Miro.slav
komentáře u knih
Hemživý chaos a jiné příběhy
Howard Phillips Lovecraft
Pred "Hemživým chaosom" som čítal "Čierne krídla Cthulhu, zv. 4" a musím povedať, že príbehy spred storočia majú viac sily a hodnoty, než terajší moderný hnoj zhmotnený v Joshiho čiernych krídlach.
Síce je "Hemživý chaos" iba súborom poviedok, kde Lovecraft pomáhal, opravoval či písal pre iných, tak napriek tomu ide o typicky lovecraftovské diela, ktoré sú také aké mám rád. Určite po týchto príbehoch siahnite. Stoja za to.
Poslanie strážcov Alatyru
Marián Kapolka
K podobným knihám, ktoré v dnešnej dobe rašia ako (jedovaté) huby po daždi, pristupujem s odstupom a odporom. Často totiž človek natrafí na kopec balastu a odpadu. A to sa týka aj slovanstva. Veď čo čakať od autora, ktorý sa venuje finančníctvu? Priznám sa, čakal som ďalší paškvil. No musím sa priznať, že aspoň pri tejto knihe (zvyšné nemám prečítané) som autorovi apriori krivdil.
Hneď na začiatku autor pristupuje k téme úprimne. Ako sám tvrdí, jeho "zámerom nie je nasilu vytvoriť akúsi umelú slovanskú mytológiu". Dokonca autor nemá potrebu konšpirovať a hľadať Slovanov tam, kde nie sú. Za tento postoj mu dávam palec hore. Obával som sa totiž, že autor bude mať deformovaný pohľad na slovanstvo, a to cez prizmu ufoslovanských slovansko-árijských véd. Vďakabohom sa tak nestalo (hoci autor považuje Velesovu knihu za relevantný zdroj).
A o čom teda kniha je? Je to niečo ako epos, mytológia a fantasy dokopy. Je pravda, že od kvalitnej slovanskej fantasy to má ďaleko, ale nie je to výsostne zlé. Ja som si knihu užíval. Až na to, že ma tam neskutočne vytáčali dve veci. Tou menej podstatnou výčitkou je, ako môže byť Perun považovaný za syna Dažboga?! Už intuitívne Perun evokuje staré božstvo, pričom Dažbog je mladšej generácie (a v tomto sa zaplietol aj sám autor)! Dokonca aj zo samotného príbehu Dažbog pôsobí ako mladý neskúsený boh (podotýkam, že texty o Bohoch sú väčšinou zozbierané z internetu, myslím že hlavne zo stránky Perunovho kruhu, a preto autorstvo pána Kapolku je tu prinajmenšom sporné)! Tou podstatnejšou výčitkou, ktorá sa tiahla skoro celou knihou je zamieňanie pojmov. Viem, že slová ako Árijci a Ariánci znejú podobne, ale rozhodne to nie sú synonymá! Neviem prečo mal potrebu autor neustále hovoriť o kresťanskej sekte ariáncov, ale so Slovanmi to nemalo nič spoločné. Možno sa autor bál stigmatizovaného termínu Árijci, ale zameniť ho za Ariáncov? Nezmysel a neznalosť.
Ale aby som iba nechrlil síru, z románu je cítiť surovú snovú atmosféru východoeurópskych močarísk, bažín, jazier, ihličnatých lesov, tundry, starobylých ruín, hradísk a rozpadnutých labyrintov, jaskýň, nôr a vývratov. V knihe sa stretnete so známymi postavami slovanskej mytológie ako je Rod, Veles, Perun, Mokoš, či baba Jaga, Černobog alebo Koščej, no autor do knihy zakomponoval aj svoje originálne výtvory a reálie, ako napríklad kráľovstvo Temnogor, kasta černokňazov, lesokňazov, byljanov či hadokniežatá. Za mňa určite príjemné prekvapenie a hoci kniha sama osebe nemá kvalitu 4*, za snahu ich dávam. Škoda len, že samotný záver bol taký o ničom a ešte väčšia škoda, že mapa sa nenachádza vo väčšom rozlíšení v knihe, ale je na zadnej strane prebalu v malom prevedení. Inak odporúčam.
