matej7245 komentáře u knih

Tá čeština je krásna! :)

14 28.12.2020

Už po prvých kapitolách som si knihu obľúbil a teraz ju radím medzi tie naj. Autor rozvíja príbeh, ktorého dej sa neposúva nejako dramaticky, ale vyvrcholí bravúrne. Jeho štýl rozprávania v kombinácii s postavou grófa Rostova ma očaril. Popritom si na pozadí tohoto pripomíname ruskú históriu, pardon, sovietsku, ale predovšetkým viacero pekných myšlienok. Kniha mi bola darovaná, pretože aj darujúcemu bola darovaná. S rovnakým efektom ako u mňa. Aj ja ju darujem.

12 18.09.2020

Ako krásne píše! O veciach pozemských i nadpozemských, či dokonca Nebeských alebo Božských. Príbeh generácii poľskej rodiny v neľahkých časoch i časoch iných. Zaujímavá štruktúra s nádhernou lexikou. Možno smutné, filozofické, ale úžasné.

10 28.05.2020

Absolútne úžasná kniha! Ten štýl rozprávania, tá lexika... Rozsiahly dej s kvantom postáv, nadprirodzeno, ktoré každému príde ako súčasť života.

7 14.10.2020

Prvá kniha s Marloweom aj vôbec z drsnej školy, ktorú som si prečítal. Osamotený súkromný detektív hľadá spravodlivosť a naráža na jeden neduh spoločnosti za druhým.
Prečítal som si slovenskú verziu s doslovom Kornela Földváryho, kde podrobne opísal znaky drsnej školy v Chandlerovej tvorbe, v tom naprostý súhlas. A túto porovnával s klasickou anglickou detektívkou, vysmievajúc sa z Christie. Ja mám oba žánre nesmierne rád a nemyslím, že by si odporovali. Z oboch autorov - Chandlera i Christie - a ich diel srší umenie.
A s Philipom Marloweom sa nelúčim. A ak, určite nie nadlho.

5 01.11.2020

Kniha si ma podmanila už na začiatku. Dlhší úvod dával na známosť predzvesť zamotaného príbehu. Politika, krádeže, špionáž, vražda, vymyslená balkánska krajina Herzoslovensko (!), rozpracované postavy a ich povahy... Anthony Cade, Virginia Revelová... Bavil som sa na posave lorda Caterhama.
Mal som určitý tip, kto stojí za tým všetkým, ale postupne sa všetko rúcalo a pri rozuzlení mi zostali len otvorené ústa.
To mám na Agathe rád. Toto môže vymyslieť len Ona

4 25.01.2022

Davida Sucheta som si obľúbil veľmi dávno, výhradne pre jeho stvárnenie Poirota - nič iné s ním som nevidel -, a to aj napriek neprečítanej Agathinej predlohy a dabingu.
Po prečítaní tejto knihy už chápem moje spontánne sympatie k tomuto hercovi, pretože nám prezrádza svoje myslenie, poňatie úlohy herca, ako pracuje s textom, ako zostáva verný autorovi.
Kniha je zaujímavým spojením jeho záľuby - fotografovania - a autobiografickým textom. Začínajúc detstvom, štúdiom, pokračujúc prvými úlohami, angažmánmi, nádherne rozprávajúc o rodine, manželke, záľubách, ceste životom, hľadaní viery, sláve.
Slávu mu priniesol malý Belgičan, ale kniha nie je zďaleka o Poirotovi, hoci ho často spomína (niet sa čo čudovať, keď sa ním stával 25 rokov). Napriek onej sláve, z diela srší pokora. Je to o to viac obdivuhodné, keď si prečítate, ako pristupoval nie len k postave Poirota, ale ku každej postave, čo robil pre to, aby pochopil postavu, pochopil text, pochopil autora, pochopil zmysel.
Kiež ho niekedy uvidím v divadle...

