netopýr088
komentáře u knih
Amulet
Roberto Bolaño
Bolañov jazyk je tak poetický aj keď píše vlastne o hrozných veciach, jeho metafory sú dokonale presné a výstižné, užívam si ho, vždy. Pani Charvátová je správna voľba na preklady Bolañových kníh, odvádza skvelú prácu, klobúk dolu, je to v tomto prípade predpokladám náročná ale krásna práca.
Ešte ma čaká Nacistická literatura v Americe a pevne dúfam, že sa dočkáme ďalších prekladov, bola by hrozná škoda, keby nie.
Obrys
Rachel Cusk
miestami ma to bavilo, ale to nie je meradlo, sem tam sa bolo na Cuskoch treba preCuskať ale pani Cusková ešte určite zarezonuje na literárnej scéne, ale týmto ma nepresvedčila. Lepší priemer, povedal by som...
Prázdná židle
Richard Weiner
no ozaj, nedá sa dopátrať príčin údesu, ktorý je spustený údesom samým a nie vonkajšími okolnosťami, vskutku mnohé, čím sme sa previnili, pramení vo vymyslenom pocite viny, ktorý vyvolaný domnienkami, že sme niekomu ublížili, napĺňa nás hrôzou, ktorá nás znehybňuje po mnohé dni našich životov a neprestáva ani s odpustením, ani s pochopením pravdy.
Kyklop
Ranko Marinković
pri románe Kyklop ma zaráža jeho vcelku nie vysoké hodnotenie, čítal som to už dávno, a hoc nepoznám slovenský preklad, považujem to dodnes za jednu výbornú knihu!
Čiasi smrť
Sergej Dovlatov (p)
Dovlatov píše tak dobre, pretože píše o vlastnej skúsenosti, a nebojí sa na seba odhaliť ani tie nepríjemné až trápne smiešne podrobnosti. Témy sú podobné ako v zbierke Kufor, a aj keď táto kniha je vlastne výberom poviedok z viacerých kníh, nič to nevadí, pretože Dovlatovove poviedky sa ponúkajú čítať ako román, pretože sú zaplnené rovnakými postavami, a ani ich štýl sa z príbehu na príbeh veľmi nemení.
Zlaté brejličky
Giorgio Bassani
malá človečia tragédia v roztáčajúcom sa víre veľkej tragédie ľudskej...tuším ďalšieho môjho obľúbenca, ale na to mi ešte treba dačoho iného od neho si prečítať... a ak zarezonuje, šup tam s ním!
Neistota
Alexej Slapovskij
Veľký ruský román, autor napísal mozaiku jednej rodiny v záznamoch a listoch, takže to pripomína Ulickej knihu Daniel Stein, tlmočník, alebo Žitkovské bohyne, a napísal to naozaj majstrovsky, že vo mne zostáva neistota, či autor je skutočne autorom týchto stránok. Premeny v spoločnosti sa odzrkadľovali aj v premenách štýlu, a tak nám spisovateľ priblížil dobu aj spôsob myslenia jednotlivých postáv, rozprávačov. A nakoniec prišli dovlatovovsky ladené poviedky, ktoré ma dostali...
Kufor
Sergej Dovlatov (p)
Spomienkové poviedky, ktoré sa vynárajú pri pohľade na veci z jedného kufra, vynikajúce svojím štýlom a ľudskosťou, tak dlho som zháňal české vydanie, až vyšlo slovenské.
Týmto ďakujem vydavateľstvu Absynt
Za času řeky lásky
Andrei Makine (p)
v prípade tohto románu nerozumiem tomu, prečo má také nízke hodnotenie, pretože má krásnu atmosféru, dotýka sa vecí, ktoré sú univerzálne kdekoľvek a v ktorejkoľvek dobe, a Makine je jedným z tých spisovateľov, ktorí akoby písali jednu jedinú knihu, takže človek, ktorý Makina číta, má pocit, že je opäť doma.
Morová rána
Thamaz Bibiluri
ďakujem užívateľovi RADIN za to, že mi svojím komentárom pripomenul, že od tejto knihy (a vlastne od žiadnej knihy) nemám nič očakávať, lebo len tak si možno príbeh užiť bez následného sklamania. Príbeh kňaza Zosimu a vladyku Baliaura, je vlastne príbehom o moci, o spore múdrosti a sily, a o klamstve a zrade. Ale je aj príbehom lásky a strachu. Príbeh jednotlivca je príbehom celého sveta. Slová vládyka a vesnice sú tu stavané do rôznych vzájomných pozícií a sporov, a nie náhodou je ich tu použitý nadbytok, pretože kniha vlastne je o rozpore medzi mocnými tohto sveta a svetom samotným.