Šamani, alchymisté, chemici a válečníci: Období od prehistorie do roku 1914
Vladimír Pitschmann
Kniha, ktorá ozaj stojí za to. Rozhodne nečakajte povrchné tliachaniny či hromadu kuriozít. Autor ide systematicky obdobie za obdobím a kontinent za kontinentom v skúmaní toxických a zápalných látok. Nemôžem povedať, že kniha je jednohubka, ale nie je to ani nič neznesiteľné. Áno, je tam kopec termínov z chémie a áno, je to aj o chemických procesoch prípravy jedov a toxínov. Za mňa je to však veľké plus! Každopádne, je to pútavé a odsýpa to. Čo sa o druhom diely povedať nedá. Odporúčam.
Dějiny Mezopotámie
Lukáš Pecha
Prečítané ako skriptá k dejinám Blízkeho Východu. A keďže to bolo viac-menej čítantie z povinnosti, rád by som si to prečítal ešte raz. Mám pocit, že ako úvod do problematiky je to vhodná publikácia. Stále si pamätám na niektoré reálie ako pankuš u Chetitov, ríša Mitanni, etnikum Churitov a pod.
Já a ty
Martin Buber
Kniha síce nie je hrubá, ale pre pochopenie Buberových myšlienok je potrebné, aby sa jednotlivé body čítali pomaly. "Ja a ty" je nosnou publikáciou filozofie personalizmu. Slovo "ty" sa u Bubera chápe ako "Ty", ako rovnocenná entita k "Ja". Až vzťahom k "Ty" sa stávame autentickými. A až vzťahom k druhému ľudskému "Ty" sa môžeme dostať k božskému "Ty". Síce nie som zástanca filozofie personalizmu ani judeo-kresťansko-teistických žvástov, táto Buberova kniha je nielen plynulým vyústením dovtedajších filozofických snáh, ale aj spisom na hlbšie zamyslenie. Odporúčam.
Duševní aristokratismus
Friedrich Nietzsche
Perfektne podaná a do vrecka vhodná kniha Nietzscheho myšlienok o aristokratickosti a duševnej vznešenosti. Odporúčam ako prvý krok na ceste k dielam elitárskych mysliteľov. Hlavne v dnešnej hypermodernej dobe plytkej pseudozábavy a pseudointelektuálnosti je dobré mať Nietzscheho dielo po ruke.
Arabské správy o Slovanoch (9. – 12. storočie)
Ján Pauliny
Útla knižôčka, ktorá si dáva za cieľ ponúknuť čitateľovi pohľad na jeden prúd pramennej bázy venujúcich sa životu starých Slovanov. Niektoré arabské správy boli už v menšom množstve uverejnené aj v knihe "Pramene k dejinám Veľkej Moravy" od P. Ratkoša. Teraz má však čitateľ možnosť nahliadnuť komplexnejšie do danej problematiky.
Providence – limitovaná edice
Alan Moore
Opus magnum A. Moora sľuboval neviem aké dávky lovecraftovskej hororovej atmosféry. Fanúšik H.P.L. mal slintať blahom a dosiahnuť trvalú erekciu. Aspoň toľko bolo humbuku okolo tohto chystaného titulu. Nič také sa nedialo - až na tú erekciu, ktorá na čitateľa vykúka v skorom každom jednom príbehu. Osobne som z celého komiksového univerza inšpirovaného mýtom Cthulhu sklamaný.
Mýty naše slovenské
Dušan Kováč
Kto hľadá mýty v štýle boja boha Perúna s démonmi zimy alebo priehršť Velesových skutkov, tak je na zlej adrese. Kto hľadá mýty a povesti v zmysle Dobšinského národných rozprávok o sklenom vrchu a zakliatej panne, je opäť na zlej ceste. Kto hľadá povesti o sláve Samovej ríše a Svätoplukových prútoch je opäť na scestí.
Nič z toho kniha neprináša. Dozvieme sa však veľa o slovenskej histórii a jej medzníkoch, osobnostiach či výnimočných centrách. No hlavne sa dozvedáme o tom, ako sa tieto skutočnosti stávali vrstvou kolektívnej pamäte, zbavenej faktografickosti a doplnenej prvkom tajomna, iracionálna a mytologizovania.
