barbora2863
přečtené 80
Probouzení
2014,
Kelley Armstrong
Pokračovanie si tie 4* zaslúži, bavilo ma to viac, ako úvodná časť trilógie, aj keď tu bolo dosť hluchých a zbytočných úsekov, ale odpúšťam ich, lebo ten koniec... no ako fakt, neznášam takéto konce! Potom keď nemám pokračovanie, tak des!!! :) V tejto časti sa dosť vecí zvrtlo, odhalilo, vyostrilo a aj prekvapilo (najmä Tori a Rae)... páčilo sa mi kecanie s Liz, ktorá už prijala nezvratné... a Derek sa mi páči čím ďalej viac, aj keď má svoje muchy :) som zvedavá, čo na záver vykreše autorka a ako to ešte zamotá, juch!... celý text
Přivolávání
2014,
Kelley Armstrong
3,5* K prečítaniu ma nalákala najmä anotácia, "duchárske" príbehy ja celkom môžem, najmä keď ich čítam po nociach, to má svoje nezameniteľné čaro :) Dostala som takú zmes tínedžerského románu (čo čakať, keď má hlavná hrdinka 15, všakže?) prepleteného občas fakt desivými detailami o duchoch a oživených mŕtvolách, až ma striaslo... ale fajn, páčilo sa mi, ako si to autorka premyslela, vymyslela, pomaličky odhaľovala čo, kde, s kým a ako a ešte si toho dosť nechala do pokračovania, takže na rozbeh fajn, Chloe mi nejako neprekážala a som úprimne zvedavá, čo sa bude diať! :)... celý text
Topím se v tobě
2015,
Jasinda Wilder
Začalo to sľubne, dokonca by som mohla povedať, že som bola nadšená. Predsa len láska medzi dvoma, čo spolu vyrastajú od plienok a sú najlepší kamaráti, až kým si neuvedomia, že je medzi nimi niečo viac, je vždy dobrý námet na príbeh. Záleží potom, ako to všetko pokračuje, čo im autor vymyslí, ako to celé zamotá. V tejto fáze knihy by som ju hodnotila oveľa vyššie. Aj to nešťastie ma dojalo, fakt, aj slzička mi vyšla, prežívala som to celé s Nell. Aj Coltona som brala, od pohrebu a aj potom tých pár kapitol. A POTOM sa to celé pokazilo. Čítam, čítam, zažmurkám, že čo??? Vraciam sa o pár stránok späť, či čítam stále tú istú knihu. Čítam! Nie som paranoik! Ale... čo sa to sakra... Scéna hodná účasti v "hambatom" filme... ako sorry, ja znesiem fakt dosť, čítala som už teda všeličo, ale toto nie, proste nie! Všetko tým autorka pokazila, znechutila mi celú knihu, a vlastne od tej scény to šlo celé dole vodou. Aj to, čo Nell páchala sama na sebe, bola silná káva, nemohla som sa cez to preniesť, nesedelo mi to tam. Chápem, že to, čo prežila, zanechá nejaké stopy a každý sa s tým vysporiada inak, ale toto... A ten záver mi prišiel ako prilepený, akoby si autorka uvedomila: Ups, asi mám málo stránok!? A ten "bonusový text" na záver? Nerozumiem potrebe autorky napísať ich, načo preboha? Zbytočné, úplne zbytočné. Moje počiatočné nadšenie bolo zmrazené na minimum, škoda, kniha mala potenciál, ale nie takýto... nie toto, čo s ňou autorka spravila.... celý text
Ztracená naděje
2014,
Colleen Hoover
Som namäkko, totálne... myslela som, že dostanem opäť raz prerozprávanie presne toho istého len z Holderovho pohľadu, ale dostala som LEN Holderov príbeh. Krásny, neuveriteľný... páčilo sa mi to, autorka to pekne rozdelila, ale i spojila. To písanie Less bolo niečo nádherné! Od chalana by som čosi také nečakala, fakt. Holder bol tak zvláštna postava, až bol úžasný. Keby naozaj niekde existoval, zamilovala by som sa tiež, ako Sky/ Hope. A to na konci bola najkrajšia bodka :) Beznádejná aj Stratená nádej sú jednoznačne tie najlepšie knihy, aké som kedy čítala. Thank you Colleen ❤ P. S. to len autorka si môže robiť nenápadné promo vlastnej knihy v texte, hm? všimli ste si tiež Layken? ;-)... celý text
