1. Domů
2. Autoři
3. Xenofón
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 16
• Bazar 3
• Životopis
• Citáty 66
• Diskuze 1

Populární knihy

/ všech 16 knih

Nové komentáře u knih Xenofón

Grécke dejiny

„Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny je literárne dielo mnou veľmi cenné. Patrí k tomu naj z toho, čo sa nám zachovalo zo starovekej literatúry. Čo ma však pri ňom celkom zamrzelo bol otvorený koniec - teda Thukydides zomrel skoršie ako stihol dielo dokončiť. Zistil som však, že udalosti antickej svetovej vojny, ktoré už Thukydides nestihol zaznamenať, zaznamenal filozof Xenofón. Keďže tohto starovekého filozofa celkom obľubujem, neváhal som. Grécke dejiny od Xenofóna priamo nadväzujú na Thukydidov text. Xenofon začína, doslova, že: “a potom o niekoľko dní neskoršie…”. V prvých dvoch knihách, ktoré zachytávajú tragický koniec vojny sa Xenofon drží Thukydidovho štýlu. Čistý pragmatizmus, objektívne údaje bez menej podstatných odbočiek. Ide o precízny odborný výklad - na Xenofona, ktorý je predsa skôr známy tým, že nevykladá filozofiu čisto analogicky ale dáva obsahu nádych príbehu, je to celkom prekvapenie. Ak by tieto prvé dve knihy niekto umiestnil k Thukydidovi, nevšimol by som si to. Zaujímavé je, že po druhej knihe - po ukončení vojny, no nie konfliktov medzi mestskými štátmi - sa text mení. Mení tú precízne chladnú štruktúru a už sa podobá na Xenofona viac. Už tu nájdeme informácie vo forme klebiet či ťažko dokázateľných - hoci možných - interpretácií v konkrétnych situáciách. Tak či onak ide o veľmi dôležitý staroveký historický prameň. Bola by škoda keby sa nezastaviteľný tok času postaral o to aby sa zabudlo na osudy takých osôb ako boli Alkibiades, Kýros mladší či spartský kráľ Agesilaos. Aj keď nejde o úplne jednoduché čítanie, keďže text je písaný takou formou akoby autor predpokladal, že čitateľ bude poznať pomery v krajine ako aj krajinu samotnú, je náročné byť plne sústredený keď na Vás neustále chŕli autor ďalšie mená, mestá ich konflikty a podobne, ak sa však cez toto čitateľ prenesie, dostane za odmenu staroveké hry o tróny kedy netušíte kedy a kto zomrie, kto koho zradí či kto nakoniec zdolá koho. Najväčšiu blaženosť mám z tohto čítania vtedy, keď si hlavne pripomínam, že text zachytáva skutočné udalosti skutočných ľudí.“... celý text
— JohnMiller

