Lessana komentáře u knih

V úvode knihy úplne nasiaknete pochmúrnym, depresívnym mestom menom Bleston a neradostnými chvíľami hlavného hrdinu v ňom. Príbeh popretkávaný mytologickými a biblickými odkazmi sa rozbehne vo chvíli kúpy detektívky hlavným hrdinom. I text Bludiska času sa v tom momente stane akoby detektívkou a zaujme viac. No postupne človek nadobúda pocit, že vo svojom bludisku sa stratil i sám autor...

2 03.11.2018

Nemám v obľube čítať (či pozerať) životopisy. V neposlednom rade to bude aj tým, že ľudia, ktorých životopisy sa šíria (nech už je to v akejkoľvek forme), boli do značnej miery vyšinutí a ich život je tým, pochopiteľne, poznačený.
Ale autobiografické spomienky Jána Zrzavého do tejto "kategórie" nespadajú. Sú plné láskavého pohľadu na blízkych, milého humoru, vrúcneho citu k vlasti, úprimných výpovedí o maliarskych začiatkoch, múdrych poznámok o umení a živote vôbec. Všetko toto dokresľujú prílohy zobrazujúce reprodukcie umelca, ktoré podporujú nie nostalgické či sentimentálne spomínanie, lež obzretie sa dozadu, plné pochopenia a poznania.

8 03.11.2018

Osobne nevidím zmysel vo vydávaní takéhoto typu kníh. Možno sa v tom nejakí intelektuáli nájdu, ale u mňa sa to minulo účinku. Hlavný či nosný text knihy ma nezaujal vôbec (ani obsahom, ani štýlom), kratučké textíky o spisovateľských dejateľoch mi prichodili povrchné, škatuľkujúce jednotlivcov do publikovania tzv. najznámejších kníh (ako moje marginálne poznámky v zošite literatúry na ZŠ), a fotografie akosi nevýrazné, tmavé, nič nehovoriace a ešte aj nevhodne nasádzané. A keď už som pri tej sadzbe... aj tá textová bola zvolená veľmi nešťastne.

3 03.11.2018

Už hneď prvá z tejto zbierky šiestich kratučkých noviel zaujme svojím jedinečným štýlom, rýdzo romantickým. Hoci príbehy neoplývajú tematickou nápaditosťou, dá sa do nich ľahko začítať. A to práve pre osobitú poetiku autora (básnika) a atmosféru, ktorú sa mu podarilo preniesť do riadkov textu. Vo všetkých novelách mi však chýbalo záverečné vypointovanie, hoci, ako sa dozvedáme z doslovu, bol to zámer. U mňa sa, žiaľ, minul účinku.

2 03.11.2018

Tak ako sa mi páčil Denník vidieckeho kňaza, tak sa mi Muška nepáčila. Z veľkej časti za to môže nevydarený slovenský preklad. No i z príbehu samotného a štýlu, akým je písaný, som bola v závere úplne rozladená... Veľké sklamanie.

1 03.11.2018

Ide o nie nepútavo spracovaný životopis velikána francúzskej komédie. No čakala som od Bulgakova predsa len trochu viac iskrivosti... Hoci, na druhej strane, čo viac vykresať z podkladov života človeka, ktorý netvoril z duševných pohnútok, lež na objednávku, ktorý nepoznal v živote skutočnú lásku, čo by mu naplnila srdce a jeho bytie slobodou...

3 03.11.2018

Nočné správy sú súborom poviedok, pri ktorých sa rozhodne nudiť nebudete. Mitana vie majstrovsky, a to na krátkom poviedkovom priestore, navodiť presnú atmosféru situácie a miesta. Autorov charakteristický štýl, vyznievajúci často akoby obyčajné konštatovanie, je plný typicky ironického humoru, nadhľadu, smiechu cez slzy i sĺz od smiechu. Nuž a pri záveroch jednotlivých textov, sond do niekoľkých životov a dní, človek žasne nad zručnosťou autora poviedky ukončiť (občas až ostanú ústa dokorán).

4 03.11.2018

No... čo na to povedať, napísať? Ursiny písal listy zaujímavo, pútavo, občas vtipne, popisujúc dni, týždne, mesiace čakania na svoju Evu. Ide o subjektívny obraz doby a jej "dejateľov" (čo miestami zaváňalo až nekorektnosťou voči konkrétnym menovaným), ktorý sa čítal celkom dobre, hoci pôvodným adresátom bol ktosi úplne iný, pravda. Ale ten ťaživý pocit odlúčenia bol miestami až neznesiteľný, tak vyliezal z riadkov. Človek si mimovoľne pri čítaní až povzdychne od úľavy, že niečo také nemusí zažívať. No hoci táto kniha umožňuje nahliadnuť do najintímnejšieho intímna "hlavného hrdinu", nejako ma neoslovila ani jeho osoba či životná filozofia, ani jeho spôsob myslenia a života.

4 03.11.2018

Nemám obvykle v knihách rada, keď sa o osude hlavného hrdinu dozvedáme z rôznych uhlov pohľadu a pri striedaní času, v ktorom hrdina (ne)žil. Často to autori nezvládnu, je z toho chaos a čitateľ sa stráca nielen v čase, priestore, ale i postavách. No Salakúzy sú zatiaľ jediná kniha, kde mi to neprekážalo, vôbec ma nerušilo, že sme sa súčasne, akoby na pozadí života mnohých členov rodiny dozvedali život hlavného hrdinu. Všetko to do seba umne zapadlo, každá maličkosť sa napokon vysvetlila a človek porozumel dôvodom konania všetkých postáv v príbehu. Škoda len, že po jeho prečítaní ostal akýsi smutný pocit...

