Zabiť otca

10.12.2023

Moja práve Nothomb ever, ale eee, nezaujala. Taká tá téma "zabitie otca" je večne známa, oidipovský komplex a pod., takže už niekoľko tisícročí táto tematika existuje, ale autorka ma nepresvedčila. Asi jej ešte dám šancu cez Vrahovu hygienu nech ju na večné veky neodpíšem...

05.09.2021

Typicky krátka, rýchla a ľahko sa čítajúca Nothombová. Škoda len toho záveru, ktorý pôsobí akoby to aj samotnú Améliu prestalo baviť, alebo si náhle spomenula, že ešte nevečerala a za 20 minút ide v telke ten film, čo sa naň tak tešila, no vydavateľovi sľúbila text svojho nového románu poslať ešte dnes...

28.11.2016

Madam Nothombová, ďakujem za znamenitú jazdu. Samozrejme, posolstvo a podstata boli tiež dôležité, ale zvyšok bol nenormálny trip. Všetky postavy ma svojim spôsobom rozľučovali (Halucinogénne drogy?! Znásilnenie pod vplyvom?! A WTF are you doin' all the time, Joe?!), ale odosobnila som sa od nich natoľko, že to vlastne nevadilo, a na rozdiel trebárs od Tichého domu som žiadnu nechcela vidieť umierať dlhou a bolestivou smrťou. A navyše to bolo omnoho kratšie - trvalo mi ani nie tri dni, kým som sa cez to celé dostala. Summa sumárum, bavila som sa a trochu zamyslela, no hlavne si užívala JAZDU...
P.S. Prečo ľudia ešte stále berú drogy, keď si môžu prečítať postmodernú novelu alebo pozrieť film Emira Kusturicu?

09.07.2014

Nothombová má na konte kvalitatívne rôznorodú škálu kníh. Od tých priemerných (Antikrista) a ľahšie nadpriemerných (Ani Eva, ani Adam), cez ozaj výborné (Metafyzika trubíc, Catilinaria) až po jeden ozajstný skvost (Vrahova hygiena). Dostalo sa jej daru výnimočnej fantázie, má nos na príbehy, okrem toho je hravá, má odvahu experimentovať, čo jej vo väčšine prípadov vychádza. Nie však vždy. V tejto knihe akoby si chcela vyskúšať minimalizmu, no nie minimalizmus v zmysle skromnej dejovej línie, ale v zmysle vytvorenia silného príbehu použitím čo najmenej slov, zato však slov maximálne trefných, vedúcich priamo k podstate popisovaného. Voľba techniky mi nijako neprekážala, rovnako ako mi neprekážal ani viacerými čitateľmi vytýkaný rozsah knihy (veď koniec koncov žiadna z Nothombovej kníh nie je objemná), tiež samotný príbeh a rozuzlenie zápletky mi prišli obstojné, hoci je pravda, že nepatria k Nothombovej najlepším, ale prekážal mi nevyužitý potenciál zvolenej techniky. V knihe sú pasáže, najmä dialógy, kedy jej snaha o minimalizmus vychádza. Doslova pár strohými vetami vychytala podstatu, a to tak dokonale, že viac slov by bolo skôr na škodu, než na úžitok.

– „Áno. Keď ho učím kúzla, je taký čudný, až ma desí. Hltá moje slová, no zároveň cítim, že by mi najradšej skočil na krk a roztrhal ma v zuboch.“
– „Zbožňuje ťa!“
– „Áno. Zbožňuje ma tak, ako keď pätnásťročný chalan zbožňuje svojho otca. Túži ma zabiť.“
– „A ty ho považuješ za svojho syna?“
– „Áno, tak nejako. Veľmi ho obdivujem a mám ho rád. Keď som preč, chýba mi. Keď sa vrátim, rozčuľuje ma a nasiera.“
– „Bojíš sa ho.“
– „Nie. Bojím sa oňho.“
– „Tak potom je tvoj syn.“

Ale je v nej tiež množstvo pasáži, ktoré sú slabé. Akoby sa sústredila na vypracovanie niekoľkých kľúčových momentov, tie vypiplala do absolútnych detailov, a zvyšnú, ľahšiu časť textu, si nechala na neskoršie dotiahnutie, ale z nejakého nejasného dôvodu sa k tomu už nevrátila. Výsledok? Rozpačitý.

08.09.2013

Zajímavé oddychové čtení, ale ten konec? Od Nothombové, která se vyžívá v závěrečných nečekaných odhaleních a pointách jsem čekala lepší závěr.

30.05.2013

Celkom zaujimavy pribeh, ale nic co by ma nejako velmi zaujalo.

22.12.2012

Je viacmenej škoda, že kniha nie je hrubšia, lebo priamo nenúti sa zosobniť s postavami. Väčšinou len sucho predkladná fakty, ktoré sú (na rozdiel od ostatných jej knih), len mierne citovo zafarbené. I keď to má lepší vplyv na konečné rozuzlenie knihy, vsadiť všetko na jednu kartu je málo, lebo celkovo rozohraná partia nezaujme diváka.