yerry komentáře u knih

Feničania - ľud spod Libanonských svahov, nikdy nevytvoril ríšu. Ich predkovia semitského pôvodu dnes označovaní ako protofeničania alebo Kanaánci (známi ešte z Biblie) založili svoje mestské štáty na úzkom páse pobrežia Perzského zálivu. Možno ti niečo hovoria ich názvy ako Arvad, Tripolis, Byblos, Sidón, Tyros alobo Dor. Dostali svoje meno podľa slova foinix, označujúceho červenú farbu. Gréci ich preto volali aj červení. Boli vynálezcami písma, papyrusu, majstrami v stavaní lodí a veľmi šikovní obchodníci. Na Africkom kontinente založili Kartágo. Asimiláciou v Rímskej ríši ukončili svoju existenciu ako samostatné etnikum.

Autor v knihe uverejňuje veľa faktov, ktoré sú známe už z Biblie či iných zdrojov. Zaujímavé je, že tí, čo vynašli hláskové písmo, veľa správ o sebe nezanechali. Preto sú aj v tejto knihe správy predovšetkým egyptského, židovského, babylonského, asýrskeho, gréckeho, či rímskeho pôvodu. Paradoxne sa o týchto ríšach dozvieš viac ako o samotných Feničanoch.

Zaujímavé čítanie, ale asi by bolo lepšie, ak by bola knižka spracovaná populárnejšou formou, autor sa síce snažil, ale... Na Zamarovského sa v tomto ohľade nechytá. Žiadne ďalšie výhrady k nej nemám. Prečítať sa oplatí, masa kvalitných informácií je tu zaručená. Ešte jedna malá výhrada by sa našla: niektoré ilustrácie, hlavne mapy, sú tak malé, až sú nečitateľné, vzhľadom na typ publikácie to však chápem a Internet to istí. Veľmi dobré čítanie ak sa chceš dozvedieť niečo o dnes už takmer zabudnutom národe...

9 07.06.2020

Čítal som už viacero kníh týkajúcich sa tohoto obdobia - vzniku, trvania a zániku vojnového Slovenského štátu. Väčšina z nich však trpela skreslením resp. úzkym záberom pohľadu. Buď išlo o jeho obhajobu, viac či menej nekritickú alebo naopak, bol badateľný ideologický vplyv pri jeho zaznávaní či popieraní z druhej strany barikády. Kvalitnú syntézu v podobe akú tu predostrel Róbert Letz v čase vydania (2012) som nezaznamenal. Stojí naozaj za to.

Problematiku Slovenského štátu aj s tým, čo jej predchádzalo, autor rozoberá z viacerých strán aj uhlov pohľadu. Dáva ju do kontextu globálnych, európskych aj lokálnych udalostí. Podopiera to citáciami dokumentov, rozhovorov či rozhlasovými výstupmi atp. Na jednom mieste dostávaš argumenty pre aj proti bez hodnotiacich interpretácií. Je už len na tebe, ako si mozajku z predkladaných informácií poskladáš dokopy.

Predpokladám, že hodnota tejto knihy nebude klesať, je totiž písaná nezaujato, zrozumiteľne a bez akéhokoľvek ideologického balastu (Sem-tam síce vykukne autorovo stanovisko, ale aj majster tesár sa utne, a pravdepodobne nie úmyselne). Preto ju odporúčam s kľudným srdcom, ak sa chceš niečo o tomto období dozvedieť bez skreslenia...

12 30.05.2020

Horiaca ríša (Artis Omnis, 2018) je prvou časťou pôvodne v češtine vydaného titulu Bílá věž (Wales, 2008, 2012), ktorý bol v tomto slovenskom vydaní rozdelený do dvoch zväzkov. Osudy hrdinov sa teda uzavrú až v ďalšom zväzku pod názvom Biela veža (Artis Omnis, 2019).

Hlavní hrdinovia na čele s Muromcom, ktorý sa tu snaží vystrábiť zo svojich alkoholických excesov, sú tu opäť odsunutí trochu do úzadia. Príbeh je obohatený o linku Chazara Dávida s Alankou Semirou. Dávid a niektoré ďalšie postavy sú historickými osobami, autorom dotvorenými. Ústrednou témou knihy je ťaženie Kyjevského kniežaťa Svjatoslava proti Chazarskej ríši.

Autorova interpretácia niektorých skutočných udalostí tohoto obdobia je síce trochu priohnutá, na čo však má v rámci svojho diela právo. Jeden múdrejší človek vyriekol výrok, že fakty neexistujú, len ich interpretácia, takže nič proti. Kyjevskí dobyvatelia sú tu vykresľovaní ako barbari, zatiaľ čo Chazari ako kozmopolitný výkvet vtedajšej civilizácie. Skutočnosť bola pravdepodobne trochu iná. Chazari totiž neboli etnickí židia, prijali však judaizmus za svoju vieru, mentalitou asi neboli veľmi odlišní od okolitých turkických národov a kmeňov.

