Vlado84 komentáře u knih

Čítal som túto knižku už pomerne veľmi dávno. Ale bolo to pekné, silné.. zanechala vo mne odozvy a rezonancie.

Toto bola taká knižka, ktorá sa mi dostala do rúk a tak som si ju proste prečítal, pretože ja neviem asi odložiť naveky vekov bokom niečo, čo už raz začnem čítať - proste si to akoby ´odtrpím´ až do konca, ak sa v priebehu čítania pozastavím pri tom, že to nie je úplne môj šialok kafe. No, ale tak - je tu veľa takých, ktorým sa to páčilo a tak to je v poriadku ;) Nie je to môj žáner, proste sa sám seba pýtam, či som bol námesačný keď som sa do nej pustil?? :))))) Sranda. Ale tento koment píšem s odstupom rokov, a spomínam si, že som pri nej vlastne celkom dobre oddychoval. Takže tak.

Remarque a jeho diela ma nikdy nikdy nesklamali - to je vždy o srdci, o duši - má to emócie, má to slzy a má to lásku, aj sklamania - je v tom život pulzujúci naplno alebo práve naopak, (s)krotený smutnými okolnosťami a osudmi.. ale hlavný hrdinovia jeho diel sa nikdy nenechajú zlomiť a ´idú´ až do posledného dychu. Aj toto dielko je také. Krásno-smutné a smutne-Krásne.

Myslím, že moja prvotina od Máriusa Kopcsaya - je to také... ´´no čo už s tým načatým životom´´ - tak ho nejako budeme žiť, nasiaknutí premárnenými snami, frustráciou a sklamaniami a za niečo si môžeme sami ale väčšinou za to môže niekto iný, asi náhoda alebo iná nehoda a tu a tam ,,alkohol na odvahu´´ - zase raz skvelé vyobrazenie charakteristických čŕt postáv, o ktorých autor píše - je to také smutno-smiešne, a skvelo napísané.

Márius Kopcsay má skvelý talent, ako zachytiť všetky tie ľudské nuansy a vždy to dokáže všetko presne opísať tak, že postavy akoby zrazu doslova ožívajú zo stránok knižky. Smutno/smiešno/lenivo/hravé a preto tak ľudské! Lebo sme ´´len´´ ľudia. So všetkými chybami, chybičkami ale aj peknými stránkami, a o tie hlavne ide.

Je to už nejaký ten piatok, čo som čítal túto knihu a spomínam si, že v tom čase na mňa silne zapôsobila v celej svojej komplexnosti a kontexte. Opäť skvelo vyjadrené charakteristické črty postáv - hralo to so mnou, pretože tí, čo mali chrbtovú kosť ma dojímali a tí, čo ju nemali ma niekedy privádzali do zúfalstva a smutno mi bolo.. veď dej je zasadený do smutných udalostí obdobia druhej svetovej vojny.. hmm.. tieto diela sú nesmierne dôležité, aj ako memento, aby sa niečo také už neopakovalo.. avšak žiaľ, ako mnoho krát.. chyby minulosti sa opakujú.

To si idem dnes ráno na kardiológiu, sedím v čakárni a ako sa tak obzerám, vidím poličky s knižkami a nad poličkou nápis, že ,,Ak sa Ti knižka páči, pokojne si ju vezmi domov".
A tak mi zrak padol na útlu malinkú knižôčku s nádherným prebalom, a už je doma. To je smiešne. Stačilo by, že by som sa pozeral napríklad na zem, alebo do blba a tak by som si ju vôbec nevšimol a ako nad tým premýšľam..je mi pekne na srdci, že som si ju vzal pretože to sú neuveriteľne krásne básne až mi je na duši z nich krásne.

Wau! Spadol som z nôh a do toho mi zahral skvelý jazz, takže som improvizoval a tváril sa, že sa mi to sníva.. no ale, nie, nesnívalo sa.. skvelá autobiografia, skvelý Rudy Linka.. je v tom kus srdca, a lásky k životu, k umeniu, k rodine. Tu nemôžem nedať plný počet, päť trsátok.

