newtory komentáře u knih

Pre všetkých "unavených" dokonalým Boschom ktorý dokáže vykorčuľovať z každej situácie, vítaná zmena.
Svojim spôsobom aj lepšie ako "boschovky".
Zaujímavé prostredie, zápletka aj rozuzlenie, plný počet.

4 18.09.2020

Mal som už v rukách nepreberné množstvo zbierok citátov a aforizmov, ale toto (prvý a druhý diel) sú absolútne klenoty. Tak vyčerpávajúcu zbierku tak dobre vybraných citátov a aforizmov mi zatiaľ neposkytol ani jeden výber. Myslím že ich "usporiadateľ" odviedol vynikajúcu prácu.
Vrele odporúčam do pozornosti všetkým milovníkom krátkych, ale výstižných myšlienkových koncentrátov.

4 15.08.2020

Trocha masochizmu, trocha fetišizmu a vekom nesúrodá "dvojica".
Pán Ucugi sa baví a celá rodina až na nevestu tŕpne čo z toho bude.
Vysoký vek môže mať popri všetkom utrpení aj svoje výhody, väčšina toho čo človek vyparatí je vzápätí amnestovaná (navyše ak je dotyčný kmeť majiteľom celkom slušného majetku).
Smútok z utrpenia staroby v príbehu prekrýva radosť z "pustošenia".
Postrádal som autorov cit pre poéziu, taký príjemný v predchádzajúcich knihách.
Ucugi je čarovný satyr a Sacuko urbánny produkt, lákavý, žiadúci, ale tradičného čara zbavený, preto je ťažké povedať, kto koho zneužíva. Pán Ucugi je vzdelaný a kultivovaný estét, Sacuke je síce prázdna, ale "proklatě" dobre vyzerajúca nádoba.
Tak trocha ma zaskočilo, že Japonsko začiatku 60-tych rokov minulého (XX.) storočia ktoré nám Tanizaki ponúka, už viac menej rezignovalo na tradície, pre ktoré je nám všetkým "japano milcom" také drahé.
Záver: Všetci raz zomrieme, ale dovtedy je možné všetko...

3 16.06.2020

Jeden zväzok, tri "dosť" rôzne knihy.
1.) "Kdokoli může dělat cokoli" základné esencie:
- veľké mesto
- jedna pomerne košatá rodina
- veľa rôznych (v prípade zamestnávateľov občas až bizarných) ľudí
- 30-te roky
A potom "Čierny piatok", ktorý to všetko zamiešal tak, aby väčšina z nich začala od nuly.
Príjemný, nenásilný humor o strete nízkeho sebahodnotenia Betty a vysokého nadhonocovania tej istej osoby jej sestrou Mary. Milé, vtipné, aj v ťažkých časoch ľahké a jemne nadýchané.
2.) "Morová rána" ľahký tón z prvého románu (v sanatóriu na liečbu TBC to snáď ani inak nejde) sa vytratil a jediný spôsob ako prežiť s všadeprítomnou smrťou je pokúsiť sa jej vysmiať. Je to síce smiech, ale je to dosť iné, toto písal človek ktorý sa už smeje inak...
3.) "Dusím se ve vlastní šťávě" nuž a toto mi pripadá ako autorské "paberky". Kapitoly na seba dejovo veľmi nenadväzujú, sú to skôr čriepky, rekapitulácie na rôzne témy ktorými autorka v poslednej etape života prešla. Je to stále Betty, ale človek má pocit, že už toho nie je tak veľa, čo by ešte chcela k svojmu životu "dodať" (niekto možno namietne, je to stále dobré...je, ale dosť iné najmä, ak sa na porovnanie núkajú jej predchádzajúce tri romány).
P.S. Vždy mám toho rozčítaného viac, ale "túto" som nepustil z ruky do poslednej strany.
P.S. Prvé dva romány zo zväzku 5 hviezdičiek, posledný za 3.

Niežeby som sa chytal od smiechu za brucho, ale kniha má veľkú výpovednú hodnotu. Popisuje život farmárov ako spoločenskej vrstvy v určitom časovom úseku na určitom území.
Politicky nekorektné opisy indiánov boli len čerešničkou na torte a sem tam úsmev k tomu bol príjemným spestrením čítaných príbehov.
Betty bola silná žena a zaslúži si obdiv, našinec by to už nezvládol. Civilizácia nám uľahčuje životy až k totálnej neschopnosti žiť ich.
P.S. Bola to obľúbená autorka mojej nebohej mamy a tak pri čítaní cítim navyše aj silu neviditeľného puta a oživené spomienky žijú vlastným životom.

