Poslanie strážcov Alatyru
Marián Kapolka
https://www.databazeknih.cz/img/books/40_/404247/bmid_poslanie-strazcov-alatyru-eNg-404247.jpg
4
1
1
Návraty do dávnej, až mýtickej histórie sú v móde. Presviedča o tom záujem o fantasy literatúru. Marián Kapolka, zostupujúc do mýtických hlbín, ponúka však čosi odlišnejšie. Nepresné označenie žánru ako „epos“ pomôže odhaliť snahy autora. Podarilo sa mu zhromaždiť množstvo údajov o mýtických praslovanských dejinách, ktorým sa doteraz venovalo niekoľko kníh zväčša zahraničnej proveniencie a ktoré oficiálna historiografia necituje rada, alebo ich dokonca úplne spochybňuje. V súčasnosti sa týmto dejinám venujú roztrúsené skupinky u nás, aj v Českej republike, na Ukrajine a inde. Navonok sa viaceré prezentujú internetovými portálmi. Využijúc všetky tieto zdroje (i preberaním textov len s malými úpravami) a ich prispôsobením do názvoslovnej, miestopisnej a letopisnej štruktúry knihy Marián Kapolka zhŕňa mýtizované poznatky do akéhosi zväčša stručného prehľadu dejov a dejinných peripetií. Najväčšiu pozornosť venoval línii osudového predurčenia Praslovanov – Slovienov v ich interakcii s božstvami a ostatnými rodmi, kmeňmi a kniežatstvami. Kapolkovu dikciu (ako vidieť už z krátkeho listovania webovými stránkami) nemusíme vnímať ako jedinú správnu a presnú, jej hodnota spočíva v ucelenosti. Nepochybne bude inšpiráciou pre ďalších trpezlivých hľadačov (i domýšľateľov) citlivej a vďačnej témy mýtov. Napokon – na Slovensku už máme preložené mytologické „rozprávky“ inuitskými počnúc až po starogermánske, nehovoriac o autorských verziách. No staroslovanské či praslovanské mýty sa po období romantizmu z našej literatúry (pochopiteľne) značne vytratili. Možno práve podobné pokusy ako Poslanie Strážcov Alatyru Mariána Kapolku im prinavráti v novej postmodernej podobe nový dych a obohatí našu fantasy literatúru.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2018 |  Veľké slovanské dobytie sveta |
| 2016 |  Všetko bolo inak. Pravek sa nekonal |
| 2020 |  Zatajení Slovania prvých storočí |
| 2019 | Čo nesmiete vedieť: Čo pred nami historici zatajujú |
| 2017 | Mystérium Hyperborey |
Kniha Poslanie strážcov Alatyru je v
| Přečtených | 1x |
K podobným knihám, ktoré v dnešnej dobe rašia ako (jedovaté) huby po daždi, pristupujem s odstupom a odporom. Často totiž človek natrafí na kopec balastu a odpadu. A to sa týka aj slovanstva. Veď čo čakať od autora, ktorý sa venuje finančníctvu? Priznám sa, čakal som ďalší paškvil. No musím sa priznať, že aspoň pri tejto knihe (zvyšné nemám prečítané) som autorovi apriori krivdil.
Hneď na začiatku autor pristupuje k téme úprimne. Ako sám tvrdí, jeho "zámerom nie je nasilu vytvoriť akúsi umelú slovanskú mytológiu". Dokonca autor nemá potrebu konšpirovať a hľadať Slovanov tam, kde nie sú. Za tento postoj mu dávam palec hore. Obával som sa totiž, že autor bude mať deformovaný pohľad na slovanstvo, a to cez prizmu ufoslovanských slovansko-árijských véd. Vďakabohom sa tak nestalo (hoci autor považuje Velesovu knihu za relevantný zdroj).
A o čom teda kniha je? Je to niečo ako epos, mytológia a fantasy dokopy. Je pravda, že od kvalitnej slovanskej fantasy to má ďaleko, ale nie je to výsostne zlé. Ja som si knihu užíval. Až na to, že ma tam neskutočne vytáčali dve veci. Tou menej podstatnou výčitkou je, ako môže byť Perun považovaný za syna Dažboga?! Už intuitívne Perun evokuje staré božstvo, pričom Dažbog je mladšej generácie (a v tomto sa zaplietol aj sám autor)! Dokonca aj zo samotného príbehu Dažbog pôsobí ako mladý neskúsený boh (podotýkam, že texty o Bohoch sú väčšinou zozbierané z internetu, myslím že hlavne zo stránky Perunovho kruhu, a preto autorstvo pána Kapolku je tu prinajmenšom sporné)! Tou podstatnejšou výčitkou, ktorá sa tiahla skoro celou knihou je zamieňanie pojmov. Viem, že slová ako Árijci a Ariánci znejú podobne, ale rozhodne to nie sú synonymá! Neviem prečo mal potrebu autor neustále hovoriť o kresťanskej sekte ariáncov, ale so Slovanmi to nemalo nič spoločné. Možno sa autor bál stigmatizovaného termínu Árijci, ale zameniť ho za Ariáncov? Nezmysel a neznalosť.
Ale aby som iba nechrlil síru, z románu je cítiť surovú snovú atmosféru východoeurópskych močarísk, bažín, jazier, ihličnatých lesov, tundry, starobylých ruín, hradísk a rozpadnutých labyrintov, jaskýň, nôr a vývratov. V knihe sa stretnete so známymi postavami slovanskej mytológie ako je Rod, Veles, Perun, Mokoš, či baba Jaga, Černobog alebo Koščej, no autor do knihy zakomponoval aj svoje originálne výtvory a reálie, ako napríklad kráľovstvo Temnogor, kasta černokňazov, lesokňazov, byljanov či hadokniežatá. Za mňa určite príjemné prekvapenie a hoci kniha sama osebe nemá kvalitu 4*, za snahu ich dávam. Škoda len, že samotný záver bol taký o ničom a ešte väčšia škoda, že mapa sa nenachádza vo väčšom rozlíšení v knihe, ale je na zadnej strane prebalu v malom prevedení. Inak odporúčam.