zuzulique komentáře u knih

Kde začať. Veľmi precenená kniha. Až natoľko, že dostala nomináciu na Man Booker Prize. Nepochopiteľné.

Aj klišé young adult príbeh priateľstva s výhodami sa dá napísať dobre, zaujímavo či inovatívne. Tu sa to nestalo. Kvalita knihy miestami hraničí s brakom, napísaná v štýle lepšieho stredoškolského slohu bez nulovej literárnej hodnoty. Vie vôbec autorka čo je to metafora? Ani to čo je psychologizácia postáv alebo ich motivácia. Veľmi mi to tam chýbalo. Občas mi to prišlo akoby zobrala kúsky amerických béčkových seriálov a poskladala ich dokopy. Z príbehu bolo jasné, že dve hlavné postavy majú medzi sebou hlboký vzťah, no vykreslený bol veľmi povrchne a plytko. Takisto naznačené závažné témy ako depresia, týranie či šikana, všetko akoby len kĺzalo po ľadovom povrchu a jemne ťukalo, či hladkalo a nechcelo dovoliť, aby tá vrstva ľadu praskla a poškodila sa. Sally, aj toto bola metafora!

Požičiam si vetu z knihy Trhlina v čase od Winterson, ktorú som paralelne čítala popri tejto a stačí na charakteristiku:
"Kluk potká holku, co má problémy - Šípková Ruženka, Zlatovláska." No a potom sa to obráti...

Absolútne som sa nevedela vcítiť do žiadnej situácie (okrem tej, keď Connor číta knihy) a celý čas som prevracala očami. Ak je toto obraz dospievajúcej generácie, tak tento svet teda čaká niečo oveľa horšie ako súčasná pandémia.

Zachytila som viac ráz porovnanie s knihou Osamelosť prvočísel, čo je vzhľadom na NP masterpiece a príde mi to priam urážlivé.
Premýšľala som, či by sa mi kniha páčila, keby som mala o 20 rokov menej, ale keď má človek už za sebou stovky dobrých kníh, nemôže niečo takéto plytké považovať za dobrú vec. Dočítala som s úľavou. Ak som niekoho urazila, tak ma to mrzí, ale stojím si za tým. Ďalšiu knihu od SR čítať nebudem. Hawk.

13 16.04.2020

Nenadchne ani neurazí. Škoda, Winterson na to má. Možno sa tak otrocky nemusela držať pôvodnej predlohy a pokojne si mohla uletieť ako to vie len ona. Ktovie čo by na to povedal sám WS :)

3 14.04.2020

Autorka na pozadí priateľstva dvoch dievčat rozvíja témy legiend a tradíciu liečiteľstva a zaklínania (tzv.šeptúch) či úzku spätosť života živých i mŕtvych v poľskom regióne Podlasie. Všetko toto kontrastuje s modernou dobou, ktorá sa svojimi výdobytkami vkráda do života dedinčanov.

Kniha napísaná neuveriteľne krásnym jazykom, plná ľudského porozumenia, hlbokých myšlienok bez pátosu a láskavého humoru. Teším sa, že ma kniha prekvapila svojím obsahom i formou a že sa urodila v slovenských literárnych kruhoch.

Definitívne som si ňou napravila chuť popri čítaní Trhliny času (Winterson) a Normálnych ľudí (Rooney).

"Každý sa snažil, ako vedel. Je jednoduché hovoriť, že život nie je jednoduchý. Akosi sa to očakáva. Ľudia na uliciach, kde asfalt nedunel autami, ale iba krokmi tých, čo išli pred vami; v lesoch, kde sa zbierali huby; v záhradách, kde sa pestovali maliny, susedia si cez plot podávali syr a klobásu a po večeroch si líhali s vlastnou biedou, o tom vedeli dosť. Napriek tomu každý rok vyčkávali jar, čakali na návrativšie bociany, ženy si nechávali narásť vlasy a piekli nové koláče, čo nosili ochutnať na Lavičku žialiacich. Smútok sa po večeroch menil na hmlu, ktorá sa pomaly plazila pomedzi stromy a ráno sa menila na rosu. Občas ju niekto zneužil, aby porobil susedovi, ale taký už je život, takí sme."

