaných predmetov (napr. národná hrdosť) v rámci krajín sveta. Takže sa pri čítaní dozviete viac aj o obyvateľoch odľahlejších štátov. Niekedy budete aj veľmi prekvapení.

Príjemné čítanie!

Poučné z hľadiska histórie, veterinárnej medicíny (prvá pomoc ovciam, ktoré zdulo) aj vzťahov - ako sa vzájomne chápu či častejšie nechápu muži a ženy. / "Batshebe sa ani nesnívalo, že tmavá a tichá pôda, do ktorej tak bezstarostne hodila semeno, premenila sa na tropické parenisko."/ Kniha plná pravdy. Keby dej nebol tzv. zdĺhavý, ako to chápe dnešný uponáhľaný človek. nemohli by tam byť vsadené také myšlienky, ako napr. že aj najšľachetnejšia ponuka býva motivovaná silnou mierou jednoducho egoizmom - týkalo sa to ponuky sobáša od pána Boldwooda. Alebo postreh: Je známe, že lásku vyvoláva subjektívna potreba... "Môj život bez vás je mi bremenom..." Batsheba nepovedala nič "- a teraz príde suchý anglický humor - "a kobylu, ako sa zdalo, to tak dojalo, že prestala spásať trávu a zdvihla hlavu."
Naopak, aby som knihu rýchlo "nezhltla", dala som si pauzu na str. 202 - po predvádzaní sa seržanta Troya s mečom.
Predvídam úpadok a podľahnutie vášni, ktovie, či druhá polovica knihy nebude úrovňou zaostávať. Ale do tejto chvíle výborná četba a bezchybný preklad Zory Ranostajovej.

Zriedkavo čítam detektívky. Táto mi pristála v domácnosti náhodou, začítala som sa, úvod ma zaujal a štýl mi sedel. Precitla som niekde okolo strany 130. Došlo mi, že ma príbeh Emmy a dánskeho kolegu ani pokračovanie vraždiacej série vlastne nezaujíma. Urobila som chybu? Je v ďašej časti knihy niečo, čo by bolo osobitne cenné? Vzrušujúce? Prekvapivé?

2 17.08.2020

Jednotku som nečítala. Kniha Nr. 2 začína svižne a vtipne a až pri 5. kapitole som sa od nej dokázala konečne odtrhnúť a urobiť si prestávku. Vytkla by som ako žena jediné - vzťah k ženám vyznieva dosť zle, za toto autor body od mladých slečien nezíska. Podľa vlastných slov toto pokračovanie písal už pre normálneho čitateľa, na ženy pod 50 (rokov) - ako čitateľky - pritom zjavne nemyslel. Jeho komenty sú určené pre mužov, ktorým sa to bude isto páčiť, česť výnimkám.

2 18.07.2020

ktosi tu písal, že až kdesi v polovici knihy sa zasmial. Vtipy nemusia byť nutne na zasmiatie. Niektoré len stručne vystihujú určitú ľudskú slabosť, a keďže sme všetci ľudia, túto karikatúru dokážeme vnímať pozitívne.
Podľa mňa sú dobré vtipy už zo začiatku, napr. str 13 Lichvář Kornfield (ako poučuje syna o tom, ako si má strážiť "charakter")
str. 14 Stern na služební cestě
str. 15 Kohn usiluje ... alebo Kohn šetrně sděluje...
str. 17 Společníci firmy ... aj Berdyčevský farář
najodvážnejší bol zo str. 19 - nazvem ho Lístek na horní...
... ani neviem, prečo len štyri hviezdičky.

2 08.07.2020

Túto knihu by bolo fajn vydať znovu, ale s úvodným komentárom pre mladšie generácie. Vlastne kniha sa týka dlhého obdobia, viacerých etáp socializmu, takže by mohla byť rozdelená na kapitoly a úvod by bol ku každej z nich zvlášť.
Príklad vtipov, ktoré sú zasadené do určitého obdobia a jedine v tom kontexte sa dajú pochopiť.
/päťdesiate roky/
Ráno v šest někdo zazvoní u dveří jistého bytu. Vylekaný muž vyskakuje z postele a žene se k oknu. Žena ho však uklidňuje: "Nelekej se, to je jen muj manžel."

