kurama45 přečtené 240

Štěstí lásky 2019, Janette Oke

Dlouhá cesta lásky 2018, Janette Oke

Věčný slib lásky 2018, Janette Oke

Láska přichází po špičkách 2017, Janette Oke

Rituál 2019, Sergej Djačenko

S filmom má táto kniha spoločné asi len to, že v nej je drak-človek. Hlavná hrdinka Juta sa nechystá na svadbu, hlavný hrdina Arman sa zas so svojou dračou podobou celkom zmieril. V skutočnosti je Juta dcérou kráľa, má ďalšie dve sestry a na svoje prekliatie je škaredá ako noc. Kvôli tomu tak trochu zatrpkla a nedáva si servítku pred ústa. V srdci ale stále sníva a objektom jej snov je krásny princ zo susedného kráľovstva. Arman je človek s dračou podstatou. Rád by si žil pokojným životom, nanešťastie ho stále trápi tradičný rituál, ktorý musí po vzore svojich predkov uskutočniť. Má uniesť princeznú a tú buď zožrať, alebo má bojovať s rytierom, ktorý ju príde zachrániť. Arman od života nechce fakt nič iné, než svätý pokoj a čisté svedomie, a tak si vymyslí dokonalý plán. Unesie nejakú princeznú, nič jej neurobí a keď ju príde rytier zachrániť, naoko sa bude tváriť, že s ním bojuje, v skutočnosti ho ale nechá vyhrať a svet bude znovu pohoda, klídek a tabáček. Rytier bude mať slávu, princezná rytiera a Arman svätý pokoj. Až kým sa to nepototo… Na únos si Arman vybral slávnosť v kráľovstve. Nastal tak trochu chaos a napriek starostlivému plánovaniu nakoniec uniesol nesprávnu princeznú. Keď ju na hrade zbadal, šli naňho mdloby. Bol si istý, že pre túto ohavu si žiadny rytier nepríde. A mal pravdu. Keď sa Juta zo všetkého spamätá, zariadi si život na hrade po svojom. Lozí do každej diery, aj tam, kde nemá čo robiť, objavuje a užíva si vlastnú spoločnosť, ktorá je lepšia ako spoločnosť celého sveta. No a potom sa nám to začne samozrejme zamotávať. Jednak v kráľovstve, jednak medzi Armanom a Jutou. Mimochodom, ak toto nebol šťastný koniec, tak neviem, čo to šťastný koniec je. Ak sa polovičku knihy Juta trápi pre to, ako vyzerá, ak na ňu všetci pokrikujú, že je špata, ak úplne posledná veta knihy znie: „V paprscích stoupajícího slunce byla krásná – tak krásná, až z toho oči přecházely“, tak je to podľa mňa to najkrajšie, čo mohli autori napísať.... celý text

Panství Edenbrooke 2016, Julianne Donaldson

Ako tak pozerám, nik sa nezmieňuje o tom, že bola hlavná hrdinka mentálne retardovaná (takúto naivitu by som neverila ani štvorročnému decku, nieto dospievajúcej žene), ani o tom, že hlavný hrdina nemal chrbtovú kosť, pretože sa z grobiana v dokonalého džentlmena zmenil ako mihom čarovného prútika. A to sa tam ani neobjavil Harry Potter. Prebiehalo to asi takto: Mariannu prepadnú v kočiari, skončí s výzorom bezdomovkyne. Zničená Marianna vojde do hostinca, kde sa na ňu škerí protagonista Philip. Marianna na Philipa: „Hej ty, pomôž mi.” Philip na Mariannu: „Pchá, na to zabudni.” Marianna na Phillipa: „Vy, pane, nie ste džentlmen.” Phillip na Mariannu: „Ó, láska môjho života, sorry, som nechcel, I love you, vezmeš si ma? Znesiem ti aj modré z neba.” Zvyšok príbehu sa Phillip snaží nenápadne Mariannu baliť, ale tej to samozrejme nedochádza, lebo sa asi povarila vo vriacej vode dlhšie ako deväť minút a je natvrdlejšia ako vajce na tvrdo. Ale aj keď je to celé jedna veľká fraška, človek sa aspoň zasmeje. Bodaj by nie, keď sa dočíta, že Marianniným koníčkom bolo točiť sa okolo vlastnej osi (nie, nevymýšľam si).... celý text

Spousta 2019, Brandon Sanderson

Objektívne vysoký nadpriemer, v rámci Sandersonových diel skôr horšie ako lepšie. Až na posledné stránky, tie ma rozsekali, hlavne v spojení so slovami predslovu. Bola som v šoku, na kusy a chcelo sa mi plakať a smiať. Bum. Takže asi tak. Plus tá obálka je geniálna.... celý text