13 14.04.2020

Potenciál silný, výsledok slabý.
Prvé tri kapitolky, ktoré uvádzajú príbehy troch postáv, ktoré sa neskôr nejakých spôsobom pretnú, ma nesmierne zaujali a tešila som sa na nevšedný čitateľský zážitok. No postupne rozvíjané príbehy začali byť nesmierne povrchné a nudné, dialógy čudné, postavy nelogicky sa správajúce, celkovo také nemastné-neslané.
O včelách som sa toho dozvedela pramálo...Vôbec sa ma to bytostne nedotklo, ani to vo mne nevzbudilo chuť čítať ďalšie knihy od autorky.
Za mňa slabé 2*, tretiu som dala za samotné včely (a optimistický koniec) a za to, že kniha upozorňuje na závažný problém. Ale čo si budeme hovoriť, ľudstvu je to jedno. Potom o niekoľko desiatok rokov budeme plakať. Nežerte všetok med včelám!

16 09.04.2020

Nenápadný, komorný príbeh muža pred 50tkou, ktorý odcestuje do inej krajiny, aby našiel zmysel života a jeho hodnoty vo chvíli, keď už na nič podobné nečakal.
V súčasnej situácii, ktorej sme boli vystavení, nájdeme nejednu paralelu s hrdinovým životom. Človek si často myslí, že už všetko prežil, že ho už nič nečaká a neprekvapí. Zabúda na to, čo má, veď čo z toho, keď nemá to, po čom túži...Zrazu si uvedomíme aké malichernosti denne riešime a čo naozaj k životu potrebujeme.

„Veškeré utrpení je jedinečné a rozdílné, tudíž se nedá srovnávat. Zato štěstí si je celkem podobné.“

9 08.04.2020

Keďže Klub nenapraviteľných optimistov patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy, pristupovala som k druhej knihe od autora trochu skepticky. Musím povedať, že začiatok ma vôbec nechytil a keby som knihu po pár desiatkach stranách odložila, ako to čitatelia často robia, prišla by som napokon o všetky tie pocity, ktoré vyplávali na povrch v závere.
Hlavný hrdina J. Kaplan, lekár židovského pôvodu, prežije svoj život striedavo v Paríži, Alžírsku a potom sa vracia do rodného Československa. Miluje krásne ženy, famózne tancuje tango, počúva úhrančivé piesne od Gardela (okamžite to človeka donúti ísť na youtube a pustiť si Volver), skúma choroby a neskôr ich aj lieči (medzi inými aj Ernesta G., ktorý sa naozaj zotavoval v Prahe), zažíva vojnu i besnenie komunizmu, vášnivé vzplanutia, bolestné straty, jednoducho všetko, čo patrí k silnému príbehu, správne namiešané a nadávkované do jedného pôsobivého celku.
V knihe nájdete i odkazy na vyššie spomínaný KNO, stretnete i niekoľko postáv, ktoré vám budú známe :) Za mňa 4.5*

Na záver apokalyptický citát ktorý mi bude pripomínať dobu, v ktorej som knihu čítala:
"Zkáza přišla o něco později, když zemi zdecimovala chřipka a zabila málem víc lidí než válka."

8 02.04.2020

Minulý rok som bola na besede ku knihe a spomínam si ako Dado Nagy hovoril Ivane Dobrakovovej, že tie jej hrdinky nie sú tak úplne v poriadku a ona ho zahriakla, že podľa nej sú úplne normálne :) Ako sa to vezme. Verím tomu, že medzi nami je kopec takých žien, ktoré sa správajú Ivana, Olivia, Lara či Veronika alebo ich matky, resp. s nimi majú niečo spoločné. Normálnosť môžete označiť za relatívnu a pripomenúť si, že za normálnych môžeme považovať iba tých, ktorých osobne nepoznáme.
Komplikované vzťahy matiek a ich dcér unášané v nekončiacom prúde slov, ma v podstate bavili.
Jediné, čo mi prekážalo, je vizuálne spracovanie, zlý font a príliš husté riadkovanie, sadzba ako taká. Pokojne mohla mať aj o pár desiatok strán viac.

7 24.03.2020

Strašná vtákovina. A to som si po prvej časti knihy hovorila, že je to milá blbostička. Taký krásny obal, taká zaujímavá téma a také podpriemerné spracovanie, premrhaná šanca. Miestami som mala pocit, že toto by som dokázala napísať i ja...Verím však tomu, že menej nároční čitatelia tam nájdu kopec všeobjímajúcich myšlienok a večných právd a la Coelho. Keby nemalo éčko necelých 150 strán, tak to ani nedočítam, no pokiaľ chcem hodnotiť, musela som.