4 24.01.2022

Na to, že nie som nejaký extra priaznivec Jánošíkovskej tematiky v hocijakom druhu umenia, skončila táto kniha vo wishliste a nakoniec i v mojich rukách, kde sa dlho neohriala, pretože sa dobre čítala.
Kto by čakal príbeh legendy ako ju poznáme s tradičným „bohatým bral, chudobným dával“, šeredne by sa zmýlil. Nejde o legendu, alebo o ako-taký životopis, ale o fikciu fikcií. V príbehu vystupujú reálne postavy (Jánošík, Turzovci, Báthoryčka, Uhorčík spomenutí Kempelen, Diviš, Kounic, etc.) ako i fiktívni dejatelia (o nejakom Didierovi Vatelovi, francúzskom maître cheufovi ako i o holanďanovi menom Melchert Wahnerdecken som nič nikde nevysnoril), je zasadený do istej doby a niektoré historické udaolsti tvoria akési krovie na vyvodenie akej takej reálnosti príbehu. Ide však o čistú fabuláciu.
Kto o tom náhodou pochyboval, tak asi preskočil predmluvu, ktorá už len sama o sebe je čistým nezmyslom, alebo dotyčný uveril, že „kempeleny“ dozaista existovali. Wolfgang Kempelen zostrojil kadečo, ale toto veru nie. Nakoniec, na obálke sa píše, že ide o alternatívny príbeh dejín. A tieto alternatívne fikcie ma nesmierne bavia (napríklad seriál Fringe je v tomto žánri lahôdka). Nehovoriac o tom, že už len Turzo, Jánošík, Báthoryčka a Mária Terézia sa všetci pospolu nemohli nikdy stretnúť, tu však áno.
Kniha je plná násilia, krvi, sexu, desu, vulgarít od prvej strany po poslednú. Je v nej i kopec humoru, šplechov, zaujímavých spojení, tém. Autor knihu iste nenapísal na kolene ako by podaktorí tvrdili. Ak nemal vedomosti o francúzskych omáčkach, astronómii, jazykovede, gastronómii, kartárstve, musel si tieto znalosti vyzistiť a evidentne to robil poctivo, lebo popri čítaní som mal pootvárané všelijaké slovníky a stránky, kde som si jednotlivé veci overoval. Nie všetky, samozrejme. Pečenú zmiju hádam ešte nikto nepripravoval a tuná išlo o peknú inotaj, keďže bola podávaná grófke Nádašdyovej.
Všimol som si však množstvo preklepov, zlé skloňovanie (anebo gramatické morfémy), zabudnuté úvodzovky, prehodený slovosled. Tomu sa určite dalo predísť i následnou korekciou. Strany však môj výtlačok poprehadzované nemal a všetko sedelo. A tých ilustrácií by som uvítal vyše! Nie sú samozrejmosťou, preto ma tu príjemne prekvapili.
Zakončím to azda len tým, že sa teším na pokračovanie, respektíve na niečo podobné, keďže sa na obálke taktiež píše, že ide o „prvú časť knižnej ságy neznámeho autora“. Ták hádam urodzenosť von der Vodojem oblaží poddaných to čitateľov ďalšou oddychofkou.

4 30.12.2019

Palička žasne a ja žasnem tiež! Obdivujem, ako dokáže autorka čitateľa oblbnúť. Perfektné.

