yerry komentáře u knih

Rozmýšľam ako ohodnotiť tento posledný diel inak kvalitnej ságy. Mám z neho trochu rozporuplné pocity. Akosi mi svojim konceptom nezapadá do predošlých zväzkov. Dej je totiž natiahnutý do niekoľkých rokov a v podstatnej časti knihy sa nič moc nedeje.

Áno, Uhtredov Bebbanburg je ohrozovaný z viacerých strán, napriek tomu je zrejmé, na ktorú stranu sa pridá. Historickým ťažiskom sú tu tri udalosti. Rok 927, kedy Æthelstan povolal Constantina, vládcu Škótska a vládcu Northumbrie Guthfritha , aby mu prisahali loajalitu. Rok 934 a Æthelstanov vpád do Škótska. A napokon rok 937, keď vojská škótsko-nórskej aliancie vedené Anlafom (Guthfrithovým bratom) vpadli na Æthelstanovo územie. Pričom rozhodujúca bitka sa udiala pri Brunanburhu. Tam sa malo rozhodnúť, či sa sen o Englalande zdarne zavŕši.

Opäť sa tu vyskytujú vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia v Anlafovom vojsku. Už zo svojej podstaty však nemali veľkú šancu proti organizovaným saským útvarom. Účinnými mohli byť hlavne proti neorganizovanému nepriateľovi. V tejto dobe bola ich sláva pravdepodobne už na ústupe, podobne ako samotné pohanstvo.

Nebyť toho epického, kvalitného a strhujúceho záveru pri opise samotnej bitky, neviem neviem. Ten záver ma však presvedčil, že autor to napokon uhral veľmi dobre. Napriek tomu, že Uhtred v tej štítovej hradbe musel už mať poriadne cez 80 rokov ;) Wyrd bið full ãræd...

5 06.04.2024

Podľa autora je väčšina textu v tomto zväzku vymyslená, ale základné fakty z tohto obdobia viac-menej sedia. Po smrti Eduarda Staršieho nastáva boj o moc medzi dvomi nevlastnými bratmi, ktorí mali spoločného otca (Eduarda) ale rôzne matky. Na jednej strane je to Ælfweard a na strane druhej Æthelstan, za ktorého bojuje aj Uhtred. Rozhodne sa, kto bude vládcom troch južných kráľovstiev saskej Británie: Wessexu, Východného Anglicka a Mercie.

Záverečný boj autor umiestnil k londýnskej bráne Cripplegate (Crepelgate). Než k nemu však príde, Uhtred musí prejsť strastiplnú a bolestivú púť plnú strát. Aj na staré kolená je to však stále bijec, až sa tomu nechce veriť :)

Napriek zbytočne nadstavovaným zväzkom vzhľadom na Uhtredov príbeh, ma tento diel zaujal hlavne kvôli tým zvratom a historickým reáliám, aj keď si ich autor trochu prispôsobil. Teda opäť kvalitné čítanie a Wyrd bið full ãræd.

5 01.03.2024

Dej tohto dielu sa odohráva na počiatku 20. rokov 10. storočia v čase keď po Æthelflaedinej smrti nastali v Mercii nepokoje. Riešiť ich musí, ako inak, samozrejme Uhtred, i keď v tomto prípade, boli len zámienkou kvôli vtrhnutiu ďalšieho dobyvateľa do Northumbrie. Je ním samozvaný nórsky kráľ Sköll.

Tomu bude mať za Stiorru čo vracať ako samotný Uhtred, tak aj jeho zať Sigtryggr. Vyústenie deja a samotná bitka o Heahburh sú tak trochu v duchu Deus ex machina. Na takmer stratené bitky, ktoré však skončili úplne inak som si však už u tohto autora zvykol.

Konečne sa na nórskej strane objavujú legendárni vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia, na ktorých autor vo svojich predchádzajúcich dieloch takmer zabudol. Taktiež stret dvoch "čarodejníkov": samozvaného šialeného biskupa Jeremiasa na Uhtredovej strane a slepého Snorriho kopúceho za Skölla bol veľmi pekný :)

Čítanie kvalitne odsýpalo, žiadna vata sa nekonala. Príbeh stále bavil. Občas mi však tak trochu chrobák v hlave nevráva, že autor túto sériu trochu nadstavuje. Veď posúď sám. Ako môže byť Uhtred vo svojom veku pri plnej sile v čase, kedy sa priemerný muž dožil najviac nejakých 40 rokov. Autor ale asi chcel urobiť prierez týmto obdobím pomocou jednej ústrednej postavy, ktorá mala udalosti v nej odohrávajúce sa zjednotiť. Takže prižmúrim oko...

