Marquis komentáře u knih

Kým legendárne Orwellovo dielo vychádza z autorovej fantázie a až o roky neskôr sa ukázalo ako vizionárske, 2084 naň naväzuje a čitateľovi priamo predkladá to, čo je nám už dnes takpovediac jasné - že Islám nemá žiadne škrupule; že budúcnosť v jeho réžii je bezvýchodisková a neprosperuje; že pýcha prechádza pád a absolútne víťazstvo ešte automaticky neznamená zmenu.
Nebudem tvrdiť, že som s čítaním nemal potiaže - kniha je napísaná vecne, bez elánu, jej štruktúra ešte viac podtrhuje už tak bezútešnú a dusivú atmosféru, čo ešte zdôrazňuje minimum dialógov a všadeprítomné citáty zo svätého Gkábulu. 2084 nebude kultovým dielom ako slávny predchodca a ani nie je určené bežnému čitateľovi, nepribližuje sa mu totiž a jeho čtivosť nestavia na ústretovosti. Je to kniha ťažká, plná dnešných analógii a každodenného strachu. Ale napriek tomu je potrebná a dôležitá - práve kvôli autorovi samotnému, ktorý (narozdiel od štvavých karikaturistov) vyjadril svoj nesúhlas s fundamentalistickou demagógiou inteligentne a s plným prevzatím zodpovednosti za reakcie muslimskej verejnosti. A to si zaslúžilo moju úctu.
Ďakujem, pán Sansal.

PS.: Kritiku Lidových novin zo zadnej strany prebalu považujem za absolútne nepatričnú - neviem, kde v redakcii vzali, že autor háji západné hodnoty. To by nebolo o nič lepšie ako sa upierať k náboženskému fanatizmu - len to stačí nahradiť hodnotami konzumu, oportunizmu, alibizmu a mamonu. A o tom táto kniha rozhodne nie je.

4 13.11.2016

Výborná a krajne znepokojivá jednohubka utkaná pavučinami paranoie a strachu. Po Majstrovi a Margaréte veľké prekvapenie, Bulgakov skvele zvláda i "vážne" témy a vďaka malému počtu strán sa s Morfiom nestihnete nudiť. Viac strán by každopádne neuškodilo.

3 24.07.2016

Brilantná mystifikácia, ktorá sa pomaly mení v pompéznu nudu až grafomániu...

24.07.2016

O marihuane sa hovorí, že užívateľa privedie k tvrdším drogám, tu však hrdina šlapne rovno z éčka do háčka a emka do toho najhoršieho - péčka. Nebudem sa hrať na kazateľa, ale prírodné "drogy", ktoré rozširujú vedomie (samozrejme pri rozumnej miere) sa nedajú ani porovnať so syntetikami najhrubšieho zrna, za distribúciu ktorých by som dával rovno trest smrti - ten istý, ktorý postihne nakoniec každého narkomana. Syntetiká ničia ľudskú psychiku, stravujú telo a trávia myseľ, čo som bohužiaľ musel zažiť na vlastnej koži, keď sa z partie skoro-puberťákov stala nesúrodá zmes feťákov a dílerov, v tom lepšom prípade "len" alkoholikov. A drogou, ktorá mala v tejto dekadencii najväčší podiel, bol práve pervitín. Preto plný počet za dokonalé vykreslenie postupného prepadnutia čoraz horším a ťažším dávkam nielen drogy, ale aj ľudskej úbohosti a strate vlastnej vôle. Smutné, depresívne a bohužiaľ, v Stredočeskom kraji a Prahe, ako aj v mojom rodnom meste na Slovensku, už kruto aktuálne a takmer dennodenné...

7 24.07.2016

Po prečítaní Ságy som mal dlho pocit prázdna, ktorý som nechcel vyplniť žiadnou PC hrou alebo nepodarenými komiksami a preto je možno aj lepšie, že poviedky som si nechal na záver. Nemám čo vytknúť, ešte aj tie najbanálnejšie príbehy majú čo ponúknuť (Konec světa; pripraví nás na diverzantov Scoia'tael), iné zas rozširujú Ságu (výborná Otázka ceny), či doplnia, resp. pripravia (záleží na chronológii čítaného) na úplný rozvoj Geraltovej mytológie (význam prezývky Řezník z Blavikenu v poviedke Menší zlo). Príbeh o strige možno nie je stopercentný, no fanúšik si kľudne môže pridať hviezdičku naviac. Potešili taktiež nemnohé ilustrácie a celkovo ma to všetko príjemne navnadilo na ďalšiu sériu poviedok. Odporúčam!