2 03.11.2018

Zlatá voda je pokračovaním životného príbehu Jána Eugena, hrdinu knihy Salakúzy. S napínavými aj dramatickými zvratmi (príbehu hrdinu ako investigatívneho novinára a tiež ako otca, manžela či milenca), ale i s nádychom, pre autora neodmysliteľnej, romantiky. Zrejme preto, že som mladšieho dáta, viac ako (vlastne už) historické udalosti sa mi páčili línie s Konvalinkou, plné očakávania, túžby a napokon prekvapivého (až detektívneho) finále vzťahu.

3 03.11.2018

Mrzí ma, že to musím napísať, ale mňa Marťanská kronika dosť sklamala. Po dokonalých 451 stupňoch Fahrenheita to bola úplne iná káva, hoci isté spoločné prvky tam, samozrejme, boli (odkazy na Bradburyho literárnych obľúbencov, cielené pálenie kníh, nezmyselné vojny a snaha jednotlivcov začať nanovo, pretechnizovaná budúcnosť atď., atď.). Úroveň jednotlivých poviedok je však značne kolísavá. Poriadne som sa začítala až kdesi po prvej tretine, no celkový pocit po prečítaní knihy sa nedá ani zďaleka prirovnať k tomu, ktorý ostal po 451 stupňoch Fahrenheita.

5 03.11.2018

Abeceda květů bola pre mňa veľmi milým prekvapením. Hoci neholdujem poézii, tu ma doslova očarila! Svojím obsahom i krásnymi ilustráciami mi spríjemnila podvečer a večer pri vyhriatej peci...
Bol to skvelý nápad zostaviť takúto "kyticu" básní mnohých zvučných mien. Čitatelia sa tak majú možnosť buď zoznámiť, alebo opätovne stretnúť s tvorbou mnohých poetov a vychutnať si (často kúzelné) ukážky, ďalej sa inšpirovať a následne siahnuť po ucelených zbierkach konkrétneho autora.

5 03.11.2018

Keď tak čítam anotáciu k tejto útlej zbierke básní, zdá sa mi, že bola písaná k inej knihe od iného autora. Na mňa básne z Plaču vo vetre pôsobili nesmierne ubíjajúco. Verše sa mi zdali vytvorené neprirodzene, nasilu, len pre formu, nerinuli sa z autora ako vnútorná potreba, metafory mi prichodili umelo vykonštruované (sprvoti nápadité kontradikcie po x-tom raze strácajú čaro), žiadna poetická ladnosť, len slová (ešte k tomu nevznešeným literárnym jazykom) pozliepané do formy, ktorú ktosi kedysi určil...

2 03.11.2018

Prečítané ako tzv. povinné čítanie na ZŠ, keď po Shakespearovi a iných velikánoch svetového divadla prišli na rad aj naši, slovenskí dramatici. Páčilo sa mi to vtedy, pamätám si dobre, hoci drámu v knižnej podobe nevyhľadávam.

3 03.11.2018

Knihou Máte rada Brahmsa som sa naladila na Saganovej nôtu a požičala som si z knižnice Mé nejhezčí vzpomínky. Ale... len som si pokazila chuť. Škoda, tešila som sa.

1 03.11.2018

"Žiarlivosť podnecovaná pohľadom cez žalúzie" vo mne skrz text nedokázala vzbudiť nijaké pocity. Takýto "úspech" sa podaril zatiaľ len niekoľkým knihám. Keď si mám vybaviť pocit v súvislosti s týmto textom, je to nesmierna úľava, že som knihu konečne dočítala a nemusím sa k nej už nikdy vrátiť.

2 03.11.2018

Na Africký zápisník Ľuda Ondrejova mám rýdzo nostalgické spomienky. Bola to totiž jedna z prvých kníh, ktoré som si ako dieťa vypožičala z knižnice. V čase, keď začala v mojom živote éra nadchnutia sa pre knihy, ako aj pre ten príjemne šteklivý pocit, keď je človek v obklopení nespočetného množstva kníh v tichu spomínanej inštitúcie - knižnice :).

2 03.11.2018

Po Swannovej láske sa mi to videlo o čosi slabšie, ale túžbu prečítať si Hľadanie strateného času mi to nevzalo.

2 03.11.2018

No... pre mňa značné sklamanie. Hoci sa to dalo čakať, keďže veľa kníh, ktorým sa robí reklama v takej miere ako tejto, je dosť preceňovaných. Ale aj napriek tomu som od tak často skloňovanej knihy čakala oveľa viac. Príbeh samotný nebol nezaujímavý, no neprichodil mi výnimočný. Neoslovil ma ani štýl poviedky (žiadalo sa mi v ňom viac lyriky), ani preklad (až sa mi nechcelo veriť, že jeho autorom je Hečko), ani ilustrácie a ani sadzba (tá ma skôr vyrušovala).

4 03.11.2018

Príbehy o Bibi a Bubim šli v detstve mimo mňa... tak som aspoň urobila radosť darovaním knižiek kamarátke, ktorá ich ocenila :).

1 03.11.2018