6 08.02.2024

Tento diel sa odohráva okolo roku 917 a Uhtred sa v ňom konečne podujme dobyť svoje právoplatná dedičstvo Bebbanburg, ktorý založil na dobytom území Walesanov jeho predok, príslušník starovekého západogermánskeho kmeňa Anglov Ida Plameňonosič a ktorého názov je odvodený od mena královnej Bernície (časť Northumbrie) Bebbe (žene Idovho vnuka).

Tento zámer sa mu budú snažiť prekaziť ako jeho bratranec, tak aj škótsky kráľ Konštantín alebo vplyvný šľachtic Æthelhelm. Æthelflaed zostáva Uhtredovou priateľkou do konca svojich dní. Taktiež jeho zať Sigtryggr zostáva jeho spojencom. Samotná bitka o Bebbanburg je popisovaná veľmi farbisto a autor ťa udržiava v stálom napätí ako to vlastne dopadne.

Ani tento zväzok svojou kvalitou nespadol pod úroveň tých predošlých a čítanie pekne odsýpalo. Na tie dánske a nórske mená som si už zvykol, tie saské mi však stále dávajú zabrať. Občas sa mi pletú. Veď posúď sám: Æthelflaed, Æthelhelm, Æthelstan, Ælfweard, Ælflæd. Ten starý názov Anglicka - Englaland tiež nie je na zahodenie :) Napriek tomu, knižka je veľmi dobrá...

8 04.02.2024

Ako autor sám pripúšťa, v tomto románe je opäť viac fikcie ako príbehov založených na skutočných udalostiach. Jadrom tohto dielu je vpád Ragnalla Ivarsona (Nóra z Írska) do Mercie, ktorý je vlastne bratom Sigtryggra Ivarsona, ktorý je zasa Uhtredovým zaťom. Uhtred by teda mal byť spojencom sekery proti sekere.

Viac ma tu však zaujala postava Bridy (prvej Uhtredovej milenky). Jej účinkovanie sa od vysielaného seriálu o dosť odlišuje. V knihe už hraje len a len veľmi temnú postavu. Možno realistickejšie ako v seriáli, nakoľko tam síce tiež podstúpi temnú cestu, ale nie až takúto. V konečnom dôsledku v knihe je to jedna z najnegatívnejších postáv. Jej dejová linka ma trochu sklamala. Čo do rozsahu aj dejovo.

Samozrejme nechýbajú boje v štítovej hradbe a ani Uhtred nikomu nič nedaruje napriek svojmu veku. Okrem Mercie zavítaš aj do Northumbrie, asi už tušíš prečo.

Ani tento diel sa už opäť príliš nelíši od autorových zaužívaných stereotypov ale to ani veľmi nevadí. Wyrd bið full ãræd.

7 30.11.2023

Tento zväzok bol trochu iný ako tie predošlé. Tých epických bitiek tu nie je toľko ale predsa sa len nejaké odohrajú. Ťažiskom príbehu je otázka, kto bude vládnuť Mercii po smrti Æthelreda. Bude to Eduardov zať Æthelhelm alebo nebodaj žena? Konkrétne Æthelflaed?

Samozrejme všetko vyrieši Uhtred, ktorý tentokrát zavíta aj do Walesu, kde sa stretne s kráľom Hywelom. A aby autor zasa až tak nevybočil zo zabehnutých koľají, Nór Sigtryggr podnikne útok na saský Ceaster. Tento boj však skončí trochu netradične, hlavne pre Uhtreda.

Ten sa s ničím nebude maznať napriek už svojmu pokročilému veku a mágiou ovplyvneným zdravotným stavom. Tá mágia sa tu vyskytuje len obmedzene a vzhľadom na dobu aj dosť patrične. Vychutnal som si konfrontáciu severskej mytológie s mytológiou stredovekého kresťanstva. Niektoré Uhtredove reakcie v rozhovoroch na náboženské témy skrátka nemali chybu.

Páčilo sa mi, že autor trochu zmenil formu a neťahal opäť rovnakú mustru ako v predošlých dieloch. Stále je to dobré čítanie a už sa teším na Uhtredove stretnutie s Bridou v nasledujúcom zväzku, ktoré nebude vôbec ružové...

7 11.11.2023

Tento diel sa nesie v dvoch rovinách. Jednou z nich sú Uhtredove problémy a strasti. Či už s jedným zo svojich synov, ktorý sa na neho veľmi nepodal, problémami s kresťanskými duchovnými, ktorí ho nenávidia alebo s dobytím Bebbanburgu, na ktorý si nárokuje.

