gan112 komentáře u knih

Knižka ma moc nechytila aj keď od prvej stránky je cítiť že spisovateľ to s jazykom vie. Prvá časť knihy je docela humorná ale niekedy sa v nej človek stratí, hlavne vynov zbytočne zdĺhavého filozofovania, ostatne to je problém celej knihy. To filozofovanie ani nieje zbytočné ale moc nakopené do jednej dvoch viet, takže rozhodne sa to nečíta ľahko. Spolu s trošku ťažkopádnejším a plochejším príbehom sa môže stať že niekto knižku odloží, hlavne počas druhej časti kde ide o vrcholovú politiku, našťastie len v úzadí a tak mi zostáva len konštatovať že jej autor ako nezbytnej kulise venoval príliš veľa podrobností, strán a nakoniec aj svojej energie zbytočne. Tretia časť knižky je asi citovo aj dejovo najvypätejšia a páči sa mi asi najviac. Samozrejme aj ostatné dve sú svojim spôsobom pútavé ( humorom, polemikov o živote…)ale až posledná ma zaujala komplexnejšie a najmenej som sa pri nej nudil, ono išlo hlavne aj o to že tie prepojenia s ostatnými dvoma časťami boli celkovo zhrnuté do filozofie knižky až tu a tak ste mohli konečne precítiť cestu rádu sv. Leibowitza naprieč storočiami. Čo na knižke vyzdvihujem najviac sú dialógy (a aj tie vnútorné), a tiež zaujímavé vedľajšie postavy.

10.05.2016

Popravde som z knižky zmätený. Aj napriek tomu že nieje až tak nadčasová sa mi páčila, až na to že niektoré veci sú dnes trošku pritiahnuté za vlasy. A to nehovorím o technike, to je samozrejme že v 50-tých rokoch si nevedeli svet roku 2000 predstaviť. Viac mi vadí taká jednoduchosť nápadov (pr. bum, ale ved cestovanie časom existuje), ktoré sú chybičkou krásy. Potom je pre mňa veľká chyba v tom že ten stredný text veľmi málo naznačuje alebo naopak zaplieta pointu. Viem si to predstaviť sfilmované tak aby Davisové životy lepšie zapadali do seba. No a koniec, aj keď bol urýchlený sa mi páčil. No niečo z happyendu mohlo ostať iba naznačené. Ale pripadá mi to také priekupnícke že všetko bolo vypovedané dopodrobna až do konca. Pripadalo mi to ako o päťdesiat rokov neskôr v Amerických filmoch kde sa nasledujúci život postáv po príbehu objasňuje až v titulkoch. Celkovo som spokojný aj prekvapený, no rozmýšľam či by to nebolo lepšie ako poviedky, predsa len aj ten počet postáv a celkové množstvo technického balastu aj ekonomických vecí ktorím som nerozumel by sa dali orezať.

10.05.2016

Autorovi nechýba fantázia, ale spisovateľský kumšt. Pre mňa príliš veľa postáv, ku ktorím si nevytvoríte nielen puto ale vlastne ani názor. Celé je to na čitateľovom domýšlaní. Na konci som už ani nevedel aký je rozdiel medzi zastancami krála a odbojármi a trochu mi pripadalo že sa snád doplietol aj sám autor. Knihu som čítal dosť dlho a z premáhaním, niektoré pasáže boli zdĺhavé a unavujúce. Celkovo by som to hodnotil ako priemernú fantasy, ktorej vďaka zbytočnému zapletaniu deja, a množstvu postáv, chýba spád.

10.05.2016

Pomerne slabo vykreslený príbeh. Nezaujal ma takmer vôbec. S knihami podobného razenia ako Malevil, alebo Den Trifidov, porovnanie určite neznesie. Vadila mi tá plitkosť deja, neprekreslenosť udalosťí… Nemalo to skrátka pre mňa hĺbku. Snad len jednu plusku by som dal za motív strachu z neznáma (hviezdy). Príbeh sa nezačína zle. Páčilo sa mi ako sa hlavné postavi stretly a spolu s udaloťami ktoré ich potretli si dali dve a dve dohromady. Lenže postupne príbeh skĺzne do klišé. Najhoršou časťou knihy bola pre mna stredná pasáž samotného zatmenia. Od tohoto momentu sa v príbehu rozbehnú motívy psichologicky nedostačujúceho a nezaujímavého sebaobviňovania postáv, slabo vykreseleného postapo sveta, jeho trieštenie na rôzne frakie a pointa je katastrofa sama o sebe. Protirečí všetkým tým žvástom ktoré postavi dovtedy omielali, a ktoré akokoľvek mali byť úderné, vážne, dôležité, city a myseľ zasahujúce, boli pre mna odvarové až verklikové.