3 05.02.2022

Mexikopédiu som objavil na tomto webe v týždennom výbere vydávaných noviniek. Bol to november 2020 a vedel som, že touto knihou spravím radosť jednému milovníkovi Mexika. Vďaka miestnemu kníhkupectvu, ktoré obvolalo distribútorov, som vianočný darček aj odovzdal. Spôsobil nadšenie, úžas a ešte väčšiu túžbu sa do Mexika vrátiť. Teraz som knihu dočítal aj ja a plne týmto pocitom rozumiem.
Kde začať? Nejde o typický cestopis, bedeker, sprievodcu. Je to - ako je v podtitule spomenuté - abecedár mexickej kultúry. Kniha je rozdelená do 27-ich kapitol - každé písmeno abecedy obsahuje jeden pojem z mexickej kultúry. Autorka zvolila prístup, ktorý je oveľa bližší čitateľovi ako nahustené vyprávanie historie s množstvom letopočtov, alebo ako vymenúvanie všetkých pamiatok, miest záujmu v danom mieste. Ako sama vraví, Mexiko sa nedá pozrieť, zažiť za pár dní, odporúča slow tourism, vychutnať si a prežiť dané okamihy poriadne, ako všetko preletieť a nemať z toho nič okrem pár fotiek a odfajknutého zoznamu. Preto v knihe nenájdete všetko, čo je spojené s Mexikom, ale postupne 27 kapitol odkrýva zaujímavosti, o ktorých by vám v iných knihách nepovedali.
Autorka v úvode hovorí, že ide o jej videnie Mexika, kde žije, má rodinu, a o tento pohľad sa delí s čitateľmi v Česku i na Slovensku. A robí tým veľkú službu i samotnému Mexiku a cestovaniuchtivým čitateľom, pretože miesta, o ktorých píše (Yucatán, Lacandonská džungľa, atď. atď.) si prešla na vlastné nohy, našla si cestu k indiánskym komunitám, rôznym remeselníkom, načúvala a svoje skúsenosti zapísala. Je vyštudovaná historička, dejinné udalosti podáva zrozumiteľne a zasadzuje ich do kontextu daného pojmu a danej doby. Nepovie vám len, že napr. "tieto dva kostoly sú v štýle indiánskeho baroka, je tu toto či ono". Zoznámi vás i so správcom tohto chrámu, čo to pre neho znamená vykonávať túto prácu. Frida Khalo, Pedro Infante na jednej strane, šperkár, flašinetista, tkáčka, všetci si rovnako zaslúžia úctu. Tento empatický prístup oceňujem asi najviac.
Navyše, kniha je plná fotografií - či už samotnej autorky, alebo z rôznych inštitúcií, ktoré ich autorke poskytli. Kniha obsahuje aj slovník mexických pojmov, takže sa čitateľ nestratí. Nádherná obálka, ilustrácie, dizajn.
Na záver len spomeniem, že Eva Kubátová je veselá kôpka, ktorá koncom leta priletela do Česka a vydala sa na turné po kníhkupectvách, školách, veľtrhoch a besedovala o Mexiku a Mexikopédii. Ja, ale hlavne príjemca vianočného darčeku, sme sa s ňou stretli v Brne a na toto stretnutie budeme dlho spomínať, čakajúc na ďalší diel Mexikopedie.

3 19.10.2021

Mrazivé Grónsko mi učarovalo. Politickú kriminálku som nečakal. Priateľstvo dvojice hlavyných vyšetrovateľov sa vinie celou knihou a sľubuje iskrivejšie pokračovanie ako aj bolestivý návrat do minulosti.

3 02.12.2020

Ponuré, chladné, zimné prostredie kdesi v Škótsku. Stretáva sa rodina na kare svojej panovačnej matky. Do sídla prichádza i ústredná postava Hal, mladá dvadsiatníčka s vidinou zisku z dedičstva po nejakej pani, ktorej má byť vnučkou. Ale jej stará mama sa volala inak. Avšak, aby zaplatila úžerníkovi, nahodí masku a príde do sídla ako nikdy nevidená vnučka. Veď čo, bola pozvaná, dostala list. Pomaličky sa dozvedá o rodine veci zo súčasnosti i minulosti a zároveň ju hryzie svedomie. Kam to až zájde? Ďaleko.
Myslím, že odvážna téma, na to že sa odohráva v súčasnosti, v dobe Googlov a sietí veškerého druhu, kedy sa dá na internete vyšmátrať kadečo. Autorka sa pred týmito komplikáciami neskrývala a napísala to tak, že by som tomu uveril. Dejová línia mladej Hal, línia histórie jej matky aj s jej zápiskami a línia samotnej rodiny, všetko prepletené, spolu s opisným spôsobom rozprávania, kde sa niektoré scény natiahli na niekoľko strán, v kombináci s už spomenuvšou atmosférou, to všetko ma dostalo. Na záver si treba jednoducho počkať. Mňa kniha zaujala hneď na začiatku príbehu, nečakal som na nejaký poriadny rozbeh, jednoducho, ponoril som sa a čítal, čítal...