Druhou je samotná bitka pri Teotanheale (dnešný Tettenhall, predmestie Wolverhamptonu v grófstve West Midlands) v roku 910 proti Cnutovi Ranulfsonovi (v reále Eowils) a Sigurdovi Thorrsonovi (v reále Healfdan), teda bitka medzi spojenými vojskami Wessexu a Mercie proti nájazdníckym Dánom (Uhtred v nej samozrejme odvedie poctivý kus práce na strane Sasov).

Ani tejto časti niet veľmi čo vytknúť. Snáď len, že sa opakuje podobný scenár z dielov minulých. Teda pritiahnu Dáni a Sasi sa musia brániť. A Uhtred to má opäť ťažké, ale nie je to nič, čo by nezvládol, až teda na jednu vec...

Nebolo by hádam na škodu, ak by autor text trochu okerenil nejakou záhadou, tajomstvom, niečím, čo by príbehu dodalo trochu inú príchuť. Veď tento ranný stredovek je na to doslova predurčený. Človek to mal v tej dobe asi dosť ťažké, ale nežil len bojom a vraždením.

Z tohto dôvodu dávam dolu jednu hviezdu. Ako vhľad do histórie je to stále dobré a zaujímavé čítanie, v prípade ak si začal sériu touto knihou je to super. Po 6. zväzkoch by to chcelo ale ešte trochu inej šťavy a dokoreniť...

7 10.10.2023

Táto časť nemala síce ten drajv ako tie minulé, ale stále je to na 5 hviezd. Predovšetkým sa v nej pojednáva nielen o smrti kráľa Alfréda Veľkého, ale svoj život v nej ukončí viacero potentátov či už z tej saskej strany alebo strany dánskej.

Alfréd vytvoril národ, ku ktorému ľudia cítili, že patria. Pretože zákony boli spravodlivé, každý mal možnosť žiť slušne a nebyť pod vládou tyrana. A to v tých časoch znamenalo veľa. (Justin Pollard: Alfred the Great, 2005). Tento citát z knihy však cháp v kontexte doby...

Intrigy, stratégia a pozičné bojové strety sú korením celého tohto zväzku. Uhtred je síce na tú dobu (pred a po roku 900) už v pokročilom veku (má okolo 45 rokov), ale stále je to bijec. Autor u neho nič nezastiera. Ak by bol opisovaný druhou stranou (napr. tou dánskou) bol by z neho jednoznačne záporák so spôsobmi, aké mali anglickí šľachtici neskôr. Nerozpakuje sa napr. z rozvášneného davu vytiahnuť anonymného človeka, trebárs aj nevinného a dáva ho rovno obesiť.

Uhtred bol samozrejme pri tom, keď Dánske vojsko vedené kráľom Eohrikom a uchádzačom o wessexský trón Æthelwoldom vtrhlo do Mercie, prekročilo Temžu pri Cracgelade (Cricklade), spustošilo Wessex a opäť sa stiahlo. Kráľ Eduard aj s prispením Uhtreda ho prenasledoval do Východného Anglicka a pomstil sa Eohricovi za jeho plienenie krajiny.

Teda ústrednou témou knihy bola udalosť z titulu knihy, opätovné dánske ambície a Æthelwoldova vzbura voči Eduardovi. Samozrejme Angelcynn stále čaká na svoje zjednotenie a preto Uhtred nepovedal ešte svoje posledné slovo. A ja sa preto chystám na ďalší zväzok...

6 30.08.2023

Ďalší vynikajúci diel z Angelcynnu (Anglicka), odohrávajúci sa na sklonku 9. stroročia počas vlády Alfréda Veľkého a Vikingských vpádov na územie Británie najskôr pod vedením Haralda Krvavý vlas (meno je autorovou fabuláciou, v skutočnosti to bol dnes neznámy Viking) a trochu neskôr Haestena.

Tentokrát sa Uhtred zúčastní dvoch veľkých bitiek. Tou prvou je bitka pri Farnhame proti Haraldovi, v ktorej bráni Wessex. Následne poruší svoju prísahu Alfrédovi. Tou druhou zasa útok na Haestonovo opevnenie Benfleet, v ktorej naplní zasa svoju prísahu Alfrédovej dcére Æthelflaed, manželke Æthelreda a zachráni Merciu.

Boje v štítovej hradbe sa tu tentokrát obmedzia len na drobnejšie šarvátky ale nemaj strach. Mečov, sekier, kopijí, odťatých údov, rozťatých hláv a vyvrhnutých vnútorností si užiješ viac ako dosť. Uhtred tu preukáže okrem svojich schopností bojovníka aj schopnosti stratéga. V jeho životnej etape sa tentokrát mihne ďalšia žena, síce kráska ale poriadna harpia. Je ňou Skade.