---

O prosperujúcej domácnosti

„Xenofón - jeden z najpraktickejších filozofov - ako obsahom tak aj prednesom - ma touto tenkou brožúrkou príjemne prekvapil. O prosperujúcej domácnosti - trefný preklad, dielo poznáme u nás aj pod názvom O hospodárstve (Oeconomicus) - zachytáva celú škálu postrehov, rád, poučení a príkladov toho, ako správne viesť domácnosť. Ako si rozdeliť úlohy, na čo si dávať pozor a čomu sa vyhýbať aby sme nemuseli riešiť zbytočné trápenia, ktoré môžu znepríjemniť spoločné nažívanie pod jednou strechou. Dielo je písané Sokratovským dialógom - hlavnú úlohu v ňom aj v tomto prípade zohráva sám Sokrates. Tento špecifický žáner sa pomocou otázok a reflexií snaží dopátrať k pravde, k vedomostiam ktoré máme a snaží sa odzrkadľovať fakt, že mnohokrát aj sami vieme čo je za daných okolností v danej situácií to najlepšie, najefektívnejšie a najužitočnejšie, iba sa nevieme k odpovedi dopracovať. Teda, že vlastníme nástroje, ktoré nás dovedú k cieľu, iba ich nepoužívame správne alebo vôbec. Hneď v úvode ma prekvapil a humorne naladil (humor ale cez slzy) samotný prekladateľ, ktorý preklad venoval svojej milujúcej, poriadkumilovnej a šetrnej manželke. Pred očami mi prebehli dlhé roky radostí a starostí s mojou vlastnou manželkou. Dielo - usporiadané do kníh - je pomyselne rozdelené na dve časti. Prvá sa venuje skôr domácnosti, osobám, ktoré bývajú pod jednou strechou a deľbou práce, a druhá časť sa venuje skôr hospodárskym otázkam - keďže v starovekom Grécku nebola domácnosť oddelená od pracovného priestoru ako je to dnes. Polia či remeselné dielne boli aj súčasťou domácností. Xenofón prakticky odhaľuje príčiny neúspechu. Vyslovuje argumenty aj pre zámožnejších - popisuje ich nasledovne: ľudia ktorí nemajú nad sebou pánov (teda aristokracia) chcú byť blažený ale neviditeľný vládcovia im v tom bránia. Týchto neviditeľných vládcov Xenofón vymenúva: sú to lenivosť, slabá vôľa a ľahostajnosť. Inak povedané bez sebadisciplíny a zdržanlivosti to nejde. Následne opisuje aj zlozvyky, ktoré bránia prosperite: a to sú: hra v kocky, spoločnosť pochybných ľudí, nenásytnosť, chlipnosť a opilstvo. Teda gamblerstvo, zlá spoločnosť a závislosti. Vraciam sa k tomu, čo často opakujem pri antických a starovekých dielach, že mnoho z toho čo títo autori hodnotia za správne a nesprávne platí aj doteraz. Celkom milo ma prekvapila Xenofonova kritika ťažkej manuálnej práce. Veru ani taký Marx by sa nezahanbil, no na druhej strane s ním musím súhlasiť, keďže sám som v minulosti pracoval na zmeny vo fabrike, takže viem empiricky zhodnotiť akú daň človek za tú námahu platí. Fyzicky náročné remeslá sú také, pri ktorých ľudia často hrešia a tým pádom majú aj zlú povesť. Takáto práca znetvoruje telá ľudí. Buď musia pri nich vysedávať celé hodiny bez slnka, niekde v kúte dielne, alebo naopak tráviť pridlhý čas pred ohňom. Ked ich telá vďaka namáhavej práci ochabnú, aj duše sú oveľa slabšie. Manuálne činnosti poskytujú oveľa menej času pre venovanie sa priateľom či spoločnej starostlivosti o mesto. Vráťme sa k domácnosti: podľa Xenofona má mať každá vec v domácnosti svoje miesto. Ako píše “Veru nič nie je užitočné, milá moja, ako poriadok”. Ak máme poriadok, vieme kde sa naše veci nachádzajú. Zbytočne vlastníme veci ak k nim nemáme prístup. Stáva sa nám, že vieme, že nejakú vec máme no nevieme ju nájsť, lebo nie je na svojom mieste. Pri väčšine poučení si čitateľ vzdychne, že je mu to jasné a samozrejmé, no často tie najzákladnejšie a najsamozrejmejšie kroky ignorujeme. Krásne opisuje aj rozdiel medzi mužmi a ženami, no zároveň dodáva akým spôsobom sa dopĺňajú. Boh obdaril muža na vonkajšiu prácu. Jeho telo preto znesie viac námahy a zároveň má viac odvahy. Jeho úlohou je pracovať a chrániť. Práca vnútri je naopak súcejšia pre ženu - niekto musí manažovať to, čo príde zvonka, a starostlivosť o deti si vyžaduje bezpečie a strechu nad hlavou. Žena má v sebe viacej lásky pre novorodeniatka ako muž. Takto rozdelil Boh úlohy muža a ženy (pojem Boh však nevnímamjme ako monoteistickú entitu ale skôr ako neviditeľnú ruku prírody a prirodzeného chodu). Rovnako však dal Boh mužovi a žene podiel na tom čo majú prijímať a preukazovať v rovnakej miere jeden druhému. Ide o pamäť a zodpovednosť, zdržanlivosť pri správnych veciach pri ktorých sa nedá rozlíšiť či ich má viac muž alebo žena. Prednosť autority užíva ten kto z nich je schopnejší. Môže to byť rovnako muž alebo žena. Muž a žena sa navzájom potrebujú ich zväzok je pre oboch užitočnejší. Krásne napísané. Mám slabosť pre Xenofóna. Nelieta v metafyzických ideáloch, nevytvára náročné filozofické konštrukty, opisuje svet ako ho vidí a čo vníma ako najefektívnejšie, teda v tomto prípade najprosperujúcejšie. Dielo neohúri ale ani neurazí, a naopak, pozitívne vplýva v momente ako čitateľ natrafí na radu, ktorú sám dodržiava a dokonca sa môže aj inšpirovať.“... celý text
— JohnMiller

