Vlado84 komentáře u knih

Vojna je zlo!
Je to fuj.
Make love not war!

Alberto napísal prvé slovo tohto románu a potom sa nezastavil a písal o všetkom, opisoval všetko, detailne, majstrovské opisy charakterov, ľudských vlastností, pováh, čŕt.. dejov, opisy okolia.. cesty prašné, kopcovité - a keď pršalo do chalúpky deravej ako moje záplaty na kolenách keď som bol malý - cítil som ten dážď na vlastnej tvári skrz stránky knihy a až som niekedy zamdlieval, musel som sa ovievať a fackať pretože to bolo miestami aj nesmierne náročné, a hlavne také neveselé a bezútešné a veď áno - ja som vedel, že to nie je komédia o troch chodoch a že sa nebudem váľať od smiechu niekde po stole - takže to nemyslím v negatívnej konotácii - len ako holý fakt pocitu z diela, ale tak to malo byť. Pretože vojna je zlo, nič iné len smútok, skaza, zlo, spúšť, bolesť, utrpenie, smrť a tak ďalej.. proste čakanie ´´kedy zase vyjde slnko´´. Alberto teda skrz postavy opísal všetko a ja tu kvákam už viac ako je treba, čiže dávam knižke maximum a to je 10 holubíc mieru. Peace. Make love not war. Be kind. Have heart.

Mirka a jej básne - to je vždy riadna jízda ; je tam všetko..
Nádhera

Táto knižka na mňa doslova skočila z výkladu knižnice, keď som išiel k zastávke električky číslo 9 na Kapucínskej a musel som hneď vkročiť dnu a požičať si ju - jednoducho milujem fotografiu, aj The Beatles a keďže Sir Paul narobil kvantum fotografií a vlastne pokiaľ mám vedomosť, tak veľa fotí stále - rovnako tak ako veľmi rada a skvelo fotila jeho manželka Linda. Takže to bolo navyše krásne poprepájané s príbehmi kapely o tom, ako v tom čase začala vznikať tá šialená jačiaca vlna - takzvaná Beatlemánia - a tak chlapci kamkoľvek sa pohli ostávali úplne paf z davu upadajúceho do mdlôb pri pohľade na ich bob-účesy - nemali milimeter priestoru aby si trošku odfúkli.. a Paul to všetko krásne dokumentoval fotografiou. Veľmi cool počin. Skvelé sprievodné texty, esej; no a Paul je proste veľmi fajn, a tak.
Dávam plný počet 10 jačiacich beatlemaniakálnych hláv :)))

To sa tak nejako ťažkopádne začítam, nemám žiadne očakávania - nie som typ predpojatého čitateľa a rád sa nechávam prekvapovať, no a čuduj sa svete, John ma celkom nenápadne - nenápadko vzal na cestu autobusom, kde som postretával ľudí plných človečiny a fakt som kukal jak puk, že čo za haluze sa dejú v životoch, že ako krásne vedel ten John opísať charaktery cestujúcich a niekedy som len krútil hlavou, niekedy tak, že sa mi až točila a niekedy mi ostalo tak smiešno - no proste kadejaké situácie a osudy jak blázen. Pssst, nepoviem Juanovi, že v tej rýchlosti som si necvakol cestovný lístok a išiel som natajňáša.. :))) Bola to jízda.

Počas toho ako mi more šepkalo do ucha svoje tisícročné príbehy som bol začítaný do tejto kratučkej prózy a Paolo ma opäť potešil - bellezza ed esperienza inebrianti.. - zatiaľ čo more šepkalo, mysľou som sa ocítal dole v údolí, na úpätí kde ma obklopovali vysoké stromy a cítil som vôňu ihličia a nie, nebola to vôňa borovičky ktorú popíjali dovolenkujúci na plážovom lehátku neďaleko odo mňa.. ; a ranná hmla a stúpajúci opar z lesov a zvuk zurčiaceho potoka a príbehy ľudí.. aj to je Paolo.
Grazie, Paolo, amico mio.

Aká útla malá knižôčka a na jej konci ohromná guča a slzy veľké ako hrochy..

Píšem Ti list drahý Jón,
ďakujem za ohromujúci zážitok, ktorý si mi doprial pri čítaní tvojej úžasnej knižky. Čítal som ju počas letného svetla a aj potom, keď prišla noc.
Pre mňa to bola prvotina od Teba a už teraz sa teším, keď si prečítam nejakú tvoju ďalšiu knižku.
Príbehy ľudí - úplne obyčajných a práve tak a práve preto neobyčajných - a v nich nič iné len ohromná NeObyčajná ľudskosť.. a to všetko pekne krásne vsadené do atmosféry Islandu - cítil som ju, ako keby som tam niekedy v živote bol a žiaľ, zatiaľ teda nebol. Jedine myšlienkami. A tie vety, slová, myšlienky, ktoré sa rinuly zo stránok, z postáv.. no jednoducho krása.
Ďakujem Ti D., že si mu ju požičala.
Milý Jón, dočítania zase niekedy nabudúce.