Ďalší diel, ktorému by som málo čo vytkol. Odporúčam...

10 25.07.2023

Dej tohto zväzku obsahoval viac románovej fikcie ako tie predošlé. Napriek tomu autor umne domaľoval viacero bielych miest z britskej histórie. Tentokrát sa to točilo hlavne okolo nórskych vikingov bratov Thurgilsonovcov, dobývania Lundene (Londýna) náležiaceho k Mercii ale dôležitého pre Wessex a hlavne okolo Alfrédovej dcéry Aethelflaed. Uhtred je tu opisovaný viac aj z tej negatívnejšej stránky. V dnešných časoch by mohol byť označovaný ako zabijak ak nie vojnový zločinec. Časy sa však menia...

Napriek fiktívnosti deja, zgustol som si na niektorých reáliách autorom uvádzaným. Za všetky spomeniem výstavbu a organizáciu tzv. burhov. Čo bol systém opevnení so stálou posádkou. Wessex dosť ťažil aj zo starých rímskych stavieb. Duchov v nich sídliacich sa však obávalo saské kresťanské obyvateľstvo, preto pri ich obnove Alfréd narážal na pomerne tuhý odpor.

Očividne Alfréd vsádzal viac na defenzívu ako na ofenzívne ťaženia. Pri autorovom opise prostredia som sa neubránil dojmu, že Británia bola v tom čase v silnom úpadku a civilizačne na nižšej úrovni ako pevninská Európa. V čase, keď Alfréd budoval svoje burhy, existovalo už aj u nás množstvo hradísk. Za všetky spomeniem aspoň Devín, Nitru či Bojnú ešte z pred-Veľkomoravského obdobia, avarské hrinky a podobne. A to som spomenul len tie z územia Slovenska. V iných oblastiach Európy tých hradísk a opevnení bolo ešte oveľa viac.

Ak to zhrniem, aj tento zväzok patrí medzi to najlepšie z románovej historickej spisby z prostredia Británie 9. storočia, kedy si mohol prísť skôr o hrdlo po rane mečom, o vystreknutý mozog prípadne vyvrátené črevá po rane sekerou, ako k plnému žalúdku...

12 01.07.2023

Veľmi vydarený zväzok tejto série, ktorý ti dokáže, že doba, ktorú tu autor popisuje, okrem násilia a všobecného úpadku prinášala aj netušené možnosti. Z otroka sa mohol stať kráľ a prominentný bojovník naopak mohol kľudne spadnúť do tohto postavenia. Uhtred si tu zavesluje viac než dosť.

Príbeh sa začína asi mesiac po prekvapivo víťaznej Alfrédovej bitke pri Ethandune nad Dánmi. Tí sa napokon stiahli do Danelawu (dobový názov časti Anglicka ovládaného Dánnmi). Tentokrát sa ocitneš hlavne v Northumbrii. Uhtred sa tu rozhodne pomôcť kráľovi Guthredovi (skutočná historická postava - bol to Dán, ktorý však prešiel na kresťanskú stranu). Jeho rozhodnutie bude mať následky, s ktorými asi vôbec nepočítal.

V príbehu sa vyskytnú aj románové postavy ako záporák Kjartan, priateľ Ragnar ale aj Guthredova sestra Gisela, ktorá bude mať na Uhtredov osud dosť podstatný vplyv. Ivarr ako skutočná historická postava a potomok Ragnara Lothbroka tu nezohraje síce veľmi pozitívnu úlohu, zato jeho úloha v príbehu nie je na zahodenie.

Páčilo sa mi, že autor do textu zahrnul aj mytologické prvky a to ako pohanské, tak kresťanské. Pre niekoho budú asi ťažko uveriteľné. Ak sa však zamyslíš nad dobovým kontextom a realitou, ktorú si vytvára každý jedinec sám na osobnej úrovni, tak sú veľmi pochopitelné. Súbeh určitých udalostí kľudne mohol viesť k "zázraku".

Aj tomuto zväzku dávam preto všetky hviezdy. Autor vie veľmi dobre skĺbiť románovú fikciu, mytológiu, dobové reálie a to všetko pri vysokej čítavosti...

11 12.06.2023

Bledý jazdec je mytologická bytosť prinášajúca smrť. Bledým jazdcom je aj Sven z Bieleho koňa, ktorý sa s Guthrumom snaží podrobiť Wessex, jediné kráľovstvo, ktoré sa ešte neocitlo v dánskom područí. Vyvrcholením tohto zväzku je legendárna bitka pri Ethandune, v ktorej išlo o veľa. Bude budúci štátny útvar niesť názov Anglicko alebo Dánsko?