8 09.03.2020

Niektoré knihy dostávajú na sociálnych sieťach oveľa väčší priestor ako si to zaslúžia. Platí to aj naopak. Táto by si jej napríklad zaslúžila oveľa oveľa viac.
Rozprávanie Rozely a jej troch dcér nie je žiadnou romantickou zlátaninou, príbeh sa odohráva na pozadí povojnového Poľska a nesie v sebe veľa surového a drsného, no predovšetkým ľudského a pravdivého.

10 05.03.2020

Ak by sa vám tohtoročná zima nezdala dostatočne chladná, prečítajte si knihu Nedeľné šachy s Tisom, je viac než mrazivým zážitkom.

"Nejde o to, že dnes je odvaha lacná. Odvaha má sklony k povrchnosti, zvykol hovorievať pán lekárnik. Pochopila som to rýchlo. Roky trvalo, kým som to prijala. Už som stará. Nedarí sa mi tak šikovno premieňať smútok na hnev ako kedysi. Hnevám sa už málokedy. Ostáva len smútok. A tá nádej, sviňoba. Veru hej, horšia je ako sklamanie. Nie a nie ju vykynožiť. Náš prezident mali v jednom pravdu. Som anonymná strážkyňa rodinného krbu a my Slováci sme všetci jedna rodina. Pán prezident boli tomto ohľade presne taký Slovák, akého sme si zaslúžili. Na viac sme nemali."

Tak ako je to s nami dnes? Máme na viac? Zaslúžime si to?!

5 27.02.2020

Tkaničky. Šnúrky. Páči sa mi, že český preklad ponechal tento názov, nakoľko tie šnúrky zohrávajú v príbehu veľkú úlohu a stávajú sa symbolom. Symbolom vzťahu. Vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Kniha ma hlboko zasiahla, asi sa mi tam vynáralo príliš veľa asociácií s vlastným životom...
Čítame to všade a stále ako detstvo a jeho prežívanie ovplyvní celý náš život. Niekedy priam fatálne. Jeden zo súrodencov sa nikdy nechce vydať a mať deti, druhý má zasa pre zmenu tých detí niekoľko a s viacerými ženami.
Príbeh vystavaný v troch vrstvách (je ich tam v skutočnosti oveľa viac) ma spočiatku zarazil. Začína listami, ktoré píše opustená žena svojmu mužovi. Nedokáže prijať fakt, že odišiel. Trochu som sa zľakla, že takto bude vyzerať celý príbeh :)
Nasleduje časť prerozprávaná mužom, kniha sa uzatvára rozprávaním detí v tretej časti. Všetko sa pomaličky otvára, objasňuje, vysvetľuje, je to ako cibuľa, ktorú spomína Shrek :)) Záver sa dá tušiť, no i tak zostáva prekvapivý.
Spomenula som si na "prupovídku" z pubertiackych zápisníčkov o tom ako "láska či priateľstvo je zlatá niť, ktorá sa ľahko roztrhne, nadviazať sa síce dá, ale uzol zostane..." Uzly tam zostávajú, uzly spájajú a rozdeľujú zároveň, drhnú, zavadzajú, prekážajú a pripomínajú.
Vzťahy sú peklo. No komplikovaný je predovšetkým vzťah aj sebe samému.
Autor medzi riadkami kladie otázky o tom, či má zmysel zotrvať v nezmyselnom vzťahu, či sa riadiť rozumom alebo citom, či dbať na city blízkych a cítiť sa nich zodpovedný.
Ako povedal Zafón:
“Knihy sú ako zrkadlá. Vidíte v nich len to, čo už máte v sebe.”

13 25.02.2020

Leila Slimanie vie. Leila Slimani vie s nevídanou ľahkosťou spracovať aj takúto tému. Čítajúc komentáre na knižných databázach je zrejmé, že ľudia sa nevedia stotožniť s pojmom "závislosť" a niekoho "nevhodné" správanie považujú za rozmar. Nuž...
Nečítala som príbeh o nymfomanke, ale príbeh o veľmi smutnej žene chytenej vo vlastnej pasce neukojiteľných túžob, z ktorej niet úniku. O žene, ktorá sa hanbí, skrýva, má výčitky a nevie ako ďalej.
"Láska je trpezlivá. Láska je nábožnou, zúrivou, tyranskou trpezlivosťou. Nerozumne optimistickou. Ešte sme neskončili. "

1 21.02.2020

„Když se sejdou dvě beznaděje, může z toho sice vzniknout naděje, ale to je jen důkaz toho, že naděje je schopná všeho…“

Možno práve tento citát vystihuje to, o čom je kniha. Dvaja ľudia, ktorí sa ocitnú v blbej životnej situácii, no stále túžia...Po čom vlastne? Po láske? Vzrušení? Pohladení? Či iba po obyčajnej prítomnosti toho druhého? Postupne sa odkrýva ich minulosť, zúfalstvo strieda optimizmus a nádej. Záver si môžete interpretovať viacerými spôsobmi, je známe, že autor spáchal samovraždu, postava muža bola po celý čas príbehu zároveň zúfalá resp. zúfalo túžiaca po živote a "svetle ženy," možno aj on tak veľmi chcel a nemohol...

