Muhibbis komentáře u knih

Skvelá kniha bez nosnej hlbokej myšlienky za štyri, takže u mňa je to jasné. Príbehy sú zaujímavé, spracovanie pekné, aj keď som neskôr prišla na to (a skúsenosti s touto knihou mi to potvrdili) že Rushdie v sebe nezaprie starého úchyla. Zložitý príbeh je podaný priam magicky jednoduchým spôsobom, mnohé najmä vedľajšie (ale aj Akbar, čo je jedna z hlavných) postavy sú historické, a vôbec historicita je tam celkom udržaná. Z tohto hľadiska sa mi dvor v Topkapi zdal trochu, hm, nereálny, ale čo, v tomto prípade nebudem purista, pretože od tejto knihy som nedokázala odtrhnúť oči, a to sa mi tak často nestáva...

1 06.03.2015

Rozhodne nie to, čo som očakávala. Prinajmenšom to neviedlo tam, kam som si myslela, že povedie. Je to rozhodne menej dramatické než som si myslela, že bude... Ale vďakabohu, ja som to čítala v tom pravom čase. Ak si túto knihu otvoríte hocikedy inokedy ako v lete, prídete o polovicu zážitku. Je to v podstate koncentrovaná Apúlia - prisťahovalci, cestoviny, chudoba, rodinná česť, cigy, banditi, kňazi, horúčava... Pamätám sa, ako keď na konci prišlo to zemetrasenie, som si povedala "tak, a teraz má táto kniha úplne všetko". Ak vám teda na južné Taliansko nevyšiel rozpočet alebo sa len nechcete dostať do kontaktu so všetkými odpadkami Neapola, táto kniha je práve pre vás. Navyše ide aj o obstojný generačný román so sympatickými hrdinami a k tomu všetkému i dobre napísaný. Takže áno, skúste to. Ale nie teraz v zime preboha...

13.11.2017

Ja naozaj neviem, čo si o tejto knihe myslieť. Nechápem, prečo musel Wolkers zaobaliť príbeh do niečoho takého... Nechutného. Na jednej strane je to still better lovestory than Fifty shades, ako sa hovorí, ba dokonca by som povedala, že je to príbeh nesmierne roztomilý, ale vždy nasledovaný kúskom prehnaného expresionizmu. Nebola by som taká prísna, keby mala všetka táto drsnosť nejaký účel, ale nemá. Realizmus sa dá dosiahnuť aj bez neho, ak by sa zachovala základná kostra príbehu, a hlavne na začiatku, keď ešte nemáme o tom, s čím má kontrastovať (totiž s romantikou) ani poňatia, dokáže čitateľa poriadne znechutiť. Občas mám pocit, že Wolkers bol hrubý len preto, že to vtedy bolo v móde, čo je pre mňa dosť veľkým sklamaním, pretože príbeh samotný má neuveriteľný potenciál. Aj tak, isté odporúčanie by som mohla vydať, ale s toľkými trigger warningami, že by túto knihu žiaden slušný fanfic portál neuverejnil...

29.06.2017

Oh lala, tak táto bola fakt dobrá. Hlbokomyseľná, pútavá, rýchlo sa číta a človeka aj donúti sa zamyslieť. Oproti niektorým iným Pamukovým dielam, kde je hlavný hrdina neznesiteľný magor (nehovorím o, ehm, ehm, Tichom dome) je Rozprávač celkom sympatický, príbeh nesmierne zábavný a zároveň ako správna postmoderna ťažko mätúci.

+++ SPOILER WARNING +++

A čo sa týka splývania Rozprávača a Hocu... Nuž, well played, aj keď tu nachádzam istú, hm, malú chybičku. Že nakoniec nevieme, či je Rozprávač Benátčan, ako tvrdí, alebo Hoca? Hlúposť, veď je to úplne jasné! Neviem, či si to uvedomoval aj autor a teda nás Rozprávačovým vyznaním ťahal za nohu, alebo je toto poučenie z príbehu nezámerné, ale jedno je jasné. Rozprávač v nijakom prípade nemôže byť Hoca, pretože ak, ako cestovateľ potvrdzuje, sú časti príbehu celkom určite pravdivé, tí dvaja sú možno jeden ako druhý, keď ide o mimiku, gestikuláciu a výzor, no ich povahy sú celkom odlišné. Rozprávač je pomerne priateľský, trochu lenivý extrovert, ktorý sa síce vyznačuje určitou inteligenciou, no omnoho viac oplýva fantáziou a istou praktickosťou, zatiaľčo Hoca je nepochybne introvert a ťažký mizantrop, typický osamelý génius, ktorý praktickosti veľa nepobral. Ich ďalšie osudy teda nenechaju nikoho na pochybách, kto je kto, koho po odchode do Benátok vyhlásia za génia typu Leonarda Da Vinci a kto sa pre vlastné potešenie ožení, má deti a odíde žiť na vidiek, hľadajúc tam pokoj, pretože ak už nič iné, Hoca, ktorý hľadá pokoj, je predstava taká bláznivá, že by nenapadla ani jeho samého...