/neskoršie obdobie/
Náš národ se dělí na nespokojence a spokojence.
O nespokojence se zajímá StB, o spokojence hospodářská kriminálka.

/ešte neskôr/
"Víš, jaký je rozdíl mezi nemluvnětem a socialismem?"
???
"Nemluvně se nejdřív podělává a pak se musí rozvinout. Socialismus se nejdřív rozvinuje a pak se posere."

- je tam veľmi veľa naozaj dobrých vtipov vystihujúcich dobu a ľudí.

2 08.07.2020

Zaujalo ma predstavenie hlavného hrdinu a miesto deja, tak čítam. Prvé dve poviedky stoja za prečítanie, uvidím ako sa to bude vyvíjať ďalej. V prvej poviedke je jedna myšlienka, ktorá je už všeobecne známa, dnes sa nám zdá triviálna. Dnes sme už zvyknutí, že žijeme v dvoch svetoch - ten druhý je virtuálny a je nerozumné veriť všetkému, s čím sa v ňom stretávame. Vlastne rozumné je apriori neveriť ničomu. Všetko môže byť podvrh.

Ako napísal Erik77, informácie od lekára sú ohromujúce. Nikdy som neprežívala bolesť, keď som čítala o utrpení Ježiša. Toľkokrát som videla kríž a na ňom nejakú sošku, že som si zvykla neprežívať to. Avšak niečo iné som zažila pri čítaní kapitoly s lekárom. Pri opise rímskeho bičovania som skoro omldlela. Už začínam chápať, ako to bolo s tou obetou a prečo Ježiš po poslednej večeri potil krv.

Súhlasím s väčšinou komentárov. Hodnota knihy je v tom, že upozorní - a čitateľ si môže a nemusí toto varovanie všímať. Kedysi som si kúpila umelé sladidlo v prášku, boli tam dve zložky, jedna z nich aspartam. Keď som si osladila čaj týmto sladidlom, vždy ma do hodiny rozbolela hlava. Pokus som opakovala veľakrát. Potom som mala bolenie hlavy po vypití nejakého kúpeného džúsu. /Nie som typ, ktorého hlava bolieva. Veľmi, naozaj veľmi výnimočne, pri chorobe. /A po čase prišla ku mne informácia, že to môže byť práve aspartamom. Odvtedy čítam zloženie džúsov - no a "môj" domáci aspartamový prášok letel do odpadu. Dnes som si chcela "preklepnúť" sorbitol a na stránke ktorú nejdem uviesť, začína sa na "fit", píšu, že je bezpečný. Majú tam aj článok o aspartame. Tam sú propagandistické tvrdenia typu, že jeden z metabolitov a. - metanol - tvorí "iba" zanedbateľných 10 %. Akože IBA? A upokojujú tvrdením, že nápoje sladené a. obsahujä 6 x menej a. ako prírodný paradajkový džús. Možno som naozaj výnimočne citlivá. A možno nás je oveľa viac než pripúšťajú oficiálne zdroje... Jedni klamú, lebo chcú predávať. Druhí klamú, lebo chcú mať pacientov. Dnes je nebezpečné veriť nejakej autorite. Ani autorom knihy sa neoddá veriť vo všetkom. Ale vďaka za to, že takéto knihy ešte nestiahli fact-checkeri z trhu. Že ich ešte nezakázali.

