bernadeta9876 bernadeta9876 přečtené 137

☰ menu

Musím tě zradit

Musím tě zradit 2022, Ruta Sepetys
3 z 5

Tak toto bola vážna téma, preto škoda, že jej chýbal hlbší ponor. Autorka kĺže po povrchu, no neponára sa. A vzhľadom k tunajším komentárom hlavne teda ženským (čo rozhodne nie je chyba) je zjavná cieľová skupina, ktorú sa autorka touto knihou snažila osloviť. V podstate je to príbeh lásky a rodiny zasadený do komunistického Rumunska. Okrem toho je písaná celkom jednoducho a prečítate ju jedným dychom, čo ale nemyslím až tak pozitívne. Príbeh plynie rýchlo a akosi nemáme čas zžiť sa s motiváciami hlavných postáv. Nehovoriac o tom, že niektoré veci očividne nedávajú zmysel. Napríklad to donášanie na syna veľvyslanca - po tom ako umrel bunu, nebol vydierateľný a informácie prinesené po tejto skutočnosti sú absolútne mimo,keďže pôvodný úmysel ako ho donútiť k donášaniu boli lieky pre neho. Okrem toho sa hlavný hrdina veľmi hrá na bystrého, ale ani raz sa nepresvedčil, či lieky k bunu dorazili?A záverečné rozuzlenie ma teda neprekvapilo. Ja som to tušila skoro od začiatku a musím povedať, že to pripisujem autorkinej nezručnosti na odvrátenie mojej pozornosti iným smerom. Škoda, Ruta, asi už neprekonáš svoju prvotinu. A tým, čo sme o komunizme počuli a niektorí aj zažili je toto slabý obraz doby o ktorom si sa nás snažila presvedčiť, že je dôveryhodný. Napriek tomu sa to dalo prečítať, prinútilo ma to doštudovať si materiál o komunistickej dobe v Rumunsku, ale je to len slabý priemer. Som sklamaná.... celý text


Pieseň domova

Pieseň domova 1996, La Vyrle Spencer
2 z 5

Síce svetielko na konci tunela v tomto žánri, ale veľmi slabé svetielko. V rukách zručnejšieho autora by to mohlo byť oveľa lepšie, lebo námet to bol zaujímavý. Lenže celkový príbeh je naivný a slabo graduje. Keď sa nájde stratený syn, tak sa pozornosť zameriava na to ako sa s tým vysporadúva manželka (inak, veľmi detinsky) a nie na to, aby sa budoval teda ten vzťah s ním? Bozk súrodencov bol veľký krok vedľa, keďže potom v konečnom vyznení to ani nemuselo byť. A tak celkovo všetko to bolo nesúrodené a nedotiahnuté, ale ako som už spomínala, tak, ehm, v rámci žánru klenot? :-)... celý text


Časy zo second-handu

Časy zo second-handu 2016, Světlana Alexandrovna Alexijevič
4 z 5

Ťažko je mi byť pri čítaní tejto knihy objektívna. Bola to ťažká téma a väčšinu času som bola naozaj nahnevaná. Nie na Svetlanu a ani na to, že mi odpovedá na otázky, ktoré ma odjakživa zaujímali a opäť vo forme, ktorá ma baví. Som nahnevaná na "sovietskú náturu" ako takú a na nepoučiteľnosť "veľkého ruského" národa. Tá ich ufňukanosť mi riadne pílila nervy. A o tej nepoučiteľnosti ani nehovorím. To vzývanie Stalina a pochvaľovanie komunistického režimu, lebo: "treba spraviť poriadok" je pre mňa, porevolučné dieťa, nepochopiteľné. Prežili lágre a udavačstvo a veľký stranícky príslušníci mysleli v závetoch skôr na Stranu než na rodinu, olizovali kamene, nech nie sú hladní,... Napriek tomu bolo vtedy lepšie. Jediné pozitívum čo môžem konštatovať je, že náboženstvo sa naozaj držalo na uzde a bohužiaľ po tomto "uvoľnení" došlo k nábožensky ladeným konfliktom (Arménsko, Azerbajdžan). Toto bol prípad aj v Juhoslávii. Všade spomínané ruské utrpenie a sklamanie z kapitalizmu je citeľné a možno by sa dalo pochopiť, ale keď rovnaká garnitúra čo bola predtým vládne opäť a môže ešte viac kradnúť nie je asi chybou kapitalizmu ako takého, ale vákuom, ktoré vzniklo po prevrate a absolútnou absenciou politickej opozície. Veď akoby sa to aj dalo, všakže? A tým je vysvetlené prečo Rusko speje tam kde speje a čas ukáže, kde to celé skončí. Lebo totiž krajina, ktorá potrebuje diktatúru, aby si tam spravila poriadok a absolútne postráda akúkoľvek sebareflexiu vo svojej vlastnej histórii... Uvidíme. Je mi veľmi ľúto ruských žien. A ja ďakujem Svetlane za túto osvetu a dopĺňam si v knižnici ďalšie jej dve chýbajúce knihy, keďže sa zdá, že sa definitívne pasovala za moju obľúbenú autorku reportáží a jej výraz "homo sovieticus" by sa mal ustáliť.... celý text