22.04.2017

Čo si to nahováram? Toto bude za päť, ako vždy...

14.02.2017

Madam Nothombová, ďakujem za znamenitú jazdu. Samozrejme, posolstvo a podstata boli tiež dôležité, ale zvyšok bol nenormálny trip. Všetky postavy ma svojim spôsobom rozľučovali (Halucinogénne drogy?! Znásilnenie pod vplyvom?! A WTF are you doin' all the time, Joe?!), ale odosobnila som sa od nich natoľko, že to vlastne nevadilo, a na rozdiel trebárs od Tichého domu som žiadnu nechcela vidieť umierať dlhou a bolestivou smrťou. A navyše to bolo omnoho kratšie - trvalo mi ani nie tri dni, kým som sa cez to celé dostala. Summa sumárum, bavila som sa a trochu zamyslela, no hlavne si užívala JAZDU...
P.S. Prečo ľudia ešte stále berú drogy, keď si môžu prečítať postmodernú novelu alebo pozrieť film Emira Kusturicu?

28.11.2016

Občasná zaujatosť a historické nepresnosti ma prinútili strhnúť jednu hviezdičku. Inak no problem, ak je to váš žáner, skúste si...

26.09.2016

Veľmi zaujímavá práca moderného historika so starými prameňmi, ktorá ak nezmení váš pohľad na rímske dejiny, tak ho aspoň veľmi ovplyvní. Ide o akýsi moderný komentár k Suetoniovi s využitím súdobých úradných záznamov, archeologických prameňov (najmä mince a nápisy na nich) a ďalších antických historikov, od Tacita až po Jozefa Flavia. Pre záujemcov takpovediac povinná jazda.

01.07.2016

Na tento druh literatúry som tak trochu zaťažená. Myslím tým ten "To, čo si väčšina ľudí myslí, nie je pravda a my to máme aj vedecky podložené". Ja by som to ani nenazvala ekonómiou, aspoň nie čistou - prímesy psychológie a sociológie sú príliš silné. Kniha je skvele a vtipne napísaná a som rada, že mám doma aj druhú časť, Superfeakonomics. Rozhovor s autormi v závere bol úplne najlepší. ;)
P.S. Ešte som to síce dodnes tak celkom nedočítala... No hlavnú časť už mám za sebou, so don't judge me.
P.P.S. Špekonomie?! Bratia naši, to nemyslíte vážne?!

20.05.2016

Moja učebnica sexuálnej výchovy... ;) Ale pozrela som sa do nej po rokoch zase a úprimne, je to odpad. Na druhej strane, ono sa to ani nejako extra vážne netvári, a vyčítať hlúposť harlekýnke robí hlupákov z vás.

13.11.2015

Ono som k tomu asi príliš milá, ale keď ja som to ani ako literatúru faktu nebrala... Ako zbierka historických poviedok je to fajn, nič nedá, ale ani nevezme, a keď sa v neskutočnom raze trmácate domov autobusom a chcete sa zbaviť v škole nadobudnutých vedomostí či v práci nadobudnutého stresu, nad podobnú knihu pre fanúšika histórie niet. Bohužiaľ to je asi všetko dobré i zlé čo sa o tom dá povedať, so skutočnými historickými udalosťami to príliš veľa spoločné nemá a ako plnohodnotná romanťárna to tiež absolútne nefunguje...

10.10.2015

Pozrite sa... Ja proti tejto knižke nič nemám. Celkom sa mi páčila a to všetko, ale, ééé... Ja neviem, čo si tom, dofrasa, myslieť! Je to moja prvá skúsenosť s Nothombovej tvorbou, a tak som nevedela, čo od nej očakávať, no a napočudovanie to neviem ani teraz! Bože, som z tejto novely taká zmätená! Prečo to vlastne vôbec hodnotím?! Prečo?!

