Lukáš Perný

slovenská, 1991

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Nová kniha

Samuel Jurkovič: Stopäťdesiat rokov života večného. Zakladateľ družstevníctva, prvého slovenského divadla a ľudovýchovy

Samuel Jurkovič: Stopäťdesiat rokov života večného. Zakladateľ družstevníctva, prvého slovenského divadla a ľudovýchovy - Lukáš Perný

V slovenských dejinách nachádzame často osobnosti, ktoré bohatosťou svojho života a diela zasiahli do niekoľkých oblastí spoločenského diania. Práve touto nevše... detail knihy

Populární knihy

/ všech 8 knih
Štúrovci a Hegel
Štúrovci a Hegel
Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu
Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu
Moderná utópia
Moderná utópia
Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: Liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus
Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: Liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus

Nové komentáře u autorových knih

Čas pred nesmrteľnosťou Čas pred nesmrteľnosťou

„Kniha vyšla v malom slovenskom vydavateľstve Signis, ktoré vedie Dr. Eva Čulenová, no kniha je to nesmierne významná a inšpiratívna. Je to dielo hlboké, písané až duchovno-meditatívne človekom, ktorý má k opisovaným osobnostiam blízky vzťah, pociťuje k nim duševnú spriaznenosť a empatiu. Ako by niektoré vety autorovi diktovali spoza závoja večnosti samotní mŕtvi, akoby duchovia týchto osobností stáli nad Winklerovými stolom a našeptávali mu, ako knihu napísať. Na knihe je pozoruhodné, že venuje rovnaký priestor tak známym postavám slovenských dejín ako boli Ján Hollý, Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik, Andrej Sládkovič, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban ako aj pomerne neznámym menám ako Mikuláš Dohnány či Ľudovít Kubáni. Taktiež pozoruhodne prepája osobnosti 19. a 20. storočia (od štúrovcov až k osobnostiam ako Kukučín, Makovický, Škarvan, Rázus, Červeň či Vámoš). Na pozadí Leopardiho výroku Due cose ha il mondo - amore e morte (Dve veci má svet - lásku a smrť.) nám spisovateľ rozpráva o osobnostiach, ktoré poznáme z názvov ulíc, námestí, pamätníkov a monumentov. Približuje nám ich ako ľudí, ktorí milovali, trpeli, liečili sa z ťažkých chorôb (tak psychických ako fyzických), tvorili, bojovali, ale aj užívali život a tešili sa z neho. Kniha má terapeuticko-meditatívny účinok. Filozofické, existencialistické vyrovnávanie sa so smrťou a ľudskou pominuteľnosťou zdá sa byť špeciálnou winklerovskou art-terapiou. Zmierenie so smrťou, zdá sa byť ľahšie, ak o ňom čítame v kontexte veľkých osobností a veľkých duchov národa, ktorí nezomreli zbytočne. Hovorí sa, že dôstojnú smrť si človek musí zaslúžiť a veru nie každému dejateľovi sa tomuto daru dostalo. Winkler však na niektorých osudoch ukazuje, že odísť sa dá aj vyrovnaný a spokojný. Ale kam odišli? Akoby celá kniha zanechávala otáznik, čo bolo ďalej. Kam odišiel veľkých duch Štúrov, Šafárikov či Hurbanov? Mohli sa len tak rozplynúť alebo ďalej tvoria kdesi za bránou večnosti. Nemôžem sa vzdať pocitu, že práve Winklerova kniha ukazuje, že smrťou to nemôže končiť. Tak veľkí duchovia národa sa nemohli len tak rozplynúť vo vzduchoprázdne. Napokon už samotný dôkaz, že o nich dodnes čítame je dôkazom ich nesmrteľnosti... Aj Tomáš Winkler už nie je medzi nami, smrteľníkmi, podobne ako národní dejatelia, ktorých osudy v tejto knihe bravúrne a s citom opísal. Snáď sa pán Winkler tam kdesi na druhom brehu stretol so všetkými osobnosťami, o ktorých osudoch v tejto knihe písal. A možno sa s ich duchmi stretával i za života. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že v tejto knihe je čosi nadprirodzené, niečo, čo preniklo spoza hmly večnosti.“... celý text
— Akademik1991