Pamätám si tento titul, bol medzi povinnou literatúrou (asi na gymnáziu). Ale je iné čítať tento príbeh ako puberťák a ako životom -ako to povedať - proste v staršom veku. Veľmi živo napísané - čitateľ priam vidí ten les, močariská, ktorými prenasledujú 6 ľudia z mäsa a kostí "Fricov". Nemeckým vojakom je tu zámerne ubraná ľudskosť, ukázaný je zbabelý postrelený vojak, aby sovietski hrdinovia vyzneli ešte lepšie. Dá sa to pochopiť - spoločenská objednávka v určitých štátoch sveta je vždy na posilnenie národnej hrdosti (a poníženie tých druhých). Rusi a Američania (aktualizované na dnešnú dobu) kŕmení od detstva takouto národnou propagandou proste budú vždy toho druhého podceňovať, opovrhovať ním. A opovrhovať vôbec všetkým z ich pohľadu menej významným. Krajiny rozlohou podobné Česku alebo Slovensku sú pre nich na smiech. Nechápu, že naopak, ich megalománia a prílišná národná hrdosť sú zas podivné nám.

Zara - ja som tam našla opis takej krutosti ruského (či skôr ukrajinského) ľudu, že sa divím, že túto knihu ešte nezakázali. Susedom sa nepáčilo, že Andrej sa rozhodol pridať k "červeným" (tak dobre, toto môže byť tendenčné), tak sa mu pomstili. Odvliekli jeho ženu ... ani nemôžem pokračovať, tak je to strašné. Ale koreluje to s povesťou, akú mali na slovenských dedinách a mestách ruskí (alebo možno ukrajinskí, sibírski či akí sovietski) osloboditelia počas 2. svetovej vojny. Otcovia dávali preventívne svoje dcéry do kláštorov. Keď vojaci v dedine začínali piť, gazdovia schovali svoje ženy kde mohli, len aby sa k nim ožratí vojaci nedostali. Chlast, násilie, necivilizovanosť, primitívnosť, nevzdelanosť - a toto sa stalo - v rámci idey komunizmu - naším vzorom. Kto číta Gogoľa alebo Šolochova, ten veru nemá ilúzie o východných Slovanoch.

S nadhľadom, a aj vďaka komentárom Daga Daniša, prehľadný kalendár postupnej manipulácie a strašenia ľudí tak, ako si ho pamätám. Hlavná myšlienka je na stranách 20 - 24, ale od úvodu som bola veľmi príjemne prekvapená kvalitou. Čítanie ilustrujú a osviežujú citáty klasikov. Aby som sa náhodou neunavila postupným sledovaním deja krok po kroku, preskakujem z apríla 2020 rovno na máj/jún 2021. Tým pádom neviem, čo je medzi, ale skok o rok je osviežujúci. A ešte odbočka k prehľadu histórie samotného vírusu, ktorým to celé naštartovalo. Novodobá cenzúra a znevažovanie naozajstných vedeckých kapacít. Klobúk dolu, pán Bukovský. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Ja som pesimista a očakávam, že kniha bude zaradená medzi tie, "o ktorých sa radšej mlčí". Oficiálne knižnice sa budú tváriť, že žiadna takáto kniha neexistuje. Tak ako "neexistoval" Karel Kryl. Kupujte, ľudia, kým knihu "nezmažú". Kým ju nevykúpi tajné Kovidbyro, aby ju spálilo - lebo práve to by určite urobili s takouto odhaľujúcou knihou predošlé režimy.

Veľmi zaujímavý bol pre mňa opis života za 1. svetovej. Matka ako superspoľahlivá bašta a generál v jednej osobe. Totálna poslušnoť - Marlene sa učila hrať na husle, na klavír, chodila na rehabilitačný telocvik (ktorý neznášala), milovala Goetheho dielo ako všetci intelektuáli v tej dobe, spala s obľúbenou lutnou. Opisy ľudí - učiteliek, ich zvykov. Neuveriteľné vzťahy rodinných učiteliek a ich vianočné darčeky. Po stranu 65 ma to bavilo. Vždy ma na životopisoch baví najmä mladosť, spomienky na detstvo.
Som šokovaná, že úplne zamlčala, že mala staršiu sestru. Asi mala dôvod... Tiež spomína otca - a pritom to nebol jej otec. Zvláštne. Čím si to jej biologický otec zaslúžil, že ho zamlčala? Záhada.