Děti Volhy
Guzel Jachina
nebavilo ma to vôbec, nedočítal som, iba do polovičky. To by som do seba nepovedal, že tak skvelá spisovateľka a ja nebudem schopný sa do jej diela začítať, ale tento text ma normálne vyčerpával. Nedošlo k spojeniu, ale kvalitná literatúra táto kniha objektívne je. Ale nebudem ako mnohí, ktorí knihu odložia a povedia, že je to brak...hodnotiť niečo, čo som nedočítal, je pod mojím prahom slušnosti! Možno sa k Vám vrátim, deti Volhy...v príhodnejšej dobe.
Cvičiště
Siegfried Lenz
román košatý ako strom je vlastne retrospektívou a bilanciou človeka, ktorý nezabúda. Človeka, ktorý sa vie starať o stromy, ale neverí vo vlastné sily postarať sa o seba. Popri všetkých nešťastiach a strastiach rodiny, zostáva stále dobrosrdečný, vnímavý a ľudský.
Je to náročnejšia kniha, ale je výborná a ako taká je alegóriou na povojnové dianie v Nemecku. A pritom nekričí, je tichá. Milujem takéto knihy.
Rozhřešení
Jonathan Franzen
Starý dobrý Franzen, aj keď mi ten nový Franzen predsa len príde lepší, bolo pre mňa zohnať túto knihu a prečítať si ju, takrečeno povinnou jazdou.
Hra o prekliatych
António Lobo Antunes
román o jednej disfunkčnej rodine, ktorá navyše musí opustiť krajinu zo strachu pred blížiacou sa revolúciou. Lenže, čo ak patriarcha rodiny zomrie a zanechá po sebe dlhy a postihnuté potomstvo?
Kniha je štylistickým orieškom, striedanie rozprávačov a časových rovín, priamych rečí a vnútorných monológov, môže byť pre niekoho mätúce. Ale nič to nemení na fakte, že je to stále skvelá kniha. 90%
Xala
Ousmane Sembène
Xala (čít. chala) je román, ktorý nám ukazuje, nielen to, ako môžme byť radi, že nemáme povolenú polygamiu, pretože s tromi manželkami je to naozaj ťažké a tobôž, keď sa na vás uvrhne z očí zvané xala, spôsobujúce mužom problémy s erekciou a vy neviete, kto vás uhranul. Ale to len v prvom pláne. V druhom pláne sú Hadžiho manželstvá alegóriou na históriu Senegalu a persifláž neschopného riadenia štátu po prevzatí moci po koloniálnej vláde.
Luční harfa
Truman Capote
Celkom milé a pútavé dielko o dospievaní a udalostiach, ktoré nás formujú.
Izmael - Dobrodružstvo mysle a ducha
Daniel Quinn
toto bola asi najhoršie napísaná kniha čo som kedy čítal. Aj keď plná múdrych myšlienok, bola to vlastne antiliteratúra.
Sanatorium Tworki
Marek Bieńczyk
Dal som si s touto knihou načas a aj tak mám pocit, že som jej ho nevenoval dostatok...nespojil som sa s textom, ale že absolútne nie. 4 hviezdy za výbornú prácu s jazykom a preklad, nebyť toho, asi by som sa hodnotenia zdržal.
Tanec okolo parného kotla
Mats Traat
Moje zoznámenie sa s estónskou literatúrou (a asi aj s pobaltskou všeobecne) dopadlo nanajvýš uspokojivo. Tanec okolo parného kotla je vlastne tancov päť, ktoré nás posúvajú dejinami jedného gazdovstva, hlavným hrdinom je tu naozaj parný kotol (čas), ktorý každoročne poháňa mláťačku (život) pri žatve, a stáva sa tak svedkom premien vidieckeho života v zlomových okamihoch 20. storočia, od feudálnej doby až po kolektivizáciu za čias socializmu, cez dve svetové vojny. Dotýka sa tak širokej škály tém, napr. pohľadom bohatých gazdov, pre ktorých mláťačkou zmrzačený paholok akoby prestával byť človekom, kolaboráciou s okupantmi počas vojny i po nej atď. To všetko vyšperkované výborným prekladom pána Viliama Mruškoviča, kde použil na vykreslenie rozdielov medzi mešťanmi a vidiečanmi trnavský dialekt, a obohatil túto prózu o humorný rozmer, a doplnil stránky poznámkami. Bravo!
Od severu hora – Od jihu jezero – Od západu cesty – Od východu řeka
László Krasznahorkai
v tejto knihe nikto nevystupuje (ani z vlaku), všetko je len pozorovaním bez pozorovateľa a dáva nám to nahliadnuť do záhrady, ktorá je len v našich predstavách a tým pádom rovnako skutočná, aj keď metafyzická.