Bez naděje
2014,
Colleen Hoover
4,5* Colleen proste vie... vážne netuším, ako to dokáže, ale pri jej knihách nikdy neviem, do čoho idem a ako to celé vypáli. Anotácia je len na okrasu, pretože to, čo som od knihy čakala sa ani nedá porovnať s tým, čo som dostala. Emócie, pocity, úžas, nepochopenie, prekvapenie, zdesenie, zamilovanie, slzy i smiech (cez slzy), radosť, úplne zíranie... a mnoho ďalšieho sa cezomňa priam prevalilo, s každou stránkou, každým odsekom... Páčilo sa mi okno v izbe, z ktorého v pohode vyjdem na ulicu... páčilo sa mi ležanie na runwayi a pozeranie na hviezdy... páčilo sa mi bláznivé vypekanie a schovávanie sladkostí... páčilo sa mi držanie za malíčky... och, a tá chladničková scéna :) tá bola úplne geniálna, zimomriavky! A ježiši baby, ak niekde žije niekto ako Holder, tak ho chcite a berte všetkými desiatimi... ak ho už "máte" tak buďte vďačné (ja som prevelice) ... lebo ten chalan bol neskutočne úžasný a priznávam, že ma neraz dostal do kolien, prekvapil, žasla som nad ním... presne takýchto chalanov by malo byť v knihách viac, čo cítia, chápu, podržia, objímu a myslia hlavou (nie tým v nohaviciach). Sky niesla toho so sebou poriadne, a posplietané to bolo tak krásne, že aj keď som už hádala ako sa to skončí, autorka to zvrtla takým smerom, že som fakt ostala v nemom úžase. Milujem Colleenin štýl písania a určite to nie je posledná kniha, ktorú som od nej čítala. A teraz hor sa na Holderovu časť ❤... celý text
Adaptácia
2015,
Miroslava Varáčková
Svet, aký poznáme, prestal existovať. Ľudia si ho zničili sami. Tých pár, čo ostalo, sa teraz pretĺka spustnutým svetom a hľadá... čo vlastne? Jedlo, vďaka ktorému prežijú? Nádej, ktorá je taktiež nedostatkovým tovarom? Dôvod žiť, pretĺkať sa ďalej? Jednou z nich je aj Zoya. Osamelá putuje krajinou s pokladom ukrytým pred nepovolanými – s mapou k miestu, poslednému útočišťu ľudí, kde sa dá žiť, nielen prežívať. Jedným z nich je aj Simon. Má sestru a deda, o ktorých sa musí starať. Žije v krehkej symbióze so zvyškom spoločnosti, v rozpadnutom meste, s vyhliadkou do neradostnej budúcnosti. Vedomý si skutočnosti, že každý deň bojujú o prežitie. Ich cesty sa stretnú, a už sa nerozdelia. Simon svojou pomocou poruší nepísané pravidlá a je nútený aj so sestrou Emily odísť z miesta, kde žili. Pripoja sa k Zoyi, doteraz osamelej putujúcej, ktorá z toho nie je veľmi nadšená, ale vie, že je ich dlžníčkou. Putovanie nie je ľahké, v spustošenej krajine na nich čakajú nástrahy, ale našťastie im cestu k cieľu uľahčuje auto, ktoré Simon zázračne zachránil z mesta, s ním im cesta ubieha omnoho rýchlejšie. Avšak nielen divoká krajina za oknom auta je pre putujúcu trojicu neznámou a nebezpečnou. Z osamelých ľudí, ktorí sa doteraz spoliehali len na vlastné možnosti a schopnosti, sa postupne stávajú akísi spojenci. Priatelia. Súputníci. Spojenci. Potrebujú sa, ale osobné väzby si nepripúšťajú. Zoya aj Simon sú nedôverčiví, opatrní. Uzavretí pred svetom a jeden pred druhým, no musia spolu žiť, prežiť. A spoločné okamihy, starostlivosť a obavy o malú Emily ich postupne zblížia. To, čo na konci cesty nájdu, však nečakal nikto z nich. A zrazu vyvstáva otázka, či to celé malo zmysel... či to naozaj stálo za to. Simon so