Flipper komentáře u knih

O tom, že ak zatajujete, že ste Kira a ide vám to veľmi dobre a nenaletíte na žiaden trik, ktorý vás ma nachytať - zvyšuje to vašu percentuálnu šancu že Kira ste. Hlavne ak vás skúša ten chlapík, ktorý nemôže sedieť normálne, lebo jeho uvažovanie klesne o 40%. Síce príliš veľké handrkovanie a prekáranie a nutnosť novej postavy už búcha na dvere. Či to bude správne rozhodnutie uvidíme v ďalšom booku.

12.01.2013

Prvá chybička Kiru, ktorú síce hneď napravil, ale vyšetrovanie pokročilo omnoho ďalej než sa môže zdať...
Podobne ako prvý diel, je táto šachová partia (tentokrát z väčšinovej perspektívy L) s mini výhodami na oboch stranách slušne rozohratá a padajú už nielen zločinci, ale aj obyčajní ľudia. Viacmenej skoro bezchybné, možno až na...
SPOILER: ak sa L domnieval, že Kira bol prítomný v metre, kde zomrel Raye Penber, nevšimol si, že predtým než nasadal do metra ho zozadu niekto prinútil zastaviť, kým mu niečo hovorí. (+ ďalšia kamera, ktorá snímala chlapíka, na ktorom Kira dokazoval, že sa nezahráva a naozaj je Kira, si nevšimla, že Raye stojí blízko a tak by zistili že Light je v tomto zapojený, keďže tam stál?) Každopádne aj keby si ho tu kamery vtedy nevšimli, kamery isto sledujú nástupy a výstupy ľudí na jednotlivých zastávkach. Stačilo si všimnuť, ako sa Raye otáča a dalo by sa usudzovať, že Kira je v metre. Potom by si stačilo pozrieť záznamy kamier z nasledujúcich zastávok a pozrieť sa, či nenájdeme niekoho podozrivého. A boom ďalších 10 bookov nemuselo byť :)

1 07.01.2013

Kým sa v tejto knihe King pohybuje po mostíkoch tajomna a len v miernych náznakoch odhaľuje a pripravuje na niečo veľké, čítanie je neskutočne dobré. Možno je to tým pribúdajúcim optimizmom hlavnej postavy pána umelca Freemantla a jeho viac než optimistického okolia (terapeuti,Wireman atď). A práve do toho sľubne sa začínajúceho, dvojzmyslami a vtipnými rečičkami vyzbrojeného prostredia sa začína pomaly zadierať tajomno...
Jeho gradácia je neuprosná a vtedy sú tie momenty, keď musíte ísť robiť niečo iné ako čítať neznesiteľné. Samotne to naladí až moc. Konečné odhalenie je akási hororová recyklácia všetkého možného od lode duchov, cez ostrov kostlivcov, jednej banshee atď, kde je všetko poprepletané, až niekedy "over the top", každopádne i keď finále nie je doménou, samotná kniha o rekonvalescencii, pozitívnemu prístupu (anger manageemntu) a glosujúcej postavy Freemantla by bohate stačili. To však len mierne naštrbí inak skvelú knihu.

26 miliónov Japoncov sa nemôže mýliť. Asi taký počet si zakúpil túto mangu a vo svete to tiež nebude málo. Death Note sa v prvom booku zamerala hlavne na priblíženie celého systému "ohýbania" sveta na základe jedného zápisníka, ktorý prináša smrť. A keďže pravidlá nie sú definované do úplne presnej formy, začína sa experimentovanie (spojené so zlikvidovaním neprajníkov).
Spoznávanie rodinného zázemia a myšlienkových pochodov Lighta je tu málokedy prerušované (iba ak nejaká tá konferencia G8), čo je viac než dobre, nielen tým, že dáva neznámemu L potrebnú mystickosť (ktorá je síce odhalená v druhom zväzku), ale pri jeho rozhovoroch s Rjúkom, sa pevne definujú (viacmenej) pravidlá zápisníka bez rušivých momentov.
Vystavaná koncepcia deja jednoducho lahodí milovníkom zápletky, napätia, ale aj akcie a ako predjedlo k celej série viac než zachutí.

2 04.01.2013

Prirovnať umierajúce umenie k starej žene, ktorá plná spomienok a sentimentu rozpráva svoj príbeh mladej generácií nemusí byť zlé. Updike akurát prvých 80-90 strán vykradol biografiu Pollocka (ešteže sa priznal), preto ak niekto o ňom čítal, alebo videl film Pollock s Edom Harrisom, tomu prídu tieto fakty až príliš jednoducho podávané s veľmi malými zmenami. Ostatok knihy je blúdenie medzi hľadaním miesta v umeleckom svete v období studenej vojny, opismi vzostupov a pádov v bohémskom manželskom živote hlavnej hrdinky. I keď vycibrený jazyk spolu so skvostným Vilikovským prekladom urobia z knihy nevšedný umelecký zážitok, podať atmosféru a obraz o umeleckých smeroch od druhej svetovej vojny, až po súčasnosť (+ naturalistické opisy a analyzujúce myšlienkové pochody ) je na 230 stranovú príliš knihu málo.