Odpustite mi tie emocionálne výlevy, ale po dočítaní Metafyziky trubíc na mňa opäť doľahli tie pocity "what the hell I have just read?!", ktoré som prežívala po Rushdieho Bese. Okrem toho som naštvaná, že keď si v knižnici vyberám knihu od nejakej dobrej ženskej spisovateľky, vždy najskôr natrafím na niečo ako autobiografiu. Teda, nechápte ma zle, Paula bola dobrá, aj keď by som radšej čítala nejakú fikciu, Allendeová vraj píše úžasné veci, ktoré nemusia byť nutne autobiografia... Také moje osobné prekliatie. Takže len kvôli spôsobenému zmätku v duši budem na knihu, naozaj...

10.10.2015

Asi jediná kniha od Dänikena, ktorú som kedy čítala. Nebudem hodnotiť, pretože autorovými myšlienkami pohŕdam a on sám mi väčšinou nestojí za pozornosť. Ale ak by som mala, dala by som dve hviezdičky, lebo toto je mrte, ale že MRTE zaujaté a jednostranné, navyše argumenty sú dosť hlúpe (mýty sú presnými alebo približnými opismi reality... hej, iste)

Strhávam body za Kutílkov evidentný nedostatok spisovateľskej zručnosti a za poslednú kapitolu, ktorá je vlastne kritikou postmoderny. Človek si otvorí knihu o pravekých ľuďoch a podstate ich zručnosti a na konci nájde bezbrehé a s témou absolútne nesúvisiace navážanie sa do filozofického smeru, čo je dvakrát také rozčuľúce, keď považujete postmodernú filozofiu len za nudný balast a vôbec vás netrápi, čo si jej zástancovia alebo odporcovia myslia.

31.08.2015

Tak ja neviem... Čo sa týka štylistiky a myšlienok, bola kniha prinajmenšom rovnako dobrá ako tie predošlé. Všimla som si ale, že niektoré tvrdenia sú postavené na slabých základoch a chybnom úsudku (napr. nie je jasné, ktorý z výkladov výskumu Anette Lareau je správny, pretože z textu vyplýva, že to podľa všetkého úplne samozrejme bude len jeden). Aj tak však, Gladwellova snaha vysvetliť sebe i iným fenomény bežného života aj inak než "sedliackym rozumom" a ukázať, že nie vždy je všetko také, ako sa zdá, je chvályhodná a páči sa mi aj hlavná myšlienka.

31.08.2015

Ale hej, mala by som byť prísnejšia, keďže je to napísané trochu bulvárnych štýlom, ale ako začiatok pre laikov, ktorí o históriu Turecka vo svojom živote doteraz ani len nezakopli, je to, myslím, vhodné... Autor trochu nešťastne kombinuje osobné životopisy sultánov a veľkú politiku, takže kniha je nakoniec akýsi kompromis medzi biografiou a knihou o dejinách, okrem toho sú tam "vypichnuté" najdôležitejšie/najzaujímavejšie udalosti od pádu Konštantínopola po ustanovenie republiky. Veľmi poučné najmä pre ľudí, ktorí si prečítali Hárem od Colina Falconera a naivne sa domnievajú, že on snáď o histórií Osmanskej ríše niečo vie...

19.08.2015

V podstate by som mohla okopírovať svoj komentár z Jozefíny, ale budem milosrdná, pretože postavy boli o čosi málo komplexnejšie... Až na Dubarryovú, ktorú mám ja osobne celkom rada, pretože cez jej hlúposť a naivitu to bola milá žena s dobrým srdcom, kým Antoinetta sa k nej správala ako rozmaznané decko... Hlavne preto, že rozmaznané decko vtedy bola, napokon, od pätnásťročnej dievčiny z prudérneho rakúskeho dvora sa milosť k "pobehlici" nedala čakať. Čo knihu zráža až k vyššie spomínanej, je romanca... Axel akoby z oka vypadol Donovanovi, len je blonďavý a trochu uhladenejší, okrem toho, ja prakticky zbožňujem ten výraz "poznáme sa len odvčera, ale ja mám pocit, akoby som vás poznala celý život"... Zvlášť keď vzťah Márie a Fersena sa rozvíjal celé ROKY od náhodnej známosti k preskočeniu iskry a osudovej vášni, presne ako to mám rada a ako mi to zatiaľ nijaká romanca neposkytla...