Popis súbojov a bojov má tu Červenák zvládnutý na výbornú. Odvíjajú sa ako na filmovom plátne, niektoré naozaj veľmi efektne. Trochu drhne samotný príbeh s Iljom Muromcom, za čo dávam jednu hviezdu dolu. Inak tradične veľmi dobré čítanie.

16 21.05.2020

Štvrtý diel Slovenských dejín tentokrát z pera Róberta Letza nie je nejako mimoriadne čítavým počinom, zato je však nabitý faktami. Pomerne citlivé obdobie je tu rozoberané zo všetkých strán, prím však hraje predovšetkým politika a politikárčenie.

Tento zväzok sa skladá z dvoch častí. Tá prvá sa zaoberá rokmi 1. sv. vojny 1914 - 1918, Slovenskom ako súčasťou Uhorska v tejto vojne. Druhá obsiahlejšia časť vyčerpávajúcou formou pokrýva obdobie 1. ČSR až do vyhlásenia autonómie na Slovensku.

Autor vo svojej syntéze rozoberá všetky aspekty, ktoré viedli až k samotnému rozpadu 1. ČSR, pričom udalosti popisuje nestranne a objektívne, teda aspoň sa o to snaží. Nezaznamenal som žiadne nadŕžanie, či už sa jednalo o koncepciu čechoslovakizmu, ktorá hlásala reálnu neexistenciu Slovenského národa a prikláňala sa skôr k jeho definícii ako vetve národa Českého, alebo k nacionálnej, konfesionálnej, sociálnej, marxistickej resp. komunistickej koncepcii so všetkými dôsledkami, ktoré tieto jednotlivé koncepcie prinášali. Autor zostal takpovediac nad vecou. Toto nie je u podobných kníh veľmi bežné. Často sa totiž stáva, že autor je poplatný práve tej jednej koncepcii, ktorej je reprezentantom. Tu ten osobný postoj chýba, čo teda považujem za veľké plus.

V knihe sa nachádza veľa citácii, prepisov dokumentov a pod. Grom knihy je politika a činnosť politických strán. Samozrejme, nájdeš tu všetky zvyčajné zmienky ohľadom kultúry, života, ekonomiky a pod., ale tie sú popisované vo veľmi kondenzovanej podobe. Kniha však spĺňa svoj účel a je vhodná ako odrazový mostík k špecifickejším publikáciám. Ako syntéze Slovenských dejín z tohoto obdobia teda nemám jej čo vytknúť. Prehľadná a vyčerpávajúca...

Moja tak trochu ironická poznámka pod čiarou:
Pri čítaní podobných publikácií mi nevdojak prichádza na um otázka: Kto alebo čo je to Slovenský národ? Viem, viem, tá definícia v knihe je jasná... Ale reálne? Odpoveď: zoskupenie ľudí hovoriacich jedným jazykom, ktorí si idú navzájom po krku :( Dušan Makovický svojho času o tom niečo vedel...

10 13.05.2020

Od knihy som očakával trochu niečo iné. Niečo v duchu autorových poviedok z juhoamerického prostredia v ktorých gringos nevyznievajú ako hrdinovia, ktoré sú nabité cynizmom, naturalizmom a ozvláštnené magickým realizmom. Taký Salvador, Lovec jaguárů či Dovolená na zotavenou ma úplne dostali. Kniha je uvádzaná ako zmes vonnegutovského sarkazmu a beatnických vízií.

Americká modlitební příručka je trochu iná. Ten cynizmus a naturalizmus sú v nej prítomné. Je tu veľa popkultúrnych odkazov, Sharon Stoneová je dokonca zakomponovaná priamo do deja a letmo aj Tom Cruise, či iní. Dej sa síce trochu vlečie ale vyvažuje to kvantum myšlienok na zamyslenie, šplechov a narážok nielen na americké reálie, i keď tie prevládajú.

Knižka nemusí sadnúť každému. Ja na tento typ intelektuálskej literatúry veľmi nie som. Ale ako celok je to vynikajúce čítanie. Shepard síce intelektuálsky je, ale spôsobom, ktorý ti má čo povedať. Autora oceňujem ako majstra poviedkovej tvorby a i keď tento jeho román je trochu iný, svoj štýl v ňom nezaprel. Ako každá dobrá kniha, zanechá ťa aj táto v obkľúčení myšlienok, ktoré ti tu navodzuje, a to ani nemusíš byť fanúšikom SF/Fantasy literatúry. Napriek tomu, že pútavosť miestami kolíše, ako celok je to poriadna rana kladivom do palice...

19 09.05.2020

O tento tretí diel syntézy slovenských dejín reprezentujúci roky 1780-1914 sa tentokrát podelili dvaja autori. Myslím, že svoju prácu odviedli dobre, bez nejakých ideologických nánosov. Obdobie počnúc vládou Jozefa II. (1780-1790) a končiac začiatkom I. svetovej vojny je už pomerne dobre zdokumentované.