03.01.2013

Ak hovoríme o hypertrofií obrazov a scén, je to niekedy až "prehypertrofizované" zahalené do bľabotavého, sentimentálne-halucinačného štýlu, kde sa zdá, že nič nemá hlavu ani pätu. To by mi ani nevadilo, lebo v 100 rokoch samoty to fungovalo. V jeseni patriarchu nenájdeme tú príznačnú tajomnosť a mystickosť, kde je vtip nie je pohoničom príbehu, ale jeho smutným rozprávačom, kde čitateľ skôr zosmutnie nad jeho absurditou. Opätovné prerozprávanie na 4x plné nesúvislosti, ustavičné prehadzovanie rozpravača príbehu - všetko beriem no zosobnenie sa s akoukoľvek postavou nenastalo, preto je to len(?) óda na kryštalizáciu lásky na moc so všetkými možnými nežiadúcimi účinkami.

1 01.01.2013

Vnútorné boje starého pána, psychologicky napäté, až sám čitateľ dostáva pocit nemohúcnosti a hnevu. Takéto pocity u mňa zatiaľ vyvolala len Nothomb. Samozrejme prekvapivý skvelo gradovaný finiš (vyvrcholenie úchvatne minimalisticky podané - na 1/2 strany) ako je zvykom nemôže chýbať. Jednu hviezdu beriem len za prílišný romantizmus v správaní starého páru, ale to je len môj osobný názor (takto milých dôchodcov som veru jakživ nevidel a tobôž už učiteľa :)

1 31.12.2012

Prvá vtipná poviedka "Láska a smrť na Vianoce" je skvelá - satiricky opisuje napr študentský slovensky život s pohľadu Francúza a pripravuje mu čím ďalej absurdnejšie trampóty, so spoznávania slovenských zvyklostí. Ostatok však spadá k priemernosti. Systém poviedok je vcelku podobný (až na 2, ktoré sú úplne klišé (bábika, nočný vlak)) - hlavná postava obkolesená svojim svetom, (v ktorom sa väčšinou skvele vyzná) ho predkladá čitateľovi a vykrikuje plno mien a názvov. Ostane to prakticky len pri tom, výrazné zmeny deja sa nekonajú. Spolu to vyznieva ako zmeska rozhovorov tristorakých umelcov so sveta v ktorom sa Hvorecký pohybuje. Hlbšie vyznenie z toho všetkého je podobné, akoby sme na tom večierku boli, ale vypili príliš veľa a na druhý deň sa na tieto rozhovory rozpamätávali. alebo ak chcete ďalšie prirovnanie je to ako s tým silákom čo má plno reči ako nás zbije, ale samotná bitka sa nekoná. Hvoreckého nehorázny príklon ku konzumenstvu striedavo berie lepším rozpracovaným príbehom vietor z plachiet, inokedy z čítania robí eazy nezáväznu pohodu. Psanie o sexe v jednej poviedke zásluhou tohto konzumenstva jednoducho neuspokojuje - chýba tu určité hnanie do krajnosti. To by však spoločnosť rozdelilo na dva tábory a to spisovateľ nechce. Ak by Hvorecký vystavoval svojich hrdinov do vtipných situácií (ako v prvej poviedke) zrejme by vydal aj veľmi dobrú a vtipnú knižku.

3 27.12.2012

Prvýkrát ma Murakami zaujal v Hone na ovcu, hlavne vo zdanlivo flegmaticky písaných častiach samoty hlavného hrdinu. Ničnerobenie, s ktorého sa stáva zrazu dráme je neskôr modifikovaná v ďalších dielach (kronika vtáčika na kľúčik, Sputik má láska, či Tnacuj, tancuj tancuj). Práve to je u Harukiho obdivuhodné naladiť čitateľa na pohodovú vlnu, do ktorej sa potom skôr či neskôr dostane niečo neuveriteľné, mystické, alebo závažná. Čitateľ tak prežíva fantastickosť oveľa intenzívnejšie.

Poviedky Po otrasoch však naplno nerozvinú tú pravú orechovú "nudu" na začiatku, ale rovno riešia dej (zazvoní telefón - ide sa na pláž, v kresle hneď sedí žabiak atď). Preto tvoria len akúsi ochutnávku s tvorby autora, ktorého sila je v románoch. Snaha o mystickú konečnosť potom pôsobí nedokončene, čitateľ by chcel pokračovania (čo Murakami, ako správny psychológ pochopil a dnes vydáva romány an pokračovanie, o ktoré je veľký záujem).