Vita nostra 2018, Sergej Djačenko

Predstavte si, že čítate Harryho Pottera, ale neviete, že to je Harry Potter. Netušíte vôbec nič o kúzlach a pravidlách kúzelníckeho sveta. Vy dokonca neviete ani to, že nejaký kúzelnícky svet existuje. Vaša škola sa viac ako na vzdelávací ústav podobá na psychiatrickú liečebňu a postupne so strachom zisťujete, že vy sami prichádzate o rozum. A to všetko, ako tvrdia vaši vyučujúci, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie sú ľudia, v mene budúceho dobra. Do toho si primiešajte ruský (ukrajinský) expresívny štýl a máte Vita Nostru. S tým, že to vôbec nie je ako Harry Potter a ak sa dá vôbec vravieť o nejakých kúzlach, sú to veľmi zvláštne kúzla. Je to úžasný svet sám osebe, atypická fantasy so skvelým dejom, od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť. Vita Nostra na 438 stránkach preletela celé tri roky a skončila v tom najnapínavejšom. Akurát neviem, čo si mám vzhľadom k určitým pasážam myslieť o tom, že je táto kniha zaradená v kategórii pre deti…... celý text

Daleko od hlučícího davu 1981, Thomas Hardy

Mys Dobré naděje 1963, * antologie

Verne ma nesklamal, prekvapivo má pre mňa čaro aj po toľkých rokoch. Vďaka Londonovi som sa vydala hľadať zlato. S Karlom Mayom som sa presunula do Káhiry a ešte ďalej. Gerstäckerova poviedka je v podstate dobrodružné ťaženie proti alkoholu a alkoholizmu, Harte zas napísal netradičný Vianočný príbeh. Dumas spracoval tému Robina Hooda a dokonale navodil atmosféru anglického stredoveku a Italiaanderov príbeh bol o mravcoch, slonovi a dospievajúcom chlapcovi. Najviac sa mi páčila poviedka Tajfún od Josepha Conrada. To bolo búrlivé more emócií. Doslova. K záveru sa čitateľ presunie spolu s Tolstojom do Ruska a to Rusko je na poviedke poznať. Úplný záver tvorí Kiplingova poviedka Zázrak Purána Bhagata. Bol to celkom šok z ničoho nič skočiť z Ruska do Indie. V Rusku mi hrozila smrť zamrznutím a v Indii sa na mňa valila láva zo sopky. Tak ako si dnešné deti predstavujú, že idú do Rokfortu, alebo že si vychovajú vlastného draka, ja som dostala znovu príležitosť predstavovať si, že som námorník a objavujem svet. Že som dobrodruh a riešim tajomstvá Ďalekého východu. Alebo že som Biela tvár, ktorá sa snaží spolunažívať s Indiánmi. Veď v konečnom dôsledku sme všetci len ľudia.... celý text

Meč Přísahy 2019, Brandon Sanderson

Vzhůru k obloze 2019, Brandon Sanderson

Najlepší. Spisovateľ. Na. Svete. V knihe bolo všetko, čo som mohla chcieť. Hrdinka, ktorá postupne dozrievala, stála si za svojím, ale nebála sa priznať si chybu. A v priebehu knihy zisťuje, kto je skutočný zbabelec. Zistila, že nezáleží na tom, čo si o vás myslia ostatní. Že máte žiť tak, aby ste sa nehanbili pozrieť sa do zrkadla. Že sa nemáte nikdy vzdať. „Čo má robiť vojak, ak vojsko nestojí o jeho meč?“... celý text

Úklady jazyka 2014, Pavel Branko

Prekladáte z alebo do slovenčiny? Píšete? Čítate? A vôbec. Ste Slovák ako repa? Tak láskavo zdvihnite svoj lenivý zadok a kúpte si túto knihu. Občas sa stane, že človek narazí na skrytý skvost. Alebo mi možno sadol autorov štýl, neviem. Viem len to, že som ešte asi nikdy nevidela takú bohatú slovenčinu. Bolo to úžasné. Dychberúce. Klobúk dole. Tričko dole. Gate dole. Všetko dole pred pánom Brankom. Vedieť tak písať, vedieť tak pracovať s textom a jazykom, celý Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra mi leží pri nohách. Čo ma táto kniha naučila? Že veta sa môže začať aj s že. Že by sme sa nemali snažiť doťahovať na angličtinu, obzvlášť, keď slovenčine nesiaha ani po päty. (Načo sa ponižovať?) Že transkripcia nie je otázkou voľby. Že neviem po slovensky… Ale hlavne, že náš materinský jazyk je prekrásny nástroj ale aj úžasná zbraň, len ju treba správne a efektívne používať. „Takže Čo môžem pre vás urobiť? Prosím vás pekne, nič pre mňa nerobte, a ak sa spomedzi mutantov chcete vrátiť medzi ľudí, učlovečte sa. Alebo reslovakizujte…“... celý text

Proměna 2007, Franz Kafka

Predtým som bola pesimista, teraz som extrémny pesimista.