Reformy, ktoré začala už Mária Terézia tu pokračujú, nastáva sebauvedomovací proces u Slovákov, nastupuje osvietenská etapa národného hnutia, generácia Všeslávie, štúrovcov, revolučné roky 1848/49, nasleduje neoabsolutizmus v Rakúskej monarchii, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie s následnou tuhou maďarizáciou, zákazom všetkých kultúrnych ustanovizní, represáliami a brachiálnou mocou zo strany uhorskej vlády, pasivitou jedinej slovenskej SNS, vzťahmi s českým, srbským a rumunským kultúrnym prostredím, končiac ľudovou platformou - vznikom SĽS pod vedením A. Hlinku tesne pred začiatkom I. svetovej vojny.

Z faktického hľadiska je kniha veľmi dobrá. Autori vzhľadom na typ svojej práce - syntéza, veľa priestoru na nejaké perličky, vlastné myšlienky či záhady a biele miesta nemali. Napriek tomu ich výklad je veľmi zrozumiteľný, v niektorých častiach viac či menej zaujímavý, prinášajúci aj niektoré nové poznatky. Zachovávajúc si pritom relatívnu nestrannosť a objektivitu.

V skutočnosti viem, že aj toto obdobie obsahuje spústu bielych miest a kostlivcov v skriniach. Ako základ je však táto kniha viac než dobrá. Odporúčam...

13 20.04.2020

Kedysi dávno som čítal román Stepan Razin od Zlobina. Reálie ani samotné podanie príbehu ma veľmi nezaujali. Ruská krajina a jednotlivé postavy sa mi nezdali byť veľmi atraktívne. Navyše ruskí resp. sovietski autori písali štýlom socialistického realizmu, čo nebolo nič pre mladého čitateľa. V tom čase som bol skôr na westerny, prípadne ešte vesmírne dobrodružstvá.

Že sa to dá aj inak, o tom ma Červenák presviedča v každej ďalšej svojej knihe. A že tie deje na východ od našich hraníc môžu byť minimálne tak zaujímavé ako príbehy o severoamerických indiánoch je v jeho podaní viac než isté. Nevymýšľa si krajinu ani jednotlivé národy či rasy. Tie tu reálne existovali. Bielorusko, Ukrajina či Rusko, to neboli len Bielorusi, Ukrajinci a Rusi ale pestrá zmäs slovanských, ugrofínskych a turkotatárskych kmeňov medzi ktoré ešte zapadli Variagovia alias Vikingovia. Všetci s vlastnou mytológiou, panteónom bohov, s vlastnými démonmi a besmi.

Tento druhý diel sa nesie v tradičnom fantasy duchu. Teda putuje sa z bodu A do bodu B. Zvláštnosťou v autorovom podaní sú však práve tie nadprirodzené prvky, ktoré v sebe nesú nielen slovanskú symboliku. Tá sa tu dostáva do konfrontácie s ostatnými a aj jej polarita je mierne posunutá. Dračia cárovná alias Baba Jaga alias Ježibaba alias Polnočnica, tu nie je stará baba s bradavicou na nose ale divoká čiernovláska viac podobajúca sa frontmanke z nejakej Dead Metalovej kapely. Aj keď ten jej tradičný domček tu je tak ako v každej rozprávke.

Ilja ako hlavná postava tentokrát stojí trochu v pozadí. Príbehu to však vôbec neškodí, lebo ten je nabitý rôznymi inými mýtickými postavami, dejmi a kulisami. Sám seba musím pokarhať, že som autora začal spoznávať až pomerne nedávno. Škoda ďalších slov a nosenia dreva do lesa. Полное количество звезд - Täysi määrä tähtiä - Tam yıldız sayısı.

18 19.04.2020

Po tom, čo sa na túto knihu odkazovalo viacero autorov radiacich sa medzi katastrofistov, záhadológov a alternatívcov, nenechal som ju dlho bokom ani ja. Čítanie je to zujímavé ale nemôžem sa ubrániť dojmu aj pod vplyvom jednej z diskusií tuná na DK, že autor použil projekciu súčasnosti na minulosť. Autor pritom patrí medzi tých "serióznych", zdrojová literatúra je uvádzaná na takmer 50. stranách, pričom poznámky pod čiarou sú niekoľkonásobné na takmer každej strane.

Hlavnou témou knihy je otázka, čo spôsobilo úplny kolaps civilizácie na sklonku 12. st. pr.n.l.. Autor uvádza viacero možností vrátane invázie Morských národov a prikláňa sa k teórii, že ho spôsobilo viacero faktorov. Od prírodných pohrôm, hladomorov, vojen, sociálnych výbuchov až po ekonomický kolaps. V tom poslednom vidím tú projekciu súčasnosti. Autor píše o troch storočiach pred kolapsom ako o globalizovanej úzko previazanej ekonomike, ktorú mohol pochovať dominový efekt. V následnej dobe temna vystriedali autokratické centralizované štáty, malé mestské štáty s ekonomikou založenou na kapitalistickej dravosti. Teda zrútenie civilizácie vysvetľuje z liberálnych hľadísk. Uvádza však, že nič nie je jasné. Určité indície sú, ale jednoznačne sa nedá určiť ani to, kto boli tie Morské národy a či vykonávali násilnú inváziu.