V 6 poviedkach Murakami odhaľuje skoro všetky svoje trademarky - existencionalistické hľadanie outsiderov (Kafka na pobreží), spomenuté hľadanie otca, ľúbostné trojuholníky (Sputnik má láska), či iné fantastické svety (Hard-boiled Wonderland). Každopádne na zachytenie celkovej Murakamiho krásy je potrebný hrubý román, ktorý vtiahne a zaujme oveľa viac.

1 25.12.2012

Je viacmenej škoda, že kniha nie je hrubšia, lebo priamo nenúti sa zosobniť s postavami. Väčšinou len sucho predkladná fakty, ktoré sú (na rozdiel od ostatných jej knih), len mierne citovo zafarbené. I keď to má lepší vplyv na konečné rozuzlenie knihy, vsadiť všetko na jednu kartu je málo, lebo celkovo rozohraná partia nezaujme diváka.

1 22.12.2012

Včera bol dátum 21.12.2012 a mediálna fraška ohľadom konca sveta nemala zastavenie. Ten hurhaj okolo toho bol totálne zbytočný a nikto s prítomných sa ani len nepozastavil, že koniec sveta raz nastane i keď to bude bolestné a dlhé umieranie.

"Nezávislost a úcta, ktorú požívali Lavoisier, Darwin, Faraday, Maxwell, Perkin, Curieová a Einstein, už jsou dávno pryč... Mladší vědci nemohou své názory vyjadřovat veřejně, aniž by riskovali možnost se ucházet o granty nebo publikovat své práce."

Lovelocka som taktiež nepoznal o to viac ma zaujal. I keď Gaia vrací úder je útla kniha a informácie sú nakopené a zhrnuté, autor nám dáva dostatok odkazov na kvalitnú literatúru s ktorej čerpal (a nie je jej málo) a na základe ktorej svoje názory formuloval. Lovelock myslí nadnárodne,, to jest svetovo ("Gaiovsky") a podriadzuje svoje názory na celkovú záchranu Zeme. Otvorene konštatuje, že je nás veľa, že Zemi by stačil 0,5 až 1 miliarda ľudí, nekompromisne obhajuje aj "bubáka" jadrovú energiu, keďže Zemi škodí najmenej. Vyzbrojený metaforami a prirovnaniami podáva trochu iný pohľad na "šetrenie" Zeme než by vám priemerný ekológ radil a i keď je to mnohokrát diskutabilné, hovorí (ako sám priznáva) s pozície lekára, ktorému ide o dobro pacienta - Zeme. Takýto iný pohľad a odosobnenie je v týchto kruhoch dosť vzácny a nesmierne zaujímavý.

1 22.12.2012

"Moje telo bolo jediné, čo som mala" Emocionálna sonda do maternice puberty v podaní Nothomb tradične psychologicky hnaná až na hranu a deštruktívne idylická. Amélie nemoralizuje, nepoučuje, opisuje len zmeny sociálnych statusov a postojov k spoločnosti pri formovaní a získavaní vyhliadok do budúcnosti - kým Krista vopred podriadzuje celý svoj život politickej kariére a k svojmu okoliu sa správa podobne ako neľútostný politik, formujúca sa Blanka ochutnáva trpké príchute prehry, odvrhnutia a zloby a aj na konci knihy nemá vyhranenú kariéru. Prienik do života Blanky a jej priama úmernosť v Kristinej nenávisti je umocnená čarom opisnosti vnútorného prežívania, nad ktorým pri Amélií neprestávam žasnúť. Jednoducho kto umí, umí.

2 18.12.2012

Existencialistický experiment, erudovane exkrementný, energický. Fajnový na depkové stavy a celkovo ma bavilo prehodnocovať názory na dej. Ak určitá pasáž pôsobí nehorázne klišé, o chvíľu je to klišé zosmiešnené, aby sa s neho stalo ešte väčšie klišé a tak sa strieda jedno klišé za druhým dookola, až to pôsobí normálne a reálne - ani sám život. Táto hranica je veľmi tenká skoro až priesvitná, preto pri neopatrnosti bude pôsobiť násilne, no pri hlbšom zhodnotení sa sila absurdity ukáže v celej svojej kráse. I keď to konečné vyhodnotenie obviňujúce dospelosť za strašiaka, ktorý neľútostne rúca kvázi plodné ideály je až akosi veľmi emocionálne zafarbené, na celkový výsledok nepôsobí (možno preto, že som ešte nevyrástol a drží ma optimizmus pána prasiatka :p ). To množstvo pohľadov (z príbehov rozprávačov deja, z dopisov a úvah) si zaslúži značnú pozornosť. Pozn. Salmelu pozorne sledovať