10.07.2015

Rozhodla som sa to hodnotiť v rámci svojho EHNRS (čítaj extended history novel rating system, čiže rozšíreného hodnotiaceho systému pre historické romány), ktorý som už použila pri románoch Kadin a Hárem od Colina Falconera. Takže: aby som nezahovárala, tu je môj približný názor na knihu.
1. Téma - Už tu je problém. Téma ťažkého života žien v dávnej minulosti a iných krajinách je síce veľmi príťažlivá, ale zvádza k takým chybám ako sú klišé, nepodarený dej či prehnaný naturalizmus, alebo dokonca mizerná psychologizácia. A čuduj sa svete, autor sa všetkých týchto chýb dopustil.
2. Príbeh - To, čo mi na Háreme trochu vadilo, totiž manicheizmus, je tu ukázané v plnej a najhoršej podobe, navyše s miernou pachuťou rasizmu (všetci Európania sú dobrí, krásni et cetera, všetci hajzli sú Číňania). Tá pachuť sa dá odpustiť, to, čo za ňou cítiť, už nie, a keď navyše uvážime nepravdepodobnosť všetkých tých náhod, zvratov, celkovú nekonzistentnosť a fakt, že táto kvázi feministická novela má za hrdinky tak trochu Mařenky (viď wikipedia.cz Mary Sue) a mužskí hrdinovia sú tak trochu Smallovej milenci (Barnard de Brémy z Bosorkinej dcéry vs. Ben Deveraux - nájdi desať rozdielov!), musím si len smutne, smutne a ešte raz smutne povzdychnúť.
3. Štýl - Nič, opakujem nič z toho ma ale tak neštvalo ako porovnávanie tejto knihy s Pamäťami gejše, čo je pôvabné dielko od človeka, ktorý krajine, ktorú opisuje, zjavne dobre rozumie a vie sa aj vcítiť do jej mentality. Autor onen milý poetizmus nehanebne šlohol, trochu ho rozriedil a pridal do svojej brečky, kde sa zmiešal s tvrdým naturalizmom (omnoho horším než v Goldenovom románe) a vo výsledku nad tým človek až zaplače. Fakticky, keby som predtým Pamäte nečítala a nevedela, aký precízny a romantický autor je, považovala by som štýl za obstojný, najmä vo svetle faktu, že forma je lepšia než obsah. Takto... Hnusný vykrádač!
4. Reálie a vierohodnosť - Nedokážem hodnotiť. Podľa čitateľov na goodreads je to obyčajný nezmysel, ktorý má s ozajstnou Čínou spoločné len veľmi málo, a tak ďalej a tak ďalej. Osobne neviem o tejto téme toľko, aby som to mohla potvrdiť, netuším dokonca ani, či existovalo alebo neexistovalo sesterstvo šu-šang, Mizerný nevestinec, kombinujúci snáď všetky orientálne klišé ("ľúbostné umenie ruských cárovien"?! WTF?! "To je čosi ako vložiť si jeho boľavú hlavu po opici do lona a neotravovať ho zo sexom?" - Katarína I.) a nešťastne zakomponované bojové umenie (prečo, dočerta, vykrádal Karate Kida, keď je to jasná americká práca s Japonskom?!) ma ale celkom obstojne presvedčili, že autor nevie, o čom kecá. Mal sa aspoň poradiť so ženou, keď už nič iné.
5. Celkový dojem - Pozlátko okolo toho je síce pekné, ale hlboko vnútri je táto kniha prízemná a fakt, že som si ju vďaka rýchlemu spádu a šokujúcim zvratom celkom užila, mi spôsobuje iba pocit viny. Na záver by som ešte veľmi rada dodala, že keby sa mi autor dostal do rúk, odovzdala by som ho Číne v Hetalií, nech si ho vycvičí. S wok panvicou. A nie, nebudú spolu variť. (Tak ma napadá, že za tie cárovné by sa mohlo pridať aj Rusko, ale taká krutá zase nebudem.)

06.06.2015

Dalo by sa to nazvať aj rýchlokurz naozaj racionálneho myslenia: napokon, všetko to znie logicky, a v konečnom dôsledku si uvedomíte, že práve TOTO je to, čo si človek predstaví pod tým byť naozaj rozumný. Problém je, že dôsledky takéhoto myslenia nebývajú také zjavne rozumné a niekedy ani prospešné, ale, napokon, Dubner s Levittom majú pravdu vo väčšine bodov a nie je dôvod ich (z prísne racionálneho hľadiska) posielať za toto "kacírstvo" do horúcich pekiel...

07.04.2015

Mne osobne sa kniha veľmi páčila, autor má zaujímavý štýl a rozpráva o veciach, s ktorými sa niekedy stretávame v bežnom živote, no neuvedomujeme si ich zložitosť či niektoré fakty ohľadom nich. Je to "iný pohľad" na fenomenológiu obyčajných vecí a možno vás prinúti zmeniť vaše zažité názory... Nie je to populárno-náučná literatúra ani beletria, skôr zbierka článkov od jedného z najlepších amerických žurnalistov dnešnej doby. Za seba rozhodne odporúčam.

21.03.2015