Zoyou si boli veľmi podobní, povedala by som, že Simon miestami až príliš nedôverčivý a podozrievavý, najmä na začiatku. Voči Zoyi bol miestami až tvrdý, krútila som nad ním hlavou. Boli úseční, ich dialógy priam prekypovali nedôverou a odmeranosťou. A ja som si ich užívala. Nijaké zamilované pohľady, gestá či myšlienky, kdeže! A práve to sa mi na nich nesmierne pozdávalo. Aké to osvieženie od presladených romancí :-) Adaptácia v sebe nesie všetko, čo má dobrý dystopický príbeh mať, písaná je pútavo a rečou mladých, kde nechýbajú (dokonca) ani šťavnaté nadávky (mimochodom dobrá scéna), úprimné emócie a uveriteľné správanie. Aspoň zo trikrát ma vývoj deja prekvapil zvratom, ktorý som ani v päte nešípila... a ten koniec? Dobrý ťah, fakt som si myslela niečo úplne iné :-) A našťastie sa vyhla mnohým klišé zahraničných kníh, nesie si svoj štýl a príbeh, ktorý nie je v každej druhej/tretej knihe. Práve pre to ma kniha tak bavila, bola originálna a najmä naša tuzemská...... celý text
Cizinka
2010,
Diana Gabaldon
lepších 3,75* Už dlho som nečítala knihu tak dlho. Vážne. A to ma zabíjalo. Pomaly a po kúskoch. Nechcem tým povedať, že to bolo strašné, otrasné, zlé a celé na prd. Len som sa na ňu tak strašne tešila, tak dlho chystala, robila som si chúťky, že to bude jedno WAU čítanie, no... ako nerozumejte ma zle, ja knihy podobného typu priam milujem! Som na nich odchovaná, sú súčasťou mojich srdcoviek, lenže Outlander si k nim nepridám, zatiaľ, neviem... možno časom, ak sa odhodlám prečítať si ju znova a v menšom časovom intervale. Asi ten jej u mňa uškodil. Príbeh samotný bol premyslený, prepracovaný do detailov, krásny, prekvapivý, fakt si autorka dala záležať (preto má asi toľko strán, že áno?) a právom je od svojho vydania taký vyhľadávaný, predsa len 14 rokov úspešne na trhu je výkon! Claire aj Jamie mi boli sympatickí, občas mi prišlo, že Claire si až príliš ľahko zvykla na nové životné podmienky, Jamie mi občas pripadal ako "superhero" čo toho veľa znesie, občas ako nevybúrený pubertiak (sorry, je to fakt). Keby bola kniha o 100 - 150 strán kratšia, neubralo by jej to na príťažlivosti, vôbec. Zbytočne dlhé naťahovanie deja, situácie napchaté ako vata, ktoré ma len odpútavali od hlavnej dejovej linky a myšlienky knihy, keby boli niektoré vynechané, kľudne by som to prijala. Neviem, kedy sa pustím do Vážky v jantaru po tomto veru neviem... ale raz možno, jej hrúbka ma už teraz trošku odrádza.... celý text
Důvěřuj mi
2015,
J. Lynn (p)
Asi tak 3,5* aj keď Cam bol hmmm... Dobre... no dobre, aj tak však nerozumiem tej móde prerozprávať ten istý príbeh z pohľadu toho druhého. Načo? V tomto prípade som mala pocit, že keby som si túto "medzi časť" neprečítala, o nič by som vlastne neprišla. Alebo keby som čítala len túto a nie prvú časť, boli by to to isté. Samozrejme, že chlapský pohľad bol iné kafe, miestami som sa fakt bavila, lenže keď ono to bolo fakt to isté, s tými istými vetami, udalosťami a miestami... Autorka našťastie do príbehu pridala aj zopár nových scén, najmä s Camovými priateľmi, čo príbeh oživili. A nehodnotím to nízko len pre jedno. Lepšie povedané pre jedného - Jasea. Ten chalan ma zaujímal miestami viac, než cukrík Cam. Už sa neviem dočkať oficiálnej druhej časti, ktorá je jeho príbehom. Juch, hor sa ďalej!... celý text
Počkám na tebe
2014,
J. Lynn (p)