Príbeh sa odohráva v roku 878. V dobe keď z pohľadu Sasov kdesi na východe vzniká subjekt pod Svätoplukovým (Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk (871 - 894)) vedením. 4 roky pred týmto dátumom uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom Forchheimský mier. A ten začal rozširovať svoju ríšu dnes známu ako Veľká Morava. K roku 878 sa u nás viaže udalosť, kedy prišlo ku konfliktu, keď nemeckí kňazi na čele s Vichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk. O tomto však postavy v knihe asi nič nevedeli, keďže z ich pohľadu, najvýchodnejším pre nich známym územím bola Franská ríša a ďalej už len levy :) Piktovia by o našich končinách niečo síce vedieť mohli, keďže ich skýtsky predkovia pochádzali odkiaľsi z južnej Ázie, ale v čase, keď sa dej knihy odohráva, už boli pravdepodobne len hudbou minulosti. Toľko ku kontextu.

Tento diel sa mi zdal lepší, ako ten minulý. Uhtredovo rozprávanie bolo sugestívnejšie. Sympatické bolo, že autor opisuje jeho pozitívne aj negatívne skutky objektívne, teda príznačne na dobu, keď sa nikto s nikým nehral a po smrť nikto nemusel bežať ďaleko. Život mal vtedy minimálnu cenu. Niektoré fragmenty síce boli dosť brutálne, ale realisticky verné. I keď samotná bitka na konci, tak ako ju autor podáva, nedáva veľkú logiku a pravdepodobne sa odohrala trochu inak.

Konštatujem, že sa jedná o výborné čítanie, ktoré ti okrem dobrodružstva podáva aj kus histórie, zaznamenanej v starých spisoch. Podáva svedectvo o dobe, ktorá bola naozaj drsná. A ja sa idem pustiť do tretieho zväzku...

15 03.05.2023

Dej knihy a jej postavy s ktorými si sa mohol stretnúť aj v rovnomennom seriály a s niektorými aj v seriály Vikingovia (synovia Ragnara Lodbroka) sa odohráva v čase, keď sa v našich končinách mala rozprestierať Veľká Morava a kedy už bolo Nitrianske kniežactvo do nej včlenené. Teda na sklonku 9. storočia.

Uhtred a niektoré postavy sú síce fiktívne, ale autor sa inak snažil držať dobových reálií. Myslenie jednotlivých postáv, konanie, bojové strety, hlavne spôsob boja v štítovej hradbe sú opisované veľmi realisticky. Popis lodí, hlavne tých dánskych bolo veľmi farbisté. Násilie podáva pomerne naturalisticky ale nie prehnane, očividne patrilo k tej dobe. Román má teda okrem svojich literárnych kvalít aj faktografický prínos i keď trochu prispôsobený pre autorov zámer. Myslím, že Cornwell tu pomerne verne vystihol duch doby.

Spočiatku sa mi čítali niektoré mená trochu ťažko a welšské názvy miest boli trochu krkolomné. Na mená som si ale časom zvykol a u miest autor uvádza aj dnešné názvy. Takže napokon som do deja vnikol. Trochu mi vadil miestami rozvláčny a divne písaný text. Autor trochu opakuje pasáže, ktoré nie je až tak potrebné opakovať. Inak ale dej odsýpa pomerne slušne.

Toto nie je romantický historický román, skôr dobrodružný a historický, blížiaci sa k faktografickému v literárnej forme. Autor sa pridŕža písomných prameňov. Tie však môžu byť priohnuté a udalosti reálne mohli prebiehať trochu inak. To však nič nemení na fakte, že autor si dal záležať a farbisto predostrel dobové reálie, ako ich svojim vnútorným zrakom videl on.

Dej tohto prvého zväzku v súčasnosti už trinásť zväzkovej ságy bol pomerne verne zobrazený aj v rovnomennom seriály. V knihe je však Uhtred a jeho skutky opísaný plastickejšie a uveritelnejšie. Celkovo sa mi román páčil dosť na to, aby som pokračoval aj jeho ďalším zväzkom...

12 28.03.2023

Ak si rád pochutnáš na korýšoch - mäkkýšoch, kôrovcoch ako skvelom produkte mora, nečítaj tento text. Ak si nedáš povedať, tak sa nečuduj. Varoval som ťa, tak skoro ti chutiť nebudú...

Skvelý horor od skvelého vydavateľa...

11 04.03.2023

Keďže toto je posledná kniha vôbec na ktorej sa Herbert pred svojou smrťou podieľal a zároveň je to aj posledný zväzok pandorskej série, očakával som nejakú bombu, logické vyústenie, uzavretie jednotlivých liniek. Trochu som sa sklamal.