Štefan je skutočný King v tejto žánrovej oblasti ale bez ostychu sa priznávam - asi ma toto dielko nejako extra neohúrilo, ja neviem... nič som nečakal, nijako si nevytváral vopred scenáre a predpojatia.. len som sa chcel začítať a akosi.. Aj som sa tu a tam schovával za záclonu a našiel som sa ako ležím pod posteľou - to všetko preto, aby som si navodil bububu evokatívne stavy - ale... hm.. No. Nevadí. Hlavne, že sa to páči xyz ľuďom po celom svete - a tak je to v poriadku ;)

Už je to dávnejšie, čo som čítal túto útlu knižôčku - ale zanechala vo mne rezonancie. To je tak, keď chceme a potrebujeme uniknúť ďaleko preč od hlučného davu.. a tak, je to túžba po tichu v období hluku.
Lebo aj to nevyhnutne a zásadne patrí k životu. Stíšiť sa a byť sám zo sebou, so svojim vnútrom, dušou a srdcom.

Všetko už bolo napísané, spomenuté - už by som sa len opakoval a možno aj trapošil. Ale pre mňa, je toto dielko najmä o tej neskutočnej atmosfére, ktorá sa rynie celým dejom, neustále nepretržite je tam ten plíživý pocit, že čo príde ďalej.. Je to jednoducho skvelé.

Veľmi som sa tešil na toto dielko. Musím povedať, že sa mi páčilo akým neuveriteľne detailným spôsobom vykreslil Stefan Zweig charaktery postáv, a aj dejové línie.. rôzne nuansy, detailné momentky toho, ako napríklad: Kekesfalva poklesol, pohľad mu zatemnel a v očiach mu ostal záchvev neprekonateľného smútku... (som si vymyslel, takto to tam nebolo napísané).
A nesmierne úprimná ľudskosť postáv, so všetkými slabosťami, silnými stránkami.. jednoducho išla z nich ohromná človečina.
Ale, áno, trošku ma rmútilo Antonovo chovanie.. myslím, že sa nezachoval vždy tak, ako mal/mohol.. ale, nie je potrebné súdiť, ani to tak nemyslím.. napokon.. následky svojho chovania v niektorých zásadných okamihoch si musel niesť sám vo svojom vnútri.

Veľmi fajn spracovaná téma, myslím, že podaná tak - aby jej rozumeli napríklad aj študenti základných škôl vyšších ročníkov - i keď, nie je to žiadna ´´akademicky vyskladaná´´ kniha od erudovaných historikov, čo ale neuberá na jej kvalite. Nikdy nie je dosť literatúry na témy, ktoré hýbali našimi dejinami a poukazujú na tienisté až čierne stránky našich dejín - pretože len ten, kto sa nepoučí z chýb minulosti má tendencie chyby opakovať.

O tragickosti vpádu vojsk varšavskej zmluvy - akože ´´bratskej pomoci´´ ... - najlepšie vypovedá stiahnutie knihy z obehu a jej zakázanie na dlhých viac ako 20 rokov. Klasika. Soudruzi sa tvárili, mysleli si, že keď niečo schovajú pod pokličku, že ,,skutok sa nestal´´.
Smutno presmutno mi bolo, pri čítaní tejto čiernej knihy, a vďaka za odvahu a silu ľudí, ktorí sa holými rukami postavili čelom k ozbrojeným tankom a samopalom.. mnoho mnoho ľudí prišlo o život :(
Opäť len konštatovanie.. že žiaľ, sme akýsi nepoučiteľní a drápy tých smutných a tragických dní a nasledujúcich rokov po nich.. sa nás dotýkajú aj dnes.

Je dôležité pripomínať si dejinné udalosti, ktoré ovplyvnili a tak silno zasiahli životy ľudí. Veľmi ťažko hľadám slová.. Smutné spomienky ľudí, ktorí to zažili a boli negatívne zasiahnutí vpádom vojsk, a všetkými konzekvenciami, ktoré nasledovali v ďalších rokoch.. Škoda, že ešte aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí vnímajú tieto udalosti inak ako tragicky.

