moničina
komentáře u knih
Dávid a Goliáš
Václav Neuer
Opäť dobrá dynamika v rámci partie detektivov, starí mazáci verzus mľaďosi a ich prekáračky medzi sebou, drsný príbeh, a predovšetkým výborné a absolútne vierohodné vykreslenie divokých devädesiatok bez príkras so všetkou brutalitou, obmedzenými možnosťami polície a súdnictva, čo k tej dobe patrilo. Zaujímalo by ma, či autor ako byvalý vyšetrovateľ vychadzal z nejakej skutočnej udalosti.
Tady bezpečnost
Ruda Janský
Na rozdiel od knihy "Bezpečnost zasahuje" ma toto vôbec nebavilo. Deje začali niekde v strede, často skoro bez úvodu a trošku chaoticky a vôbec ma neoslovil ten štýl písania. Ani sa mi nechce verit, že obe knihy boli od rovnakého autora.
Sériová vražda
Stanislav Češka
Tento diel bol nudný. Okrem začiatku s anonymom a rozčúleným šéfom sa tam nič nedialo. Kriminalisti nič iné nerobili len spolu neustále zasadali, aby si navzájom preferovali o zisteniach, a neustále rozprávali o tom istom, takto sa tie isté informácie neustále opakovali naprieč dejom. Presne to vystihol komentár pod mojím, akoby som čítala stále sa opakujúci protokol, kde napr.každý člen rodiny zavraždenej opakoval do protokolu to isté ako ostatní. Toto sa vôbec nepodobá na predchádzajúce knihy, celé to vyznelo naivne, skôr akoby to písal neskúsený začiatočník.
Ted Bundy, vrah po mém boku
Ann Rule
Veľmi pútavo napísané s množstvom detailných informácii. Vrahova drzosť bola fakt neskutočná, to ako zaúradoval za denného svetla v parku pri obrovskom množstve ľudí a to jeho vyčíňanie v študentskom dome. Je nepochopiteľné, že človek s takým rodinným zázemím, ktorý nebol obeťou násilia v detstve a s možnosťou kvalitného vzdelania sa stal zrůdou. Úplne sa tým líši od iných sériových vrahov.
Jediné, čo mi na knihe vadilo bola úvodná časť, ktorá v skutočnosti úvodom vôbec nebola a vlastne sme vpadli na začiatku trochu chaoticky rovno do deja.
Smrt na výstavišti
Daniela Mičanová
Celkom vtipne a zábavné, ale zase ten čudný slang ako minule a vulgarizmy. Sem tam nejaká nadávka je OK, ale tu toho bolo moc. Veľmi sa mi páčila vtipná vsuvka s božským Kájom a jeho verným fanúšikom a svätyňou. Aj ostatné postavy mali svoje osobné čaro.
Poslední vejde smrt
Luděk Kubát
Opäť, ďalšie vydarené pokračovanie. Taká dobrá oddychovka bez popisu násilných scén a pritom sa nenudím, páči sa mi vykreslenie postáv a postavičiek.
Případ vznešeného prstenu
Jiří Marold
Nic extra, trochu nudný a roztiahnutý dej, taka oddychovka. Edícia Magnet mala aj lepšie knihy. A vzajomny vztah Adely a novinara bol vykresleny naivne, chybala mi medzi nimi nejaká opravdová chémia.
Jen drápkem uvízneš
Josef Klíma
Začínajú mi prekåžať tie vsuvky do života oboch vyšetrovateľov, hlavne Kláry, tentoraz autor použil lesbickú vsuvku. Už to začína byť gýčové a nevierohodné, celé akoby nasilu, už minulá kniha mi začala vadiť. A tá zápletka na Severe a odhalenie pravdy bolo naivné a nevierohodné a bol to úplne zbytočný a dosť nudný dej. Ďalšie príbehy v budúcnosti si udržia môj záujem, ak autor prestane komplikovať životy kriminalistov a dávať tam nevierohodné blbosti a radšej vybuduje kvalitnejší kriminálky dej.
Nikdo nemusel zemřít
Luděk Kubát
Opäť, dej prebiehal v ľahko podanom sviežom štýle, dobrá interakcia medzi postavami, jednoduchý ale pritom nie nudný dej., taka správna oddychovka cez prázdniny, napr. na chate.
Čas madon
Naďa Horáková
Páčil sa mi jej štýl písania, jediné čo mi vadilo bolo to, že niektoré veci tam vyzneli dosť naivne. A moc sa mi páčil opis všetkých (väčšinou trochu extravagantnejších) postáv a ich interakcie s oboma kriminalistami. A práve tí kriminalisti mi zneli naivne a málo mužne a drsne. A pohodička na kriminálke, žiaden zhon a to, že vôbec mohli riešiť prípad s nízkou škodou robí celý pŕibeh naivným.
Start do neznáma
Jiří Marold
Vyšlo v druhom vydani pod názvom Vražda ve stínu stadiónu.