K téme sa vyjadrilo viacero odborníkov zvučných mien, autor ich tu uvádza. Doposiaľ sú to všetko hypotézy. Nejednoznačné je datovanie jednotlivých udalostí ale aj identifikácia spomínaných osôb a národov. V tejto súvislosti ma zaráža jedna vec, prečo sú tak zavrhovaní alternatívci so svojimi myšlienkami, ktorí sa zamýšľajú nad tými istými faktami... Knihu som zhltol aj napriek tomu, že textu k čítavosti ešte niečo chýba. O tomto období som mal trochu inú predstavu. Nerátal som s tým, že prechod z neskorej doby bronzovej do následnej doby železnej bol taký zásadný a vlastne menil celý známy svet. Určite si od autora ešte niečo prečítam...

19 12.04.2020

Forma, ktorú autor zvolil mi veľmi nesadla. Jedná sa o akýsi derivát románu, eseje, obdoby biblického príbehu a faktografickej literatúry. Autor knižku označuje ako etruskú "Bibliu". Tages, syn boha Genia, vnuk Najvyššieho boha Tiniu, bol bôžikom Etruskov - Rassénov, ktorý vyskočil z vyoranej brázdy pred rozprávača tohoto príbehu Tarchona aby Etruskom priniesol nové náboženstvo - Disciplina Etruska.

Celá táto knižka je o tom, ako toto náboženstvo Tages vysvetľuje Tarchonovi a okolostojacim ľuďom. Zaujímavý je podrobný etruský panteón bohov a ich funkcie. Detailný popis veštenia z ovčej pečene a bleskov. Táto čiastočná autorova fikcia skĺbená s faktami môže byť prínosom ak sa zaujímaš o históriu a o mytológiu zvlášť. Ak hľadáš nejaký dobrodružný román alebo dejové linky, daj radšej od tejto knižky ruky preč. Je vážne určená len pre fajnšmekrov a čitateľov, ktorí znesú trochu suchšie texty.

Sám dávam prednosť buď plnohodnotnému románu alebo literatúre faktu. Napriek tomu je v knižke pomerne dosť dôležitých informácií. Zaujal ma tam hlavne ten božský panteón...

10 27.03.2020

Na tomto prvom zväzku Bohatiera je badateľný veľký kvalitatívny posuv autora smerom nahor. Historické reálie obohatené o fantasy prvky sú skvelo opísané. Taktiež stratégia a priebeh jednotlivých bojov a súbojov sa ti tu odvíja ako na filmovom plátne. Ak by som mal porovnať Červenáka trebárs s Eriksonom a jeho MKP, tak v popise akcie Červenák jednoznačne víťazí. Víťazí aj ohľadne vatovej výplne, ktorá v jeho prípade úplne absentuje. Za kratší koniec ťahá len ohľadom fylozofického vyznenia diela, alebo v presahu na nejaké hlbšie premýšľanie.

Skvelé je to obohatenie tradičnej epickej fantasy o reálne deje z 10. storočia, príbehy z ruských bylín, históriu starých Bulharov, Vikingov alias Variagov, rôznych slovanských, turkických, ugrofínskych a iných rôznorodých kmeňov. Vzájomný kontakt pôvodného pohanstva, nastupujúceho kresťanstva, viery v Alaha, ich vzájomnú koexistenciu ale i antagonizmus. V tomto zväzku sa zrodí bájny Ilja Muromec, priestor tu dostane históriou doložený Svjatoslav a veľa iných historických postáv.

Je badateľné, že Červenák si tu necucal dej z prsta, ale že to obdobie a rozsiahlu zemepisnú oblasť mal poctivo naštudovanú. Na knihe je vidieť odvedená dobrá poctivá práca. Skĺbiť historický a fantasy román, naviac aby bol aj výborne čítavý, nie je vôbec jednoduché. Autorovi sa to očividne podarilo. Druhý diel nenechám dlho čakať...

21 26.03.2020

Zo všetkých Kapolkových kníh, ktoré sa zaoberali alternatívnymi dejinami, napísal ich už štyri, táto jeho úplne prvá, bola podľa mňa hádam najlepšia. Napriek viacerým rozsiahlym témam, zachováva si konzistenciu a jednotlivé fakty si neodporujú. Jednotlivé state majú primeranú dĺžku, takže pozornosť pri čítaní neochabuje. Kniha je skrátka veľmi dobre rozvrhnutá. Jej čítavosť je na veľmi dobrej úrovni.