Conan: Dcera pána mrazu a další povídky
Kurt Busiek
Až na to, že samotný Conan vyzeral ako dáky nepodarený zakrslý ork s hračkárskou prilbou na gebuli, tak kresba bola perfektná. Asgarďania a Vanovia mi pripadali viac "konanovskí" než samotný Cimmeran. Príbeh je spočiatku predvídateľný, no keď na scénu nastúpia Hyperborejci, tak sa to konečne rozbehne. Odporúčam.
S rozumem v koncích: Proč se stáváme méně inteligentními a co to znamená pro budoucnost
Edward Dutton
S názvom knihy súhlasím už dlho. Preto som bol zvedavý, ako to doložiť faktograficky. Po prečítaní knihy som však stopercentne stotožnený s autormi nebol. Nemyslím si, že naša doba nenapreduje. Vedecké poznatky sa stále posúvajú vpred. Je jasné, že nezažívame taký pokrok a skok ako tomu bolo počas priemyselnej revolúcie. Otázka je, či je reálne možné také tempo neustále udržiavať. A či je to vôbec nutné. Súhlasím s tým, že inteligentnejší ľudia mávajú menej detí a tým generácia hlúpne. Skôr sa to však prejavuje v obmedzenosti, ľahostajnosti a arogancii.
Smrt Západu – Jak vymírání obyvatel a invaze přistěhovalců ohrožují naši zemi a civilizaci
Patrick Joseph Buchanan
V knihe sa nepíše takmer nič zásadne nové. Buchananovu "Smrt západu" som mal však v hľadáčiku už dávno. Vtedy ma od čítania odrádzalo prílišné uľpievanie na judeo-kresťanskom základe, a ozaj je tomu tak. Buchanan až príliš pertraktuje návrat ku kresťanským hodnotám a tradíciám. No budiš! Čo však knihe asi najciac podráža nohy, je štylistika. Tú vydavateľ naozaj odflákol.
Kladne však hodnotím Buchananov postoj k Rusku a Srbsku. Ako aj kritické a odmietavé stanovisko k bombardovaniu Juhoslávie jednotkami NATO. To sa u amerických elít tak často nevidí. Rovnako ma zaujal realistický postoj k prítomnosti vojsk USA na Blízkom Východe. Buchananova kniha je síce dnes už menej bombastická, no stále aktuálna, pretože symptómy, ktoré autor predkladá a ktorými diagnostikuje chorobu západnej civilizácie stále pretrvávajú.
Dejiny písané vodkou: Alkohol, autokracia a tajné dejiny Ruska
Mark Lawrence Schrad
V knihe sa neustále spomína "autokratický systém" a spojenie "dejiny písané vodkou". Aby si čitateľ nemyslel, v Rusku a jeho dejinách to nebolo iba o vodke. Ešte pred vynálezom destilovania vodky, to bolo o medovine, pive, kvase, víne. Až od istého obdobia dochádza k pilovaniu umenia výroby vodky a samohonky. Zaujímavé sú fakty o Ivanovi Hroznom, Petrovi Veľkom, o nástupe socializmu a o súčasnom stave Ruska presiaknutého alkoholizmom, chudobou a veľkou úmernosťou. Rozhodne knihu odporúčam.
Vyprávění o minulých letech aneb Nestorův letopis ruský
neznámý - neuveden
"Povesť vremennych let" je základným pilierom pramenného fondu ku skúmaniu raných dejín Kyjevskej Rusi. Už veľmi dlhú dobu som mal v hľadáčiku Nestorov letopis. Vedel som teda do čoho idem. Rozprávanie o "drevnej Rusi", o staroslovanských zvykoch a viere nepoškvrnenej christianizáciou či legendy o Rurikovcoch boli a sú vrcholom tohto diela. Po prijatí kresťanstva a vyvrátení Perunovej modly sa už letopis venuje klasickým panovníckym intrigám (výboje, zrada, spojenectvá, výboje, vraždenie, nedodržanie spojenectva atď.), čo mňa osobne nejako hodnotne neobohatilo.
Střet civilizací
Samuel Phillips Huntington
"Na druhou stranu, jakmile se v nějaké jiné společnosti jednou usídlí západní virus, je obtížné jej z ní vymýtit. Virus přetrvává, ale není smrtelný [...] Výsledkem [...] jsou rozpolcené země, nikoli země náležející do západní civilizace. Tyto země jsou nakaženy i kulturní schizofrénií, která se stává jejich trvalou a určující charakteristikou."