Níček a Mřenka 2005, Walter Moers

Raz ostatní spisovatelia objavia Mýtotesovu odbočku a v svete literatúry nastane revolúcia :D. Slyš Slyšíš mlčení vesmíru? Slyš – atomy víří nicotou Je to Měsíc, který tu pláče? Nebo je to Dech hvězd? Ne Je to jen Chrápaní mojí staré... celý text

Prostá pravda 2018, Jodi Picoult

Picoultová píše o ťažkých témach. Píše o nich bez zaujatosti, má za sebou rozhovory s odborníkmi na danú tému, ale dokáže podať príbeh aj z pohľadu obyčajných ľudí. Picoultová je dokonca taký génius, že z knihy človek nepozná jej názor na situáciu. O ňu nejde, ide o postavy a o ich životy. Prostá pravda bola tisíckrát lepšia, než som čakala. Má v sebe obrovské množstvo rôznych posolstiev. Číta sa s ľahkosťou, ktorá vzhľadom na dej zaráža. A aby toho nebolo málo, tak poslednými dvoma stranami mi autorka spôsobila nečakaný šok.... celý text

První lidé 2011, Ann Gibbons

Ak ste doteraz o ľudskej evolúcii nič nečítali, po chvíli to môže pôsobiť zmätene. Autorka totiž nepostupuje podľa veku fosílií, ale podľa roku nálezu, a tak si musí čitateľ neustále v hlave prestavovať evolučný strom. Ak si chcete ponechať predstavu o „čistej vede”, tak od tejto knihy ruky preč. Zvláštne, akých podrazov sú schopní ľudia voči iným ľuďom len kvôli iným (možno) ľuďom, ktorí sú už milióny rokov po smrti.... celý text

Mistr papírových kouzel 2016, Charlie N. Holmberg

Čím to je, že tie najkrajšie knihy nájdem vždy na oddelení pre deti? Myslím, že si knihu človek užije tým viac, čím viac miluje origami :D. P.S.: Záver knihy je pekne uzavretý, ako čerešnička na torte, a ak neviete po anglicky, nemusíte sa báť, že by ste zostali niekde v polovici príbehu.... celý text

Tohle jsem měla napsat v přítomném čase 2017, Helle Helle (p)

Veľmi zaujímavé dielo. Takmer úplne absentuje dej. Na 160 stránkach sa prelína minulosť s prítomnosťou, ale koniec koncov na tom ani nezáleží. Stále sa totiž opakuje tá istá rutina. Vstať, najesť sa, ísť von, najesť sa, vrátiť sa, najesť sa, spať… Občas hlavná hrdinka Dorte stretne nejakého chlapa, pre zmenu sa s ním vyspí a zase sa kolotoč opakuje. Kniha je písaná v 1. osobe a napriek tomu je úplne bez emócií. Akoby som sledovala život robota. Keď to človek číta dlhšie, doslova prahne po zmienke o pocite. Akomkoľvek. Je jedno, o čom bude, prečo tam bude, hlavne nech tam konečne niečo je! Zvláštne je, že aj keď to zo začiatku vyzerá ako žalospev za lenivú a ľahostajnú mladú generáciu, ktorá nežije, ale prežíva, postupne má čitateľ pocit, že na tom celom niečo nesedí. A presne to podľa mňa knihu odlíšilo od iných brakoidných diel. Prepracovanosť skrytá pod povrchom spravila z ničoho niečo. Jemné náznaky, malé úlomky hrdinkinej duše. Čitateľ ju prestane vnímať ako lenivca a začne ju ľutovať, pretože vycíti, že je v hlbokej depresii. „Opovrhovala jsem činným rodem v přítomném čase.“ Na prvý pohľad prázdna a nič nehovoriaca veta, ale v skutočnosti je v nej obsiahnutá celá psychológia Dorty. To dievča malo problém umyť si vlasy, vstať z postele, prestať dookola opakovať nikam nevedúcu cestu… Na konci Dorte opustíme presne tak, ako sme ju našli. Bez nádeje do budúcnosti a bez náznaku zlepšenia.... celý text

Písečná žena 2005, Kóbó Abe

Čo všetko stačí človeku k spokojnému životu bez otázok? Málo. Koľko opisov piesku človeku stačí k pocitu, že ho má nastrkaný až kdesi v žalúdku? Tiež málo.