Skladá sa z dvoch častí. V prvej časti autor prezentuje aternatívne výklady dejín v rámci oficiálnej chronológie. V druhej časti zasa vychádza z chronológie Novej, podľa Fomenka. Tá je postavená na tvrdení, že deje v histórii sa neodohrali v takej časovej postupnosti ako sa oficiálne tvrdí. Autor je zástancom katastrofického scenára. Teda popiera Darwinovu teóriu vývoja človeka. Uvádza tu dôkazy o prebehnutých katastrofách v dávnej a časovo bližšej minulosti. Vysvetľuje o čo išlo v prípade grálu, pyramíd, megalitov, ranného kresťanstva a iných dejinných zaujímavostí. Obrovským kladom knihy je však aj to množstvo odkazov na pramene a jednotlivých autorov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú.

Knihu ako takú odporúčam prečítať. Nemusíš sa s autorom stotožniť. Dostaneš tu ako na podnose aj laikom pochopiteľnú syntézu výkladu dejín z alternatívneho tábora. Ak alternatívu nemusíš, tým skôr by si si ju mal prečítať. Rád by som bol za každý seriózny názor k tejto téme, môže byť aj negatívny ;)

14 23.03.2020

V pomerne ťažkej knihe veľkého formátu autor skĺbil svoje cestopisné zápisky zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Srbska a Rumunska s alternatívnym výkladom naších dejín. Tých fotiek, máp a faktografického materiálu je tu úctyhodný počet. Uvítal by som, ak by ich autor trochu preriedil. Taktiež aj ten formát knihy by som uprednostnil menší. Nezvyknem čítať knihy na stole a tŕpnuce zápästie k pôžitku z čítania neprospieva.

Čo sa týka výberu tém, text je dosť nesúrodý, veľa krát sa opakujú už napísané jeho fragmenty. Tvrdohlavo písaná predložka písmena z v 7. páde v celej knihe napovedá, že redakčná úprava si veľa práce s touto knihou nedala. Vhodnejšie by hádam bolo vydať publikáciu v podobe článkov na pokračovanie, prípadne rozdeliť ju do minimálne troch samostatných kníh, ktoré by rozoberali každý okruh tém zvlášť.

Tých tém je tu dosť. Len tak preletím. Archeológia, heraldika, Slovania, Avari, Maďari, Huni, Rumuni, Srbi, ariáni, rímski katolíci, grécki katolíci, Veľkomoravská ríša, Nitrianske knižatstvo, rôzni potentáti, rôzne cestopisné zážitky, úvahy a teórie autora a kopec ďalšieho viac či menej zaujímavého materiálu.

Čiastočné výhrady som teda spomenul. A čo pozitíva? Napriek tomu, že text knihy patrí medzi tie z alternatívneho tábora, sú v ňom zaujímavé myšlienky. Ak ho chceš pochopiť, musíš otvoriť svoju myseľ a aspoň nakrátko pripustiť iný výklad dejín. Grom knihy je téza o umiestnení Veľkej Moravy s centrom v Sedmohradsku (dnešné Rumunsko). Autor to dokladá ako topografickými názvami napr. Moigrad ako centrum Mojmírovej vlády, Devu ako Devín, nie však ten náš ale ten v Rumunsku, slovanské svargy na rovnoramenných ariánskych krížoch, ktorých je tam plno na kostoloch a priečeliach budov a kopou ďalších dôkazov. Mimochodom tvrdí, že Mikulčice sú avarským hrinkom (zdôvodnenie v knihe).

S knihou môžeš súhlasiť, nesúhlasiť alebo ju ignorovať. Niektoré vyjadrenia v nej ťa môžu iritovať. Osobne mám rád, ak je niečo inak a neobvyklá myšlienka ti viac či menej rozhodí subjektívny matrix ;)

12 07.03.2020

Musím uznať, že táto antológia bola kvalitatívne oveľa lepšia ako posledné ročníky. Poviedky úrovne blogových zápiskov začínajúcich autorov sa v nej prakticky nevyskytujú. Redakcia taktiež bola kvalitná. Ak mám nejaké výhrady, tie smerujú skôr k politickej angažovanosti u niektorých textov. Texty s politickým vyznením samozrejme do SF patria, do Fantasy už síce pomenej, ale ak sú, mali by vyznieť z deja, nemali by reflektovať len a jedine názory vydavateľa a nemali by byť úzko späté s aktuálnou politickou situáciou. Mali by byť viac nadčasové.

Pozitívom tohoto výberu je, že každý si tu niečo nájde, čo mu sadne. Za mňa, bol som najviac zvedavý na slovenskú splatter lady Annu Olejárovú. Tá síce do určitej miery splnila moje očakávania ale maximálne tentokrát u mňa zarezonovali iní autori, v tomto prípade teda hlavne autorky. Hlavne splatter na slovenský spôsob Kataster strachu od Kataríny Soyki(-y?), kožovito-nechutný horor Psia podoba od Radky Horniakovej a rýchlovka z opusteného nádražia Gombík od Barbory Vinczeovej. Tých ďalších kvalitných poviedok je tu tentokrát dosť. Bližšie viď komentáre k jednotlivým poviedkam.