Děti Volhy

Děti Volhy 2020, Guzel Jachina
ekniha 4 z 5

Veľmi pekná kniha! Tak ako aj autorkin jazyk a príbeh. Je to krutá realistka, ale to ako popisovala dej mi veľmi sadlo. Jediné čo by som vytkla je, že autorka mohla trochu viac nasmerovať v historickom kontexte, čo sa ale dá samozrejme ospravedlniť aj mojou totálnou nevedomosťou o danej skutočnosti. Vôbec som nevedala, až kým som knihu neprečítala, že nejakí Nemci v Rusku boli. Väčšia výčitka však smeruje k zbytočným odbočkám od príbehu ku Stalinovi a asi aj Leninovi. Naozaj ma nezaujímalo ako hral biliard. Okrem týchto v podstate maličkostí môžem povedať, že som mala do činenia s jednou z najzaujímavejších autoriek súčasnosti. 4,5 z 5!... celý text


Stratený muž

Stratený muž 2020, Jane Harper
5 z 5

Super krimi! Takto si predstavujem vyšetrovanie a postupné odhaľovanie skutočností. A to som dávala taký pozor pri čítaní, že som to odhalenie aj tušila už asi 40 strán pred koncom čo mi ale vôbec neubralo na zážitku. A prostredie austrálskej pustatiny kde sa to odohráva a veľmi výrazne vplýva na dej je veľkým bonusom. Pre mňa je austrálske vnútrozemie veľká neznáma aj napriek cestopisom, ktoré pozerám, takže to malo aj pridanú hodnotu a nové poznatky. A nechcem ani viac písať o dojmoch z knihy, nech nepokazím čitateľský zážitok niekomu ďalšiemu. Ale čo chcem povedať je, že to bolo výnimočné krimi a bodaj by všetky boli takéto! A že do Austrálie sa budem báť ísť...... celý text


Naši iní

Naši iní 2022, Olesia Jaremčuk
4 z 5

Opäť zaujímavá reportáž od Absyntu. Čítať tieto zaujímavé, aj keď naozaj ťažké ľudské príbehy ma veľmi baví. Nie je to možno až tak odosobnené ako by mohlo byť, zároveň si myslím, že v kontexte dnešných dní to nevadí, práve naopak. Treba si to prečítať a uvedomiť si rozmanitosť Ukrajiny a vlastne celej Európy. Nikto v Európe nemá príslušnosť len k jednej národnosti a dosť sa rozostiera aj hranica "kto je čí" a aj ja toto píšem z pohľadu maďarskej Slovenky s pravdepodobnými nemeckými predkami. A uvítala by som podobnú reportáž zo Slovenska! A idem na ďalšiu absyntovku...... celý text


Všem sráčům navzdory aneb Válka, o které nechcete nic vědět

Všem sráčům navzdory aneb Válka, o které nechcete nic vědět 2016, Jan Urban
3 z 5

