Dcéra konkubíny

Dcéra konkubíny https://www.databazeknih.cz/img/books/11_/113482/dcera-konkubiny-113482.jpg 3 8 2

Keď mladá konkubína starnúceho farmára na čínskom vidieku porodí dcéru a nazve ju Li Sia, Krásavica, nikto nepochybuje, že jej je súdené stať sa konkubínou. Li Sia sa však odvážne vzoprie osudu aj otcovmu príkazu, aby jej zaväzovali chodidlá. Napokon ju ako osemročnú predajú na farmu na výrobu hodvábu, kde pracuje ako tkáčka. Po rokoch ujde aj z farmy s anglickým námorným kapitánom Deverauxom a vydá sa zaňho. Urobí tak prvé kroky k naplneniu túžby svojej matky po dôstojnom živote. Staré tradície však zmiešané manželstvo odsudzujú a Li Sia nemá dosť síl na boj proti predsudkom. Deveraux odrazu stráca ženu aj maličkú dcéru Siu-Sing, Hviezdičku. Jednu navždy, druhú... ktovie? Siu-Sing ukryjú v odľahlom horskom sídle, kde sa o ňu stará pestúnka Ryba a Majster To-Tze. Odtiaľ ju životná cesta zavedie do nebezpečného Hongkongu na prahu druhej svetovej vojny. Zdá sa, že napriek úsiliu aj Siu Sing hrozí osud jej matky a starej matky...... celý text

Žánr:
Literatura světová , Romány

Vydáno: , Ikar (SK)
Originální název:

The Concubine , 2009


více info...

lusila
lusila
21.03.2017 5 z 5

Zaujímavý príbeh, pekne napísaný, každou stranou som dychtivo sledovala osud Li Sie a potom jej dcéry Hviezdičky.

Muhibbis
Muhibbis
06.06.2015 2 z 5

Rozhodla som sa to hodnotiť v rámci svojho EHNRS (čítaj extended history novel rating system, čiže rozšíreného hodnotiaceho systému pre historické romány), ktorý som už použila pri románoch Kadin a Hárem od Colina Falconera. Takže: aby som nezahovárala, tu je môj približný názor na knihu.
1. Téma - Už tu je problém. Téma ťažkého života žien v dávnej minulosti a iných krajinách je síce veľmi príťažlivá, ale zvádza k takým chybám ako sú klišé, nepodarený dej či prehnaný naturalizmus, alebo dokonca mizerná psychologizácia. A čuduj sa svete, autor sa všetkých týchto chýb dopustil.
2. Príbeh - To, čo mi na Háreme trochu vadilo, totiž manicheizmus, je tu ukázané v plnej a najhoršej podobe, navyše s miernou pachuťou rasizmu (všetci Európania sú dobrí, krásni et cetera, všetci hajzli sú Číňania). Tá pachuť sa dá odpustiť, to, čo za ňou cítiť, už nie, a keď navyše uvážime nepravdepodobnosť všetkých tých náhod, zvratov, celkovú nekonzistentnosť a fakt, že táto kvázi feministická novela má za hrdinky tak trochu Mařenky (viď wikipedia.cz Mary Sue) a mužskí hrdinovia sú tak trochu Smallovej milenci (Barnard de Brémy z Bosorkinej dcéry vs. Ben Deveraux - nájdi desať rozdielov!), musím si len smutne, smutne a ešte raz smutne povzdychnúť.
3. Štýl - Nič, opakujem nič z toho ma ale tak neštvalo ako porovnávanie tejto knihy s Pamäťami gejše, čo je pôvabné dielko od človeka, ktorý krajine, ktorú opisuje, zjavne dobre rozumie a vie sa aj vcítiť do jej mentality. Autor onen milý poetizmus nehanebne šlohol, trochu ho rozriedil a pridal do svojej brečky, kde sa zmiešal s tvrdým naturalizmom (omnoho horším než v Goldenovom románe) a vo výsledku nad tým človek až zaplače. Fakticky, keby som predtým Pamäte nečítala a nevedela, aký precízny a romantický autor je, považovala by som štýl za obstojný, najmä vo svetle faktu, že forma je lepšia než obsah. Takto... Hnusný vykrádač!
4. Reálie a vierohodnosť - Nedokážem hodnotiť. Podľa čitateľov na goodreads je to obyčajný nezmysel, ktorý má s ozajstnou Čínou spoločné len veľmi málo, a tak ďalej a tak ďalej. Osobne neviem o tejto téme toľko, aby som to mohla potvrdiť, netuším dokonca ani, či existovalo alebo neexistovalo sesterstvo šu-šang, Mizerný nevestinec, kombinujúci snáď všetky orientálne klišé ("ľúbostné umenie ruských cárovien"?! WTF?! "To je čosi ako vložiť si jeho boľavú hlavu po opici do lona a neotravovať ho zo sexom?" - Katarína I.) a nešťastne zakomponované bojové umenie (prečo, dočerta, vykrádal Karate Kida, keď je to jasná americká práca s Japonskom?!) ma ale celkom obstojne presvedčili, že autor nevie, o čom kecá. Mal sa aspoň poradiť so ženou, keď už nič iné.
5. Celkový dojem - Pozlátko okolo toho je síce pekné, ale hlboko vnútri je táto kniha prízemná a fakt, že som si ju vďaka rýchlemu spádu a šokujúcim zvratom celkom užila, mi spôsobuje iba pocit viny. Na záver by som ešte veľmi rada dodala, že keby sa mi autor dostal do rúk, odovzdala by som ho Číne v Hetalií, nech si ho vycvičí. S wok panvicou. A nie, nebudú spolu variť. (Tak ma napadá, že za tie cárovné by sa mohlo pridať aj Rusko, ale taká krutá zase nebudem.)


Autorovy knížky

Pai Kit Fai
britská, 1929
2012  68%Dcéra konkubíny

Kniha Dcéra konkubíny je v

Přečtených7x
Doporučených1x
Knihotéce3x
Chystám se číst4x