O srdci, o duši.. o ich zákutiach, o láske, o sklamaní a beznádeji a o nádejách.. Ale hlavne o láske, ktorá je nevyspytateľná, šialená, krásna ale aj smutná, divoká, niekedy nás rozkmáše a nedáva nám spávať.. ale bez lásky by naše srdcia plakali.

Tak to je zase jedna z takých knižiek, pri ktorých som najprv takto dvíhal obočia striedavo ľavé a práve - pretože čo ak to bude ďalšia knižka s návodmi o tom ,,ako sa naučiť naplno žiť a byť šťastný´´ ??
No ale nie, ostal som príjemne prekvapený. Myslím, že som v knižke ´´našiel čo som očakával´´ a možno aj čosi navyše. Našťastie, práveže žiadne ´´zaručené rady´´ a nič podobné, a tak moje obočia mohli pokojne nadobudnúť svoju prirodzenú polohu a celkom príjemne som si opäť trošku rozšíril obzory a horizonty. No, a tak. Ach, tieto letné melancholické rána...

Hmm.. s nejakými prestávkami som túto knižku čítal viac ako štyri roky - vlastne od čias, kedy u mňa vrcholili niekoľkoročné depresie a stavy panických atakov a úzkostí - nemyslím si, že by to bolo za mnou, ale dnes je to lepšie a najmä - dokážem s tým všetkým oveľa lepšie pracovať - čo znamená-pracovať sám so sebou, na sebe. Veľmi mi pomohlo vyhľadanie odbornej pomoci a všetko ostatné už bolo na tom, ako sa ku všetkému postavím a ja som si vybral - život.
Knižka je podľa mňa skvelá, neponúka žiadne zaručené rady - nič nebagatelizuje, nezľahčuje a ani zbytočne nezveličuje - je to jednoducho úprimná spoveď autora o tom, ako bojuje s psychickými problémami a ťažkosťami duše.
Depresia nie je sranda, je to choroba ako každá iná a ak ju necháme tak - rastie.. Ktokoľvek má problémy, neváhajte sa zdôveriť.. určite existuje niekto s kým sa to dá - kto si vypočuje.. a neváhajte vyhľadať pomoc.. ;

Toto je knižka, ktorú som s prestávkami čítal hádam nejakých 154 rokov, pocitovo.
Ja ti nevím, Marceli? Najprv som bol nadšený a doslova unesený niekam do Provance a do Bordeaux, ocitol som sa doslova ležiac v levanduľových záhonoch na chrbáte, som si spieval Carlu Bruni a so steblom trávy v kútiku úst som sa radoval za neprestajného ševelenia listov v jemnom letnom vánku..
Ale potom som čítal veľa o kadejakých lovoch a o pascách na koroptve a všeliaké rorýsy... bolo mi ich ľúto. Ale, pán Pagnol, ja Vám odpúšťam, viete? Mňa ale trošku mrzelo, že mi to celé prišlo ohromne rozvláčne.. Asi ako keď som v roku 2005 rozťahoval v kuchyni cesto na ťahanú štrúdlu, ťahal som to cesto, rozťahoval - múčil som obrus a sám som bol celý zamúčený až som si tak kýchol, že sused vedľa sa tak zľakol, až sa skikiríkal z odkvapovej rímsy.
Či som si ja nemyslel, že to bude plný počet 5 koroptví.. eee - čo to trepem - 5 levanduľových viazaničiek pod vankúš.
Nakoniec ich udeľujem len 4. Ale bolo to vlastne pekné.
Au revoir.

Tak ako aj slovenská verzia prekladov Havrana, aj táto knižka je krásna - tu sú české preklady a rovnako ako tie slovenské - sú všetky svojské a jedinečné, spracovaním, náhľadom na originál a cez to všetko ich spája jediné - a to je ohromujúci záujem a vnorenie sa do textúr, riadkov, významov s jediným cieľom.. pochopiť Havrana - avšak, za mňa.. nemusím všetko pochopiť, dôležité je niekedy to, čo cítime a pri Havranovi to tak je.
Skvelé, a preto udeľujem plný počet 10 havraních zakrákaní.
Knižka má pre mňa very special place in my heart, because of You, D.