25.12.2015

Ako aktívny cyklista som sa na knihu tešil, ale bol som sklamaný. Čakal so omnoho viac, niečo na spôsob mojej obľúbenej športovej knihy- Stvorený pre beh, od MCDougalla, ale téma tvorby vlastného bicykla pre mňa nebola dostačujúca a zaujímavá. Uprednostnil by som teda skôr len knihu o histórií bicykla a ľudí z odvetvia, podrobnejšiu a menej časovo porozhadzovanú. Našťastie v závere knihy sú typy na literatúru. Zrejme bude ale všetko cudzojazyčné.

13.11.2015

Nebralo mi to. Možno fantasy nieje moj šalok granka. Svet zo začiatku dobre funguje ( to jest bez zbitočnych nanuteností a vnutenych zákonitosti) no postupne fungovať prestava, Gaiman si toho navymýšlal na mna moc. To nieje žiadna katastrofa lebo sa rozbehne vcelku , no povedzme čitatelný dej. Najviac ma zaujali postavi Croupa a Wandemara, ale ostatny až na Starého Baileho sú nezaujímavi. Snad največši postavovi prepadak bola Hunter. Vedlajšie postavy sú nevýrazne,čitatelne a hlavne kliše. Skratka tipicka fantasy, nič pre mna. A pritom stačilo by niekde ubrať , niekde pridať, a pre mna viac logiky, a svet podlondina by bol viac než len znesitelným a zaujimavym.

10.11.2015

Fajn kniha aj pre širokè vekove rozpetie. Pači sa mi ze je plna odkazov na termini ktore si mozete dohladat na uvedenych strankach knihy.

05.11.2015

čožééé? Nerozumel som ani slovo.

Zo začiatku sa mi nepáčil štýl. Možno to bolo prekladom (ako to už často býva), pretože bol plný „zastaralých slovných spojení“ ako – posledné zákutie mysle... Ale aj z technickej stránky to spisovateľ podľa mňa nezvládol od začiatku. Príklad v prvých kapitolách sa o Sawtellovcoch hovorí ako o Edgarových rodičoch, no ten ešte ani nieje na svete. Takťiež používa množstvo samoúčelných prvkov na zdramatizovanie situácií, ale tam kde by mal písať priamočiaro robí zbitočné odbočky, príliš opisuje a naťahuje text. Treba povedať že román je písaný rukov citlivého pozorovateľa. Po Garovej smrti (otec Edgara) sa príbeh začne rozbiehať rýchlejšie a začnú padať aj nejaké jednoduché životné pravdy. Tiež sa mi páčilo zopár postrehov zo psieho života. Pr. že pes vie čo ste robil pred stretnutím s ním, podľa pachu. Ďalej sa mi páčilo také neurčito, záhadno sálajúce z knihy a hlavne z dialógov Trudy (matky) a Edgara (syna). Bavili ma postrehy Trudy o Edgarovi, napätie medzi Edgarom a Cloudom , scénka s vešticou Idov, odcudzenie sa s Almondine, rozpad chovu, a všetky veci vedúce k Edgarovmu úteku. Podľa mňa ide o dobrý príbeh, ale na román je to celkovo nekonzistentné. Také z každého rožka troška ale celkovo nezladené. V strede knižky som bol zmätený. Mierne mystická rodinná dráma s detektívnou zápletkou, plus citovo podfarbená melodráma, je aj na mňa moc veľký šálok kávy. A Wroblewsky ho zvládol tak z polovice. Inak skvelé a podstatné jadro doplnil nepodstatnostami, spievajúcimi lelkami, šumiacim lístím, psími myšlienkami (to by som vzhľadom ku koncu knihy ešte zobral), ktoré nezvládol súdržne skombinovať. A pritom niektoré pasáže akoby bol vymenený. Pre mňa bola knižka po viacerých stránkach veľmi nevyrovnaná. Prišlo mi že si spisovateľ až moc pomáha na úkor čitateľa. Vnímal som to hlavne na postave Trudy, ktorá mi prišla dosť nezvládnutá. Bola až prílišnou príčinou a hybnou silou deja. No pomedzi riadky sa dá vyrozumieť že autor akoby o týchto nedostatkoch (aspoň o logických chybách) vie, a postupne ich odstraňuje , a to hlavne myšlienkami postáv. Naopak dôvtipne spracovanou postavou je Claude. Páčilo sa mi že bol záhadný (skryté motivácie)a naozaj som nevedel čo si o ňom myslieť. Z postavy Glena dokázal spraviť monštrum ako z Kingovky. Pasáže s Edgarom na úteku sú zaujímavé. Stretá sa s podivnou postavou - Henrym a musí čeliť nástrahám samoty aj spoločnosti, len akosi mi unikol zmysle, ktorý mal byť jasnejšie vyrozumený. Myšlienky sú v tejto pasáži knihy podnetné, ale spisovaťeľ akoby stále točil niečo nové. Pr. Edgar sa u Henriho stretne s duchom. Funguje to len dočasne ako protiklad ku nezaujímavému Henrimu, a inú funkciu (ešte okrem tej že podčiarkuje že Edgar je výnimočný – ale aj tak mu to k ničomu nieje) to nemá. A po všetkých peripetiách úteku sa otočí kvôli búrke, a to vraj zmenený, hoci to badať len podľa spisovateľových slov. Tak som čakal ako sa tá Edgarova dospelosť prejaví, ale nič. Zdá sa mi že knižka bola písaná dlhšiu dobu a tak posledných sto strán spisovateľský kumšt stúpa, a obajví sa aj nejaká mini zápletka. Koniec mi prišiel nezmyselný. Riešil niečo len pre Sawtellovské psy a to je tak všetko. Takže všetky vedľajšie línie (teda prakticky všetky) vídu na prázdno a viznejú zbitočne a teda aj nadbytočne. Súčasne ma knižka s takýmto koncom privádza k otázke či mi neunikol ZMYSEL, alebo len autor povedal A a nedokázal povedať B.