4 24.07.2016

Na túto knihu ma navnadil pilot rovnomenného seriálu, ktorého sledovanie som musel vďaka knihe odložiť. A som rád, pretože ma strhla. Ponurá atmosféra a zvláštne až snové myšlienkové pochody niekoľkých hlavných postáv sa bez mihnutia oka menia v desivo úprimnú historicko - politickú štúdiu Ameriky až po brilantnú mystifikáciu v podobe čítania o alternatívnej realite, v ktorej hrá dôležitú úlohu kniha prezentujúca nám už známe rozdelenie sveta po 2. svetovej vojne. Srdce mi puká, keď si predstavím aké by bolo čítať pokračovanie, ktoré PKD plánoval. Napriek tomu, že sa jedná v podstate o nedokončené a nedovysvetlené dielo a mnoho komentárov ma presviedčalo o tom, že záver knihy čitateľa sklame / rozčaruje, je pre mňa jeho význam jasný - Osud si prial, aby sme sa dozvedeli pravdu. A ja si prajem, aby sa podobný konflikt už nikdy neopakoval. Odporúčam každému, kto si nemyslí, že sci-fi musí byť nutne plytké.

5 20.06.2016

New Wet Order podľa Palahniuka. A to je jediné "new", ktoré som zachytil. Chuck totiž svojim novým románom recykluje všetko staré (a dobré), čo doteraz vydal. Ako priaznivca jeho štýlu by ma vlastne takéto best of malo potešiť, na druhej strane... Chuckovi sa podarilo prekopať svoju najlepšiu knihu vôbec a to takým slizkým a neoriginálnym spôsobom, že sa mi zdá, že to snáď písali dvaja rozdielni ľudia.
Takže, máme tu za 1) ženskú revolúciu a kopu parafráz a prehmatov obracajúcich Fight Club naruby; 2) totálne úžasne fatálnu hrdinku, ktorá nebezpečne pripomína Vyvolenú Madison; 3) sterilne chladné rozprávanie o príťažlivých veciach, ktoré načrtol už v Snuffe.
Teda, skutočne nič nové. Až nato, že Palahniuk sa po tomto románe už nálepky prvoplánového provokatéra, ktorý ide len po senzáciách už nezbaví. Až nato, že Palahniuk napísal svoje prvé skutočné post-apo (debilnú fantasy s Madison Spencer nepočítam). Až nato, že markýz de Sade masturbuje nad jeho najpriemernejším počinom, kliká na www.beatifulyou.com pod ženským nickom a objednáva si svoju análnu vážku. Kniha, pri ktorej človek skutočne docení starého dobrého Chucka. Nemôžem (ne)doporučiť.
ENJOY THE DARK SIDE!

02.04.2016

Asi už tomu tak je, že niektoré osudy dávajú zmysel, len keď ich zdieľame s niekým iným. Tak a nie inak mi to príde aj s Nealom Cassadym - Carolyn dokázala v pobudovi, voľnomyšlienkárovi a egoistovi prebudiť to najlepšie, o čom ani nevedel, že to v sebe má. Preto zamrzí nepochopenie priateľa Jacka v spodobnení Neala ako úžasného blázna Deana Moriartyho a len okrajové obtrenie sa o postavu Carolyn v Na ceste, ako nejakej Colombovej ženy, dračice, čo chudáčka Deana / Neala nikam nechce pustiť a prekáža mu v zábave. Kerouac včas precitol a Dean v jeho knihe sa nakoniec po nezabudnuteľnom výlete dobrovoľne vracia za svojou manželkou. Skutočný Neal a jeho život po Carolyn však vypovedá o niečom inom a hoci by som chcel, neviem si toho ničomníka obľúbiť a jeho koniec sa mi javí ako nevyhnutný. Škoda potenciálu, ktorému nepomohli ani známy ako Burroughs, Ginsberg a J. K. Ale komu niet rady... Kniha ako jazda na horskej dráhe, plná emócii, smútku, sklamaní ale aj drobných radostí. Autorka by si za svoju železnú trpezlivosť zaslúžila metál. Kto sa chce dozvedieť o mýtickej postave, ktorá inšpirovala beatnikov aj z pohľadu najzasvätenejšej, je to pre neho jasná voľba.