Teda musím sa priznať, že prvé dojmy ma sklamali. Autorka akoby šla podľa návodu "Ako sa píše NA kniha" a postupne si tie políčka odškrtávala. Ale čím viac som sa začítala a postupovala stránkami, tým viac som sa toho pocitu zbavovala. Jasné, že to malo (aj) svoje chvíľky slabé ako zlý čaj... jasné, že to bol už x-krát obohratý príbeh... jasné, že to bola typická "american story", ale viete čo? Absolútne mi to nevadí! :) Tentokrát to odpúšťam, lebo som si to užila a oddýchla si pri tom, padlo vhod. Vyvážene som dostala "z každého rožku trošku", pohladilo to moju romantickú časť duše, srdce zaplesalo a privrela som oči nad všetkými klišé okamihmi... kašľať na ne! Avery aj Cam boli zlatí, najprv priatelia (nechápala som, kde sa takí priatelia berú), ale boli jasné, že im to priatelenie dlho nevydrží ;-) Cam bol občas fakt k neuvereniu (zlatíčko s výzorom gréckeho boha) ako sa o Avery zaujímal a staral, no čo, občas som si nedospelo vzdychla, že či to fakt... Letná jednohubka určite... u mňa jednoznačne spokojnosť! ❤... celý text
Buď se mnou
2014,
J. Lynn (p)
Asi som ešte nezažila, že by pokračovanie (alebo neslávna dvojka) bola lepšia ako prvá časť! A do ri*i kašlem na to, mne sa toto ohromne ľúbilo! Ježiši to bola od prvej kapitoly jedna parádna jazda, neskutočne som sa bavila a užívala si túto knihu. Nejdem ochkať a achkať nad Jaseom, ten bol proste... mňam :) slabé chvíľky mu odpúšťam veľkoryso... ale Tess, to bola baba! Podobnú hlavnú hrdinku by mali mať všetky NA bez výnimky! Ja som ju doslova zbožňovala, úplne mi sadla, bola bohovská... nečakajte neskúsenú, ustráchanú pannu, ktorá si neverí... Tess má nejaké skúsenosti s mužmi za sebou, nie je nevinná kvetinka a vie, čo chce. A koho chce. A ide si za tým, za ním. Sakra mi šmakovala. A tie ich rozhovory... naťahovačky... slovné prestrelky... ako fakt som to brala, verila, milovala... až mi bolo ľúto konca. A bonusová scéna bola čerešnička na torte :)... celý text
Žítkovské bohyně
2012,
Kateřina Tučková
Ak by som mala vyjadriť pocity z knihy len jediným slovom, povedala by som čarokrásna! Začítavalo sa mi do nej trošku ťažšie, predsa len štýl písania je na míle vzdialený dnešným moderným románom s krátkymi vetami či hovorovým jazykom, no potom som si ju užívala. Úplne. Každú vetu, niekedy rozvitú aj na niekoľko riadkov. Presne takýto príbeh som potrebovala, akoby z iného sveta. Ten odlišný spôsob vyjadrovania. Ten pomaly plynúci dej, kde ani tesne pred záverom knihy netušíte, ako to celé dopadne. Občas ma prepadne potreba siahnuť po takýchto príbehoch, keď mám pocit, že mi z hovorovej či súčasnej reči kníh, pomaly prepne v hlave. Vtedy siaham po Jane Eyrovej, Rebeke či Búrlivých výšinách, aby som trošku vypla :) Žítkovské bohyně mi to všetko dopriali plnými dúškami. Sledujeme osud Dory Idesovej, potomkyne žítkovských bohýň, ktorá však nenasledovala ich poslanie, nebola ich pokračovateľkou. Prečo sa dozviete :) Cez životný príbeh Dory a jej tety Surmeny nám autorka priblížila necelé storočie života na kopaniciach Bielych Karpát, kde sa život s nikým nemaznal, bol tvrdý, neúprosný až krutý. Dora postupne odhaľuje minulosť svojej rodiny, skladá skladačku kúsok po kúsku, a to doslova. Pátranie v archívoch, ktoré jej minulý režim neposkytol, mravenčia práca postupne dostáva celistvú podobu. Kniha obsahuje podrobné zápisnice zo spisov ŠtB, listy nemeckých dôstojníkov, dobové