30.04.2015

Ťažko sa mi ku knihe vyjadruje. Moc som od nej nečakal a tak sa mi to aj vrátilo a nič moc som nedostal. Z môjho pohľadu priemerný aj keď zvláštny kúsok, ktorý môže očariť atmosférou. Pripadalo mi to akoby Card nehľadal (z filozofického pohľadu) niečo dobre v zlom, ale naopak niečo zlé v dobrom. Keby som mal knihu prirovnať k fotografií, povedal by som že je preexponovaná. Je plná dohadov a točení sa v blúdnych kruhoch neustále sa meniacich postojov postáv a to ma do 2/3 knihy nehorázne frustrovalo. Asi 3–4krát za jeden odstavec, dokáže Card prepólovať postoj postavy a to ma privádza ku myšlienke či sa na tom sám autor neodbavuje, keď čitateľa uvedie do ešte väčšieho zmätku. Dej sa mi až po tretiu kapitolu (väčšia polovica knihy) zdal nudný, plný vaty. Neskôr sa to zlepšilo a najzaujímavejšia časť knihy bola pre mňa dejová linka s Kyeran, jej milencom Josifom, neskôr nadviazaný na neskorší Anssetov osud (priznávam podľahol som čaru milostného trojuholnika písaneho z pohľadu mormonta). Škoda len že sa objavila tak neskoro po nudných peripetiách v Dome piesní a Paláci. Áno prvé dve kapitoly boli nezbytné pre neskoršie nadviazanie deja, ale určite by som bol radšej keby boli skresané tak na 50 strán max. Z môjho pohľadu je knižka rozprávkou pre dospelých s fantasy prvkami omnoho viac ako sf. Podčiarkuje to pre mňa takmer všetko čo som z knižky vnímal. Napríklad nevykreslenosť postáv, slabé zobrazenie spoločenských atribútov, idealizmus miestami trápny, použitie mnohých účelových prvkov ako Sebeovládanie spevákov… Nechcem Mistra písní ale úplne zhadzovať (dúfam že to ani nerobím), pretože sa románu nedá uprieť s akou inteligenciou je napísaný aj to že ovplýva dobrými nápadmi ale potreboval pre mňa kusik viac jednoznačnosti. Na Cardovom spisovateľskom umení nieje moc čo vytknúť, ale diery z celkového pohľadu sa určite nájdu, konieckoncov v každom románe. Zostáva mi záhadou čím boli podnietené v tomto prípade. Možno mnou. Koniec bol idealistický, patetický ale na rozprávku uspokojivý.