Ach, milý pán Poe,
Vy ste mi s tým Vašim Havranom chceli nahnať hrôzu, že?
A div sa svete - naozaj - ohliadal som sa okolo seba, či naozaj nepočujem nejaké zvuky a či ma neklame sluch.. škraboty a výkriky, spev aj smiech - utekaj ty nestvúra, ber sa, ber.
Báseň ako žiadna iná, o strachu, trápení, mukách a stále hlavne o láske, však? Pán Poe.
A, ešte som chcel dodať - krásne kresby, maľby sprevádzajú túto knižku a je to nádhera.
Krásna knižka, a ďakujem Ti, D

Nechal som si trošku času ´odležať´ si to, nechať v sebe doznieť všetky emočné rollercoastery, ktoré som zažíval počas čítania a zároveň aj pod vplyvom filmu, ktorý som videl dokonca skôr ako som čítal knihu - to skrátka vo mne pekne pulzovalo a rezonovalo..
Ja neviem. Je teraz veľký hype, takže sa môže zdať, že máme oči trošku akoby v takej ´nadšenej hmle´ - avšak, nie - za seba poviem, že kniha ma dostala, spôsobila, že mi z očí tiekli slzy ako hrachy, a boli veľké ako hrochy - a je to proste silné.. A ja neviem, môže byť, že sú aj lepšie literárne diela, lepšie natočené filmové snímky - možno menej pátosu, menej útokov na emócie a blablabla.. - ale tu je strašne veľa duše a srdca a hej - srdcabôlu - a to je dôležité.. to uvedomenie, že nič na svete netrvá večne, že sme tu všetci vlastne len na chvíľu a tak, niekedy riešime somariny a život sa nepýta a nedáva nám nekonečno času. Preto je fajn si prečítať niečo takéto, a popri tom si opäť raz uvedomiť, že život je ´tu a teraz´ - tak bežte a objímite svoje deti, vnúčatá, ľudí na ktorých vám záleží a najmä ktorým záleží na nás..
Dávam 10 z 10 Hamletovských ,,byť či nebyť´´ - pretože...kto mi odpovie?

Traja odvážni muži sa rozhodnú, že preskúmajú severný pól a balónom sa dopravia na nekonečné ľadové pláne až tam, kde sa pevnina a obloha zlievajú do jedného.. a veľmi zvláštne (ne)pripravení ale o to viac odhodlaní a so zápalom a túžbou v srdci, a tá túžba po poznaní ich hnala... ach, škoda ich dobrodružných duší.
Bea Uusma napísala krásnu a hustú knižku, zachytila príbeh najviac ako sa len dalo a obetovala tomu kus svojho života a hnala ju láska po dobrodružstve, vydať sa v stopách troch výskumníkov ´zimy a ľadu´.. chcelo to ohromnú odvahu a vystúpenie s komfortných zón.. A knižka je krásne spracovaná, množstvo fotografií, rôznych plánikov, mapiek a štúdií.. výňatkov z listov..
Špeciálna knižka, ktorá mi bola požičaná a má miesto v mojom srdci. Ďakujem Ti, D

Hádam celé veky som sa chystal na túto knižku, bola na polici smutná až jedného dňa prišla krásna príležitosť, a Edmond zrazu ožil a roztočil sa krásny príbeh o dobrodružstve, o odvahe, o nádeji, zrade a ešte zatiaľ nie pomste.. ale určite o láske a nezlomnej viere v život. Teším sa na druhý diel a vyťahujem svoju námornícku šatku zo šuplíka.

Ach milý Vincent, skoro si nám odišiel a veď si ešte mohol namaľovať toľko krásy, ktorá by pohladila naše duše.. vďaka za všetky, ktoré si namaľoval - tvoje maľby robia svet krajším aj dnes.
A táto knižka má veľmi dôležité miestečko v mojom srdci a je špeciálna a je neskutočne krásna, a áno, aj popretkávaná veľkými smútkami a strádaním.. ale vždy ostane niečo v srdci.

Nespomínam si, kedy som tak podčiarkoval myšlienky v nejakej knižke - pri niektorých myšlienkach som híkal nadšením a tlieskal ušami, pri niektorých som zase striedavo podvihoval obočiami, pričom tým ľavým mi to ide horšie. Skvelé a podnetné myšlienky, žiadne podsúvanie názorov, ani ´´zaručené pravdy o tom, ako správne žiť´´, teda aspoň podľa mňa.. A rozhovory sa krásne rinuly a niekedy som mal ohromnú túžbu sedieť s nimi a tu a tam sa zapojiť, opýtať sa niečo.. no skvelé čosi :)

Opäť raz nesklamal, Orhan Pamuk píše tak, že sa cítite ako cestovatelia v čase, akoby sme nasadli do akejsi kapsuly a vznášali sa v nejakom časopriestore, kde sa deje a udalosti prelínajú z rôznych perspektív - spoznávate charaktery postáv, a neustále levitujete na pomedzí minulosti a prítomnosti. Skvelé ;)

Čítal som túto knižku už pomerne veľmi dávno. Ale bolo to pekné, silné.. zanechala vo mne odozvy a rezonancie.