Aeon komentáře u knih
determinacia vlastnym nevedomim a jeho obsahmi je zradna vec. keep pushin :-) ale ako aj on sam uznava, tak existuju javy, ktore vysvetlit nedokazeme (asi este ani v roku 2022) a tym padom nemozno vylucit nieco "vyssie" nez len nase mentalne pochody. inak uznavam tych, ktori to prekladali z nemciny. vynajst adekvatne nazvy pre niektore slovne zvraty a slovne hratky asi sposobilo kurenie Krista z hlavy nejednemu prekladatelovi :D
(SPOILER) problematika zla a dobra (pretoze boh riekol, ze stvorenie je dobre ale na posledny den riekol, ze je to velmi dobre aj ako zlo samo o sebe :-)). podstatny je vztah, ktory je pre bubera velmi charakteristicky. zlo alebo dobro ako dve samostatne jestvujucnosti su urcite skutocne, ale ide o nas vztah a pohlad, aky im priznavame. zlo je pohanac k tomu, aby sme sa realizovali. pokial avsak prepadneme do iluzie toho, ze sme sami bohovia, tak je s nami koniec a budeme sa furt mutit v nespocetnych myriadach vlastnych obrazov, iluzii a ako by aristoteles povedal - moznosti. podstatne je im dat tvar a spravne formovat vlastnu dusu - a to mozeme len jednou cestou - oddanim sa bohu.
cital som po snad 10 rokoch. a cela kniha nabrala uplne inu dimenziu. ako buber spomina, myty bez skusenosti kazdeho z nas su len polovica pravdy :-)
krasna kniha. dospel som avsak k rozhodnutiu, ze ku kniham tejto vaznosti nebudem pisat nijaky komentar, pretoze na nom vlastne nezalezi. kazdy, kto si precita tak asi bude rozumiet :)
uzasna kniha. podstatou je zapudenie pohanskych kultov, ktorej sa autor venuje v pociatocnych styroch knihach. pohanske bozstva nie su nic viac nez len nizsie "bozstva" resp. zli duchovia. ti nasledne vo svojej pyche a povyseneckosti "riadia" zivot ludi, ktori ich na druhej strane uctievaju hnusnymi aktami v divadle, ktorych augustin tiez kritizuje. no viac kritizuje tych, co realizuju "nechutne" seansy v chramoch. prava viera realizovana cistou oddanostou pravemu Bohu (defacto v pojmoch platonisticko-aristotelovskej tradicie) a vykonavanim ctnostneho zivota.
nemozem nic vytknut, autori vycerpavajucim sposobom popisuju vznik krestanstva, jeho rozne odnoze a strukturu v kontexte s dejinami, ktore nepopieratelne formovali celu krestansku cirkev.
(SPOILER) cnostny zivot je podstatny avsak k dosiahnutiu "blazenosti" v zmysle zjednotenia s Bohom je nedostacujuci. jedina cesta, ktora pomoze cloveku sa vymanit zo strastiplnosti zivota, neustaleho kolobehu vznikania/zanikania je teurgia ako mysticka cesta k bohu a povznesenie sa do inteligibilneho sveta.
Najpodstatnejsi postreh v spise je popis systemu teurgie, kedy mozno najst paralelu s Plotinom o Bozom kralovstve, ktore prichadza a my ho vitame. Je to presne naopak, Bozie kralovstvo je vsade, len ho nevidime. Teurgia je sposob, akym sa otvorit bozej pritomnosti.
Taktiez je do viac-menej detailov rozpracovany ontologicky system, ktory je plny roznych entit. Zacinajuc Jednom, cez Nus (Duch/Logos), Dusa svetova az po duse individualne a hmotu (egyptske bahno alebo grecke hyle). Vsetko je ale v monade a presiaknute Jednom a jeho esenciou.
Iamblichos bol novoplatonik, ktory do filozofie pridava vlastne nazory a myslienky a tym padom je mierne odlisny od Plotina a jeho filozofie.
kniha by mohla byt kvazi uvod a inspiracia pre mnohych autorov neskorsej doby ako je jung alebo frazer. plutarchos sa zaobera dvoma aspektmi a to povercivostou alebo raznym ateizmom. dost sa zapodieva aj vplyvom epikureizmu a stoicizmu.
kniha je skutocne popis udalosti o zvrhnuti oligarchickej vlady. v ramci deja je par klucovych situacii, kedy postavy vedu dialogy resp. vedu monology na temy o pojme "daimonion" a jeho vplyv do zivota bezneho smrtelnika.