09.03.2015

Skvelá kniha ktorú ruší iba nedokonalosť prekladu, teda hlavne chýbajúce spojky, písmená v slovách... Nabudúce pomalšie a pozornejšie Artforum! Jednoduchý dej (až novelový) ale tak z prehľadom vedený. Jednoducho Jack bol talent už za mlada. Mam pocit že takto nejak by mala vyzerať moderná literatúra, hoc dielo je už sedemdesiatnik. Odráža dobu, pocity generácie a jednotlivca v nej, a samozrejme naj geniálnejšie je prostredie. Knižka je čítava aj hĺbavá zároveň. Na knižke sa mi veľmi páči že každá myšlienka je prepojená z dejom a dej zasa s myšlienkami, skvelo to funguje a dopĺňa sa.

08.12.2014

Asi do polovice knižky mi to pripadalo slabé, také moc zoširoka. Ani štýl mi moc nesedel na jednej stránke sa toho udeje veľa, ale len v spomienkach, nemá to nejaké zaujímavé situačné ladenie. Vedľajšie postavy, hlavne kati a ostatný dverníci sú postavy nedokreslené a trošku do počtu, mal som z nich zmätok. Na moje prekvapenie to ale v poslednej tretine či štvrtine knihy autorka dokázala nielen uhrať ale dokonca tak správne po Rečkovsky pritvrdiť. Knižka mi duchom pripomínala Sterlingov Schizmatrix a štýlom a názormi alebo skôr povahovo mi Rečková príde ako Merle v Malevile, len s trošku nižšou kvalitou a väčším množstvom zmätkov v texte a dianí, čo je pochopiťelné a vo svete fantazy asi aj trošku žiadané. Je to štvrtá knižka od autorky a pre mňa MOŽNO najslabšia ale to bude asi tým že majú silu hlavne z toho čo po nich zostane po prečítaní na dlhšiu dobu. Takže Cestu do jabloňového sadu Píseň o Dverníkovi neprekonala. Dal by som aj kúsok vyššie hodnotenie lenže ma knižka k čítaniu nijak nepripútala, dej nebol nezaujímavý ale celkovo som bol zvedaví iba na zopár zásadnejších vecí a na rozuzlenie, nie na to ako sa zase Kewen dostane z nepríjemností.

16.11.2014

Na rozdiel od prvej časti je príbeh ucelenejší, nieje to už také odniekiaľ niekam, ale dejové linky aj postavy sa viac preplietajú i keď Thorgils toho prejde a zažije opäť neurekom. Okrem konfliktu s kresťanskou vierou, sa stretáva (ale už nie konfliktne) aj s inými povedal by som šamanizmami. Najviac sa mi páčilo spolužitie s Sabme (Sámovia),a následne aj cesta do Miklegardu teda Konstanitinopolu s Varjagami. Celkovo si určite viac zapamätám z tejto knižky ako z jednotky pretože príbeh ako som na začiatku spomínal má nejaké ucelenejšie etapy. Teším sa na tretí diel, očakávam že to bude ešte prepracovanejšie, a samozrejme historicky verné lebo v tom je najväčší klad série. Apropo tejto knižke nechýba len slovník ale už aj mapy ktoré aspoň v jednotke boli. Škoda.

18.04.2014

Dalo to zabrať ale je dočítaná. Nebol som schopný prečítať viac ako kapitolu denne, a aj tak mam v Torgilsovom živote zmätok. Veru prežil toho v prvých dvadsiatich rokoch svojho života nadmieru. Literárne by som knihu hodnotil priemerne, bola taká príliš popisná, no čo do historických informácií je to bomba. Príbeh sa ku koncu zlepšuje, Torgils dospieva a stáva sa z neho uveriteľná osobnosť, nie iba suchý pozorovateľ. A ku koncu ma knižka bavila viac aj preto, lebo sa dostala ešte viac do polohy polemizovania o viere kresťanskej oproti pohanským náboženstvám. Myslím si že tie časti o presadzovaní sa kresťanstva v pohanskom svete a o jej začiatkoch, to z čoho vzišiel jej vývoj by mal poznať ehm každý :) a tak dúfam že v tomto duchu pohanstvo versus kresťanstvo sa bude séria niesť aj v ďalších dieloch. Inak ten preklad neviem či niekde nebol navine aj autor ale niektoré slovíčka tam použité proste do historickej knihy nepatria. Uzavriem to tak že najviac mi na knižke vadil fakt že na konci chýbal slovník, ten by tam mal byť.