Môj konečný verdikt: veľmi dobrý počin s vyššie spomenutou výhradou…

11 27.02.2020

Zatiaľ posledný zväzok z autorovho pera o Čiernom Roganovi bol z tejto série asi najlepší. Dej sa prenáša na územie dnešného Slovenska do Nitry, Preslavy (Bratislavy?) a na Devín. Odohráva sa v období pred vznikom Veľkej Moravy, kedy sa schyľuje ku konfliktu medzi Nitrianskym kniežactvom a kniežactvom Moravským, teda medzi Pribinom a Mojmírom.

Opäť nechýbajú besy, čary, odťaté údy a crčiaca krv. Naviac tu autor už zakomponoval aj motívy začínajúceho kresťanstva. K tomu začínajúcemu kresťanstvu v tomto období by som mal výhrady (bolo tu totiž oveľa skôr), ale v medziach fiktívneho sveta je to v poriadku.

Veľmi zaujímavé oddychové ale aj čiastočne poučné čítanie…

17 22.01.2020

Knižka klame telom aj svojim titulom. Obálka knihy navodzuje dojem, že sa v nej bude pojednávať o obraze mýtickej Hyperborey, ako to vidí autor. Nachádza sa na nej UFO v tvare piramídy, prales, dinosary, svalnatý borec aj Bratislavký most :) To je však len kamufláž, lebo Hyperborea sa tu bude preberať len v jednej kapitole a to tiež len v kontexte ústrednej témy. A tá je aká? Je to sila. Na cca 200 stranách tu dostaneš konšpiračno - astrologickú ezoteriku v kocke. Kľudne zober zápalky a podpáľ svoju knihovníčku, nebudeš ju už viac potrebovať. Všetko to, čo je obsiahnuté v takmer všetkých knihách tu máš v kondenzovanej podobe v rámci božského nálevu...

Mohlo by sa zdať, že knihu zhadzujem. Tak to však nie je. Autor má totiž pozoruhodnú imagináciu, ktorá dokáže vtiahnuť, a originálne nápady. Philip k. Dick by žasol. Musím uznať, že ak by z nej vytvoril SF ságu, vydala by na úctyhodný počet zväzkov. Niektoré autorové myšlienky a tézy stoja za zamyslenie.

Tými hlavnými, ktorými sa autor zaoberá sú: tajné spoločnosti, rády, slobodomurári, ilumináti, rosenkruciáni, teozofia, mimozemský faktor a Reptiliáni, ich podiel na vývoji sveta. Ďalej pokračuje kabalou a numerológiou. Dokladá to katastrofickými tézami, astrológiou, Saturnským mýtom, ktorý svojimi siedmimi prstencami manipuluje celú ľudskú civilizáciu, s jej dejinami politikou aj ekonomikou. Rozoberá tu dve nábožensko-politické vízie: kult matky, z ktorého sa vyvynuli všetky monoteistické náboženstvá vrátane neskoršieho kresťanstva a kult otca orientovaného na védy. Nezabúda ani na védy Slovansko-Árijské.

V záverečnej časti knihy autor svoju koncepciu ešte graduje, keď všetko už napísané vkladá do rámca Fomenkovej Novej chronológie (čo viac rozvádza v jeho nasledujúcej knihe "Veľké slovanské dobytie sveta") a dupľuje to vlastnou tézou o sendvičovom časopriestore, kedy jednotlivé časové obdobia prebiehajú súbežne v siedmych dimenziách nezávisle na sebe.

Po prečítaní knihy dospeješ k osvieteniu :) Celý tvoj život v tomto priestore je len virtuálna hra. Hra bohov. Ty si hráč v tejto hre, ktorá má svoje pravidlá a kulisy. Ako každá správna počítačová hra má svoj level (ak nehráš práve nejakú adventúru), nachádzaš sa v jednom aj ty. A teraz pozor. Každá hra má svoj koniec. Game Over! Bomba! Nechápeš? Ani ja :)

11 19.01.2020

Knihy tohoto razenia doplácajú hlavne na svoju politickú nekorektnosť a inklináciu ku konzervatívnemu a krajne pravicovému spektru. Prispieva k tomu hlavne rasová argumentácia a pseudoslovanská vyhranenosť. Na samotnom jadre, ktoré je obalené kopou balastu niečo môže byť, ale ten balast spôsobuje, že v sa v koši ocitá aj to jadro.