(SPOILER) Plutarchos bol skor spekulativny filozof-historik-religionista, ktory spajal veci, ktore mozno ostatna cast "akademikov" vnimala ako blud a fantasmagoriu ale jeho myslienky urcite stoja za povsimnutie. tato utla knizka poskytla viac nez dost a to svojim sposobom taky predskok k jungovej transformacnej psychologii osobnosti. silny vplyv novoplatonizmu je viac nez znacny pricom by som to nazval ako system henoteizmu - cely kozmos je zivy a v nom su urovne bytia od jedna cez ducha cez daimonov az po ludi a nizsie bytosti vo forme rastlin a podobne. a gro knihy je pojednanie o dionyzovi, apollonovi a poslednom z troch "svatych je hades.
uzasna kniha resp. studia na temu plotina a jeho chapania "slobody". autor vysvetuje povodne plotinove myslienky a "tlmoci" ich citatelovi. ide od cloveka cez bozsky nus az po samotne Jedno/Dobro.
tak teda update po 9 rokoch - docital som uspesne :) je nutne si uvedomit, ze kniha obsahuje len niekolko spisov z celkoveho poctu Ennead. ale aj to staci k lepsiemu pochopeniu plotinovskej filozofie a systemu
neviem, ci ide zrovna o "filozofiu" v pravom zmysle slova, skor to je etika. ale to neznamena, ze nie je hodna ucty a velkej mudrosti
titul je vedecka praca, ktora sa zaobera pyrrhonom ako historickou osobnostou antickej filozofie. autor taktiez do velkej miery komparuje originalnu "filozofiu" pyrrhona, ktora avsak nebola zapisana ale jej zlomky boli zachytene jeho ziakmi, s filozofiou tzv neopyrrhonizmu, ktora je uz modifikovana verzia realnyh myslienok pyrrhona. okrem ineho autor rozobera aj etymologicky vyklad jednotlivych casti citacii a pokus o ich vysvetlenie. spojenie "nie vacsmi" je explicitne spomenute. vplyv indickej filozofie na pyrrhona je zretelny avsak autor dava padne dokazy aj v neprospech tejto tezy.
vycerpavajuca kniha. ludstvo a jeho evolucia od neurotickeho dodrziavania miestami az nezmyselnych ritualov smerujuc k nabozenstvu a v konecnom dosledku az k vede. avsak je dolezite poznamenat, ze aj aktualny vedecky pohlad na vec nemusi byt finalny a moze prist dalsia etapa, ktora bude pokracovanim ludskeho myslenia. to, ze nieco nevieme vysvetlit neznamena, ze to je nerealne :)
dobra kniha, ale trocha ma iritovala ta detskost, s ktorou bola napisana (ano, viem, neni to zrovna cista vedecka literatura, ktora mi sedi omnoho viac). ale slusne :)
kto caka, ze metafyzika bude plna odpovedi na otazky "duchovne" a "ezotericke" tak pre neho bude kniha sklamanie. je plna aristotelovej logiky, vyclenenim toho, co sama metafyzika znamena a ake je jej vztah resp. prvenstvo v ostatnych vedach.
aristoteles nesklamal a svoj silne akademicky styl jeho doby preniesol aj do knihy - i ked kniha je skor len extrakt z toho, co vsetko o prvom nehybnom hybateli napisal.
odporucam zacat aristotelovym organonom tzn. logikou a kategoriami, potom ist na fyziku a nasledne z nej ist na metafyziku, aby bola hlbka pochopenia temy co najvacsia
prvy hybatel je nehybny a pohybujem vsetkym. je to kruh, ktory je spojity a nepretrzity. narozdiel od priamky, ktora ide od bodu A do bodu B, je pretrzita nakolko ma v sebe body a tym padom sa prerusuje aj po stranke priestoru aj casu.
prirodzenost je najvyssia dokonalost, ku ktorej vsetko smeruje. je to zamerna teleologia, kedy vsetko smeruje k najvyssiemu dobru. taka je jeho vlastna podstata. zmena je uskutocnovanie a "ozivovanie" hmoty za pomoci tvaru. hmota sama o sebe je trpna a bez "vonkajsieho" vplyvu sa nemoze menit.
aristoteles komparuje predosle nazory hlavne prirodnych filozofov a nadvazuje taktiez na platonov objektivny idealizmus alebo demokritov atomizmus.
prierez dejinami kurdov a potencialneho kurdistanu. titul sa do velkej miery zaobera ekonomicko-politickou situaciou kurdskeho naroda vzhladom na turecko, iran a irak. autor vyzdvihuje potrebu oprostenia stredneho vychodu od imperializmu a monopolu velkych nadnarodnych spolocnosti, kt. na uzemiach danych uzemiach tazia ropu a naftu. velky doraz je na sovietsky zvaz a ideu socializmu, ktora je "najlepsia" cesta, ako prekonat kmenove spolocenstva, pretrvavajuci feudalizmus a vykoristovanie rolnikov, ktori nemaju ani vlastny pozemok.
nadviazanie na demokritov deterministicky atomizmus, kedy epikuros a jeho ziaci sa ciastocne oddeluju od osudovosti, ktora vladne a priklanaju sa k moznosti zit bez tarchy za pomoci zivota zalozenom na rozkosi (avsak skor dusevnej nez telesnej) aj ked mnoho oponentov epikureizmu tvrdi, ze epikuros bol pozitkar oddavajuci sa vsetkym moznym rozkosiam len nie tym dusevnym. klucova je ataraxia ako rozkos vyvolana nepritomnostou strasti, uznanie, ze bohovia sa nezaujimaju o dianie resp. ze ani neexistuju.