Tak som sa nejako bloumal Brnem, a ako inak - prvé cesty vedú vždy tam, kde sú vinylové dosky a knihy - najlepšie je, ak sú to antikvariáty - pretože vtedy sa cítim ako záchranca kníh, čo im dáva druhý dych.
Bože aký poet.
No, táto Olga mi ale dala riadne zabrať sakra! Pretieral som si ušné boltce aby som sa neprestával sústrediť pri niektorých pasážach, ale to je len môj problém - teda, nie to, že mám také boltce - ale to, že mi utekala pozornosť a sústredenosť (našťastie ešte nie moč, to by bolo moc - ach, zase to poetické střevo vo mně, ospravedlňujem sa za odbiehanie..).
Čo som to chcel?
Jáj, zase ma tu otravujú v práci a Furt dačo chcú. Minule mi Fero povedal, že sa mu na zadku vyhodila vyrážka, a že veľmi podobnú mala aj Eva na líci a tak som mu povedal, že sa v nich nevyznám, že kto sa o koho obtrel.
A na zastávke autobusu som minule pomohol staršiemu pánovi zorientovať sa, na aký spoj musí počkať keď sa chce dostať na Slávičie údolie (bože snáď som ho znavigoval správne, predsa len, nebol som si istý.. hm, už tomu je pár týždňov, tak hádam pán neblúdi niekde po Bratislave a hľadá Slávičie údolie napríklad niekde v Ružinove).
Takže Olga mi dala zabrať ale ja som bol tomu šťastný, pretože čo ma môže viac niekam posunúť okrem toho keď ma niekto sotí do kríkov, ako riadne nadupaná literatúra plná komplikovaných a aj napriek tomu stále tak vzdušných textov.. Oľga, vďaka za tvoje posuny mňa, a tvoje presuny.

Ahoj Jim, máš sa? Vieš, chýbaš..
Vďaka Ti - lebo aj vďaka tebe, vďaka The Doors - si otvoril brány vnímania doširoka a svet, život.. hmmm, ten nie je čiernobiely a fádny a nudný ale pestrofarebne úžasný a bláznivý a niekedy aj totálne nahovno - ale... aj to už patrí k životu. Tvoj odkaz stále žije.. tak be free, Mr. Mojo Risin', The Lizard King.

You know the day destroys the night
Night divides the day
Tried to run, tried to hide
Break on through to the other side...
.

Kate Brown urobila neskutočnú mravenčiu prácu, ani si neviem úplne dokonalo predstaviť aj všetky tie riziká, ktoré podstupovala a čomu všetkému čelila - kedykoľvek mohla povedať ,,stačí, už je toho dosť´´ ale ona to dotiahla do konca a za to jej patrí jedno veľké Ďakujem.
Skoncipovať to všetko do tejto knižky, ktorá je obrovským mementom a riadnou fackou vtedajšiemu režimu.. to chcelo riadnu guráž. Veľmi dôležité dielo.

Beletristicky spracovaná historická udalosť. Moja prvá knižka od Roberta Harrisa a tak ju nemám ako porovnávať s hľadiska jeho inej tvorby.. Každopádne, pre mňa zaujímavé nie len tematicky. A dokázal som sa naladiť do atmosféry a doslova v niektorých situáciách som mal pocit, že stojím niekde pri niekoho ramene, a všetko zažívam ako očitý svedok. Takže za toto určite dávam veľa bludišťákov. Môže byť. Pohodka.

Nesmierne dôležité dielo.. aby sa nikdy nezabudlo, čo vtedajší režim činil a ako ničil životy ľudí. Soňa Gyarfašová spravila (a stálo robí) ohromnú prácu, pedantnú a náročnú a snáď je aj docenená.. snáď. Pretože ľudia časom zabúdajú alebo už nechcú spomínať. Preto je potrebné pripomínať si, čo sa stalo kedysi a nezabúdať..