3 05.07.2020

Keď som si prečítal anotáciu k chystanej knihe Portugalského inštitútu, nevedel som sa dočkať, kým sa do nej pustím. Portugalsko a portugalčinu milujem, o to boli očakávania väčšie, ešte s vedomím, že za krátko odcestujem do tejto krajiny.
Nemýlil som sa a presne sa mi dostalo pocitu, aký som očakával. Hneď sa k tomu dostanem.
Prvé slovenské vydanie obsahuje samotný príbeh Requiem s podtitulom Uma alucinação a po ňom aj Tabucchiho text z roku 1998, v ktorom ozrejmuje vznik tejto knihy.
Rozprávačom je taliansky spisovateľ žijúci v Lisabone, čaká na jedno stretnutie o polnoci, má dosť času a putuje horúcim júlovým Lisabonom. Stretáva ľudí i halucinácie, živých i mŕtvych. Žobrákov, kamarátov, spisovateľa, otca, starých, mladých, Portugalcov i cudzincov.
Kniha nie je rozsiahla, naopak. Ja som si jušetril, aby som ju neprečítal naraz. Pri jej čítaní som pociťoval totižto tú atmosféru Lisabonu, portugalskú realitu. Je to nepopísateľné a pri knihe som takéto pocity ešte nezažil. A knihou som bol doslova unesený, ak by som preháňal, bola to príjemná halucinácia.
Ako vznikla Tabucchiho Halucinácia? To vystihuje v záverečnom texte. Mohol by som to zostručniť, ale nebudem to robiť. Celú genézu vzniku opísal a odbornými argumentmi a podkladmi vysvetlil autor sám. V konečnom dôsledku za vznikom knihy je jediná slabika.
Neobyčajná forma, citlivé, ale zaujímavé a zážitkové rozprávanie, ako i fakt, že taliansky autor napísal knihu v portugalčine, si ma získali a prečítam si aj iné diela.
Veľké ďakujem patrí i prekladateľke a Inštitútu, ktorí pre nás túto lahôdku pripravili.

3 29.02.2020

Opäť veľa postáv, ktoré si Wolfe roztriedi na sympatické až vrcholne iritujúce. Jeden z príbehov, kedy sa detektív podujme na riskantné kúsky. Konfrontácia s inšpektorom Ashom je toho dôkazom, rovnako ako Wolfom režírovaný "tyátr". Archie nás obohatí novými šplechmi a prekladateľ skvelým výrazivom.
Skratky NSP a UKC si zapamätajte, predídete tým kolízii v identifikovaní kto ku komu patrí. Práve tieto dve organizácie sú tvrdí nepriatelia, čo sa umocní, keď riaditeľa UKC nájdu mŕtveho na velikánskom zhromaždení NSP. Stratia sa diktafónové valčeky, ktoré nahovoril zosnulý, a všetko zdanlivo smeruje k bezmocnosti.
Nebol by to však Wolfe, keby to bolo všetko trošíčku inak.
Dobrý osude, děkuji!

3 22.12.2019

Záhada Agathinho zmiznutia zostane záhadou navždy. Preto som ku knihe pristupoval ako k príbehu, ktorý autorka napísala, zbeletrizovala na základe dostupných faktov. Hovoril som si, že musela mať veľkú predstavivosť, aby dala dokopy všetky údaje spôsobom uveriteľného príbehu (o ktorom vieme, že reálny nie je, i keď sa tak - podvedome - tvári).
Kniha je rozdelená na dve časti: prvá má dve línie - od zoznámenia s manželom po zmiznutie a vyšetrovanie zmiznutia, druhá je rozuzlenie, čo sa vlastne stalo, ako sa to stalo a prečo sa to stalo.
A práve na túto druhú časť si treba počkať, podľa mňa riešenie, s ktorým prichádza autorka, stojí zato!
Avšak, netreba zabúdať, že kniha ako taká je fikcia. Svojím spôsobom sa autorke podarilo to isté, čo Agathe: prísť s prekvapujúcim rozuzlením.