---

Řecké dějiny

„Ke Xenofonovi jsem driv napsal to ze bych s nim sel vstric smrti az na kraj sveta. To po tom co jsem cetl jeho Anabasi. Nemu bych delal otroka jen abych ho mohl poslouchat jako sveho ucitele. Takze pri tomto nastaveni jsem cetl tuto knihu. To si rikate ze me prece nemuze uz vic nicim ziskat prece ne? No, bylo to tak ze kdyz jsem cetl jeho uvahy o teorii rizeni statu a rizeni trhu tak me dostal do noveho stavu. Ke Xenofonovi se dnes modlim jako k poloBohu. (Nechavam si mezeru kdyz bych od nej cetl jeste neco)“... celý text
— HanzKaufmann

---

---

Anabáza

„Dielo „Anabáza“ od Xenofóna je fascinujúcim pohľadom na historické udalosti, ktoré sa odohrávali v 5. storočí pred naším letopočtom, a na osobnosti, ktoré sa na týchto udalostiach podieľali. Xenofón, nielen autor, ale aj účastník tejto expedície, sa stal mojím sprievodcom pri opise svojich spolubojovníkov. Každý z nich, od odvážnych vojenských veliteľov po obyčajných vojakov, predstavoval rôzne aspekty ľudskej povahy a odhodlania. Ich spoločne prežívané utrpenie a vzájomná podpora v ťažkých chvíľach ukazujú, aké dôležité sú vzťahy a dôvera medzi ľuďmi v krízových situáciách. Jedným z najzaujímavejších aspektov „Anabázy“ sú Xenofónove úvahy o vodcovstve a morálnych rozhodnutiach, ktoré museli jednotlivci robiť v extrémnych podmienkach. Príbeh odhaľuje zložitosti vedenia a otázky, ktoré sú relevantné aj dnes – ako sa rozhodovať v ťažkých chvíľach, aké hodnoty by mali dominovať našim činům a akým spôsobom môžeme inšpirovať druhých. Tieto myšlienky ma podnietili zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami a postojmi. Celkovo hodnotím „Anabázu“ ako výnimočné dielo, ktoré ma obohatilo o hlboké historické a psychologické poznatky. Je to kniha, ktorú by som odporučila každému, kto sa zaujíma o históriu, osobnosti, ktoré ju formovali, a o silné príbehy o prežití a odvahe. Xenofón ma presvedčil, že aj v najtemnejších časoch môže človek nájsť svetlo a nádej, a že skutočné hodnoty sa ukazujú práve v krízových situáciách.“... celý text
— 1Klárka1

---

O Kýrově vychování

„Přestože jsem fanda antických textů, tak mě Xenofón příliš nepohltil. Pokus o zakomponování filosofických myšlenek do románu není špatný nápad, ale není to pojato zrovna záživně. Král je vykreslen jako dokonalý jedinec a postupně jsme skrze jeho skutky seznamováni se světem a tím správným chováním. Texty pozdějších antických filosofů (např. Seneca) jsou rozhodně zajímavější.“... celý text
— ArkAngel