YouthDecay
přečtené 255
Nahý oběd
2003,
William Seward Burroughs
"Poničená podoba Člověka se již blíží, minutu za minutou, buňku za buňkou... Bída, nenávist, válka, policie-zločinci, byrokracie, šílenství, prostě všechny symptomy Lidského viru. Lidský virus již lze izolovať a dál s ním pracovat." Nahý obed nie je veľmi ťažké pochopiť, je do rovnakej miery univerzálnou a nesmierne odvážnou satirou a kritikou spoločnosti, ako aj náhľadom do myslenia ľudí závislých na drogách, ktorú Burroughs dokázal napísať jedným z najgeniálnejších a najoriginálnejších štýlov v histórii literatúry.... celý text
Chvála stínů
1998,
Džuničiró Tanizaki
Nádhera. Myslím, že z citu a delikátnej jemnosti, s ktorou je Tanizaki schopný opisovať japonské zvyky, tradície, architektúru, estetiku a ešte mnoho ďalších vecí je jasne vidieť, že je to skutočný spisovateľ, ktorý dokáže fascinujúco a podmanivo popísať aj veci, ktoré by mi za normálnych okolností zrejme prišli dosť nezáživné a ktoré zažívame každý deň a ani o nich nepremýšľame. Krásne je z celého textu cítiť aj stret tradičnej japonskej kultúry a novej, prichádzajúcej z Ameriky a Európy, pričom sa autor prikláňa viac k tradičným hodnotám, ale nie je úplne jednostranný, dáva čitateľovi na známosť svoju zaujatosť a priznáva, že v niektorých veciach sú nové vynálezy skutočne pokrokové a prínosné, ale lamentuje nad vytrácaním sa toho jedinečného čara, ktoré je možno nájsť skutočne len v tradičnej východnej kultúre, a po ktorom musí po jeho opise plnom úcty a nehy, s nostalgiou zatúžiť aj ten, kto ho nikdy nezažil.... celý text
Proměna
2007,
Franz Kafka
Pre mňa dosť sklamanie, teoreticky je to poviedka, ktorú by som mal milovať, Kafkovo dielo by podľa jeho charakteristiky malo obsahovať takmer všetky veci, ktoré mám v literatúre rád, ale proste tomu niečo chýbalo. V knihe je každopádne mnoho podnetov na zamyslenie a po myšlienkovej stránke to je kvalitné dielo, aj keď skôr iba vyvoláva otázky ako by na veci ponúkalo nejaký originálny či vyhranený názor. Enigmatická postava Gregora, ktorá má pracovnými povinnosťami naprosto vygumovaný mozog a bez ohľadu na to, že sa premenil na chrobáka, sa stále zaujíma len o prácu, ako by zabezpečil rodinu a podobné, vzhľadom k situácii v ktorej sa ocitol nepodstatné, prízemné veci, sa dá brať ako slušná satira súdobej (ale aj súčasnej) konzumnej materialistickej spoločnosti. Tiež sa v tom dá vidieť neschopnosť ľudí komunikovať, či neschopnosť prijať človeka ktorý sa zmenil, ktoré je od ostatných odlišný. Ja som príbeh pochopil tak, že to vlastne vôbec nie je o premene Gregora, ale o tom ako jeho premena zmenila ostatných ľudí, a aké to v nich vyvolalo reakcie a zmenu osobnosti - problém je v tom že mi to neprišlo dostatočne rozvinuté a prepracované, Gregorova rodina bola pre mňa dosť nezaujímavá a nemal som ani veľmi chuť ich nejak psychologicky analyzovať. Konečná pointa, pri ktorej sa ukázalo že premena a následná smrť Gregora, ktorá zastavila príhrn peňazí do rodiny, nakoniec všetkým pomohla postaviť sa na vlastné nohy, a že keď človek musí, prekoná lenivosť a začne makať sám na seba bola ale dosť zaujímavá. Mojim hlavným problémom ale