matej7245
komentáře u částí děl
Krásny smutný príbeh dvoch ľudí, ktorí sa majú radi, ale všetko sa pokazí. Množstvo odkazov na danú dobu, nádherný jazyk, ktorým je poviedka písaná. Keďže je knižka (7PP) dvojjazyčná, vychutnal som si poviedku v oboch jazykoch. Skvelý preklad!
Zmyselná poviedka plná kvetov a vôní. Žena uteká od všetkého do samoty, aby našla brata v spomienkach a nakoniec aby s ním jednote odišla.
Snáď našla to, čo jej chýbalo...
Príbeh zdanlivo jednoduchý - do rodiny príde sluha, najprv si ho nevšímam, potom sa zamilujem, ale už som sľúbená inému, čo spravím, nič nespravím, lebo… A za tým sa dá čítať veľa vecí, načrtnutých v kontúrach, no ako celok vidíme, na čo autorka poukazuje: dobu, spoločnosť, rodinné archetypy, zmyselnosť, atď. Veľmi pekne prepojené.
Vtipná surrealistická poviedka. Ako ju inak nazvať, keď po Lisabone naháňate lietajúcu rybu?
Zaujímavé, koľko sa dá povedať na tak malom priestore. A ešte zaujímavejšie, čo všetko sa dá o tom napísať.
Krátka poviedka o chlapíkovi, ktorý venuje každú možnú chvíľku čítaniu. Vysvetľuje, čo mu čítanie dáva, aké paralely nachádza medzi fiktívnym a reálnym svetom. Miluje Agathu Christie a jeho Poirota (rovnako ako ja) a práve na románe Vražda Rogera Acroyda robí porovnania. Čítanie sa stáva obsesiou, čo by ani moc nevadilo, keby nezačal čítať v práci. Keďže je vodičom metra, problém to je. Pekné myšlienky o knihách a čítaní.
Ukážka toho, ako sa na tak malom priestore dá zhrnúť tak veľa a navyše ešte prekvapiť.
Muž stretne svojho priateľa a povie mu, že o ňom počul, že bol anarchistom. Ten prikývne a dodá, že ním stále je. Ako to? Muž sa ho na to pýta a anarchista sa rozhovorí o svojich pocitoch a ideáloch v mladosti, ako sa dostal k anarchistom. Rozpovedá svoje úvahy, kam všade zablúdil v myšlienkach, poctivo a trpezlivo vysvetľuje svoj príbeh. Muž sa len pýta, bankár anarchista postupne odhaľuje svoju filozofiu, argumentuje, dôvodí.
Pútavé rozprávanie o spoločnosti, ako pôsobí na jednotlivca, na jeho osobnosť. Text dokazuje autorov odpor voči rôznym ideológiám a samotným bankárovým riešením vlastne vyjadruje nemožnosť vyriešiť problémy spoločnosti. Takmer štyridsať strán by sa dalo zostručniť, ale načo? Je to geniálne rozprávanie, navyše geniálne napísané!
Keď mladá modelka a návrhárka chce po Wolfovi, aby našiel niekoho, kto má byť mŕtvy, ale nie je, veľmi sa mu do toho nechce. Ona strýka však videla na prehliadke firmy, ktorej polovičku po ňom zdedila. Mŕtvy je živý, ale nie nadlho, lebo čoskoro sa nájde jeho telo v kancelárii módneho podniku. Wolfova klientka je podozrivá, to však nedáva právo Cramerovi búchať Wolfovi po stole v momente, keď obeduje.
Krátka poviedka má spád a aj keď detektív nemá do poslednej chvíle všetky diely skladačky, predsa je len o niečo popredu.
Poviedka, v ktorej nie je núdza o Wolfove výstrednosti alebo o priestor, aby sa Archie nezamiloval. Obchodník Poor navštívi s manželkou detektíva, vediac, že zomrie. Jeho spoločník vo firme sa ho chce zbaviť ponúknutím smiešneho podielu, alebo vynaliezavejšie, keďže je vynálezcom srandovných vecičiek. Wolfa požiada, aby v prípade smrti, odovzdal potrebné skutočnosti polícii a učinil kroky, ktoré uzná za vhodné. K smrti naozaj dôjde, nie pekným spôsobom, to varujem. Túto metódu dokonca Wolfe bude chcieť vyskúšať i v kancelárii. A práve jej demonštrácia primala Wolfa k zavretiu očí a premýšľaniu. Ani sa nečudujem, veď nikomu by nezostalo ľahostajné keby mu preletelo pár palcov od hlavy veko z kanvice...
PS: opäť raz sa mu dostane do kancelárie výsostne protivná bytosť, pred ktorou bez hanby zdupká.
Prvý dojem po dočítaní príbehu: absolútne geniálne.
Keďže Nero Wolfe sa čoraz väčšmi pozerá na dno svojho účtu - čo nezostáva bez Archieho komentára -, je nútený prijať zákazku toho typu, ktorý vyslovene neznáša, tj. riešenie okolností poslednej vôle už mŕtveho človeka. Časom sa okolnosti výrazne zmenia a Wolfe vyšetruje vraždu. Podozrivých je primnoho a tak tápe v tmách. Na moje potešenie (ide o môj obľúbený kvet) sa Wolfe chytí povestného klbka konca, keď sa dopočuje o nevädzi (to je tá chrpa). Rozuzlenie je nečakané, ale vcelku logické. Ibaže sa čitateľ dozvie o podstatnej veci v poslednej kapitole, i keď na súvis s ňou bolo matne naznačené niekde na začiatku.
Ak som dobre rátal, v "odhaľovacej scéne" bolo v kancelárii celkovo 16 ľudí. Nero, Archie, Cramer a Skinner, Saul a Johnny sú z obliga, nuže teda tipujte, kto je vrah!