Samotný dôkazový materiál ako texty, mapy a ilustrácie dosvedčujú, že hi-story-a sa odohrala s najväčšou pravdepodobnosťou inak, ako je oficiálne prezentovaná. Bol som preto zvedavý, ako jej alternatívnu formu vyloží tento autor. Dostavilo sa sklamanie. Kniha sa mala venovať stratenej Tartárii, svojho času údajne najväčšej dŕžavy na svete. Toto ma zaujíma aj z toho dôvodu, že tak rozsiahla plocha, ktorú mala zaberať nemala byť štátnym útvarom ale védickým spoločenstvom rôznych národností. Niečo ako Platónova Utópia alebo anarchistické spoločenstvo bez štátnych štruktúr, založené však na idealistickom - náboženskom koncepte...

Autor sa tejto problematike venuje však len v jednej kapitole, ktorá je naviac plná fotiek z internetu a ešte trochu v závere. Prevažnú väčšinu textu zaberajú katastrofické hypotézy a dôkazný materál zo Sibíri a Ruska ako takého. Samotná argumentácia je podnetná a zaujímavá, bohužiaľ nové fakty neprináša. Pozitívom môže byť fakt, že o problematike poučí čitateľa, ktorý sa s touto argumentáciou ešte nestretol. Negatívom ako píšem vyššie zasa, že text autor trochu politicky podfarbuje.

Teda nič nové pod slnkom. Jedno je isté. Si časťou Germán, Kelt aj Slovan, lebo tvoj predok z Kaukazu nesie informáciu v DNA, z ktorej pochádzajú všetky tieto národy. Dokonca si časťou Maďar (na Slovensku (3%) dokonca geneticky väčšou časťou ako v samotnom Maďarsku (0,5%) :), Riman aj Grék. Haploskupiny R1a (protoslovanská) a R1b (protoanglosaská) sú ako súrodenci, z ktorých ten prvý je trochu starší, rozvážnejší a usadlejší a ten druhý mladší, dravý a výbojný. Sú to dva póly jedného celku, ktoré na seba narážajú, pričom vznikajú prieniky. Ak by zahynul jeden z nich, ten druhý sa zrúti do seba a zanikne tiež. Niečo podobné cituje aj autor ale ten skôr straní jednej strane, určite uhádneš ktorej...

10 15.01.2020

Zatiaľ čo sa predchádzajúci diel odohrával poväčšinou na pevnine, v tomto je to už len samotný ostrov Rujana. Mytologické prvky samozrejme nechýbajú, tentokrát som si však viac užil tie zo severského panteónu.

Autor tu trochu pritvrdil a dejové linky viac zamotal, čo príbehu prospelo. Zdá sa mi, že Roganov spoločník vlk Goryvlad má mierne navrch a odsúva samotného Rogana trochu do úzadia. Dejovo pokračuje román v zaužívaných koľajach, teda množstvo odťatých končatín, krvi, slizu, všakovakého maglajzu, smradu a samozrejme Velesových gulí a chlpatej rite nesmie chýbať.

Tento zväzok sa mi páčil o čosi viac ako ten predchádzajúci. Príjemné odpočinkové čítanie pre takmer všetky vekové kategórie ;)

K slovenskému prekladu poviedky Medzi životom a smrťou od Věry Mertlíkovej: ****

Ženská autorka sa v poviedke nezaprie. Napodiv aj napriek lyrickým vsuvkám, príbehu to vôbec neublížilo, naopak. Živa ako náprotivok Moreny je rovina, ktorú ešte Červenák nepoužil, ale to je jeho chyba, nie chyba autorky.

Poznámka: Niekedy sú tie zbytočné preklady českých autorov do slovenčiny (v tomto prípade Artis Omnis, 2013) a naopak dosť krkolomné. Strácajú na autentickosti a otrocký preklad mení význam niektorých slov, tento nevynímajúc :(

Táto autorova knižka je koncipovaná ako doplňujúce informácie k jeho predchádzajúcim knihám: Všetko bolo inak, Mystérium Hyperborey a Veľké slovanské dobytie sveta. Prečítanú zatiaľ mám len tú poslednú. Svoje výhrady som napísal v komentári k nej. Bol som preto veľmi milo prekvapený spracovaním i kvalitou autorovho textu, ktorý už vyznieva profesionálnejšie, bez viditeľných chýb a svedčí o hĺbke poznania problematiky, ktorou sa autor zaoberá. Knižka je v tvrdej väzbe na kriedovom papieri s množstvom kvalitných ilustrácií a fotografií.

Mierne výhrady mám snáď len k šírke záberu aj napriek tomu, že sa autor vyhýba takým témam ako plochá resp. dutá Zem, reptiliáni a pod. a z tých záhadologických si vyberá tie serióznejšie a nám bližšie. Prezentuje tu iné pohľady na astrofyziku, kozmológiu, archeológiu a historiografiu.

Ak sa o tieto veci zaujímaš, nedozvieš sa asi nič nové. Autor totiž čerpá informácie predovšetkým zo slovenských, českých a ruských zdrojov. Prevažná väčšina tých zdrojov sú zdroje z internetu. Máš to tu však všetko pokope a bonusom je fakt, že tie internetové zdroje dosť rýchlo miznú, kniha však zostáva.