bolo, že mi nesadol štýl, akým je to napísané, napriek krátkemu rozsahu som sa pasážami musel predierať, ťažko sa mi popisuje čo presne ma iritovalo, ale v texte je určitá ťažkopádnosť, ktorá mi bránila hlbšie sa do poviedky začítať, mnoho opisovaných vecí mi prišlo zbytočných a banálnych, avšak neboli tak dobre opísané aby získali istú poetickosť alebo nejakým iným spôsobom zaujali. Každopádne sa k tomu po nejakom čase asi vrátim, rozhodne je to stále kvalitné dielo, doma máme navyše krásne spracovanú verziu od Nakladatelství Franze Kafky s ilustráciami Jiřího Slívu, ktorú rozhodne odporúčam.... celý text
Utrpení mladého Werthera
1999,
Johann Wolfgang Goethe
Goethe nachádza v slovách krásu, aká sa obvykle vyskytuje len v najlepšej poézii a ešte omnoho zriedkavejšie v próze, mnohé pasáže som si musel prečítať viackrát, pretože každé slovo srší emóciami, príbeh je podaný nádherne, ale je to horký druh krásy, ktorá je odsúdená na zánik. Werther ja fascinujúci protagonista, síce s ním v mnohých veciach nesúhlasím, ale to sa nedá brať ako negatívum, vďaka subjektivizácii rozprávania, autor sa nesnaží o objektívnu výpoveď ako sa veci stali a ako by sa na tie udalosti mali ľudia dívať, ale všetko nám ukazuje prostredníctvom subjektívneho pohľadu a zápiskov Werthera, ktorého konania a akcie je fascinujúce sledovať, ale je treba rozlišovať medzi tým, čo si myslí postava a medzi tým, čo autor považuje za správne, pretože Goethe využíva Werthera ako reflexiu a komentár určitého typu mladých ľudí, rozhodne nehovorí že samovražda je správna, predstavuje ho ako človeka ktorý príliš lpie na minulosti a nie je schopný sa cez ňu preniesť, ostáva zaslepený a prehliada všetky krásy a potešenie, ktoré by mu život ešte mohol priniesť ak by sa dokázal odpútať od Lotte - nádherne napísanej postavy, možno práve preto, že sa na ňu dívame Wertherovou optikou, ktorý si ju idealizuje a vidí v nej len to najlepšie, ale Lotte beriem ako akúsi symboliku Wertherovej viery v dobro a krásu vo svete, a aj preto keď ju stráca, prestáva vidieť krásu v prírode, v ľudoch a vo svete okolo seba, ktorú predtým bral ako samozrejmosť. Moderný čitateľ by v tom mohol nájsť aj podobenstvo o závislosti - na začiatku prežíva Werther najlepšie momenty svojho života, je z Lotte nadšený, prežíva niečo čo ešte nikdy nezažil, istú eufóriu, no okamžite ako s Lotte-Drogou stráca kontakt je prázdny, všetky krásy života ktoré bol predtým schopný vnímať sa vytrácajú a ostáva mu len stále väčšie a väčšie trápenie, na svet je schopný hľadieť už len čierne a pesimisticky, nedokáže premýšľať a sústrediť sa na nič iné ako na Lotte, ktorej absencia ho ubíja, aby ju napokon po prvý krát pobozkal, predávkoval sa a umrel.... celý text
Ariel
1997,
Sylvia Plath