Dej románu síce nadväzuje na predchádzajúci diel s posunom len o pár rokov, ale opäť je všetko inak. Postavy až na jednu sú tu úplne nové, keďže tie z predchádzajúceho dielu skončili v akomsi mlžnom opare vďaka novému záporákovi - klonu, ktorý sa chystá z Pandory odletieť, pričom ekonomicky ruinuje ostatné klony, plánuje cielené hladomory a masakre. Vznikajúce hnutie odporu je preto logickým vyústením. To je jedna stránka príbehu.

Tou druhou stránkou sú metafyzické úvahy, rozporuplne vysvetlené sebauvedomovanie sa riasy - Avaty s atribútmi, ktoré by viac svedčili fantasy literatúre. Úvahy o zmysle existencie, ľudskosti a podobne. Nič proti. Ale keby toho bolo trochu menej a viac logicky vysvetlené. Metafyzika a ontológia môžu byť fajn ale u sci-fi mi trochu vadia.

Celá táto trilógia spoločne s Vyslancami do prázdna je na svoju dobu pomerne monumentálne dielo. Síce nie až tak ako niektoré novodobé ságy ale má tie parametre. Dej jednotlivých zväzkov je viac útržkový ako koncepčne lineárny, s viacerými abstraktnými prvkami. Autori si vypomáhajú barličkami "Bohmi zo stroja" na môj vkus až príliš často. V tomto ohľade sa prikláňam na stranu Asimova, ktorý u sci-fi kritizoval tento prístup. Z tohto dôvodu hodnotím aj tento diel "len" ako dobrý s tým, že kto má faktor nanebovzatia adekvátny, nech si hviezdu prihodí, ja zostávam pri zemi resp. pri pandore ;)

7 02.03.2023

Český titul tohto diela trochu zavádza. Nejedná sa o kroniku ale o dobovú (PR) reklamu (chválospev) na poľského panovníka Boleslava III. a to veľmi zaujatú. Zaujatú predovšetkým voči Čechom, pre ktorých tu nemá dobré slovo, následne aj voči pohanským Pomoranom.

Dielo je rozdelené do troch kníh. Pričom kniha tretia je očividne neukončená. Prvá kniha sleduje poľské kniežatá od mýtických počiatkov až po narodenie hlavného hrdinu Boleslava III. v roku 1086. Druhá zachytáva roky jeho dospievania až po vyhnanie nevlastného brata Zbyhneva v roku 1109. Tretia neukončená kniha je zaplnená sledom podrobnejších udalostí do cca roku 1113. Opisuje tu hlavne útočnú vojnu proti Pomoranom, obrannú vojnu proti cisárovi Henrichovi IV. a vojnové ťaženie do Čiech proti Čechom.

V diele chýba presnejšia datácia obvyklá u kroník. K objektivite má na kilometre ďaleko. Napriek svojej zaujatosti sa dá z knihy vyloviť pár užitočnejších informácií hlavne o Pomoranoch a Uhorsku. Úsmevné sú vety, v ktorých autor opisuje chrabré plienenie útočníkov a zbabelé bránenie sa obrancov resp. múdry ústup tej dobrej strany pred zlovolným obrancom :)

Úvod knihy ako aj ozrejmenie reálií od Martina Wihodu či vysvetlivky sú už tradične u tejto edície na veľmi dobrej úrovni. Napriek tomu, samotný obsah a forma textu u mňa nezanechali hlbšie dojmy. Ako len priemernú či dobrú ju hodnotím len ohľadom jej historickej hodnoty. Ako komerčný dobový pohľad kresťanského pisateľa však pravdepodobne nemala vyššie ašpirácie. To jej neukončenie je možno aj dôsledok, že pisateľ nedostal zaplatené, ale to je len môj dohad.

6 08.02.2023

Ak technokratický Asimov kritizoval u sci-fi literatúry Bohov zo stroja (Deus Ex Machina), riešenia a javy pomocou božského princípu, tuším asi na koho narážal. Tých Bohov zo stroja a mystiky je aj v tomto zväzku viac než dosť. Už tituly jednotlivých zväzkov trilogického pokračovania "Vyslancov do prázdna" čo-to napovedajú, akým smerom sa bude dej uberať.

Ústredná téma tohto dielu kopíruje koncept toho predchádzajúceho. Dej na planéte Pandora sa síce posunul o pol tucta storočí ale problémy a konflikty sú obdobné. Sú tu dva druhy ľudí, vlastne všetko sú to mutanti a klony. Mutanti žijú na hladine zaplavenej planéty a označujú sa ako Ostrovania a klony pod ňou, tí sa pre zmenu označujú ako Morania. Rasové predsudky a občasný antagonizmus medzi nimi je badateľný. Samozrejme nechýba hlavný záporák, ktorý tú druhú stranu nemôže ani cítiť.