3 19.03.2016

Priam sa ponúka napísať - kniha, ktorá určite nie je napísaná pre hlúpeho čitateľa. Avšak neprešlo ani sto rokov od prvého vydania a udalosti po Druhej svetovej vojne nabrali spád a eskalovali až k úplnej každodennej realite občanov Oceánie - hákové kríže nahradili symboly silnejšej valuty, uniformu šedá maska ľahostajnosti, nadšený zápal cynický kľud, gulag Guantanamo, intelekt nahradila konformita, medziľudské vzťahy sociálne siete... Nacizmus naučil človeka izolácii a udavačstvu, totalitný socializmus nás chcel do všetkého zapojiť (aby sa dalo nenápadnejšie udávať) a dnešná doba? Izoluje nás za monitory počítačov, notebookov a tabletov, aby nám dodal falošný kontakt s ľuďmi a pocit, že sa na niečom s niekým podieľame. No a odsledujú si nás už sami. Minority Report - zločinom je už len samotný úmysel; 451 stupňov Fahrenheita - informácie sú nedostupné a zvedavec potrestaný (prípadne čoraz populárnejšia záplava nepodstatných informácii, brainwashing alebo "obyčajné" skreslenie médiami); Mechanický pomaranč - nemožnosť slobodnej voľby. A 1984? Ponúka sa napísať, že to nie je kniha pre hlupáka - ale len hlupáka by dnes ešte prekvapila...


Jozef Gabčík (1912 - 1942) a Jan Kubiš (1913 - 1942)
Mahatmá Gándhí (1869 - 1948)
Martin Luther King (1929 - 1968)
Jan Palach (1948 - 1969)

Odpočívajte v pokoji.

Subcomandante Marcos
Edward Joseph Snowden
Julian Assange

Držíme Vám palce...

Na starosti a shon se vyser, tohle napsal Zbyněk Fišer. :)

4 18.02.2016

Znudení buržoázni sráči sa hrajú na morbídnych cynikov. Póza par excellence, jediné, čo zaujme je príbeh skutočného vraha a historické fakty o niektorých filozofoch (Spinoza, Voltaire), inak sa de Quincey môže smelo zaradiť medzi tupé stádo, ktoré šlo s dekadentnou dobou. Som zvedavý na Spoveď požívača opia, len preto dávam tomuto šašovi so vzletným slovníkom ešte šancu.

2 07.02.2016

V knihe sa píše, že muslimovia si vlastne svoje ženy vážia a že nemajú problém s ich vlastným príjmom. Hm, zdá sa, že nie každý muslim podľa toho žije. Čo sa týka pochopenia Koránu, zdá sa, že jeho výklady sú ohybné ako povestný paragraf. Čítal som túto knihu pred vzostupom IS a iných teroristických organizácii v presvedčení, že nie všetci muslimovia sú fanatici. Avšak, so stupňovaním sa situácie v Európe a s tým, že žiadny "normálny" muslim voči džihádu nevystúpil a neodsúdil svojich bratov v zbrani, nevidím inú možnosť ako svoj názor značne prehodnotiť. Kniha samotná hovorí o historickej závisti voči Európe a neutíchajúcom úsilí o vyrovnanie a napodobnenie jej zvykov mladými muslimami, ako i o dekadentnom vplyve na túto novú generáciu. Tak, a máme to tu - deportovali sme milióny židov pre zachovanie bielej rasy, odsúdili sme tieto nevinné milióny na smrť a teraz, pre zachovanie humánnej politiky EÚ si sem nasáčkujeme desaťtisíce, ktorým pomôžeme a vyslúžime si zato len nenávisť, čoraz vyššie nároky a doslovné znásilnenie Starého kontinentu, čím sme vlastne nehumánni voči sebe samým. Ale prečo nie, kto mečom zachádza, ten mečom schádza. Paradoxný koniec nevyhnutný pre europoidnú rasu, ktorá sa po stáročia hrala na Boha. Európa je Vaša, naložte s ňou ako chcete. Alláhu akbar!

2 06.02.2016

Ó áno, hrdý biely supremacista, veľkňaz KKK sa rozhodol napísať svoj malý boj. Je to pravidlom, že "učení" nacisti žvatľajú viac než ich hospodské protejšky? Pseudointelektuálne rozmluvy vévodu Dávida znejú trochu oportunisticky vzhľadom k jeho daňovým únikom... 75%? Rozhodne si to svoje náctileté publikum našlo. Moje prebudenie? Po lynčovaní a následnej pitke so stredozápadnými a južanskými redneckmi muselo byť naozaj ťažké. Inu, Duke byl toho rána poněkud neklidný...

Človek má priam pocit, že sedí pred západom slnka na rieke Dong Nai, žuje betel, vníma krásu prírody Vietnamu a do nosa mu stúpa sladká vôňa marhúľ... V diaľke sa o pozornosť hlásia zvuky bảng bu, do duše sa vnárajú motívy smútku, nostalgie a magickosti z neveľkej zbierky básní rodáka Nguyena Binha... Pre ľudí, ktorí dokážu oceniť kvalitnú poéziu a pochytiť atmosféru orientálnych reálii ako stvorené.