Štúrovci a Hegel Štúrovci a Hegel

„Leitmotívom predkladanej vedeckej monografie je filozofické myslenie štúrovcov, ktoré sa dlhodobo zaraďuje medzi aktuálne (a zároveň kontroverzné) témy historicko-filozofického aj literárno-historického výskumu na Slovensku. Aktuálnosť (a zároveň kontroverznosť) tejto témy vyvolávajú aj v súčasnosti najmä protichodné hodnotenia reflexií Hegelovej filozofie v tvorbe Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, A. Sládkoviča, M. M. Hodžu, S. B. Hroboňa, P. K. Hostinského a J. Kráľa, ktoré sa premietajú aj do hodnotenia celej (dobovej) slovenskej filozofie. Autori sa usilujú prekonať tradičný, tzv. vplyvologický prístup uplatňovaný pri skúmaní danej problematiky. Ambivalentné reflexie Hegelovej filozofie v tvorbe štúrovcov interpretujú prostredníctvom kategórii: variantné a invariantné a za prínos svojho výskumu považujú aj to, že vzťah štúrovcov k Hegelovi nezávisle na tom, či sa jednotliví štúrovci profilovali v smere pragmatického alebo mesianistického vyústenia slovenského literárneho romantizmu exemplifikujú skôr z hľadiska synchrónie než diachrónie. Tento prístup im umožňuje predstaviť filozofiu štúrovcov nielen novým spôsobom, ale tiež v novom svetle poznania“... celý text
— Akademik1991

Kultúrna revolúcia Ladislava Novomeského: Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike Kultúrna revolúcia Ladislava Novomeského: Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike

„V intenciách svojich východiskových postojov poctivo spracoval rad známych, i menej známych faktov a dotvoril tak obraz velikána slovenskej kultúry 20. storočia. Autorovi nechýba cit pre syntézu, invencia a tvorivý zápal. prof. Dalimír Hajko, DrSc., V časoch, kedy sa zo školských osnov vytrácajú nielen davisti, ale i elementárny cit a pochopenie zmyslu slova, tvoriaceho názov ich skupiny, je veľmi potrebné, aby vznikali knihy, ako je táto. Knihy ako odpoveď na vyhrotený individualizmus súčasnosti, a zároveň plné otázok smerovaných do minulosti, i budúcnosti. Mgr. Tomáš Klimek Myslím, že Spoločnosť L. Novomeského vydaním tejto práce vzdáva hold nielen osobnosti, ktorú svojou činnosťou pripomína, ale aj odvahe mladého autora písať proti vetru. Nepodliehať dobovej móde, a vlastnou pravdou, formovať nadčasovú pravdu. Ing. Juraj Janošovský“... celý text
— Akademik1991

Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I.

„Pamätá si ešte niekto, v akom konkrétnom dobovom kontexte vznikla legendárna Lennonova pieseň Give Peace a Chance? A mená ľudí, ktorí ju v montrealskom hoteli pri jeho Bed-In Honeymoons spolu s Yoko Ono v roku 1969 spievali s ním? Timothy Leary, Allen Ginsberg, Rabbi Abraham Feinberg, Joseph Schwartz, Allan Rock, Rosemary Woodruff Leary, Petula Clark, Dick Gregory, Murray the K, Al Capp či Derek Taylor niekto z nich v tomto pacifıstickom protestsongu proti vojne vo Vietname nie náhodou za kričal: Počuješ, Nixon? Žiada sa mi tie dobové revolučné súradnice konca 60. rokov pripomenúť, a to práve dnes Julo Fuják, Vlna“... celý text
— Akademik1991

Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu Utopisti: Vizionári sveta budúcnosti: Dejiny utópií a utopizmu

„Výborná a výnimočná kniha, ako témou, tak spracovaním. Krásna väzba v imitácii kože. Osobne ma teší, že Matica slovenská vydáva knihu s týmto zameraním. Iba pár poznámok: Prvá tretina knihy je takpovediac prepoznámkovaná. Chápem a oceňujem, že je to poctivo odzdrojované (zvlášť v internetovej dobe pseudoinformácií je to potrebné), ale menej je niekedy viac, pretože to sťažovalo súvislejšie vnímanie textu (čo je asi len môj subjektívny problém, ale predsa). Čo ma prekvapilo je takmer úplná absencia rozdeľovania slov. V takejto publikácii by som čakal kvalitnejšie odvedenú prácu v tomto smere. To však je nič v porovnaní s hodnotou samotného diela. Myšlienky, ktoré rezultujú z celej knihy sa dotýkajú základnej témy každého človeka a každej spoločnosti, a to témy ľudského šťastia, individuálneho, aj spoločenského. A ľudí, ktorí snívali o šťastí, nie pre seba, ale pre všetkých ľudí, bolo v histórii dosť, len o nich vieme prd. To je pre mňa cenné poznanie z tejto knihy, i keď nie jediné. Kniha (nezámerne) vyznieva vo všeobecnosti dosť pesimisticky, keďže výsledok je, že spravodlivé spoločenské podmienky sú stále utópiou.“... celý text
— monngoll

Přejít na knížky autora