Ako protiváha voči rasovému prístupu v príbehu prebieha romantický vzťah mladej Moranky a Ostrovana. Táto časť je však hlavne o obnovení inteligentnej riasy, ktorá bola vyhubená v predchádzajúcom dieli a o získaní kontajnerov, ktoré Loď zanechala na obežnej dráhe. V kontajneroch by sa mali nachádzať hybernované pôvodné klony a veľa iných vecí...

Nemôžem si pomôcť, ale to sebauvedomenie Avaty (riasy) mi prišlo dosť mimo realitu aj v rámci sci-fi. Jej jednanie a samotný záver málo vysvetlené a ak, tak len v mystickej rovine. Vediac, že čítam sci-fi a nie fantasy, tak mi to dosť vadilo. Napriek tomu to nebolo zlé čítanie, len mi teda veľmi nesadlo a púšťam sa aj do záverečného zväzku predovšetkým zo zvedavosti, ako to už prevažne len Bill Ransom uzavrie (Frank Herbert bol v čase písania na tom už údajne dosť zle)...

6 31.01.2023

Tento úvodný diel trilógie a zároveň diel nadväzujúci na "Vyslancov do prázdna" by mohol byť veľmi zaujímavý, nebyť tej metafyzickej omáčky okolo. Ten výjav ukrižovania Krista som tam síce moc nepochopil ale asi tam mal opodstatnenie vzhľadom na titul knihy ale aj vzhľadom na okolnosť, že loď transcendovala na úroveň Boha. Logicky mi tam však veľmi nezapadal.

Dejové linky jednotlivých aktérov boli pomerne zaujímavé. Na planéte Pandora sa totiž stretnú vo vzájomnom konflikte dve koncepcie. Jedna chce nad planétou zvíťaziť a druhá jej chce porozumieť a koexistovať s ňou. Veľkou neznámou v tomto konflikte je postoj lode - Boha. Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne zohraje v budúcnosti zásadnú úlohu sú klony. Zdá sa teda, že klonmi sú tu prakticky všetci ľudia, keďže Zem a ľudstvo už dávno neexistuje, napriek tomu sú tu rozdiely v pôvode a dobe založenia (hybernácie) genetického materálu, z ktorého sú tie klony naklonované. Pričom nové klony vznikajú na princípe pokus - omyl.

Zdá sa, že kniha bola jedným zo stavebných kameňov, na ktorých boli vybudované niektoré dnešné trháky, medzi inými napr. Avatar.

Herbert spoločne s Ransomom tu dávajú veľmi veľký priestor rôznym filozofickým úvahám o bytí, opodstatnenosti ľudskej existencie a pod. Tie boli aj v Dune ale nie v takomto množstve. Ak by ich autori trochu zredukovali, román by som hodnotil oveľa pozitívnejšie. Môj subjektívny pocit z knihy je, že dopláca na svoju nevyváženosť. Do druhého dielu napriek tomu idem...

9 25.12.2022

Dielko "Putování Walesem" a viac-menej len dodatok s názvom "Popis Walesu" sú na svoj vek - viac ako 800 rokov, aj v súčasnosti docela čítavým počinom. Autor v nich neopisuje len suchopárne fakty, ale aj rôzne perličky, príhody, povery, zvyky a obyčaje na jednej strane. Pozitívne aj negatívne vlastnosti Walesanov na strane druhej.

Wales je saský názov pre Kambriu. Byť Walesanom, znamená v preklade, byť cudzincom vo vlastnej krajine. Walesania (pôvodne Kelti) odvodzujú podľa autora svoj pôvod od Trójanov, ktorí po páde Tróje osídlili celú Britániu, boli kristianizovaní Rimanmi a zvádzali lokálne boje s miestnymi barbarmi (medzi inými napr. s Piktami). Doplatili na žoldnierske vojská Sasov a nakoniec ich zatlačili Normani až na územie dnešného Walesu. Toľko k Walesu ako takému. Pôvodné miestne názvy a mená tu radšej ani spomínať nebudem, to je problém napísať, nie to ešte vysloviť.

Zaujímavosťou je, že Artušovský mýtus je svojim pôvodom waleský, ktorý prebrali neskôr aj Normani. Autor ho tu, a hlavne Merlina, dosť hojne spomína.