06.04.2014

Neviem ako začať ani kde, ale asi tak že knižka je taká Rečkovská :). svet do ktorého sa dostávame je spočiatku nepochopiteľné zložitý a ani sami postavy mu nerozumejú pretože zabudli na svoje minulé životy (ktoré sa snáď odohrávali v dnešnej civilizácií). Aspoň tak s to z počiatku zdá, a treba povedať že tá prvá tretina knihy je veľmi záhadná plná mystifikácií a bola škoda že tento „svet“ (kde mrtvy z civilizácie ožili a stali sa spáčmi alebo upírmi, a je plný aj iných nebozpečných tvorov neznášajúcich striebro a otrokov ktorí ho pre nich zneškodňujú) alebo dajme tomu „cyklus“ keď je Jer mladý a neskúsený učeň, autorka opustí a prenesie nás o niekoľko – životov, svetov, zmien, rokov, ďalej kde si ani samotný Jerwgar (Jer) nepamätá ako to všetko začalo, a kde je začiatok jeho života, putovania, a teda nevie ani čím je. Človek? Medveď? Čarodej? No ten asi nie, aj keď vlastní čarovnú dýku, pomocou ktorej stvára čarodejné kúsky ako z klasickej fantasy. A tu už začína stredná časť knihy v ktorej mysticky a mytologicky pôsobiaci text nahrádza zachraňovanie opäť zanikajúcich odlúčených svetov, sem tam nejaká mágia, akcia, intrigy, boj o vlastnú záchranu, všadeprítomné milostné zápletky, všetko premiešané tak že to chutí. Zaujímavé na strednej pasáži mi prídu retrospektívy vedľajších postáv, podľa ktorých vlastne zisťujete kto je Jerwgar, aká je vlastne povaha súčastného sveta a čo sa s ním deje (lebo z prítomného lineárneho deja by sa vytratilo kúzlo neznáma, asi). Koniec všetko uzaviera dosť rozvláčne a samozrejme nič neuzatvára, boj pokračuje a zlo je stále menej rozpoznateľné, niekto sa pomstí iný nie, niekto sa obetuje iný zmúdrie ale nikto vlastne nemôže byť šťastný v takom svete ktorí sa rúti do Zhrocení. Veľmi dobrá knižka, odporúčam aj varujem pred zmätkom a pretlakom myšlienok plynúcich z deja. Toto rozhodne nieje klasická fantasy aj keď po osekaní by ňou určite mohla byť, no rovnako by mohla byť aj surealistickým dielom.

04.03.2014

V poslednom rade krásny obal :) A všetko dôležitejšie je v knihe. Čítal som ju dávno, možno aj dva roky dozadu, ale viem že poviedky boli ani nie tak na umelecky vysokej úrovni, skôr odvážne, ľudské, osobne, proste zasiahnu.

19.02.2014

Zaujímavá kniha aj dobrá, ľahko čitateľná, aj rýchlo čitateľná :) Viac ma ale bavilo Eustaceovo dectvo, dospievanie, štúdium na vysokej škole a jeho dobrodružné zážitky než dospelosť a hľadanie konečného šťastia po boku nejakej ženy. Koniec bol čoraz smutnejší a myslím že spisovateľka nezvládla časové skoky pri ktorých sa treba potýkať v životopisných knihách. Sotva si teda všimnete že Eustace má zrazu 40. Bum je to ako z jasného neba. Neprispieva tomu ani fakt že knižka sa začína podstate prvým stretnutím autorky s Eustaceom a jej prvými dojmami, a to v čase keď určite zo Želvým ostrovom len začínal. Potom príbehy o nešťastnej dospelosti a osamelosti pôsobia ako päsť na oko, ale samozrejme sú autentické, len podané bez predošlého hoci len malého náznaku. Príbeh ako taký sa mi páči aj s rodinnými kulisami, no to celoamerické pozadie už až tak nemusím do hĺbky. Na druhu stranu viem že autorka to poňala komplexne a chcela, a celkom správne, z toho spoločenskú sondu.

16.02.2014

Popri priemerných a slabých poviedkach sa tu vyskytujú fakt klenoty. Ronald m. Hahn - Pár scénok..., Damon Knight - Ako upraviť človeka, John Christopher - Zbraň zo sna, Robert Zelazny - Netvor a panna, a najlepšia poviedka pre mňa S.P. Somtow - Darktouch.

22.12.2013

nenechajte sa prosím oklamať ehm stupídnym názvom knihy a prečítajte si ju. Je úžasná a zaberie vám tak maximálne 5 hodín života. vrelo odporúčam!

22.12.2013

Tak dve tretiny poviedok sú skvelé ostatné tiež stoja za to takže odporúčam

12.09.2013