2 17.12.2012

Hrozne opisné so štýlom, ktorý mi vôbec nepadol vhod, lebo pri jemnej nesústredenosti sa stráce cela pointa diela, čo v humornej literatúre veľmi nemá miesto. Chýba tomu odpich, dlhšie dialógy aj keď umne napísané. Aj tak som sa niekedy nevedel zbaviť čudných pocitov "poviedka mladé dievčatka - WTF?". Celkovo to hodnotím ako nie príliš vydarený pokus o predrevolučný chrst do tváre cenzúry, práve keď sa normalizovalo, no dnes to už je u terajších spisovateľov bežné.

13.12.2012

1000 a niečo strán. Ak neprečítate ani týchto pár riadkov, je zbytočné sa púšťať do knihy, kde len základná charakteristika zúčastnených postáv je na 8 strán (slovenský preklad). Zďaleka však nejde len o sci-fi. To robí len kulisu detektívke (až po poslednú stranu), ďalej psychologickému románu, či akčnému thrilleru. Pri čítaní si človek uvedomuje viaceré veci, zisťuje veľkosti ľudského ducha, technológie a snahy o dosiahnutie nemožného no tiež v plnom svetle obžaluváva chamtivosť, enormný ľudský chlad a boj a moc. Postavy sa dajú rozpoznať, sú napísané zručne aby sa neplietli, (i keď sú im venované vysvetlivky) a i keď odhaľujú svoju vnútornú ucelenosť, v niektorých ohľadoch pôsobia neznámo, čo nahráva skvelej detektívnej zápletke. Samozrejme kniha by sa dala zredukovať a niektoré príbehy nadobro vypustiť, tu by sa však v plnej miere neprejavila miera opisu sveta budúcnosti, nedalo by sa pochopiť prerozdelenie sveta v budúcnosti s jeho trpkými (možno niekedy reálnymi) ranami. Schätzing je právom novodobým Julesom Vernem a klobúk (čo klobúk celú vesmírnu helmu) dole pred takýmto dielom, ktoré je však len pre vytrvalých.

6 09.12.2012

Neviem či kniha "volne navazuje" na predchádzajúci, alebo sa len čitateľ rýchlo stráca v zmesi mien a dejov. Grossman bol isto skvelý vojak a jeho štýl je niekedy príliš vojenský. Napríklad on je vo vojenskej hierarchií ako ryba vo vode, pričom bežný čitateľ sa stráca. Niektoré deje (moskovskij a koncent. tábor, obliehanie domu 6/1) sú skvele napísané a nebyť iných rozvláčnych dejov )ako Krymov a jeho patálie, postup vosjk k Uralu, pochovávanie synov), román by bol niekde inde. Dej fyzika Šturma a niektoré kapitoly sú popretkávané úvahami o vojne, antisemitizme, filozofií o otázkach dobra a fyziky, no rovnako striedanie dejov je tu skôr na škodu. Práve takéto "zhubnňe úvahy" boli tŕňom v oku niekdajšieho červeného režimu, lebo tam sa pochybnosti nenostia. Každopádne isto nie kniha pre každého.

1 28.11.2012

Obnažená Ruská duša na kosť, a i s tej kosti sa poriadne odlupuje na malinkú kostičku. A paradoxne si nikto ku koncu nie je istý v svedomí Čičikova. Toť umenie, ktoré nehynie a bude žiť dovtedy, dokedy sám človek bude h r o m a d i ť majetok, statky a či len mŕtve duše.

1 22.10.2012

Ambivalentné... Vyzbrojený dlhými prirovnaniami a amora(á?)lkou Poľakov okrem opisov predrevolučných časov v Rusku sa nemilosrdne vysmieva z literátov a ich života. Narážok na klasikov by sa jeden nedorátal a sám Poľakov vyzerá, akoby bol syn M. Gogoľa. Nuž román je však z nedávnej minulosti, ktorá len pridáva vážnosti porekadlu "dnes hojno, zajtra hovno" (a naopak).

23.08.2012

Pomerne viac bitiek, lomozu, krvi viac zrád, tajnych konšpirácií, ale aj mysticizmu a kúziel. Znásobený prvý diel, ktorému však dlhosiahle opisy uberajú humoru. Samozrejme pár momentov, keď som vyprskol smiechom nemožno nespomenúť. Raynevan musel tiež zrejme koňovi každý deň bozkávať riť, že mal v toľkých situáciách toľko šťastia...

1 19.08.2012

Málokto bude vnímať svet ako Dežo Ursiny a i keď listy nemajú vždy geniálnu formu na tvarovanie, jeho punc je tam cítiť.

1 01.02.2012