Som veľmi v rozpakoch... Vojna v Juhoslávii je téma o ktorej treba rozprávať, nielen kvôli minulosti, ale aj aby sme sa podobnej vojne v budúcnosti (aj napríklad kvôli Kosovu) vyhli. A práve toto je tiež vojna, ktorá nami určite pohla, nakoľko sa odohrávala veľmi blízko a svojou brutalitou bola až neuveriteľná. Nehovoriac o tom ako sused vraždil suseda a páchali sa rôzne zverstvá. Lenže spôsob akým o tomto hovorí tento autor sa mi nie príliš pozdáva. Celý čas je nasratý, čomu sa dá rozumieť, len sa mi cez to dalo ťažko preniesť, keďže neuvádza všetky argumenty. To, že zabŕda do zahraničnej politiky je ok, ale väčšiu váhu pripisuje českej diplomacii, ktorá aj keby nebola natoľko ignorantská by zrejme priebeh vojny až tak nezvrátila. Rovnakou mierou kritizuje Rusko aj USA a OSN, ale kapitola kde by to mohol najlepšie rozviesť a kde zlyhanie hlavne UNPROFORu prispelo k najväčšiemu masakru v najnovších dejinách Európy, tá je vzhľadom k jeho predchádzajúcej kritike nepochopiteľne stručná. Pričom Srebrenica je najväčším aktom zlyhania zahraničných mocností na území iného štátu spolu s rwandskou genocídou. Takže pardón, ale mňa nepresvedčil. Bol v teréne, tak mohol rozviesť tému aj viac než takéto zabŕdanie, kde s jeho názormi nie vždy súhlasím. Napríklad, také to mierne popieranie konfliktov na Balkáne už pred touto vojnou. Naozaj to naplno vypuklo za Miloševiča, ale už pred prvou svetovou a dokonca za samotné vypuknutie prvej svetovej vojny mohli trenice na Balkáne a hlavne teda v štátoch, ktoré tvorili neskoršiu Juhosláviu. Balkán bol, a snáď dúfajme už teda nikdy nebude, sud s pušným prachom. Byť tam v Sarajeve a Bosne a vidieť to všetko, určite by to na každého doľahlo. Len práve touto knihou a svedectvom tomu autor mohol pridať väčší rozmer a nepísať až tak pod vplyvom aktuálnych emócií a viac písať o osude ľudí a o tom čo videl. Čím jednoznačne chcem povedať, že existuje lepšia reportážna literatúra aj celkovo a aj o konflikte v bývalej Juhoslávii.... celý text


Bahnitá pole

Bahnitá pole 2018, Hillary Jordan
3 z 5

Neviem dať viac, než priemer. Príbeh to bol zaujímavý a naozaj sa dobre čítal, len zo začiatku mi to prišlo lepšie rozohraté než to potom pokračovalo. Autorka má nadhľad vo veci a nič neprikrášľuje, ale v podstate ma kniha nechala dosť chladnou napriek téme o ktorej pojednáva. A celou knihou sa aj tiahne naozaj veľká depresia. Postavy dostatočne pokrivené a reálne a všetko to bahno bola zrejme alegória aj na ich charaktery, len... Viac ako na priemer to nebolo v porovnaní s inou literatúrou na túto tému a ani v porovnaní celkovo s inou dramatickou literatúrou. Bolo by to treba za mňa viac dotiahnuť. Ale ako prvotina skvelá a autorke držím palce.... celý text


Storočie chirurgov

Storočie chirurgov 2019, Jürgen Thorwald
4 z 5

Ak si niekto myslí v akej ťažkej dobe to žijeme by si jednoznačne mal prečítať túto knihu. Okrem toho, že je pútavo napísaná a vyvolala vo mne záujem o čítanie kníh zameraných na chirurgiu. Je to odbor, ktorý sa už asi desaťročie intenzívne vyvíja a dnes už tie výskumy idú jednoznačne jednoduchšie ako kedysi, keď väčšina poznatkov boli len hypotézy a domnienky, ako napríklad existencia baktérií. O to viac je fascinujúce, keď sa na tieto hypotézy prišlo bez moderných prístrojov, ktoré dnes veci uľahčujú. Všetci čo uprednostňujú kadejakých šamanov a čo vehementne zatracujú tradičnú medicínu by si toto mali prečítať. Obrovský klobúk dolu pred všetkými doktormi a chirurgmi, ktorí sú tiež len ľudia, ale stokrát viac budem veriť im než kadejakým neovereným a zaručeným zdravotným trendom! A som rada, že dnes bábätká nemusia v pôrodniciach umierať a odstránenie slepého čreva je v podstate bežný chirurgický zákrok. Takže, žijeme naozaj v takej ťažkej dobe?... celý text


Knoflíková válka

Knoflíková válka 2010, Louis Pergaud
3 z 5

Videla som film, ktorý sa mi naozaj veľmi páčil. A aj kniha sa mi veľmi páčila, boli to pekné spomienky na detstvo. Okrem toho, detstvo v Európe, takže sa s tým zžívalo lepšie než keby to bol napísal Američan, Austrálčan alebo Arab. Lenže je to veľmi chlapčenský pohľad na vec a nejako som sa nad to nevedela povzniesť. Naozaj príjemná kniha a pekne popísané detstvo, ale niečo mi bráni vo vyššom hodnotení. P. S.: Niektoré veci popisované v knihe by dnes neprešli. Predstavte si tie problémy so sociálkou.... celý text