Metafyzika přehled

(SPOILER) Aristoteles - prvý filozof ktorého som čítal a ktorý ma vtiahol do sveta filozofie - je všeobecne považovaný za jedného z najpodstatnejších osobností tejto vednej disciplíny. Jeho pragmatické a objektívne hľadanie pravdy prostredníctvom porovnávania a vyčerpávajúceho triedenia do kategórií si ma získali v čase keď som prevažne čítal hororovú beletriu.

Metafyzika, teda druh vedy ktorá skúma súcno ako súcno - zjednodušene skúma to čo je, to čo existuje preto lebo to existuje - ma hneď po scholastike a patristike baví najmenej zo všetkých filozofických smerov ku ktorým som sa zatiaľ dostal. Mal som síce isté obavy - čo keď sa mi môj prvý filozof sprotiví ako Hegel - ale aj očakávania - možno, že mi Aristotelov štýl, jeho vyčerpávajúce kategórie a zrozumiteľný jazyk odhalí tajomstvá metafyziky takým spôsobom vďaka ktorému si možno obľúbim tento filozofický žáner, pravda je však taká, že ani jedna z popísaných hypotéz sa nepotvrdila. Nakoniec to bolo niečo medzi.

V diele Aristoteles premýšľa nad metafyzikou, filozofiou pojednávajúcej o nehmotných skutočnostiach. Pojem bytia (používa názov súcno) rozdeľuje na štyri základné princípy. Na tvar, ktorý určuje podstatu vecí ako uskutočňujúci princíp. Látka ako substrát ktorý obsahuje možnosť prijímať v sebe tvar určenia. Pôsobiaca príčina - teda pohyb. A účelná príčina - teda účel.

O okolitom svete, o bytí, o súcne sa dozvedáme prostredníctvom vnímania zmyslami. Vnímanie je dozvedanie sa. Všetci ľudia od prirodzenosti túžia dozvedať sa, túžia po vedení (tvrdí to Aristoteles ja som si touto myšlienkou nie úplne istý). Známkou toho je záľuba v zmyslových vnemoch. Vnemy môžu byť zrakové či zvukové. Ich vnímaním vzniká pamäť. Jedinec ktorý si pamätá viac býva rozumovo zdatnejší. Z pamäti vzniká skúsenosť - pretože v pamäti uchovaný a mnohokrát opakovaný vnem vytvára skúsenosť. Čím lepšie vie jedinec aplikovať skúsenosti tým je múdrejší.

Múdrosť je veda, ktorá hovorí o istých príčinách a počiatkoch. Aristoteles prostredníctvom metafyziky - prvej filozofie - hľadá odpovede na príčiny, prečo a ako niečo je, a počiatky súcna. Počiatok určuje, čo z čoho vzniklo. Ako príklad udáva loď, ktorú síce postavili v kooperácií remeselníci, no jej počiatok je v myšlienkach jedinca, ktorý navrhol samotnú loď. Aristoteles považuje múdreho človeka za toho, kto zvládne poznať to, čo je ostatným náročné poznávať.

Svet a jeho existenciu Aristoteles definuje prostredníctvom pohybu. Pohyb vníma v škále medzi neexistenciou a existenciou, teda medzi nebytím a bytím prostredníctvom čoho niečo vzniká. To čo vzniká je medzi tým čo je a čo nie je. Rovnako zánik - to čo zaniká je medzi bytím a nebytím.
Ďalej Aristoteles vyčerpávajúco opisuje rôzne nemateriálne pojmy, ktorým viac menej čitateľ rozumie, no pitva ktorou prechádza každý jeden pojem nie je najjednoduchšie textové sústo a tak sa komplikuje aj to, čo bolo relatívne jasné. Aristoteles sa pýta na to, čo je to počiatok, príčina, prvok, prirodzenosť, nutné, jedno, súcno, podstata, protikladné, skoršie, neskoršie, možnosť, koľkosť, akosť, vzťažnosť, dokonalosť, podľa čoho, prečo, rozpoloženie, trpnosť, zbavenosť, mať niečo, časť, celé, rod, omyl, náhodnosť, je toho neuveriteľné množstvo.

Aristoteles popisuje nielen to akým spôsobom dochádza k vedeniu ale aj akým spôsobom môžeme dôjsť k falošnému, nepravému vedeniu - čo je dnes, v období postfaktuálnej doby plnej populistov, dôležité spomenúť. Tvrdí, že ten kto chce dojst k správnemu výsledku musí vedieť správne pochybovať, lebo výsledný názor je riešenie predchádzajúcej pochybnosti. Ten kto skutočne pochybuje na základe argumentov, sa argumentmi dá presvedčiť. Teda nielen slovami ale hlavne myšlienkami. Ten kto hovorí len aby niečo hovoril sa nedá presvedčiť myšlienkami. Ide o ľudí, ktorí prostredníctvom fikcie násilne prispôsobujú svoje predpoklady.

Na záver už iba dodám, že hoci Aristoteles bol TEN autor, ktorý ma seriózne zoznámil s filozofiu, nemôžem potvrdiť, že by som bol z tohto diela nadšený. Hoci prostredníctvom tejto knihy mi je pojem aj záber metafyziky jasnejší, nemôžem sa ubrániť pocitu, že tento smer ma stále rovnako nebaví. Ak by som mal niekomu odporučiť niektoré dielo od Aristotela, boli by to Politika alebo Etika Nikomachova, Metafyzika určite nie.