Nechcem tu teraz hodnotiť reálnosť obsahu. Ten je zaujímavý či už sa jedná o fikciu alebo alternatívne videnie dejín. Zdrojov tu autor uvádza dosť. Z môjho pohľadu je knižka svedectvom o tom, ako uvažujú ľudia v prvých desaťročiach dvadsiateho prvého storočia a zaujímavé je to porovnať s uvažovaním ľudí z pred sto či dvesto rokov. Tentokrát som teda spokojný ;)

11 10.01.2020

Celá kniha je postavená na téze Fomenkovej Novej chonológie a zároveň je aj Kapolkovým pokusom prepísať chronológiu svetových dejín, vychádzajúc z predpokladu, že súčasná chronológia je od základu chybná. Že súčasná chronológia je tak dlhá preto, že opakuje rovnaké historické príbehy iba s inými dátami a menami hlavných aktérov - rovnaké príbehy putujú časom a menia miesto deja predovšetkým vďaka práci mnohých a mnohých kronikárov a prekladateľov. Že súčasná chronológia bola "vymyslená, upravená a sfalšovaná" v 16. a 17. storočí atď...

Medzi moju obľúbenú literatúru okrem sci-fi a fantasy patrí aj tá historická, okrem oficiálnej aj tá alternatívna. Preto som ku knihe pristupoval s otvorenou mysľou. Musím poznamenať, že miestami to napriek tomu dosť škrípalo. Že by si text zaslúžil redakčnú korektúru, na to už som u tohoto vydavateľa zvyknutý. Forma, ktorú zvolil autor, je miestami na zaplakanie. Nudný a nezáživný výčet faktov, nekonzistentnosť vo svojich tvrdeniach. Nebol som si istý, kedy ktorú chronológiu autor berie vážne. Raz sa pridŕžal oficiálnej aby v nasledujúcom odseku prešiel k tej Fomenkovej. Hodnovernosť niektorých tvrdení bola veľmi otázna, Napr. že Vatikán založil Batu-Chán a aktuálny názov tohoto pápežského mesta je len chybná transkripcia jeho mena. Vlastne aj ten Batu-Chán Batu-Chánom nebol, lebo to bol vlastne borec s ruským menom. A takýchto vzájomne odporujúcich tvrdení tu má autor viac :)

Podľa všetkého text knihy je kompilátom textov prevažne z internetu, v ktorom ani sám autor nemal úplne jasno. Svedčí o tom nejednotná terminológia, keď napr. raz spomína Veľkú Tartáriu, inokedy je to územie Veľkej Ordy resp. Ruskej Ordy. Obyvateľov Tartárie raz píše ako tartarov inokedy ako tatárov, pričom už skôr spomína, že je to chybne :) Ariánov dáva dokopy s Oriánmi. Pričom tí prví sú kresťanská vetva a tí druhí pravdepodobne mimozemšťania zo súhvezdia Orión. Atď...

Knihy podobného razenia však nepovažujem za až tak úplne stratený čas, i keď práve táto robí Fomenkovi medvediu službu. Podobne ako alternatívna história u sci-fi vyzývajú k zamysleniu. A že to s tou oficiálnou hi-story-ou nie je úplne košér, je fakt. Budem sa musieť asi bližšie pozrieť na toho Fomenka :)

15 03.01.2020

Americká drsná škola v podaní Chandlera, Chasea či Gardnera bola svojho času mojím obľúbeným čítaním. Tá doba je však už preč a nesmrteľní drsní hrdinovia inkasujúci i rozdávajúci rany akosi stratili svoju pútavosť. Postupom veku človek skrátka oceňuje u knihy iné kvality.

Túto knihu som zobral do rúk len z toho dôvodu, že som pred nedávnom čítal Barronove hororové poviedky, ktoré boli trochu nezvyklé a veľmi dobre písané ale skrátka aj preto, že český vydavateľ tohoto titulu ešte nevydal žiadny prepadák, naopak. A bol som veľmi milo prekvapený...

Samotná zápletka je síce jednoduchá a hlavná postava sčítaného hromotĺka dosť fantastická, ak už nie rozprávková, spôsob akým autor samotný príbeh podáva, je však vynikajúci. Všetka česť českému prekladateľovi za ten úctyhodný preklad idiomov a slangu. Tá spústa (pop)kultúrnych odkazov a odkazov na rôzne reálie zo života takmer na každej strane stavia túto gangsterskú detektívku na ešte vyšší level ako je bežným zvykom. Kniha spĺňa atribúty odpočinkového čítania ale zároveň aj obohacuje.

Myslím si, že táto rovina (detektívna drsná škola + autorov inovatívny prístup) pasuje Barronovi ešte o trochu viac ako jeho hororové poviedky. Dúfam, že ak to už Gnóm! načal, bude s Izajášom Coleridgeom aj pokračovať ;)

16 30.12.2019