2 09.02.2022

Útla kniha plná myšlienok. Sviatkom bude, keď dospejeme k Sviatku bezvýznamnosti.

2 24.01.2022

Keby som len vedel, čo všetko mi táto kniha dá, prečítal by som si ju hneď, ako sa ku mne dostala. Nerozumel som názvu. Už áno. Autor vám to prezradí na konci príbehu, ale vy to pochopíte skôr počas jednotlivých kapitol.
Príbeh je o rôznych ľuďoch, ktorí sa brodia osudom a okrajom spoločnosti. Štyridsiatnik, ktorý túži po dieťati; Liliputánka, ktorej neveria, že aj ona môže byť človekom; odvrhnutá žena v područí panovačnej matky; Antonino, ktorý je iný a vytrpel si preto bitky a opovrhnutie a mnoho mnoho ďalších. Postupne sa ich osudy poprepletávajú...
Každý z nich niečo hľadá: syna, lásku, pochopenie, rodinu, opateru. Ústredným motívom je prijímanie. Ako prijali jeden druhého...
Duch textu má neuveriteľnú dávku pokory, nehy. Veľmi sa mi páči ako autor komponuje vety, očarujúca skladba slov. Pre mňa najkrajšia je desiata kapitola "Akoby spadla z lustra".
Na tento "dialóg s autorovou osamelosťou" budem dlho spomínať.

2 14.01.2022

Novinárčina mi bola vždy srdcu blízka, preto som po prečítaní anotácie neváhal a knihu si zohnal.
Mladá investigatívna novinárka Cassey náhodou v bare započuje divný rozhovor, ktorý jej nedá pokoj a začne pátrať spoločne so staršou kolegyňou Mirandou. Svoju prácu milujú a odhodlane postupne získavajú kúsky skladačky.
Sama autorka je novinárka, čiže postavy sú uveriteľné, pozná chod redakcie, taktiky a triky reportérov. Téma originálna, súčasná, názov je výstižný, hoci v istých pasážach som knihu musel odhodiť od hnevu a hnusu. Kvôli zlobe, ktorou prekypujú niektorí ľudia. Autorka si dala záležať na rozpracovaní postáv i deja. Napínavé v slovách i v akcii.
Za mňa viac ako naj.

2 22.11.2020

Podobné ako autorkina prvotina "Nora hledá vraha" - hlavná postava čelí rodinnej tragédii. V prvej knihe nájde zavraždenú sestru, tuná Claire po traumatizujúcom zážitku z detstva sa snaží nájsť otca, ktorý má byť zodpovedný za útok a vraždu v ich dome, keď mala osem rokov.
Aj tu sa hrdinka vracia do minulosti a veľká časť knihy je prerozprávaná retrospektívne. Zároveň hlavná línia sa odohráva v súčasnosti práve s cieľom nájsť otca. V úvode toto prelínanie pôsobí dosť zmätočne, až kým nezistíte, čo sa v minulosti stalo a prečo je postava upätá na otca a na všetko, čo s ním súvisí.
Námet je zaujímavý, rozhodne by sa dal spracovať aj inak - niektoré pasáže rozšíriť a nie len nimi preletieť. K tomu označeniu za thriller dopomáha práve krimi zápletka.
Čo sa mi páčilo je, ako autorka opisuje súrodenecké vzťahy, to bolo značne čítiť aj prvej knihe. A takisto ženské hrdinky.

2 13.11.2020

Nádherná kniha, životný príbeh autora, ktorý otvára oči.

2 29.09.2020