policajné zápisy, samozrejme upravené pre potreby príbehu. Nepôsobili rušivo, skôr boli autentickým doplnením deja. Zvykla som si na ne, dali príbehu ďalší rozmer. Autorka sa s príbehom vyhrala, pátrala, pýtala sa, a preto pre mňa bol uveriteľný a o to viac príťažlivý. Prežívala som ho, ostal mi v mysli, rezonoval pár dní. Hlavou mi lietali myšlienky na minulosť, aký bol minulý režim, vojna, Nemci, gestapo, drsný život na kopaniciach... a to "bohovanie" ~ liečiteľstvo, všetky zvyky, obyčaje, zariekavania, uzdravovania... no proste úžas, zachytené tak autenticky, že som mala chuť nahliadnuť do minulosti. Určite sa tam raz chcem ísť pozrieť, na kopanice Bedovej a Žítkovej, na úpätí Bielych Karpát... Mínusom bol pre mňa koniec knihy, preto nedávam plný počet, ktorý si kniha zaslúži! Akoby to autorka proste sekla, a bodka. Nechcelo sa jej písať už? Či chcela byť "in" s čudným koncom? Mňa to aj sklamalo, priznám sa. Listovala som chvíľu späť, či som niečo nepreskočila, ale nie, naozaj to tak ukončila! A ostáva na čitateľovi to oceniť. A domyslieť si, čo sa asi stalo. Prečo sa to stalo... Škoda, trošku to zmarilo môj počiatočný úžas a nadšenie z knihy. Napriek tomu si knihu prečítajte, ak môžete, neoľutujete (pevne verím). Je to skutočne krásny príbeh, priam čarovný... ako žítkovské bohyne.... celý text
Divergencia
2012,
Veronica Roth
Možno vyzniem ako pojašená teenagerka a mala by som sa naozaj vyjadriť zodpovedne k môjmu veku, ale kašlem na to... toto bolo "BOŽÍ"! Jedna neskutočná jazda (ako Tris a mrakodrap) A jedno veľké WAU za tým :) Autorke srdečne odpúšťam občasné klišé, proste som ho prehliadla a čítala ďalej. Svet v knihe mala vymyslený perfektne, frakcie, ich fungovanie a žitie v nich. Celý tento svet mohol spolu krásne fungovať, keby postupom času nezabúdali na pôvodné ciele zakotvené v manifestoch. Jednoznačne to tak bolo v Neohrozenosti, kam sa dostala Tris. Tris mala iba 16, ale občas by som je tipovala aj viac. Fakt. Uverila som jej všetko, každú myšlienku, každé jej konanie, mala som pri nej pocit, že je to konečne normálna baba odvedľa, s ktorou sa poznám. Až na tie občasné úvahy, že nie je pekná... no, my baby chápeme a Štyri ju rýchlo vyviedol z omylu :) Mimochodom Štyri... či vlastne Tobias (krátky povzdych aj keď nemám šestnásť) proste sa ho nedalo nemilovať! Milujem hrdinov typu "som nedostupný, tajomný a ochránim ťa", on na začiatku vôbec nevyzerá nejako úžasne, skôr by som povedala, že je tam len do počtu a poobzerala sa po inom hlavnom mužskom hrdinovi, ale postupne ako sa Tris prebojováva jednotivými fázami výcviku a skúškami, sa vám Štyri dostane pod kožu a máte chuť sa o ňom dozvedieť viac a viac. Ale autorka poskytuje len útržky. Celok dostanete až v závere, keď ste na prášky ako to dopadne... kašlať na to, že svet má zachrániť práve Tris (och, aké nečakané) a Tobias je chvíľku, no mimo (?) a kašlať na to, že postavy zomierajú, aj keď si ich akosi obľúbite... Nestíhala som sa čudovať čo sa to vlastne deje? Ako to autorka myslí? Prečo a prečo a prečo? Som rada,že som si knihu prečítala až teraz, nie v dobe najväčšieho boomu, aj keď vtedy som ju registrovala, ale len sporadicky. Celé to šialenstvo ma akosi obišlo, čo bolo možno dobré, lebo som sa do čítania pustila nedotknutá a vlastne som veľmi netušila do čoho idem a či sa mi to bude pozdávať.... celý text