24 22.05.2020

Tiež som ju prečítal v kníhkupectve pri hľadaní knihy pre svoju ratolesť. Otázkou však zostáva, ktorý príčetný rodič toto kúpi svojmu dieťaťu ?

Kúpil som ju pod stromček, ale je taká nádherná, že sám pri nej "slintám". Dych berúce ilustrácie a laikom primeraný text. Publikácia mapuje všetky etapy vývoja našej planéty. Ak by som mal nominovať, tak za mňa "Kniha Roka". Všetky tie dávno vyhynuté živočíchy na stránkach ožívajú, oni skutočne žijú vlastným životom. Už dávno som nebol tak veľmi zaskočený nejakým ilustrátorom. Ak niekoho zaujíma "život pred životom", neváhajte a dožičte si poučenie a kopec potešenia k tomu...
P.S. Nechcem byť hnidopich, ale slovenská verzia má podľa mňa, akúsi kultivovanejšiu, menej prvoplánovú obálku, teda ilustráciu na nej, ale to len tak, celkom na okraj a celkom mimochodom.

Rusi majú zvláštny zmysel pre humor a Čechov je kapitola sama pre seba. Onen príznačný Čechovovský smiech cez slzy...
Je v tom obrovský kus nostalgie a smútku. Ako vždy keď končí jedna epocha. Nové príležitosti pre niektorých a zrútenie sveta pre iných.
Mňa zaujali ženské postavy, toľko pasivity, poddajnosti a vyčkávania...
či už to boli sestry, Charlotta, alebo Duňaša (slúžka) všetky boli len hračkami síl osudu (alebo mužov).
Jaša (sluha) smiešny so svojim nadšením pre všetko nové.
Firs (komorník) tragická postava, niečo ako živý pamätník mŕtvych časov. Lopachin (podnikateľ) taká rozporuplná postava. Človek premýšľal nakoľko (a až pokiaľ) je dôležitá lojalita voči tým, vďaka ktorým sa vypracoval a nakoľko je dôležitá kariéra a osobný postup.
Trofimov (študent) dnes by sme možno povedali salónny revolucionár, človek ktorý ničomu nerozumie, ale ku všetkému sa zasvätene vyjadruje. Jepidochov (účtovník) taká kancelárska myška, v podstate nič nerobí, ale navonok to vyzerá, že systém funguje aj s jeho prispením. Človek s kvalifikáciou (diagnózou ?) Brusel.
No a Gajev (brat Ranevskej), Simeon Piščik (statkár) a Ranevská (majiteľka panstva) podobne ako Firs, zaseknutí v čase, muchy v jantári, tragické postavy, "obete" idúce dobrovoľne na porážku. Vždy keď sa im nejakým zázrakom podarilo "vykorčuľovať" z patovej situácie hrdo nakráčali do ďalšej, nemenní, nepoučiteľní, slepé rameno mŕtvej rieky...
Čechov, to je stávka na istotu, smútok v ňom nie je ubíjajúci, človek si jeho prostredníctvom uvedomí veľa vecí, ale nezatrpkne.
P.S. A čo onen višňový sad ? To je len symbol, ktorý každý napĺňa iným obsahom. Pre jedných predstavuje kotvu, pojivo s minulosťou, ale zároveň aj maják do budúcnosti, svojim spôsobom je to pre nich relikvia.
Pre iných je to len tovar, vec ktorá nadobúda hodnotu až vtedy, keď prestane byť sama sebou (vyrúbať a predať na parcely).
P.S.1. Nejde tu primárne o vyrozprávanie príbehu, skôr o vyjadrenie pocitov z jednej doby.

15 02.11.2019

Jan Skácel, to je poézia na celý život. Je s nami keď je pekne, aj keď je zle, aj vtedy keď vôbec nič nie je , len jednoducho preto, že ešte "SME".
So Skácelom je vždy inak, ale vždy rovnako nadčasovo : Krásne.