3 06.02.2016

Bolo by absurdné porovnávať komplexnosť románu Sto rokov samoty s kraťučkou novelou, avšak keď sa nad tým zamyslím, Márquez dokáže transformovať svoj typický jazyk a podpis ešte aj do tých necelých 90 strán a ešte sa okrajovo dotknúť Maconda spomenutím plukovníka Buendía. Novinár sa v autorovej osobe nezaprie a to vôbec nie je na škodu, priam naopak, Kronika ohlásenej smrti totiž skutočne pôsobí ako štrukturovaná reportáž a hoci to najpodstatnejšie zo zápletky Márquez odhalí už v názve a na prvých stránkach, novela nič netratí na svojej atraktívnosti. Nesmie chýbať už tradičný magický realizmus a nesmierne ľudská absurdita. Je fakt možné, že o smrti Santiaga Nasara vie každý v mestečku, len on sám nie? Kolektívne prenášanie viny, tak typické pre ľudskú rasu, tentokrát vyznieva až kruto reálne. V láskavo-krutom svete pochopenia pre ľudské poklesky Gabriela José Garcíu Márqueza je možné doslova všetko.

2 06.02.2016

Aj keď to po prečítaní navodí pocit, že ide o jalovejšiu verziu toho najlepšieho od Philipa K. Dicka, napriek tomu je to zábavné, znepokojujúce a pútavé. Automatické spovednice ma zamrazili, keď som si znovu spomenul na obdobné prístroje z Lucasovho THX 1138 (Buy, buy more!). Každopádne je to škoda, že autor nedal tomuto dielu väčší priestor, mytológia / história / sociálne zvyklosti Omegy, putovanie Willa Barrenta na vesmírnej lodi, či smerovanie ku konečnému odhaleniu, to by mohlo vydať na celkom slušnú a hodnotnú sci-fi ságu. Nebudem plakať nad nevyužitým potenciálom, k jednohubke takejto kadencie nemám žiadne výhrady.

1 23.01.2016

Štvorhviezdičkové hodnotenie, na druhej strane najpreceňovanejšia kniha na svete. Objektívne - dobre napísaná jednohubka; žiadny kult sa nekoná. Divím sa, že retard Chapman vie vôbec čítať...

Roquentin je pekne nudný egocentrický patron, odkladám dočítanie knihy na dobu neurčitú. Po vynikajúcich poviedkach zatiaľ sklamanie...

Tu začína komentár päťdesiat čitateľa mňa, užívateľa Marquis, absorbovaním dojmov prečítaného, Pygmej. Literát Palahniuk pravdepodobné neprekoná svoj opus magnum Spoločenstvo samcov ľudskej rasy spôsobujúcich si fyzickú bolesť (1996) dielami ako Extrémne násilné pornografické video končiace smrťou jedného alebo viacerých protagonistov (2008), publikovaním Pygmej však vykrivil tváre čitateľa mňa do polúsmevu. Čitateľ ja ergo nedokáže zapojením šedej sekanej vnútra lebečnej kosti pochopiť nízky rating tohoto diela. Vysvetľuje si to laxným prístupom menej intelektuálne zdatných čitateľov, invaliditou ich encephalonu dostatočne oceniť inovatívny prístup a lingvistický experiment literáta Palahniuka. Šlo by, bum-prásk, facka konzumnej spoločnosti a malátnym čitateľom, skutočnosť a odraz ich vlastnej expandujúcej dementnosti by prebudil. Zbytočne, pomoc nevítaná. Čitateľ ja vyplavuje endorfíny, čitateľ ja čitateľom, ktorým kniha nepáčila, odkazuje citát veľkého amerického bojovníka, šialeného sodomitu Johna Wayne Gacyho: "Polibte mi prdel."

4 02.06.2015

Minimum histórie tohto spôsobu skrášľovania, teatrálne a často až smiešne obrázky, no napriek tomu ma originálna väzba a osobná fascinácia a náklonnosť k tetovaniu takpovediac nútia napariť aspoň priemerné hodnotenie. Nečakajte však žiaden zázrak, mnoho podstatných motívov a symbolov sa v knižke vôbec neobjaví a tak Tetování, symboly a významy ostáva skôr spestrením pre nadšencov, než plnohodnotnou odpoveďou na význam a zmysel tohto starobylého zvyku.

1 23.05.2015