Za mňa osobne je to iný Romain Gary ako v knihe Život pred sebou (ktorú odporúčam), nehovorím že zlý. Nie je to úplne typ knihy, ktorá by ma pohltila, no zároveň sa mi v niečom páčila. Paradoxne som si v tej označila neskutočné množstvo citátov, napriek tomu, že e-verzia mala iba 106 strán. Zaujímavé myšlienky, ktoré plodia myšlienky ďalšie...
Mala som však celý čas pocit, že estetično prevalcovalo príbeh, niekedy to stačí, tu by to chcelo niečo viac.
Kniha bola sfilmovaná v hlavnej úlohe s Romy Schneider, hádam sa k nej raz dostanem.

4 19.02.2020

Dočítané zhruba pred hodinou, nedokážem v tejto chvíli niečo zmysluplné napísať, možno neskôr, keď sa mi všetko rozloží v hlave...Celeste Ng sa mi opäť raz dostala pod kožu. Pre mňa osobne oveľa silnejšie ako taký všade omieľaný Malý život.

12 17.02.2020

Viete aký je môj najobľúbenejší sen? Že lietam. Vraj sa to ľuďom sníva často, ale mne to zatiaľ nikto nepotvrdil. Neviem ani opísať ten úžasný pocit po zobudení a už vôbec nie ten pocit pri samotnom lietaní. Smiešne na tom je, že sa brodím vzduchom plaveckým štýlom prsia :))
Často som na svoj obľúbený sen myslela pri čítaní tejto knihy a dúfala som, že si ho tak privolám, ale teda dlho neprešiel. Birdy nie je kniha na jedno posedenie, má ešte aj blbý font, kvôli ktorému som ju nedokázala dlho čítať a odkladala po pár stranách, no určite stojí za pozornosť. Kniha bola naviac sfilmovaná. Vizuálne to môže byť ešte silnejší zážitok ako pri čítaní. Veľmi by som nerozmýšľala nad posolstvom knihy a nehľadala možnosti interpretácií, ako už uvádza samotná anotácia, túžba po slobode sa tiahne celým príbehom.

5 13.02.2020

Knižná lahôdka pre fajnšmekrov. Puzzle, ktoré sa budete pokúšať poskladať a v konečnom dôsledku sa vám to aj tak nemusí úplne podariť.
Skákanie z jedného odseku na druhý a z jedného príbehu na ďalší je spočiatku mätúce, no keď pristúpite na túto hru a necháte sa unášať textom, zážitok sa dostaví. Nevšedná kompozícia pre zdatnejších čitateľov, ktorých to neodradí a nájdu v sebe istú dávku porozumenia a trpezlivosti, sledovať niekoľko rozprávačov, ktorí sa striedajú v prúde času.
Na začiatku príbehu sa zomiera a na jeho konci sa rodí nový život, kolobeh sa uzaviera. Cintorín klavírov je stolárskou dielňou, miestom, kde sa odohrávajú príbehy lásky, bolesti i radosti. Retrospektívne sa dozvedáme čriepky zo života jednotlivých postáv, stávame sa svedkami násilnej povahy otcov s fatálnymi následkami a pasivity ich manželiek, ktoré sa na všetko nemo dívajú.
Príbeh ako taký vyznieva neusporiadane (máme tu pravú IKEU), no v závere sa spojí a prinesie možno i slzu v oku. Zvažujem druhé čítanie, ktoré by mi objasnilo veci, ktoré som pri prvom nepostrehla.
Chválim výborný preklad, radosť čítať a vychutnávať.
Hneď po sebe som čítala knihy, kde sa uvažuje o dôveryhodnosti našej pamäti a mňa táto myšlienka neprestáva fascinovať.
"Neexistuje rozdiel medzi tým, čo sa naozaj stalo a tým, čo predstavivosť dlhé roky znova a znova skresľovala. Neexistuje rozdiel medzi matnými obrazmi, ktoré si pamätám, a surovými, krutými slovami, ktoré si myslím, že si pamätám, ale sú to len odrazy, čo vytvorila vina. Čas ako múr, ako veža, ako akákoľvek stavba spôsobuje, že sa strácajú rozdiely medzi pravdou a lžou. Čas zmiešava pravdu so lžou. To, čo sa stalo, splýva s tým, čo by som chcel, aby sa stalo, a s nie je tým, čo mi povedali, že sa stalo. Moja pamäť nie je moja. Moja pamäť som ja skreslený časom a pomiešaný so samou samým: so svojím strachom, so svojou vinou, so svojou ľútosťou. "