9 29.06.2019

Najsilnejšia časť (desiata tabuľka) :
"Kam bežíš Gilgameš ? Život ktorý hľadáš, nenájdeš ! Keď veľkí bohovia stvorili ľudstvo, určili ľudstvu lós smrti, život však do svojich rúk si vzali. Gilgameš ! Naplň si žalúdok, vo dne i v noci sa raduj ! Každý deň oslavuj sviatok a hoduj, tancuj a veseľ sa vo dne i v noci! Maj stále na sebe (bezchybne) čisté šaty hlavu maj umytú, vo vode sa kúp ! Staraj sa o dieťa, čo držíš na rukách, nech sa ti manželka poteší na lone. Tak si počína ľudstvo !"
(celkom v duchu Epikura: Carpe diem)
A finále desiatej tabuľky:
"Ukrutnej smrti sa nevyhneš ! Či azda naveky staviame dom ? Naveky pečatíme ? Či azda naveky sa bratia o podiel delia ? Či azda naveky trvá v krajine hnev ? Či azda naveky rieka stúpa a záplavu nosí ? Kuklu svoju opúšťa vážka, aby sa znovu do slnka pozrieť mohla. Nič nie je nemenné na večné časy. Spiaci a mŕtvy - ako si navzájom podobní sú ! Netvoria rovnaký obraz smrti ? Mladý či starý- čože to platí ? Keď rozkáže Enlil, zídu sa Anunnaci, bohovia veľkí, s Mametou tvorkyňou osudu, ktorá mu určí lós. V jej rukách je život takisto ako smrť. Deň smrti však nikomu známy nie je ! "
Záver: Prekvapivo súčasné, prekvapivo čítavé, večná škoda chýbajúcich fragmentov. Snáď sa to ešte niekedy podarí pozliepať kompletne.
Držme palce orientalistom.

13 12.03.2019

To musíte zažiť, ohňostroj farieb a nápadov. Príbehy rozprávané bez slov, ideálna kombinácia pre vnímavé detičky a rodičov, ktorí si pre ne radi vymýšľajú. Príbehy sú rozdelené tematicky podľa mesiacov v roku a rozprávkové a sem tam aj hravo strašidelné postavičky sa objavujú na každej stránke v nových situáciách.
Skrátka už dávno som sa nestretol s tak nádhernou knižkou pre deti tak od 1,5 roka do 4,5 v pohode. Len tak listovať a snívať, alebo slovami oživovať dej. Na každej strane sa toho deje veľmi veľa, detailne "vymazlená" kresba, plná žiarivých tónov. Kniha má väčší formát a je to leporelo s tvrdého kartónu, ktoré sa nerozkladá, ale sa v ňom listuje. Navyše vyzerá, že niečo vydrží (testované naším Kazisvetom I.)
Kniha pre najmenších ktorá sa vidí "raz za život".
P.S. Ideálne pre deti na obidvoch stranách hranice, dokonca by som odporúčal do daru aj do tretích krajín.

8 09.02.2019

Útla kniha, maličkých rozmerov, v nenápadnom čierno-bielom prebale, ktorá vyšla samizdatom v čase, keď samizdatu v Československu pomaly odzvonilo (vďaka Bruselu sa možno ešte vráti). Štyria vtedy neznámi autori, ktorí v širokej verejnosti takými aj zostali, ale to nevadí, pretože poézia, to je kľúč od trinástej komnaty a tam majú prístup len niektorí...

Pavel Kolmačka, (Básně 1987) :
Smráká se do hnízd.
Spí v trávě pištci.
Smyčcová pera.
Bubínky deště.

A stepní vítr.
Hrst srsti v prázdnem kotci.
Srdce.
Zůstaň tu, Bože. Ještě.

Miroslav Salava, (Básně 1987-1988)
Prosinec z okna
Dým přimrzl komínům ke krku
Obojek z mušlí nosí obloha
A její kočí stříbrný pětník
nechává mě platit útratu za tenhle den

Ewald Murrer, (Anděl pitvornosti- výňatky 1988):
V postýlce novorozence,
stará kniha.

V pláči dítěte,
moudrost.

Bohdan Chlíbec, (Úpící oči 1987):
...životní pouť bratra Slzy
je příběhem, který se z plazení
stal náhle kolmým během.
Je vryt do kamenů zdi jednoho
prastarého kláštera...

3 21.01.2019

Mal som tú česť osobne stráviť v priateľskom rozhovore niekoľko chvíľ s pánom Langošom a bol som ním doslova "očarený" (ten pocit nevyprchal podobne ako pri iných exponentoch po novembrovej "garnitúry").
Veľmi hodnotný človek ktorého čas nedevalvoval, ale nás ukrátil.

Nádherná kniha, plná nádherných obrázkov starých Košíc za starých čias. Žiaľ zachytáva len jednu časť mesta a pokračovanie už asi nebude, pretože jej autor predčasne zomrel.