Áno, básne Sylvie Plath sú depresívne. Nie, nie sú depresívne na spôsob tínedžerky ktorá po sklamaní v láske a "zlomenom srdci" začne nariekať že jej život už nemá zmysel. Jej básne sú hlbšou a veľmi silnou a detailnou výpoveďou duše ktorá veľmi citlivo vníma svet okolo seba a je unikátnym spôsobom tieto vnemy schopná zachytiť na papier formou poézie. Väčšinou ide o básne zamerané do vnútra, na osobné pocity či netradičné opisy bežných, každodenných javov ale veľmi zaujímavý pohľad ponúka aj niekoľko básní s židovskou/nacistickou tématikou. Aj keď som sa venoval doteraz témam tie nie sú až tak dôležité, pretože Ariel je perfektne prepracovaným dielom hlavne po formálnej stránke, jazyk ktorým sú básne písané je nesmierne originálny a evokatívny, básne rezignujú na klasickú štruktúru a majú nenapodobiteľnú atmosféru. (Prečítané v originále.)... celý text
Premena
2003,
Liv Ullmann
Netradičná fragmentová autobiografia jednej z najlepších herečiek všetkých čias, s prenikavým náhľadom do bežného života ženy v patriarchálnom svete, ako aj herectva a práce a súžitia s Ingmarom, pričom pre mňa, ako človeka ktorý ho vníma hlavne ako filmového génia, predstavila jeho viac civilnú a ľudskú stránku.... celý text
Oceán na konci uličky
2013,
Neil Gaiman
Až tak explicitne nepodarená, ako by sa mohlo zdať podľa hodnotenia, tá kniha nie je, ale bola to pre mňa iba vata, otravný hlavný hrdina, s ktorým som nebol schopný sympatizovať, nudne popisované udalosti ,ktoré autor nebol schopný ničím okoreniť, samotné fantasy prvky sú pomerne light a neprinášajú nič moc nové, nie sú vystavané žiadne pravidlá mágie, ktorá sa v knihe vyskytuje, takže čo sa môže a čo nie pôsobí veľmi náhodne a presne podľa toho, ako sa to autorovi v daný moment hodí, sľubované horrorové napätie sa nedostavilo. Ako jediné pozitíva vidím rodinu Hempstockovic, ktorej pasáže mi pomohli prekúsať sa cez knihu a výtvor hladných vtákov, požieračov, ktorí ku koncu knihy pridali aspoň nejaké napätie a boli by zaujímavou súčasťou akéhokoľvek beštiára.... celý text
Pomalý učeň
1999,
Thomas Pynchon
Čakal som väčšiu avantgardu ale Pynchon v tejto zbierke raných poviedok ešte oplýva ľahko zrozumiteľným (aspoň na základnej úrovni) a veľmi dobre čitateľným štýlom, čo ale vôbec nie je na škodu veci. Kniha vyniká farbistými opismi, odbočkami, ktoré síce spomaľujú dej ale o dej veľmi nejde, tie kúsky informácií ktoré nám Pynchon posúva sú sami o sebe veľmi zaujímavé a dodávajú poviedkam unikátnu auru. Zároveň ale opisy prestupuje svižnými a často vtipnými dialógmi, takže poviedky ubiehajú rýchlo a nie ste niekoľko stránok zahrabaný len v detailných opisoch. Za zmienku tiež stoja perfektne vykreslené (alebo možno niekedy len načrtnuté, dosť vecí si o nich musíte domyslieť ale to im pre mňa len dodáva na čare a určitom pocite mystiky ktorý z knihy panuje aj napriek tomu že by sa všetky tie príbehy skutočne mohli niekde odohrať) postavy ktoré majú všetky svoje osobité vlastnosti a je osviežujúce nemať ako hlavné postavy ktoré nás prevádzajú príbehom žiadneho typicky kladného (či záporného) hrdinu s vlastnosťami podľa príučky ale postavy ktoré sú nespochybniteľne svojské. Poviedky majú unikátne zápletky a témy, je vidieť že Pynchon necháva svoju fantáziu pracovať aby vytvoril veľmi exotické prostredie ktoré pôsobí veľmi sviežim a autentickým dojmom. Koniec Tajnej integrácie (pre mňa najlepšia poviedka) je skutočne majstrovský a napĺňa ma veľkou chuťou ponoriť sa do zvyšku Pynchonovho diela. Deštík 80% Nížina 85% Entropie 85% Pod rúží 75% Tajná integrace 85%... celý text