2 06.02.2020

Kniha z kategórie "nič neočakávaš a dostaneš oveľa viac." Útly román ponúka široké spektrum otázok, ktorý mi stále znejú v hlave...Existuje nejaká realita alebo si ju iba nahovárame? Dokáže posadnutosť literatúrou strieť hranicu medzi fikciou a skutočnosťou až tak, že sa život stane literatúrou a literatúra životom?

50tnik Christoph rozpráva na prechádzke o 20 rokov mladšej Lene svoj životný príbeh lásky k žene, ktorú mu pripomína. Postupne vyplýva, že sa nielen podobajú fyzicky, no ich príbehy sú s menšími odchýlkami identické. Môžu existovať rovnaké životy iba o 20 rokov posunuté? Je život každého z nás originálom alebo len opakovaným vzorcom po celé veky? Sme svojím strojcom alebo si to iba namýšľame? Tieto a ďalšie znepokojivé otázky si kladú postavy príbehu a budete si ich dávať spolu s nimi.

Pokojná jednohubka, ktorá neponúka strhujúci príbeh je skôr o pocitoch a zamyslení sa.

"Nechci vůbec vědet, co mi budoucnost přinese, ale líbí se mi představa, že je už daná, že všechno, co se mi přihodí, už jednou potkalo někoho jiného, že to má souvislost a dává to smysl. Jako by můj život byl příběh. Myslím, že právě tohle jsem měla vždycky ráda na knižkách. Že jsou neměnné. Člověk je vůbec nemusí číst. Stačí je vlastnit, vzít do ruky a vědet, že zůstanou takové, jaké jsou."

7 01.02.2020

Aj príbeh obyčajného človeka môže byť napísaný strhujúcim spôsobom. Stoner s jeho charakterom mi prirástol k srdcu a preplávala som celým jeho životom počas niekoľkých príjemných hodín. Naozaj som sa bavila a pritom to zábavné nebolo, skôr naopak.

2 28.01.2020

Ku knihe som si počas čítania vytvorila komplikovaný vzťah. Hrdinka Selin , intelektuálka, prostredie Harvardu, polovica 90-tych rokov, Paríž, následne maďarská dedina a Turecko. Román líči jej každodenný študentský život na prahu dospievania, názov Idiot nie je náhodný a ponúka mnohé presahy. Myslím, že by som to ocenila viac, keby som čítala aj samotného Idiota od FDM. Selin sa učí ruštinu a zamiluje sa do Ivana, ktorý je Maďar, nie Rus :) Tento zvláštny vzťah i samotného dospievanie dostáva Selin do rôznych situácií, z ktorých často vychádza ako idiot, resp. sa tak cíti. Aj ja som sa občas a pri čítaní sama cítila ako ten idiot, lebo nie všetkého som rozumela a nevedela som, čo tým autorka chce povedať. Selin rada číta, často narazíte na nejakú knihu, ktorou sa práve zaoberá, často sú to klasiky. Každopádne som rada, že som si knihu prečítala a objavila trochu iný svet.

2 28.01.2020

Páčil sa mi jazyk akým je kniha napísaná, takisto text prestúpeny od začiatku do konca pojmami z podmorského sveta, páčila sa mi metafora akvária a rodinných vzťahov.
Plávala som si týmto príbehom pár príjemných hodín, no občas som mala pocit, že sa chcem utopiť. Celé to pokazilo zopár situácií pritiahnutých za vlasy, spomeniem napr. to, že 12 ročné dievča je dostatočne staré na erotické hrátky s kamoškou, ale nie na to, aby verilo v existenciu yetiho (facepalm). Zarazila ma krutá pomstychtivosť matky, osobne poznám človeka poznačeného rovnakou životnou skúsenosťou a neviem si predstaviť, že by to isté "dopriala" vlastným deťom napriek celoživotnej traumy, ktorej sa nikdy nezbaví.

2 19.01.2020