Je to zaujímavejšie, než Fukuyamov koniec dejín. Musím povedať, že stret civilizácií pôsobí realistickejšie ako vyfabrikovaný "harmonický a pokojný" posledný človek liberálnej demokracie. Ku koncu sa Huntington už iba opakuje a stráca paru. Kto čakal epické kolízie civilizácií, ten bude zo záveru asi sklamaný.
Rázová vlna
František Kotleta (p)
Celá séria mohla skončiť týmto dielom. Bolo by to hodné pamiatky h. z I. Avšak stále je to príjemné čítanie, kde sa na scéne objavujú, okrem hlavných hrdinov a kultu Meniteľov, novodobé ukrajinské Amazonky, čo knihe dáva nádych istej postčernobylskej sviežosti.
Konec dějin a poslední člověk
Francis Fukuyama
Fukuyama síce hovorí o konci dejín, ale rozhodne to netreba chápať v zmysle zastavenia ľudskej aktivity a nastolenia nemenného status quo. Autor myslí skôr koniec veľkých dejinných a spoločenských zmien, ktoré by boli v centre záujmu historiografie. Podľa Fukuyamu sme dospeli do štádia, keď na celom svete zavládne totalitarizmus liberálnej demagógie... pardón, panstvo liberálnej demokracie. Nemám nič proti filozofickým názorom, ktoré sú z opačného názorového spektra, ale Fukuyama nakoniec vo svojej argumentácii skĺzol k tomu, že viac-menej popiera svoju tézu. A to vedy, keď začal poukazovať na istú dávku iracionality a "thymu", ktoré sú potrebné k ľudskému sociálnemu rozmeru. Rovnako negatíva, ktoré so sebou liberálna demokracia nesie, nie sú zanedbateľné (ekologické krízy, nezamestnanosť, vykorenenosť, nárast kriminality a drog, etnická a náboženská neznášanlivosť atď.). Autor skĺzol k tomu istému egocentrizmu ako katolicizmus, ktorý videl koniec dejín v príchode Krista. Taktiež chiliasti očakávali koniec dejín na prelome tisícročí. Marxisti zase vnímali koniec dejín v nastolení komunizmu a beztriednej spoločnosti. Tretia ríša mala pretrvať tisícročie a pod. Čiže podobných výmyslov ako nám predkladá F. Fukuyama tu už bolo viac než dosť. Napriek tomu knihu odporúčam a odporúčam aj siahnuť po Huntingtonovom "Strete civilizácií".
Nitrianske kniežatstvo
Ján Steinhübel
Monografická práca o Nitrianskom kniežatstve naprieč dejinami. Dozvedáme sa o časoch nielen pred a počas Pribinovej Nitravy, ale aj o udalostiach Veľkej Moravy a o začlenení nášho územia do Uhorska, kde toto územie tvorilo tzv. Nitrianske údelné kniežatstvo. Perfektne zvládnutá kniha, a to som čítal iba prvé kratšie vydanie. Musím siahnuť po doplnenom druhom vydaní.
Hustej nářez
František Kotleta (p)
No, spočiatku mi to neprišlo ako "hustej nářez", skôr ako "nářez bez riadnej dávky korenia a soli". Až odkedy nastúpila na scénu P., tak to začalo mať grády. Kotleta nakoniec opäť nesklamal. Hlášky, akcia, vtip a riadna priehršť zbraní, krvi a utrhnutých končatín. Dej sa nesituuje iba do Čiech, ale spolu s J. Bezzemkom sa pozrieme, okrem Poľska a Ukrajiny, aj do Číny. Za mňa nakoniec fakt dobré. Idem rovno na "Fakt hustej nářez".
Tma
Jozef Karika
Knihu som dostal darom, tak som ju čítal sčasti z povinnosti. Po pár stránkach ma to ale vcelku chytilo. Sneh, zima, chata v horách v ktorej je hlavný hrdina sám (naozaj sám?). Super kombinácia. Potom to ale začalo škrípať a zaseklo sa to pri samotnom rozuzlení. Pre mňa dosť nevydarená pointa.