3 07.01.2019

Afrika, alebo iná planéta. Rozsiahle (obrovské) územie, kde ľudia nežijú, len bývajú. Svetadiel, kam sa sype pomoc zo všetkých kútov sveta a výsledkom je, že jej obyvatelia sú na tom stále horšie...
Niekde sa stala chyba. Kapuściński pozná výborne objekt svojho opisu, ale závery ktoré vyvodzuje zo svojho poznania zaváňajú traumou bývalých kolonizátorov.
Akosi zabúda na niekoľko vecí:
- že vyľudňovanie kontinentu (ktoré sa spomína v súvislosti s otrokárstvom) majú na svedomí predovšetkým moslimskí otrokári, ktorí s otrokmi obchodujú v niektorých častiach Afriky prakticky dodnes
- že islam síce priniesol gramotnosť do Afriky ako prvý, ale bol to len vedľajší produkt (násilného aj nenásilného) šírenia islamu a poroby domorodých nemoslimov a že cenou za to bolo zaostávanie kontinentu za vyspelým svetom
- že moslimský rasizmus je stokrát horší ako tzv. biely, pretože ten vidí menejcennú bytosť v každom domorodcovi, ktorý je len o odtieň tmavší ako on sám.
Preto hodnotím inak ako ostatní, ale nepopieram tým prínos Kapuścińskeho a mimoriadne pútavo spracovaný cestopis, takmer mikro dejiny jedného svetadielu v kocke.

4 21.12.2018

Taký krimi štandard, ktorý po množstve prečítaných kníh s etiketou: "severská detektívka" nenadchne, ale ani neurazí.
Smutný príbeh matky a dcéry, ktorých hľadanie šťastia predčasne ukončila smrť. Nejaké prekvapivo nečakané odhalenia ani zvraty nečakajte. Snáď len akési dlhšie odkladané rozuzlenie. Občas máte pocit, že kriminálka pracuje akosi ťažkopádne, ale asi je to úmysel, ktorý má dodať príbehu trochu viac hodnovernosti a aj trochu ponapínať čitateľa.
Za mňa asi všetko.
P.S. Je celkom možné, že pred takými 50-60 severskými detektívkami, by som knihu hodnotil o hviezdičku vyššie.

07.11.2018

Nádherná a pritom tak mimoriadne ľahko stráviteľná esencia židovstva, že ani nemá zmysel sa o nej rozpisovať. Tú knihu treba jednoducho čítať a tiež vlastniť, pretože čítať len raz nestačí. Vyšla v dvoch českých vydaniach. V celkom odlišnej grafickej úprave, celkom iný ilustrátor, ale zakaždým taký zdarilý, že nebolo pomoci, musel som si kúpiť obidve verzie.
P.S. Slovenské vydanie má do tretice celkom iného ilustrátora a je to príklad toho, akú dôležitú úlohu zohrávajú ilustrácie, ktoré keď sa nepodaria dokážu znehodnotiť aj mimoriadne kvalitný text.

2 04.11.2018

Neviem čo k tomu povedať, nie žeby to bolo zlé, ale pôsobí to na mňa takým prvo plánovo protivojnovým aktivizmom.
Kniha by som rozdelil na tri približne rovnaké časti.
Prvá tretina, povojnová tvorba, niektoré poviedky pomerne objavné, iné klišé (kratučké 2-3 stranové jednohubky).
Druhú tretinu vypĺňa divadelná hra, asi najlepšia časť celého zväzku, tiež povojnová tvorba, idú z toho zimomriavky. Slová: "smutný studený svet" sa priam tlačia na jazyk. Realistické a temné.
Posledná tretina opäť poviedky, (odhadujem predvojnové) ale ani v tých niet veľa optimizmu, taký tradičný nemecký expresionizmus.
Takmer nič pekné, ani dobré na vás z tejto knihy nepozrie, ale čítanie je to žiaľ stále potrebné.
Myslím, že autor bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Počas Weimarskej republiky, keď ľavicovo orientované kabarety rástli ako huby po daždi, to bol ten správny čas pre Borcherta, to by bol vo svojom živle.

28.10.2018

Kniha je tak nabitá informáciami, že z nej priam trčia, preto nebudete potrebovať záložku. Že bola vydaná v roku 1992 ?
Čo znamená 30 rokov pre civilizáciu ktorá pretrvala 3600 rokov ? Menej ako ktorákoľvek z jej dynastií.
Navyše manželka autora je etnická Číňanka, takže informácie o esencii "Číny" sú z prvej ruky.

4 13.09.2018

Asi najslabšia autorova kniha. Približne od polovice som sa musel do čítania priam nútiť.

4 25.08.2018