Gerald bol z polovice Walesan a z polovice Norman. Kniha je určená hlavne Angličanom s odporúčaním, ako ovládnuť Wales. Z dnešného pohľadu by bol označený asi za kolaboranta. To však nič nemení na fakte, že jeho spis pôsobí ako cestopisné články na pokračovanie z nejakého časopisu. Dosť často sa však opakuje a niektoré state sú už poriadne mimo. Napriek tomu, jeho hlášky stoja za to. Za všetky aspoň jedna. "Nezostal tam nikto, kto by vykonával svoju potrebu o múr postojačky", na margo toho, že boli všetci mužského pohlavia pozabíjaní...

Teda zaujímavý počin. Wales však nie je moja srdcová záležitosť a dejiny Veľkej Británie, i keď sú zaujímavé, sa zatiaľ u mňa obmedzujú zväčša len na románovú tvorbu. Napriek zdánlivo odťažitej téme, našiel som v knihe niekoľko styčných bodov v povahových vlastnostiach a osude ako Walesanov, tak Slovákov (Slovenov). Určite udrú do očí aj tebe, ak sa začítaš...

8 23.12.2022

Úvodom musím priznať, že knižka je pre laika ako ja dosť ťažká na čítanie. Naviac na mňa pôsobila ako súbor zozbieraných prác alebo článkov. Čo sa týka preberanej problematiky, v tej nie som abslútne doma a čítal som ju hlavne so zámerom dozvedieť sa ako vyloží his-tóriu autor.

Na rozdiel od predchádzajúceho komentára, až taký paškvil v nej nevidím. Kľosov argumentuje logicky a predkladá argumenty. Netvrdí, že Slovania boli Árijci, ani že Árijci či všetci Slovania sú Rusi, ako je to u iných ruskojazyčných odborníkov na históriu. Kritizuje tu Normanskú a Arktickú teóriu (Tilaka označuje za nacionalistu) a Hyperboreu vníma ako bájku. S Chinevičovými Inglingami, Asgardom, Bielovodím a s S-A Védami nemá nič spoločné, teda až na ten Sanskrit a Indiu. Kritizuje prístup niektorých historických vied k samotnej histórii, špeciálne si tu podáva hlavne genetickú genealógiu, populačnú genetiku, archeológiu a lingvistiku...

Kľosov je odborníkom na DNA (tak je aspoň prezentovaný rôznymi médiami) a pomocou výpočtov dokladá, kde sa v ktorom období dávnej histórie mohol vyskytovať ten ktorý predok po mužskej línii. Ľudstvo je tu delené na základné haploskupiny. Každá z týchto haploskupín má svojho jedného predka. Každú 4 - 6 generáciu vzniká u jeho potomkov náhodná mutácia (snip) čo činí približne 100 rokov. Na základe počtu mutácií (snipov) je možné určiť časové rámce, ktoré môžu ísť až do niekoľkých desattisícov rokov k prvému predkovi.

Haploskupina R1a prisudzovaná Slovanom však ešte Slovania nie sú. Kľosov vysvetľuje že predovšetkým z tejto haploskupiny sa po viacerých snipoch vyvynuli Árijci (mimo iných) asi pred 20.000 - 6.000 rokmi niekde v Ruskej nížine, ktorí migrovali následne do Indie a Iránu (vysoký výskyt R1a práve u Brahmanov), duhý prúd smeroval na sever a tretí na juhozápad. Až následne po mnohých tisícročiach a viacerých mutáciách sa z Árijcov (ktorí už ako takí dávno neexistovali) vyvinuli Slovania tak ako ich chápeme dnes. Samozrejme po tom čo sa k nim pridali nositelia haploskupín I2a a N1a1. To by bolo rýchle zhrnutie tejto knižky z môjho laického pohľadu.

Matematické výpočty, haploskupiny, snipy, mutácie a ich počet vzhľadom na časový faktor mi u Kľosovovej genealógie dávajú zmysel. Nedostatok vidím v počte zozbieraných a spracovaných vzoriek. Nedostatkom je aj veľmi obtiažne spracovanie genetického následníctva po ženskej línii. Trochu mi prekáža (aj keď v miernejšej podobe ako u iných) autorov rusocentrizmus. Záverom sa zamýšľam, či je biologická dedičnosť dôležitejšia ako kultúrna, keďže autor tej biologickej prikladá očividne väčší význam. Koniec koncov, matematika nie vždy musí sedieť (viď. Fomenkova Nová chronológia).

Autorova kniha má niečo do seba. V žiadnom prípade to nie je škvár a autorove hypotézy by mohli byť cestou k pochopeniu oveľa vzdialenejšej minulosti ľudstva bez ohľadu na rasu či národnosť. Na rozdiel od autora si však myslím, že akákoľvek forma patriotizmu do vedy nepatrí tak isto ako do nej nepatria prekonané stanoviská vďaka pohodlnosti, servilnosti či politickej angažovanosti...

8 29.11.2022