Výstižné, pravdivé, a dokonca vtipne podané. Autori o nás vedia - a nielen o nás ženách. Práve na ich napomenutiach pre prípadných mužských čitateľov som sa najviac nasmiala.
Niekto zariadil, že čitateľ nie je unavovaný neustálym opakovaním - preto odporúčam čítať aj druhýkrát a pospomínať si na príklady chýb z vlastného života.
Čím starší čitateľ, tým viac bude žasnúť, koľko toho nestihol včas pochopiť.

1 01.09.2022

Kniha ma zaujala menom Rudolfa Steinera. V živote som o ňom nepočula, a podobne je na tom mnoho ľudí v okolí. Keďže sme v Bratislave mali Steinerovu ulicu, a už nemáme, pretože sa po nežnej revolúcii premenovala, bola som jednoducho zvedavá, čo za komunistu ten Steiner vlastne bol... Nakoniec sa z neho vykľul hlboko veriaci človek, kresťan. Podľa svojich slov mal už v detstve prístup k nadzmyslovému svetu. A keďže v cirkvi už za jeho čias kolovalo plno bludov, založil antropozofiu ako svoj osobný svetonázor. Neodmietol evolúciu, ani reinkarnácie. V skratke, bol to vo svojej dobe ceľmi vplyvný človek, filantrop. Akosi chýbal v učebných osnovách za socíku, hoci mohol byť zaradený aj medzi utopistov. Ale asi bol jeho odkaz silný, príliš silný, nebezpečný. Zaujímavé je, že ani pre postkomunistov nebol hrdina hodný obdivu. A to sme si mysleli, že kráčame do lepšej doby. Ak jeho meno niekto pozná, tak asi najmä cez waldorfskú školu. Bolo to jedno z jeho diel...

1 01.09.2022

Niet sa čo diviť. Farmaceutická lobby, p(otravinársky) priemysel z toho nič dobrého nemožno očakávať. Pripomeňme si Ernesta Guntera, doktora, ktorý sa nebál napísať pravdu v knihe Prirodzená strava, život bez chorôb. Dáva to zmysel, že enzýmy, ktoré varením ničíme, nám po čase začnú chýbať a my postupne nenápadne strácame svoje zdravie. Iste, varenie má svoj význam, pôvodne v minulosti nám ako ľudstvu skôr pomáhalo - varením sa ničia pásomnice, baktérie... Ale teraz je čas uvedomiť si, že spracovávanie potravy, čoraz rafinovanejšie, nám už prestáva byť na osoh.
Na Slovensku sa ako jeden z prvých odhodlal na výlučne surovú stravu MUDr. Ferdinand Bárta. Dnes už je jeho názor, že človek je výhradne bylinožravec, neakceptovateľný. V tomto sa mýlil. Každý biológ vie, že podľa stavby chrupu vieme zistiť, čím sa konkrétny cicavec prirodzene živí. A tiež podľa stavby žalúdka. Ale aj tak to bol priekopník niečoho, čo je práve dnes, v čase pandémie rakoviny, veľmi, veľmi aktuálne.

1 14.06.2022

totálna úprimnosť vo vzťahu - pokiaľ sú partneri na vysokej úrovni sebauvedomenia, môže fungovať
totálna úprimnosť inde - hotová samovražda. Myšlienky v knihe považujem skôr za utópiu, ako by to mohlo fungovať, keby... Zdá sa, že autori prepadli falošnej myšlienke, že všetci ľudia uvažujú ako oni dvaja.
Pohrať sa s myšlienkou totálnej úprimnosti je prospešné, avšak aplikovať v praxi (mimo najbližší vzťah dospelých vyspelých jedincov) - vysoko rizikový experiment s nepredvídateľným dopadom na život odvážlivca. Môj názor.

či stojí za to čítať - asi áno. Riadiť sa podľa nej - skôr nie.

1 17.12.2020