netopýr088 komentáře u knih
Táto kniha je odmenou za úsilie, ktoré jej čitateľ venuje.
Uf, na literatúre nebýva najzaujímavejšie to, čo autor hovorí, ale ako. Rosa to hovorí tak originálnym jazykom až musím klobúk sňať, toľko novotvarov a zvukomalieb a obrazov, joj, on slovami doslova maľuje. ALE! Aj pani Dufková dokázala takmer nemožné, prebásnila román, je to jeden z najlepších prekladov do češtiny, ktorý som mal možnosť držať v rukách.
Daniel Martin nie je kniha pre čitateľov, ktorí majú radi rýchlo sa rozvíjajúci dej a jasnú pointu. Vo všetkých Fowlesových knihách je množstvo literárneho priestoru ponechaného čitateľovi a nie je to inak ani v tejto. Striedaním formy rozprávania nám kniha približuje postavu Dana videného autorom (v 3. os) a Dana vidiaceho vlastnými očami (1. os), ale to pradivo je tak tenučké, až som tápal, v ktorej hlave sa nachádzam. Niektoré vety som musel čítať päť krát, kým som pochopil ich zmysel a ešte k tomu mi unikal ich význam v celkovom texte. Dielo je zložité, ale nie je to kniha, ktorú by som odložil nedočítanú! Fowles to o mne vie!
Islanďania hľadajú teplo, a nachádza sa poväčšinou v knihách...myslím, že v rámci európskej spisby islandská literatúra stojí bokom, nielen svojou izolovanosťou ostrova, ale aj svojím spôsobom rozprávania, to čo tam nájdete, v žiadnej inej literatúre niet.
Príbehy diktátorov sa na seba ponášajú rovnako, ako sú podobné príbehy ich kuchárov...to čím sa odlišujú, sú ich recepty, ktoré sú zrkadlom miesta a doby...dobre napísané, až na kuchárku Pol Pota, ktorá nemá odstup, lebo Pol Pot bol taký dobručký ujo Večerníček, ktorý si nevšimol, že jeho podriadení zmizli 2 milióny ľudí (zmizli je eufemizmus pre slovo smrť kdekoľvek na svete)...Môcť nahliadnuť pod pokrievku a pod nôž najväčším svetovým despotom druhej polovice 20. storočia bolo ako vyvážené menu...v staničnej reštaurácii ovšem.
obdivujem židovských autorov, a pán Kaminski je tiež dobrým príkladom židovského spisovateľa, u ktorého nachádzam tie prvky, ktoré ma fascinujú pri I. B. Singerovi, Ch. Potokovi a M. Shalevovi, takže ma jeho kniha potešila...
na Barnesove knihy sa nikdy neteším dopredu, ale vždy sa teším z nich, keď ich už čítam, tento pútavý román patrí aj v diele tak výnimočného autora, k tomu najlepšiemu, čo kedy napísal...ak som dal ostatným jeho knihám päť hviezd, tu si vyhradzujem právo jednu hviezdu pridať.
milujem kohútie múdra... lepšie ako gorila Izmael! človečina riadna...
rozhodujem sa medzi dvomi a tromi hviezdami, zhltol som to rýchlo, ale toto bola azda najslabšia kniha autora...a tie predchádzajúce považujem za viac než podarené!
Táto je nabitá reáliami, ale pôsobí tak neučesane, že musím strhnúť body.
koľko poézie a múdrosti v tomto skromnom dielku...
sekerezáda alebo muž, ktorý rúbal stromy
a lúbil a videl pravdivo
Zatiaľ môj objav tohto roka!
čítal som to dávno, ale pamätám si ten pocit, a že to začalo ako obyčajný salónny román, ale potom sa to zvrtlo na pútavý príbeh o kakaových vojnách...
Musím sa priznať, že neskorý Rushdie ma oslovuje viac, než ten raný (aj keď Satanské verše a Deti polnoci sú vskutku veľkolepé), takže táto kniha bola pre mňa lahôdkou, ktorá mi chutila po všetkých stránkach.
Rowlingová v týchto knihách nikdy nevie ako začať, najprv sa motká a rekapituluje ako v TV seriáloch (v minulej časti sme videli), v každej knihe mi vysvetlí pravidlá metlobalu a potom z každého zápasu urobí neskutočný binec. Niektoré veci opakuje stále dokola, napr. ako Voldemort zabil rodičov HP. Viem, že je to napísané prevažne pre deti, ale nemyslím si, že by bolo treba tie deti podceňovať...každé dieťa, ktoré čítalo predchádzajúce diely, má predsa pamäť.
porovnávanie s Kafkom tejto knihe skôr škodí, ako osoží. stále je to však priechodný, ale predsa labyrint plný humoru a nedorozumení. Mám rád Ishigurove knihy, ale po tejto už sa budem báť mať od neho dajaké očakávania...ako úvod do Ishigura túto knihu rozhodne neodporúčam, ono by vás ostatné knihy, mohli sklamať!
Komiksy nečítam, ani ma nelákajú, ale toto mi prišlo, že by som si prečítať mal. A bola to nádhera, plná kultúrnych narážok a múdrosti. Už neplatí, že komiksy nečítam, aj keď toto je nadlho jediný...
Traja patráči na severský spôsob, šmrncnutí Danom Brownom a filmami Wesa Andersona. Bavilo ma to, ale mám pocit, že by sa z toho dalo vyťažiť viac. Kniha mi v knižnici trčala neprečítaná roky, a až čit. výzva ma k nej dokopala, bohviekedy by som sa ju inak odhodlal čítať, takto to mám za sebou a vracať sa k nej asi nebudem.
ešte som nedočítal, ale asi by bolo lepšie, keby túto knihu napísal niekto iný... autorka sama nemá dostatočný odstup od látky.
Už som dočítal a nemám, čo dodať.
Pre mňa prvá kniha S. Lenza a musím povedať, že ma tento autor zaujal. Vážna téma, ktorá prešpikovaná jemným humorom a filozofiou, plynie do hlavy čitateľa, ktorému je venovaný celý literárny priestor na vlastné úvahy a odpovede. Ostáva mi dúfať, že tak autor učinil schválne, pre náš pôžitok z čítania a nie z diletantsva.