Zločin přichází za tmy - Kriminální příběh z roku 1978
Jiří Marold
Vyšiel v roku 1978 pod názvom Konec žltých vikomtu. Štýl písania mi sadol, celý príbeh znel uveriteľne. I keď je mi jasné, že autor tam asi cielene zakomponoval bigbitovu skupinu, tieto skupiny boli za socíku pre komunistický režim tŕňom v oku a rovnako ako režim aj autor ich tu vykresloval ako neschopných a nekultúrnych kvázi hudobníkov a primitívov, ktorí absolútne nevedeli hrať, iba chlastali, fetovali a robili neplechu a podieľali sa na kriminalite. Proste, pre režim aj autora to boli závadové skupiny, tzv.nepriatelia režimu.
Chemická formule smrti
Jiří Marold
Vyšla už v roku 1981 po názvom Preparát X. Celkom ma to bavilo, mám rada krimi z toho obdobia a aj so špioážnou zápletkou. Niektoré časti však pôsobili trochu naivnejšie.
Bajonet po Němcích
Jaroslava Šálková
Krásne vykreslené prostredie prírody a osád rozosiatych aj na ťažšie prístupných miestach, letná pohodička a život v nich. Oliva Foglová je sympatická osôbka a aj ostatní starousadlìci majú svojské povahy. Celé to sa mi páčilo, super knižka na leto niekde v prírode, štýl autorky mi sadol a netradičné prostredie tiež. Samotné krimi trošku pokulháva a je skôr len takým doplnkom. Škoda, že autorka nenísala ďalšie voľné pokračovania.
Nebezpečná bezpečnost. Státní bezpečnost 1948 - 1956
Karel Kaplan
Naprostosto súhlasím s nižšie uvedeným komentárom. Ťažkopádny štýl. Trvalo mi tri dni, kým som sa tým celým prelúskala.
Příručka pro bohy
Jan Udo Holey
Hm, takže podľa autora sú nemci/ germánci vyvolaný národ z hľadiska duchovenstva a jeho vyspelosti, práve tu by podľa neho malo byť veľa potomkov atlanťanov. Práve oni na celom svete. Napr. Jedna ukážka: na jednom mieste uvádza "Svet si němcu odkakživa váži a rešpektuje je, jsou totiž jiní. Nekteré národy nebo rasy z toho mají strach". Tak už len kvoli takejto na viacerých miestach nenápadne prezentovanej nadradenosti germánov táto kniha putovala rovno do koša, aj knižnej búdky by jej bolo škoda. Je to podobná zhovadilost ako Kysuckého knihy a žvásty o vyvolenosti tentoraz slovanov.
Ďalšie obrovské mínus je nesystematickosť a chaotické podávané informácie, celé to nemá hlavu ani pätu. Obrovský rozdiel tejto knihy a napr. vynikajúcej knihy "Bojíte sa smrti ?", ani sa mi nechce veriť, že ide o dielo rovnakého autora.
Taxikář
Petr Čepek
Veľmi vtipné, trefné kometáre na jednotlivé osoby a ich správanie a reálny triezvy pohľad na ponovembrový vývoj a "zlaté" devedesiate roky. Autor si rozhodne nedával servítku pred ústami a len nám pripomenul čo za doba vznikla po revolúcii, ironicky ale pravdivé vykreslenie politikov, podnikateľov, úžery a rôznych parazitov v spoločnosti. Nevyhol sa ani rómskej téme. Napriek surovosti deja v niektorých častiach knihy som sa pri čítaní dobre bavila na všetkých tých postavičkách, ktorých tak vtipne ironicky vykreslil. To vyvrcholenie deja bolo ale dost umelé a nenadchlo ma.
Divné údolí
Jan Frána
Bohužiaľ, nenadchlo ma to. A nie je to len preto, že nejde o krimi, ale celé je to také strašne naivné s chaotickým dejom a nebavilo ma to. Chýbalo mi napatie, napr. nejake tajupne pôsobiace paranormálne záhady, a vyústenie a závery boli jalové. Jediné, čo sa mi páčilo bola atmosfera v ich partii, kamarátstvo, špecificky slengový žargón a opis prostredia. A info o tom, ako sa dali viaceré postavy vlastne dohromady. Obávam sa, že autor už asi nebude v buducnosti robiť nové krimi, i keď je tam náznak, že možno bude nejaký príbeh nekriminalneho žánru kde zapoji do deja deti trampov. Je to pre mňa obrovské sklamanie.
Vražda v Mariánských Lázních
Zdeněk Třešňák
Sklamalo ma, že názov úplne nekorešponduje s dejom. Tešila som sa na vykreslenie atmosféry lázenského prostredia a že dej bude súvisieť s láznemi a ich hosťami. A namiesto toho tam bol tuctový a trápny manželský trojuholník, ktorý sa mohol udiať v hocijakom meste a lázne s tým nijak nesúviseli. A k tomu ten záver, kde polícia vypátrala veĺké nič a páchatel sa pridal sám priznať. Veľmi trápny záver.